Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-6-2020.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Pc/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.O. XXX/XX, T. proti povinnému: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, T. o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na určenie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2020 domáhala proti povinnému určenia vyživovacej povinnosti v sume 170 eur mesačne, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou 3. ročníka na F. G. Ľ. B. T. R., čo preukázala i potvrdením o návšteve školy. Povinný je jej otcom s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Jej matka z domu odišla v septembri 2017. Svoje potreby súvisiace so školou, nákupom učebných pomôcok, cestovným, hygienou, oblečením a stravou rieši formou brigády. Otec o ňu nejaví záujem ani o ich spoločnú komunikáciu, finančné ju nepodporuje a príjem z brigád jej nestačí na pokrytie nákladov, ktoré sa neustále zvyšujú, pričom v súvislosti so školou náklady predstavujú čiastku 30 eur mesačne, strava v škole 30 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, hygiena a oblečenie 30 eur, poplatky za telefón 10 eur a strava, ktorú si zabezpečuje sama 50 eur mesačne.
2. Povinný sa k návrhu na určenie výživného vyjadril písomne dňa 21.05.2020, namietal tvrdenia svojej dcéry, uviedol, že s navrhovateľkou a aj s druhou dcérou, ktorá je študentkou na vysokej škole žijú v spoločnej domácnosti, o navrhovateľku javí záujem, avšak ona nemá záujem o komunikáciu. V dome má svoju izbu, ktorú plne využíva, má slobodný prístup do všetkých miestností rodinného domu, jedlo si nemusí zabezpečovať sama, nemá obmedzený prístup k internetu ani televízii, či inej technike, pričom všetky tieto výdavky v súvislosti s užívaním domu hradí výlučne on. Jeho finančná situácia je ťažká, pretože od marca 2020 nemá žiaden príjem vzhľadom pre pandémiu, keďže musel zatvoriť prevádzku - bar, ktorý mal v prenájme ako živnostník a je evidovaný na úrade práce, pričom mu zatiaľ nebola vymeraná výška podpory v nezamestnanosti. Nie je pravdou, že si navrhovateľka hradí náklady súvisiace so školou sama, mesačne jej platí 30 eur stravné a 10 eur na stužkovú slávnosť.
3. Navrhovateľka v replike zo dňa 14.06.2020 potvrdila, že povinný je platí 10 eur ako predplatné na stužkovú, avšak to je všetko. Nemá žiadne vreckové a všetky potreby si rieši formou brigády. Nemá zabezpečené stravovanie, keďže chladnička je plná čokoládových jogurtov priateľky povinného. Nie je pravdou, že má prístup k internetu, už vyše mesiaca má problém s online vyučovaním. Doma prežíva psychický stres a podporu hľadá u svojho priateľa.
4. Na repliku navrhovateľky povinný reagoval duplikou zo dňa 30.06.2020 v ktorej potvrdil, že navrhovateľka zostala pre pandémiu koronavírusu doma a teda nevyužíva školskú jedáleň, avšak platby spojené so školou mala uhradené všetky. Nákup oblečenia, kozmetiky a hygienických potrieb svojej dcére hradil, v chladničke je vždy plnohodnotné jedlo ku ktorému má navrhovateľka voľný prístup, rovnako aj k iným potravinám a surovinám. Naďalej je evidovaný na úrade práce, medzičasom mu bola vymeraná výška podpory v nezamestnanosti, ktorá je 50 % denného vymeriavacieho základu, čo je 11,50 eur na deň a preto požadované výživné je nereálne. Jeho mesačné výdavky sa pohybujú v sume 310 eur. Po odsťahovaní manželky zo spoločnej domácnosti obe dcéry živil on. Dcéra J. vzhľadom na štúdium na vysokej škole má objektívne vyššie náklady na štúdium ako navrhovateľka, avšak D. J. žiadne výživné požaduje. Navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania, svedkyne J. D. a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že je dcérou povinného.
7. Zhodným tvrdením oboch účastníkov bolo zistené, že žijú v spoločnej domácnosti.
8. Z potvrdenia F. G. Ľ.. B. R. M. D. XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka je žiačkou X.D. W..
9. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany zaradil povinného do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 29.04.2020, čo preukazuje oznámenie zo dňa 11.05.2020. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 21.05.2020 bola povinnému priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 23,3129 eur od 29.04.2020 na obdobie 6 mesiacov.
10. Podľa daňového priznania za rok 2019 povinný vykazoval daňovú stratu v sume 982,57 eur.
11. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.10.2020 medzi povinným a jeho zamestnávateľom Y. S. X. R., G..Y.. povinný nastúpil do práce dňa 14.10.2020 ako hotelový pracovník s pracovným pomerom na dobu určitú do 30.09.2021, so skúšobnou dobou 3 mesiace a podľa mzdového zaradenia jeho základná mesačná mzda predstavuje sumu 580 eur.
12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že R. U. ako veriteľ poskytla povinnému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur a výška mesačnej splátky predstavuje sumu 80,29 eur.
13. Z výpisu z účtu povinného zo dňa 31.03.2020 vyplýva, že povinný uhradil výdavky spojené s internetom, sporením, úhradou stužkovej ako aj úhradou za školskú jedáleň a ďalšie prevody v súvislosti s energiami.
14. Z potvrdenia R. A. W. I. T. W. vyplýva, že J. D. - Y. Q. je študentkou magisterského stupňa štúdia od 01.09.2020 do 31.08.2021.
15. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.09.2020 bolo zistené, že v súvislosti s návštevou školy má cestové výdavky, ktoré predstavujú sumu 25 eur mesačne, školské obedy predstavujú sumu 30 eur mesačne a čo sa týka výdavkov na oblečenie, tieto predstavujú sumu 25 eur mesačne a hygienické potreby 30 eur mesačne. Celková suma výdavkov spojených tak so štúdiom ako aj s osobnými potrebami predstavuje čiastku cca 120 eur. Navrhovateľka potvrdila, že povinný jej platí stravu 30 eur mesačne, prispieva na stužkovú 10 eur mesačne a na začiatku mesiaca jej platí 20 eur ako cestovné. Povinný jej odmieta platiť paušál na mobil v sume 17 eur mesačne, čo si platí sama z peňazí, ktoré si zarobí na brigádach. Býva u povinného - svojho otca v spoločnej domácnosti s ním, so sestrou a s jeho priateľkou. Má k dispozícii izbu, ktorú zdieľa so svojou sestrou a v súvislosti s bývaním nemá žiadne výdavky.
16. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 navrhovateľka navrhla uzavrieť s povinným dohodu o výške výživného a to v sume 100 eur mesačne s tým, že ona si bude všetky svoje výdavky spojené aj so štúdiom hradiť výlučne sama z tohto výživného.
17. Povinný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.09.2020 uviedol, že je nezamestnaný, poberá podporu vo výške 360 eur mesačne, iný príjem nemá, vlastní rodinný dom, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 305 eur (energie 117 eur, internet, TV 28 eur, stužková 10 eur, obedy v škole 30 eur, cestovné 20 eur, pôžička 80 eur, sporenie 10 eur, mobilný telefón 10 eur). Po odpočítaní výdavkov z jeho dávky v nezamestnanosti mu ostáva suma 55 eur na stravu, chod domácnosti, rôzne opravy, jeho vlastné potreby a podobne. Finančne mu vypomáha jeho matka a taktiež jeho priateľka. Staršej dcére ktorá študuje na vysokej škole neplatí nič, ani nevie aké má výdavky, pretože si všetko hradí sama zo štipendia a brigád. Potvrdil že navrhovateľke neplatí paušál za mobil, pretože podľa jeho názoru suma 17 eur je vysoká a nemôže si ju dovoliť. Navrhovateľka býva u neho, má všetko k dispozícii, má izbu, kúpeľňu, prístup do kuchyne, má zabezpečené všetko čo potrebuje. V prípade, ak potrebuje uhradiť školské potreby tak jej ich uhradí. Tvrdil, že rovnako ako on, má vyživovaciu povinnosť aj matka navrhovateľky a nerozumie prečo si navrhovateľka nepodala návrh na výživné aj voči svojej matke, ktorá by si mala tiež plniť svoje rodičovské povinnosti.
18. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 povinný uviedol, že od posledného pojednávania došlo u neho k zmene, nakoľko od októbra je zamestnaný na dobu určitú, avšak so skúšobnou dobou tri mesiace, pričom jeho základná mesačná mzda predstavuje čiastku 580 eur v hrubom.
19. Svedkyňa J. D. - sestra navrhovateľky potvrdila, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s ňou, s otcom - povinným a priateľkou povinného. Navrhovateľka má k dispozícii celú domácnosť. So sestrou nemá dôverný a úprimný vzťah, každá si žije svojim životom, avšak sa akceptujú ako sestry. K výdavkom svojho otca sa vyjadrila tak, že povinný platí TV a internet 28 eur, sporenie 10 eur, navrhovateľke platí na stužkovú 10 eur, do jedálne 30 eur, v septembri jej dal aj nejaké peniaze na cestovné, energie platí 115 - 117 eur, pôžičku 80 eur a hradí aj bežné výdavky (potraviny, pohonné hmoty atď.), okrem toho bolo potrebné opraviť kotol a zabezpečiť novú vodáreň, čo bolo všetko v období keď bol povinný nezamestnaný a finančne im vypomáhala babka, ktorá zaplatila aj opravu kotla a kúpila aj vodáreň, pričom mu poskytla v prípade potreby aj väčšiu hotovosť bez nároku na vrátenie. Svedkyňa je študentkou na vysokej škole, od povinného nežiada výživné z dôvodu, že u neho žije a on pokrýva všetky výdavky v súvislosti s chodom domácnosti, stravuje sa u neho a nemusí platiť za stravu. Potvrdila, že povinný je od 14.10.2020 zamestnaný a jeho zárobok je okolo 580 eur v hrubom.
20. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú: schopnosti, možnosti, majetkové pomery.
24. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.
25. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením,
zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní.
26. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti.
27. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
28. Všeobecnou podmienkou možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi.
29. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí".
30. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, plnoletých detí voči rodičom. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať.
31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 32. S použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal nesporne preukázané, že navrhovateľka ako študentka pripravujúca sa na svoje budúce povolanie má zmysle ust. § 62 Zákona o rodine nárok na výživné, keďže nie je schopná sa sama živiť a obaja rodičia majú voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť. V konaní mal súd nesporne preukázané, že povinný si voči navrhovateľke svoju zákonnú povinnosť voči nej plní podľa svojich možností a schopností. Bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka u povinného býva, užíva priestory spoločnej domácnosti, má zabezpečené všetky základné potreby, v období, kedy riadne dochádzala do školy, jej povinný uhrádzal výdavky cestovného, výdavky spojené so stravovaním v školskej jedálni i v súvislosti s úhradou príspevku na stužkovú slávnosť, čo navrhovateľka nepoprela. V súčasnej epidemiologickej situácii, keď navrhovateľka do školy nedochádza a má tzv. dištančné štúdium, jej náklady na cestovné a stravné sa síce znížili, čo však pre povinného neznamená, že sa automaticky znížili jeho výdavky, pretože naďalej musí zabezpečovať potreby navrhovateľky. Okrem toho má povinný ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére J., ktorá sa taktiež pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a taktiež jej musí zabezpečovať všetky jej odôvodnené potreby. Nielen na tieto okolnosti pri rozhodovaní v danej veci bolo potrebné prihliadnuť, ale aj na to, že povinný bol vďaka pandémie nútený zatvoriť prevádzku baru a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kedy jeho príjem predstavoval
dávku v nezamestnanosti v sume 360 eur. Momentálne je povinný zamestnaný, avšak jeho príjem dosahuje sumu minimálnej mzdy, pričom z tohto príjmu musí uhrádzať všetky výdavky súvisiace tak s chodom a údržbou domácnosti, ako aj výdavky spojené s uspokojovaním potrieb oboch dcér, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a napokon i svojich vlastných osobných potrieb. V danej situácii, keď nebolo preukázané, že by sa povinný nestaral o základné potreby navrhovateľky, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd zaviazal povinného výživným (nehovoriac o jeho výške) voči navrhovateľke, ktorá napokon ani nepreukázala opodstatnenosť svojho nároku žiadnym dôkazom, či už predloženým alebo navrhnutým. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že jej mesačné výdavky spojené s úhradou všetkých jej odôvodnených potrieb predstavujú určitú čiastku, bolo jej povinnosťou toto tvrdenie preukázať, k čomu však nedošlo a jej tvrdenia tak zostali iba v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Bolo by nespravodlivé a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by súd zaviazal povinného navyše ešte prispievať navrhovateľke navrhovanou čiastkou výživného v situácii, keď navrhovateľke uhrádza a zabezpečuje všetky jej opodstatnené potreby. Okrem uvedeného je treba poukázať aj na skutočnosť, že povinný má aj vyživovaciu povinnosť voči dcére J., ktorá tiež nie je schopná sa sama živiť vďaka vysokoškolskému štúdiu a taktiež i jej potreby musí zabezpečovať, keďže i ona býva spolu s ním a s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť i to, že vyživovaciu povinnosť voči deťom majú obaja rodičia, táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ si túto povinnosť jeden z nich neplní, čo nie je prípad povinného, ktorý si svoju zákonnú povinnosť riadne plní, oprávnená osoba má právo domáhať sa určenia tejto povinnosti súdom. V súvislosti s návrhom na určenie výživného zo strany povinného voči navrhovateľke sa však nepreukázala opodstatnenosť jej nároku, preto neostalo súdu iné ako výživné neurčiť a teda jej návrh ako nedôvodný zamietnuť.
33. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.