Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-15-2020.pdf
PDF · 165.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená JUDr. Františkom Kurnotom, advokátom, B. M. XXXX/X, W., proti žalovanému: V. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpený JUDr. Jánom Ciranom, advokátom, Hollého 750, Senica, o určenie hraníc a vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 16. októbra 2019, č.k. 3C/52/2013-408, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že hranicu medzi parcelami registra C, parcelné číslo 204/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 502 m2 a parcelné číslo 204/2, záhrady vo výmere 804 m2, zapísané v LV XXXX pre katastrálne územie H. - Y., ktoré patria žalobkyni a parcelou registra C, parcelné číslo 203, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, zapísanou v LV č. XXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacou žalovanému, tvorí priamka označená bodmi č. 910, 557, 924, 537, 536, 912, 913 a 914, v prírode vyznačená kolíkmi podľa Znaleckého posudku č. 1/2015, zo dňa 5.2.2015 v spojení s Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 7.6.2019, ktorého súčasťou je aj vytyčovací náčrt zo dňa 6.6.2019, vypracovaného Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézia, Kozmonautická 5, 821 02 Bratislava, a ktoré sú súčasťou tohto rozsudku, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou po pripustení zmeny petitu domáhala určenia, že hranicu medzi parcelou reg. C parc. č. 204/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 502 m2 a parc. č. 204/2 záhrady vo výmere 804 m2 zapísané v LV č. XXXX pre k.ú. H. - Y., ktoré patria žalobkyni a parcelou reg. C parc. č. 203 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2 zapísanou v LV č. XXX pre k. ú. H. - Y. patriacou žalovanému, tvorí priamka označená bodmi č. 910, 557, 924, 537, 536, 912, 913 a 914, v prírode vyznačená kolíkmi podľa Znaleckého posudku č. 1/2015, zo dňa 5.2.2015 vypracovaného Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, Kozmonautická 5, Bratislava. Uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H. - Y. v celosti a žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v celosti. Žalovaný podal na Obecnom úrade H. oznámenie k drobnej stavbe - plotu medzi pozemkami strán sporu, priložil protokol o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005 a vytyčovací náčrt č. 271 zo dňa 21.9.2005, ktorý urobil Ing. K.. Hranicu vytýčil inak ako bola pôvodne, lebo hranicu tvorili od začiatku stavby na parc. č. 203. Na stavebnom úrade žalobkyňa vzniesla námietky, bola vykonaná kontrola a stavebné práce boli pozastavené a žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie hranice.
V roku 1981 právny predchodca žalobkyne staval letnú kuchyňu, na stavbu mal stavebné povolenie, jednoznačne táto stavba mala byť realizovaná vo dvore stavebníka 5 m za jestvujúcim rodinným domom, od hranice pozemku žalovaného 112 cm. Hranicu pozemkov Ing. K. posunul na múr rodinného domu č. XX a letnej kuchyne, čo však nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, priebeh hranice medzi pozemkami strán bol určený podľa geometrického plánu č. 240-241-139-2005, a priebeh hranice pozemkov tak ako bol určený zodpovedá aj dlhodobému užívaciemu stavu. Predmetné pozemky boli v týchto hraniciach užívané stranami a ich právnymi predchodcami celé desaťročia. Súd po vykonanom dokazovaní z listov vlastníctva č. XXX a XXX pre obec a k.ú. H. - Y., z protokolu o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005, vytyčovacieho náčrtu č. 271, zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu a stavebného povolenia zo dňa 21.4.1981 mal za preukázané skutočnosti vyplývajúce z údajov uvedených v žalobe. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že o tom, že si žalovaný dal niečo vymerať sa dozvedela na geodézii. Nesúhlasila s vytyčovacím náčrtom geodeta K., ku ktorému nebola prizvaná, navrhla, aby boli rešpektované hranice a určené tak, ako sú zakreslené v pôvodnej katastrálnej mape, ktorým spôsobom sa aj nehnuteľnosti užívali. Tento stav sa dodržiaval, ak si žalovaný potreboval niečo opraviť z jej strany na svojom dome, prišiel sa jej spýtať. Potom sa stalo, že si začal stavať bránu do dvora žalobkyne, tiež vstupoval na jej dvor a odnášal si odtiaľ veci. Žalovaný uviedol, že hranicu medzi pozemkami pozná, pretože sa tam narodil, dom kúpil ešte v r. 1903 jeho starý otec, vždy bola hranica vo vzdialenosti 1,20 metra od ich domu. On potom na mieste starého domu postavil dom nový. V r. 1959 predchádzajúci majiteľ pozemku žalobkyne začal vyvážať zeminu kvôli stavbe rodinného domu, vyvezením prestala byť hranica medzi pozemkami viditeľná. V r. 2005 si dal zamerať pozemok geometrickým plánom z dôvodu, že išiel prestavovať rodinný dom a aby to mali po ňom deti v poriadku. K pojmu val uviedol, že pozemky parc. č. 203 a 204/1 sa nachádzajú v klesajúcom teréne, val predstavoval spevnenú medzu medzi pozemkami, išlo o voľne poukladané kamene. Súd prvej inštancie pribral do konania znalca Ing. Petra Vargu, Kozmonautická 5, Bratislava, z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že rodinné domy stoja na svojom pôvodnom mieste, ich geometrické a polohové určenie sa nezmenilo a je zrejmé, že rozdiel v zobrazení pôvodného rodinného domu žalovaného v mape je spôsobený chybnými zobrazovacími prácami na origináli pôvodnej katastrálnej mapy, ktorá v tom čase bola jedinečný originál prenesením meraných údajov do mapy a nie chybne odmeranou kótou v teréne 5.5 siahy. Hranica parcely medzi pozemkami č. 203 a č. 204 prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape, čo je vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom náčrte, mape a v neskoršie vyhotovených geometrických plánoch z tohto obdobia. Pri vyhotovení meračského náčrtu Ing. K. prišlo k tejto nezrovnalosti na základe uvedeného, nakoľko nebol použitý pôvodný meračský náčrt na zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra, ktorá je chybná. Vzhľadom na skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné prispôsobovať vytyčovacie prvky výmerám evidovaným v KN z archívnych, dostupných podkladov. Z výsledkov merania a vzájomného prepojenia týchto podkladov zrekonštruoval vlastnícku hranicu a vyhotovil vytyčovací výkres v prílohe č. 23 postupom uvedeným v analýze rekonštruovaných parciel a z uvedeného vyplýva, že výmera je odvodený údaj, záväzné je geometrické určenie parciel, v pôvodnej katastrálnej mape je chybný zákres priebehu pôvodného rodinného domu. Žalovaný so závermi znalca Ing. Petra Vargu nesúhlasil. Zadal preto dlhoročnému súdnemu znalcovi Ing. Miroslavovi Masárovi porovnanie údajov na pôvodnom meračskom náčrte s aktuálnym stavom operátu Katastra nehnuteľností a skutkovým stavom hranice medzi pôvodnými pozemkami parc. č. 200 a č. 201 s parc. č. 2 a hranice pôvodnej parcely č. 202 s pôvodnou hranicou parc. č. 203 a ďalej hranicou medzi pozemkom parc. č. 203 a parc. č. 204/1 a 204/2, prepočtom údajov dospel geodet k záveru, že priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 203 a parc. č. 204/1 a č. 204/2 zodpovedá s dovolenými odchýlkami zákresu rodinného domu na prac. č. 203 tak, ako je tento zakreslený v pôvodnom meračskom náčrte s istou odchýlkou, teda priebeh hranice zodpovedá vytyčovaciemu náčrtu spracovanému Ing. K.. Žalovaný ďalej uviedol, že prac. č. 203 bola zobrazená v katastrálnej mape pri katastrálnom mapovaní v roku 1898. Jej hranice sa odvtedy nemenili. Od roku 1903 jeho predkovia a on dodnes tento pozemok rovnako vlastnili a užívali. Nadobudol pozemok do vlastníctva v roku 1971. V minulosti neboli medzi vlastníkmi pozemkov parc. č. 203 a 204 žiadne spory o priebehu ich hranice, ani žalovaný nemal s predchádzajúcim vlastníkom pozemkov parc. č. 204/1/2 p. O. K.iadne vlastnícke, ani užívateľské spory, takže ani o časť pozemku medzi pôvodnými stavbami a jeho hranicou v šírke 1,2 m, ktorý žalovaný vlastnil a riadne užíval. Problémy s užívaním tohto pásu jeho pozemku nastali, keď pozemky č. 204/1 a č. 204/2 nadobudla do vlastníctva žalobkyňa, ktorá nepoznala právnu hranicu svojich pozemkov a začala bezdôvodne tvrdiť, že hranica je pri pôvodných stavbách na pozemku žalovaného. Ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho starý otec J. O. v roku 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľom
dotknutých parciel a pri tejto kúpe prikúpil aj časť parcely č. 204. Pôvodnú kúpnu zmluvu bohužiaľ žalovaný nemá. Po realizácii tejto kúpy boli v teréne vytýčené reálne hranice minimálne od roku 1903. Pôvodná katastrálna mapa bola vyhotovená až za 8 rokov po vyhotovení pôvodného meračského náčrtu. Vyjadrenia znalca a jeho postup dokazovania vyvolávajú mylný dojem, že pôvodná katastrálna mapa bola vyhotovená ihneď po vyhotovení pôvodného meračského náčrtu. Keby znalec skúmal aj vlastnícke vzťahy a ich zmeny v období od vyhotovenia pôvodného meračského náčrtu po vyhotovenie pôvodnej katastrálnej mapy, tak by zistil, že prišlo v tomto 8-ročnom období k zmene vlastníka domu č. 54 a aj k zmene hranice pozemkov medzi susednými vlastníkmi. Žalobkyňa tvrdila, že tvrdenie žalovaného, že došlo k odkúpeniu pásu širokého 1,2 m od právneho predchodcu žalobcu p. K., je nepravdivé, nepreukázané, účelové a rozporuje mu 100 ročné správanie sa žalovaného a jeho predchodcu. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že v roku 1981 bolo vydané stavebné povolenie právneho predchodcu žalobcu na stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené, že stavba musí byť postavená 112 cm od hranice pozemku žalovaného, čiže aj z tejto skutočnosti vyplýva, že práve právny predchodca žalobkyne dobromyseľne užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie je vlastníkom tohto pásu pozemku. Znalec Ing. Peter Varga bol aj v konaní vypočutý, pred súdom uviedol, že úlohou posudku bolo určenie vlastníckych hraníc. Určený podklad, v ktorom vlastnícka hranica bola zaevidovaná, boli v tomto prípade pôvodné meračské náčrty a pôvodná katastrálna mapa od roku 1903, kedy vznikla pôvodná katastrálna mapa sa v uvedenom spore vlastnícke hranice nikdy nemenili, nemal k tomu žiadny právny doklad, ani žiaden technický podklad preukazujúci opak. Na správe katastra prelúskal kompletne históriu od roku 1900 až po dnešok a takýto technický podklad sa v dokumentácii správy katastra nenachádza. Na určenie vlastníckej hranice použil tie podklady, ktoré majú vyššiu meračskú hodnotu, tzn. priamo merané miery z pôvodných meračských náčrtov. Rekonštruovaním pôvodného meračského náčrtu v siahovej sústave, ktorá je zobrazená v prílohe č. 18 znaleckého posudku a následne porovnaná s pôvodnou katastrálnou mapou v prílohe č. 19, je jednoznačne preukázané, že mapa nebola správne vykreslená. Samotné geodetické zameranie vykonané na nehnuteľnostiach žalobkyne a žalovaného a množstvo kontrolného merania okolitých nehnuteľností jednoznačne potvrdzujú, že skutkový stav v teréne zodpovedá rozmeru a tvaru pozemkov zrekonštruovaných z pôvodného meračského náčrtu. Znalec tvrdenie žalovaného považoval za nesprávne. Časť pôvodného rodinného domu žalovaného korešponduje so zrekonštruovanými meračskými náčrtmi a aj šírkami pozemkov v skutočnosti v teréne. Žalovaný si postavil rodinný dom v predĺžení pôvodného domu a šírka pozemku v tomto mieste z priamo meraných mier je 23,82 m a šírka pozemku z pôvodných meračských náčrtov je 23,77 m, čo predstavuje rozdiel 5 cm. Tvrdenie žalovaného, že vlastnícka hranica prechádza po hranici rodinného domu žalobkyne nie je preukázané, nakoľko by pôvodný rodinný dom musel prechádzať týmito bodmi, ako aj novovybudovaný rodinný dom žalovaného. Vytyčovacím výkresom, ktorý si nechal vyhotoviť žalovaný dňa 10.11.2005 je napísané, akým spôsobom bola vlastnícka hranica určená. V roku 2005 nebolo v platnosti usmernenie úradu geodézie č. 10/2013, podľa ktorého on použil všetky ďalšie dostupné doklady vyplývajúce z daného usmernenia. Prešetril kompletnú históriu uvedených nehnuteľností, ako aj ostatných podkladov, ktoré by mohli mať na výsledok znaleckého skúmania nejaký vplyv. Žalovaný dňa 4.4.2016 súdu doručil vzájomnú žalobu na určenie vlastníctva. , ktorou sa domáhal, pokiaľ by súd prišiel k názoru, že sporná hranica pozemkov je tvorená podľa vytyčovacieho náčrtu znalca Ing. Vargu, zistenia vlastníctva k tej časti pozemku, ktoré by mali pripadnúť na rozdiel od užívanej hranice, ktorú strany - právni predchodcovia uznávali 110 rokov do parcely vo vlastníctve žalobkyne, čím by sa zvýšila výmera nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na úkor nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný užíval svoju nehnuteľnosť pri nezmenených hraniciach s právnymi predchodcami od roku 1903. Až v roku 2013 začala žalobkyňa brániť žalovaným vstúpiť na časť pozemku, ktorá je predmetom sporu. Priebeh hranice bol spochybnený zo strany žalobkyne až v tomto roku, keď žalovaný začal stavať plot, dovtedy žalovaný a jeho právni predchodcovia v dobrej viere užívali nehnuteľnosť 110 rokov. Keby hranica aj mala byť podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. Vargu, tak žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo po užívaciu hranicu, po ktorú nerušene užívali nehnuteľnosti do roku 2013 vydržaním. Žalobný petit upresnil tak, aby súd určil, že žalovaný je vlastníkom časti parc. č. 204/1 a č. 204/2 v kat. úz. H. podľa vytyčovacieho náčrtu G. K.. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný počas priebehu sporu neustále mení svoje výpovede, do pojednávania dňa 16.3.2016 tvrdil, že sporný pozemok užíval on jeho právni predchodcovia viac ako 100 rokov, nakoľko hranica pôvodného jeho pozemku bola až po hranicu stavby žalobkyne, avšak na pojednávaní dňa 16.3.2016 v písomnom vyjadrení už tvrdil, že to tak nie je, ale že predmetný sporný pás pozemku o šírke 1,2 m odkúpil jeho právni predchodca od právneho predchodcu žalobkyne. Kúpnu zmluvu však nepredložil. Z výpovede svedka Ing. B. K. súd zistil, že menovaný robí 46 rokov v oblasti geodézie a katastra. Je autorizovaný geodet. Hranice vytýčil bežne ako sa to robí podľa katastrálnej mapy a hranice sú
vo vytyčovacom pláne určené tak, ako sú zapísané v katastrálnej mape. Dostal sa aj k znaleckému posudku Ing. Vargu, v ktorom chýba podľa neho dosť vecí, je robený len z pohľadu žalobkyne. Hranica medzi stranami je evidovaná v dvoch starých náčrtoch, pričom znalec vychádza len z jedného a tieto náčrty sú merané v siahových mierach, tzn. že čiara v mape 0,1 mm predstavuje v teréne 28,8 cm. Keď sa tieto dva koeficienty dajú dohromady, vychádza tolerancia v akej presnosti bol vyhotovený náčrt. Pri vytyčovaní podľa tejto smernice úradu geodézie S 74.20.73.43.00 sa používajú určité veci na vytyčovanie hraníc. Pokiaľ sa vytyčuje hranica podľa týchto smerníc, sa v prvom rade používa platná katastrálna mapa. Pokiaľ z nej nemožno čerpať údaje, tak sa ide hlbšie do starých náčrtov. Pokiaľ sú tam zmeny, ide sa do nových náčrtov, ktoré sú vyhotovené pri nových geometrických plánoch. V danom prípade nebolo potrebné používať iné súvislosti, okrem tej katastrálnej mapy, lebo bola panenská, pôvodná, bez zmeny. Svedok Ing. G. O., brat žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je geodet. Vo vyjadrení, ktoré bolo na súde prečítané dňa 16.3.2016, na ktorom spolupracoval bolo jasne zdôvodnené, akým spôsobom prišlo k zmene vlastníckej hranice v dobe medzi vyhotovením pôvodného meračského náčrtu a pôvodnej katastrálnej mapy. V znaleckom posudku je uvedený chybný postup a tým aj chybný záver, ku ktorému dospel znalec, ktorý mal postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä odbornej smernice, podľa ktorej pri vytyčovaní pozemkov musí ten, kto pozemok vytyčuje vychádzať z podkladov, v ktorých bola hranica určená. Súdny znalec vychádzal len z podkladov pôvodného meračského náčrtu, zmenu hranice vôbec neuvažoval a neriešil, vytýčil tú, ktorá tam bola v roku 1898 pri meraní pôvodného meračského náčrtu. Ich starý otec s rodinou sa dosťahoval v roku 1903, kúpil pred vyhotovením pôvodnej katastrálnej mapy predmetné pozemky, pretože v tejto mape je už pozemok zakreslený ako vlastnícka hranica v pozemkovej knihe v prospech J. O.. V dome žil, pamätal si, že tam násyp bol z udusaného kameňa. Keď tam boli s otcom, hovoril, že to vybudoval ich stareček, a že je to ich. Do 32 rokov veku býval na predmetných nehnuteľnostiach. Vedel, že časť pozemku v šírke asi 1,20 m na kraji, ktorý sa postupne zužoval bol vo vlastníctve otca W. O.. Čo sa týka užívania sporných nehnuteľností, tak oficiálne súdne napadnuté nebolo. Boli tam rôzne indície, kde susedia niekedy prejavovali nespokojnosť s tým, že náš starý otec J. kúpil pozemky za ich humnami a takisto, že aj kúpil tento pás pozemku vedľa domu. Z dôvodu, že miesto 30 cm okapu mal po vybudovaní strechy 40 cm okap. Svedkyňa G. W., sestra žalovaného, uviedla, že v nehnuteľnosti na spornej parcele bývala od narodenia až do roku 1974. O susedských sporoch nemala vedomosť. Pokiaľ bolo treba niečo robiť, čo si pamätala s otcom, tam bola zadná strana domu a ak bolo treba nejaké opravy na nej, nebol problém aby tam otec prípadne s niekým mohol ísť. Pás vedľa domu považovala za vlastný. Vždy to tam bolo ich. Pretože tam bol urobený pás, aby stavba nezamokala, aby voda odtekala. Svedkyňa S. W., sestra žalobkyne, uviedla, že jej otec sa oženil a chodili k jeho sestre, ako k starej mame. Bola ich jediná príbuzná, vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, resp. právna predchodkyňa žalobkyne. Boli tam ako doma, nevedeli o žiadnom spornom pozemku. Sporný pozemku užívali vždy K. a potom jej sestra, keď zdedila pozemok. Žalovaný nikdy nemal priamy vstup na tento pozemok. Vždy keď potreboval, považoval za potrebné sa spýtať, či môže na pozemok vstúpiť. Naposledy, keď išiel opravovať strechu, bol požiadať ich tretiu sestru O., či si môže urobiť lešenie, aby mohol strechu opraviť. Ale sestra sa k tomu nevyjadrila, keďže pozemok jej nepatrí. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok Ing. Romana Vágnera č. 2/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností je hranica medzi pozemkami parc. č. 203 a č. 204/1, 204/2 v teréne definovaná múrom stavby postavenej na prac. č. 204/1. Od múru tejto stavby hranica ide k existujúcemu pletivovému oploteniu, na ktoré sa napája v bode č. 39 vytyčovacieho náčrtu č. 240-241-139-2005. Žalobkyňa so znaleckým posudkom Ing. Romana Vágnera sa nestotožnila. Znalec Ing. Roman Vágner bol vypočutý. Uviedol, že jeho úlohou nebolo vypracovať geometrický posudok, ale len posúdiť priebeh hranice podľa aktuálnych údajov katastra. Žalobkyňa uviedla, že znalecký posudok znalca Vágnera nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v danej veci, nakoľko znalec pri vyhotovovaní posudku bol obmedzený objednávkou zadávateľa, teda žalovaného, a to aby vypracoval znalecký posudok podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Znalec nebol povinný skúmať skutočnú hranicu, ale vychádzal iba z posledných zápisov uvedených v katastrálnej mape, a keďže bolo zistené iným znaleckým posudkom predchádzajúcim, že katastrálna mapa nie je správna, nemôže byť takýto znalecký posudok podkladom rozhodnutia súdu. Súd opätovne vypočul znalca Ing. Vargu, ktorý uviedol ako postupuje pri výbere podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku. Zhrnul postup na 3 jednoduché body pri vypracovaní posudku, a to podklady, s ktorými pracuje, katastrálna mapa bývalého pozemkového katastra, skutkový stav v teréne a podklady, ktoré určuje smernica na vyhotovovanie GT. Pri nezrovnalostiach medzi týmito tromi podkladmi musí overiť, či tieto podklady sú správne. V tomto prípade mapa bývalého pozemkového katastra, konkrétne jeden bod, a to bod roh domu zobrazený na mape bývalého pozemkového katastra je chybne vnesený. Toto zistenie bolo vykonaného na základe kompletného zamerania pozemkov pani
M. porovnaním s podkladom pôvodného meračského náčrtu pri vyhotovovaní pôvodnej katastrálnej mapy z tohto pôvodného meračského náčrtu. Žalobkyňa uviedla, že nie je preukázané, že by žalovaný predmetný pás pozemku akýmkoľvek spôsobom užíval a nie to ešte dobromyseľne. Žalovaný a jeho súrodenci vedeli o tom, že hranica prebieha popri stavbách žalovaného a teda, že vlastníkom sporného pásu pozemku je práve žalobkyňa. Tento stav bol rešpektovaný žalovaným a jeho predchodcami až do momentu vyhotovenia vytyčovacieho náčrtu Ing. K.. Vždy, keď potreboval žalovaný vstúpiť na predmetný pás pozemku, vyžiadal si súhlas od žalobkyne, jej právnych predchodcov a vstupoval tam výlučne cez bránu žalobkyne. Táto skutočnosť nie je sporná, nakoľko to potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní dňa 15.2.2018. Práve ona mala prístup k pozemku a reálne ho aj užívala a užíva, upratovala, kosila, využívala na odkladanie vecí. Žalovaný nie je schopný preukázať dobromyseľnú držbu, pretože ju nikdy nemal. Sporný pozemok sa nachádza priamo vo dvore žalobkyne a nikto iný okrem nej nemá k nemu prístup. Na dobromyseľnú držbu nestačí iba vyhlasovať, že to žalovaný užíval, musí ísť o faktickú držbu. Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. Vlastnícke právo by mohla vydržať jedine žalobkyňa, pretože jedine ona reálne a dobromyseľne držala a užívala predmetný pozemok. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, podľa § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 až 12 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, či už výsluchom strán, listinnými dôkazmi, že určenie hranice medzi susediacimi pozemkami žalobkyne a žalovaného je sporné, a to od doby, kedy sa žalovaný rozhodol využiť svoje vlastnícke právo a svoj pozemok oplotiť. V stavebnom konaní žalobkyňa vzniesla námietky a bola odkázaná na podanie žaloby na súd. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení hranice pozemkov, pričom súd považoval za správny tiež petit žaloby, nakoľko sporné medzi účastníkmi sú práve hranice pozemkov. Na zodpovedanie odbornej otázky určenia hraníc medzi pozemkami bol súdom ustanovený nezávislý znalec Ing. Peter Varga, ktorý vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol, že hranica parcely medzi pozemkami č. 203 a č. 204 prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného domu žalovaného, resp. po jeho odkvape, čo je vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom náčrte, mape a neskoršie vyhotovených geometrických plánoch z tohto obdobia. Zdôvodnil, že pri vyhotovení náčrtu Ing. K. prišlo k nezrovnalosti na základe toho, že nebol použitý pôvodný meračský náčrt na zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra, ktorá je chybná. Znalec uviedol, že nakoľko existujú pôvodné meračské náčrty, pre zrekonštruovanie prioritne použil tento meračský náčrt a nie samotnú mapu, pretože pri vytyčovaní hraníc pozemkov sa prenáša do terénu geometrické určenie predmetných nehnuteľností, čiže rekonštruuje sa rozmer, tvar a následne sa georeferencujú na zemský povrch predmetné obrazy nehnuteľností, tzn. že sa neobnovuje výmera, ktorá je len odvodený údaj. Zrekonštruovaním pôvodných hraníc parciel zistil, že oproti evidovaným výmerám v terajšom katastrálnom operáte sú predmetné pozemky v skutočnosti väčšie. Vzhľadom na skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné prispôsobovať vytyčovacie prvku výmerám evidovaným v KN. Z archívnych dostupných podkladov, z výsledkov merania a vzájomného prepojenie týchto podkladov znalec zrekonštruoval vlastnícku hranicu a vyhotovil vytyčovací výkres, príloha č. 23, postupom uvedeným v analýze rekonštruovaných parciel a z uvedeného vyplýva, že výmera je odvodený údaj, záväzné je geometrické určenie parciel, v pôvodnej katastrálnej mape je chybný zákres priebehu pôvodného rodinného domu. Vlastnícka hranica neprechádza hranicou rodinného domu žalobkyne, ale okapom hranice pôvodného a nového domu žalovaného. Vlastnícku hranicu znalec určil a definoval uvedeným postupom. Takéto znalecké dokazovanie, či už znaleckým posudkom, jeho doplnením, ako aj výsluchom znalca súd považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci určenia hranice pozemkov. Keď znalec sa dostatočne vyjadril k danej problematike po odbornej stránke, tiež ozrejmil, prečo nemožno vychádzať z vytyčovacieho náčrtu Ing. K. a znaleckého posudku Ing. Vágnera, nakoľko títo vychádzali podľa zadania objednávateľa len z aktuálnych údajov katastra nehnuteľnosti, pričom sa v smernici na vyhotovovanie geometrických plánov § 20 ods. 1 hovorí: „Na vytyčovanie hraníc pozemkov sa prednostne použijú tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore, lomových bodoch alebo mapy, ktoré boli z nich vyhotovené alebo ich presné kópie.“ a je tu odsek a): „Sú to poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní.“. Skutočnosť, že boli použité len aktuálne údaje katastra, bola potvrdená aj výpoveďami Ing. Vágnera a Ing. K., ako overovateľa vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Ing. G. K.. Žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu. Tvrdil, že on a jeho právni predchodcovia v dobrej viere užívali nehnuteľnosť 110 rokov, a to časť parc. č. 204/1 a č. 204/2. Ak by teda hranica pozemkov nezodpovedala hranici podľa aktuálnych údajov katastra, vlastnícke právo k tejto časti pozemku by nadobudol na základe vydržania. V tomto smere samotné tvrdenia žalovaného, akým spôsobom malo by prísť k nadobudnutiu vlastníctva k spornému pásu pozemku sú rozporuplné.
Na jednej strane tvrdí, že starý otec J. v roku 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľom dotknutých parciel, pri kúpe prikúpil aj časť parc. č. 204, teda od právneho predchodcu žalobkyne, pričom pôvodnú kúpnu zmluvu nemá. Na druhej strane tvrdí, že sporný pozemok užíval on a jeho právni predchodcovia viac ako 100 rokov. Nakoľko hranica pôvodného jeho pozemku bola až po hranicu stavby žalobkyne, že celý pozemok ako celok vrátane sporného pásu kúpil jeho starý otec v roku 1903. Navyše žalovaný v stavebnom konaní v roku 1981 nenamietal, keď bolo vydané stavebné povolenie právneho predchodcu žalobkyne na stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené, že stavba musí byť postavená 112 cm od hranice pozemku žalovaného. Čiže aj z tohto vyplýva, že práve právny predchodca žalobkyne dobromyseľne užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie je vlastníkom tohto pásu pozemku. K otázke užívania sporného pásu boli vypočutí svedkovia, a to súrodenci žalovaného a sestra žalobkyne. Ide o rozdielne tvrdenia ohľadom toho, kto a akým spôsobom sporný pozemok užíval. K hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí súd uviedol, že na oboch stranách je príbuzenský vzťah, nie je teda možné bez ďalšieho dôkazu alebo iných preukázaných skutočností oprieť rozhodnutie o niektorú z týchto výpovedí a na jej základe vyvodiť záver o vydržaní nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, nakoľko v konaní bolo súdom ustanoveným znalcom Ing. Vargom nepochybne preukázané, že hranica medzi pozemkami prechádza tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, pretože neuniesol dôkazné bremeno v svojich tvrdeniach ohľadne priebehu hraníc pozemkov, ani ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal ich plnú náhradu, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že predmetné konanie a postup súdu vychádza len z jedného z vykonaných dôkazov, a to zo znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 5.2.2015 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 7.9.2019 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Vargom. Jediný dôkaz rozhodujúci pre súd bol tento znalecký posudok, ktorý do meritu veci vniesol z pohľadu žalovaného len splnenie požiadaviek žalobkyne. Žiadny iný geodet, či už to bol Ing. B. K., Ing. Roman Wágner, aj ďalší nemenovaný geodet, ktorý v danej veci využívali údaje katastra nehnuteľností, nemohli byť pre žalobkyňu prijateľní. Žalobkyňa presne vedela, kto je splní jej neadekvátne a neoprávnené požiadavky. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2013 boli splnené návrhy žalobkyne na zhotovenie znaleckého posudku a znalec mohol byť výlučne len z Bratislavy. To je pozoruhodné, nakoľko znalcov v tejto oblasti nie je málo. Nesúhlasí s tvrdením znalca, že na určenie vlastníckej hranice použil tie podklady, ktoré majú vyššiu meračskú hodnotu. Je len logické, že samotné geodetické zameranie vykonané na nehnuteľnostiach žalobkyne a žalovaného a množstva kontrolného merania okolitých nehnuteľností jednoznačne potvrdzujú, že skutkový stav v teréne zodpovedá rozmeru a tvaru pozemkov zrekonštruovaných z pôvodného meračského náčrtu, teda od roku 1903 užívali právni predchodcovia žalovaného a samotný žalovaný nehnuteľnosti tak, ako sú evidované na Okresnom úrade Senica vo výmerách a hraniciach platných doteraz. Pokiaľ výmery a hranice nehnuteľností boli presne vedené v katastri nehnuteľnosti, mali byť použité výlučne tieto údaje. Nebol dôvod vykonať tie úkony ako uskutočnil znalec. Znalec riešil len pozemky žalobkyne, nevenoval pozornosť pozemku žalovaného. Autorizovaný geodet Ing. B. K. uviedol, že hranice pozemkov vytýčil bežne, ako sa to robí, teda podľa katastrálnej mapy. Pokiaľ sa vyjadril k znaleckému posudku Ing. Vargu uviedol, že ten je urobený pekne na pohľad, chýba tam dosť vecí, je urobený len z pohľadu žalobkyne, nie žalovaného. Znalec Ing. Varga nevychádzal len zo súčasného zákresu v mape, išiel do starých náčrtov, pričom mu nesedela výmera pozemkov. Neurobil tento postup však u žalovaného, pretože by dostal opačné hodnoty. Hranica medzi pozemkami je evidovaná v dvoch starých náčrtoch, pričom znalec Ing. Varga vychádzal len z jedného a tieto náčrty sú merané v siahových mierach.. Ing. K. uviedol, že nebolo potrebné používať iné súvislosti okrem katastrálnej mapy, lebo táto bola panenská, pôvodná a bez zmeny. V danej veci boli zainteresovaní až traja geodeti. Ak by sa stretli, ale aj za účasti Ing. Wágnera, tak súd by mal za preukázanú pravdivosť tvrdení predložených žalovaným. Hranica medzi pozemkami parcelou č. 203 a č. 204 bola ohraničená odkvapom rodinného domu predchodcov žalovaného. Nikto nepredložil dôkaz o veľkosti odkvapu. Starý otec J. O. kúpil pôvodný dom v roku 1903, mal vtedy slamenú strechu, aj odkvapy boli väčšie, najmenej 1 meter. V roku 1910 urobil starý otec nový krov, bola daná škridlová krytina, tým sa zmenšili odkvapy. To všetko sa žalovaný dozvedel od svojho otca W. O.. Pôvodný náčrt sa robil v roku 1898. Zodpovedal tomu, že hranica pôvodného domu O. bola vždy 1,20 m od ich rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že hranica pôvodnej parcely č. 203 prechádzala, resp. teraz prechádza po základoch domu žalobkyne. Nikto nezaručí, že znalecký posudok Ing. Vargu je správny. Z pohľadu žalovaného je zavádzajúci a nemôže obstáť s dôkazmi predloženými žalovaným. V konaní sa nepreukázalo, že žalovaný a jeho právni predchodcovia vedeli o tom, že
hranica medzi parcelami prebieha popri stavbe žalovaného, takže vlastníkom údajného sporného pásu je žalovaný, a nie žalobkyňa. Žalovaný, ani jeho právni predchodcovia nikdy nemuseli žiadať vlastníka susediacej stavby o vstup na túto časť pozemku. Obhajoba znaleckého posudku Ing. Vargu súdom je nepresvedčivá a neobstojí s dôkazmi, ktoré predložil žalovaný, ktorého tvrdenia uvádzané už na prvom pojednávaní neboli brané do úvahy. Jediný svedok, ktorý svedčil v prospech žalobkyne bola jej sestra, ktorá nemala žiadnu vedomosť o hraniciach medzi pozemkami. Stret záujmov pri vydržaní v žiadnom prípade nesvedčí v prospech žalobkyne, ale výlučne v prospech žalovaného. Hranice medzi pozemkami sám súd uviedol, že existujú už viac ako 110 rokov, ale nesprávne skonštatoval, že hranica medzi parcelami prechádzala vždy po hranici rodinného domu žalovaného. Počas priebehu konania žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 29.9.2014 previedla nehnuteľnosti na svojho syna, B. M.. Žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti od 29.9.2014 do 30.1.2015 kedy následne syn žalobkyne opätovne previedol nehnuteľnosti na ňu. Vychádzajúc z platného výpisu z LV č. XXXX pre obec H. sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 204/1 a č. 204/2 darovacou zmluvou V-38/2015, vklad povolený 30.1.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 17.7.2013. Rozhodujúca je skutočnosť, že znalec Ing. Varga zapracoval do vypracovaného znaleckého posudku LV č. XXX platného do októbra 2014, ale aj LV č. XXXX, kedy žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti darovacou zmluvou od svojho syna. Nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný má nárok na ochranu svojho vlastníckeho práva. Vzájomnú žalobu zo strany žalovaného súd zamietol a tým sa dostal do rozporu s občianskym zákonníka. V žiadnom prípade neprišlo u geodeta Ing. K. k nesprávnemu vyhodnoteniu veci. Všetko podstatné uviedli v odvolaní a v prvostupňovom konaní. Aj keď výmera nehnuteľnosti je údaj odvodený, nemôže predsa žalobkyňa a zatiaľ bez dôkazov obmedzovať výkon vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný nezadal žiadnu príčinu, ktorá viedla žalobkyňu k podaniu žaloby, len si chráni a bráni majetok. Zaplatenie všetkých trov konania žalovaným vychádza zatiaľ len z úspešnosti konania. V prípade úspešnosti v tomto spore v odvolacom konaní navrhuje súdu priznať žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami existuje a existovala tak, ako je vedená nielen v minulosti, ale aj po podaní žaloby, nakoľko v spore nie je právoplatne rozhodnuté. Žalobkyňa absolútne ignoruje terajší právny stav a nielen pred vydaním rozhodnutia, ale aj po vynesení rozsudku zasiahla do majetku a vlastníckeho práva žalovaného. Pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, tak ani jedna zo strán sporu nemôže nakladať s majetkom inej fyzickej osoby. Súdy rozhodujú nezávisle, ale v danom prípade boli všetky predložené doklady zo strany žalovaného odignorované a jediný dôkaz, a to znalecký posudok nemal byť vôbec vypracovaný. Žalobkyňa podala žalobu, aby súdnym rozhodnutím bola vytýčená hranica. Súdne rozhodnutie na základe takejto žaloby však nemá povahu deklaratórnu, ale konštitutívnu. Takéto rozhodnutie ohľadne priebehu hranice zákon nepripúšťa. Nebola dokázaná držba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne tak, ako je to uvedené v rozsudku. Proti sebe sú dve držby, tá, ktorá je rozhodujúca 110 rokov u žalovaného alebo 21 rokov u žalobkyne. Súd dal za pravdu žalobkyni. Žaloba je formulovaná ako žaloba na určenie vlastníckeho práva, pričom v žalobe uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve. Dohoda medzi účastníkmi nie je a nebude možná. Podľa znaleckého posudku Ing. Vargu vznikol medzi spornými nehnuteľnosťami akýsi pás pozemku, ale komu patrí tento pás pozemku. V tomto konaní sa vytvoril akýsi mýtus o znaleckom posudku Ing. Vargu, ale kto zaručí, že je správny. Žalovaný nemal prostriedky na to, aby mohol zabezpečiť kontrolné znalecké dokazovanie. Nechal však zhotoviť kontrolný znalecký posudok Ing. Wágnerom a výsledok poznáme. Súd spochybnil údaje z katastra nehnuteľností, vierohodnosť posunul na vedľajšiu koľaj. Držba tak, ako ju prezentoval prvostupňový súd, absolútne neobstojí. Súd v rozsudku uviedol, že nebude považovať za dôkaz svedecké výpovede rodinných príslušníkov strán, ale dal za pravdu svedeckej výpovedi prednesenej sestrou žalobkyne. Súd zosumarizoval konanie v odôvodnení, ale jeho záver nekorešponduje so stavom, aký bol zistený v konaní. Všetko nasvedčuje tomu, že prvostupňový súd nerozhodol správne. Hranica pôvodných parciel č. 203 a č. 204, z ktorej boli vytvorené parcely č. 204/1 a č. 204/2, prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného domu, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobkyne. Darovacou zmluvou z roku 1971 nadobudol žalovaný rodinný dom a parc. č. XXX do vlastníctva s výmerou parcely 791 m2. Uvedené nehnuteľnosti v terajších hraniciach užíva od roku 1971, teda 48 rokov a hlavne nerušene bez zásahov do jeho vlastníckeho práva. Až v roku 2013 bola podaná žaloba, ktorej petit je nevykonateľný. Subjektívny pocit žalovaného je krivda spôsobená rozhodnutím prvoinštančného súdu. Žalobkyňa, aj keď sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti, pred podanou žalobou nenapadla vlastníctvo žalovaného, ale až v roku 2013. Svedkovia vedeli o vlastníctve a užívaní parc. č. 203. Bývali v rodinnom dome, vyrastali tam a preto niet pochýb o pravdivosti ich svedectva. Opakom je svedkyňa, ktorú navrhla žalobkyňa. Znalecký posudok Ing. Vargu je jednostranný a vypracovaný v podstate na objednávku žalobkyne. Ani vypracovaným znaleckým posudkom k zmene hraníc nehnuteľnosti síce neprišlo, ale vlastníctvo žalovaného dostalo trhliny a bolo narušené. Pokiaľ hranica medzi pozemkami je určená, čo aj v skutočnosti je, tak žalobkyňa
sa mohla domáhať ochrany jej vlastníckeho práva s návrhom na určenie vlastníckeho práva, resp. vypratanie presne určenej plochy. Podľa pôvodného LV č. XXX sa žalobkyňa stala vlastníčkou prac. č. 204/1 a č. 204/2 a č. 205 na základe kúpnej zmluvy z roku 1998. V podstate 15 rokov vlastnila a užívala žalobkyňa nehnuteľnosti v ich výmerách a terajších hraniciach. Vlastníctvo žalobkyne bolo pokojné, počas 15 rokov užívania nemala žiadny problém s výmerou a hranicami, rešpektovala výmeru a hranice. Pokiaľ mala vedomosť o zle vedenej hranici medzi parcelami v jej vlastníctve a prac. č. 203 vo vlastníctve žalovaného, mohla svoje právo realizovať od doby nadobudnutia jej vlastníctva. Neurobila to z dôvodu, že mala vedomosť o tom, že údaje vedené na katastri nehnuteľností jej v danej veci nebudú prospešné. A tak až po 15. rokoch od nadobudnutia vlastníctva podala premyslenú žalobu. Úlohou Ing. Vargu bolo zhotovenie, resp. vypracovanie geometrického plánu, čo sa nestalo. Svojvoľne a s tichým súhlasom súdu vypracoval znalecký posudok, čo žiaden z predchádzajúcich právnych zástupcov žalovaného nenapadol na súde. Zo strany žalovaného boli prednesené a doložené doklady, ktoré nekorešpondujú s dôkazmi uvedenými v žalobe a sú absolútne v protiklade s údajmi uvádzanými žalobkyňou, ktoré sú zavádzajúce, nepresvedčivé. V konaní proti sebe v rámci znaleckého dokazovania stáli dôkazy, ktoré sú porovnateľné, ale aj neporovnateľné, pričom výsledok mal byť taký, aký prezentovali počas priebehu konania. To všetko je však v právomoci súdu. Žalovaný tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tým, že si uplatňuje trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie považuje len za výsledok nepochopenia veci, neznalosti právnych predpisov. Na viacerých miestach v odvolaní sa žalovaný snaží bez dôkazov napádať žalobkyňu, znalca Ing. Vargu, ako aj samotný súd. Žalovaný by si mal konečne uvedomiť, že znalec Ing. Varga bol ustanovený súdom a práve súd stanovil znalcovi zadanie pre vyhotovenie znaleckého posudku, keď mu určil, že má vychádzať z pôvodných podkladov a nie z aktuálnych údajov, čoho sa nesprávne domáha žalovaný. Znalec vyhotovil kvalitný, správny a objektívny znalecký posudok. Žalovaný nepochopil zásadnú vec, že každý znalec musí pri vyhotovovaní znaleckého posudku dodržiavať stanovené predpisy, čo žiaden znalec v konaní okrem Ing. Vargu neurobil. Na stole je otázka, ako zadával úlohu svojmu znalcovi práve žalovaný, keďže práve jeho znalecký posudok bol predložený stranou sporu a nie vyhotovený na požiadavku súdu. Nesprávnosť predmetného znaleckého posudku Ing. Wágnera, ako aj vytyčovacieho výkresu Ing. K. bola v konaní preukázaná a sami znalci ju priznali. Navyše aj Ing. K., aj Ing. Wágner nesprávne vychádzali výlučne z aktuálnych údajov katastra, ktoré ako sa v konaní ukázalo, nie sú správne. Žalovaný v odvolaní uvádza, že súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré navrhol, a toto uviedol aj ako jeden z dôvodov odvolania, avšak ďalej vo svojom odvolaní už nešpecifikuje, ktoré ním navrhnuté dôkazy súd nevykonal. Naopak iba hovorí, že súd nepovažoval jeho dôkazy za dostačujúce. Nie je pravda, že by súd nevykonal niektorý z dôkazov navrhnutých žalovaným. Vykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. Pripustil všetkých svedkov, pripustil výsluch znalcov, pripustil všetky predložené listinné dôkazy, dokonca aj tie, ktoré boli získané protizákonne. Skutočnosť, že súd nebral v úvahu svedecké výpovede rodinných príslušníkov strán je správna, keďže výpovede svedkov žalovaného a svedka žalobkyne sa navzájom popierali, teda negovali. Avšak v prípade, ak by aj súd prikladal významnejšiu mieru k výpovediam svedkov žalovaného, bolo by to práve v neprospech žalovaného, keďže obidvaja súrodenci vo výpovedi priznali, že do vyhotovenia vytyčovacieho výkresu Ing. K. nevedeli o tom, že by mala hranica prechádzať po hranici stavby žalobkyne, a teda boli v domnení, že hranica prechádza po hranici stavby žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní vyslovil súhlas so skutočnosťou tvrdenou znalcom Ing. Petrom Vargom, že hranica medzi spornými pozemkami bola ohraničená odkvapom rodinného domu predchodcov žalovaného, avšak nikto nepredložil dôkaz o veľkosti odkvapu na dome žalovaného. Je až zarážajúce, ako sa žalovaný počas celého konania snaží prekrúcať skutočnosti vo svoj prospech. Počas celého konania žalovaný klamlivo tvrdil, že hranica prechádza po múre stavby žalobkyne a zrazu v odvolaní zmení tvrdenia a už tvrdí, že hranica prechádzala po odkvape domu žalovaného, avšak v minulosti bol odkvap dlhší. V odvolacom konaní však môže žalovaný uvádzať nové tvrdenia iba v prípade, ak mu v konaní pred súdom prvého stupňa neboli známe, čo v žiadnom prípade nemôže byť tvrdenie o dlhšom odkvape v minulosti, o ktorom sa údajne žalovaný dozvedel už dávno od svojho otca. O tom, kadiaľ prechádzala a prechádza skutočná hranica medzi spornými pozemkami a nie hranica zapísaná v katastri, svedčí viacero skutočností. Prvou je stavebné povolenie vydané právnemu predchodcovi žalobkyne na stavbu letnej kuchyne, kde sa jasne uvádza, že stavba bude postavená 1,2 m od hranice pozemku žalovaného, voči čomu žalovaný, ani jeho právny predchodca nikdy nič nenamietali. Táto stavba bola postavená 1,2 m od hranice pozemku žalovaného a tak stojí až do dnes. Druhou skutočnosťou je skutočná držba sporného pásu pozemku, ktorý bol viac ako 110 rokov vo dvore žalobkyne a iba žalobkyňa mala naň prístup, reálne ho užívala, starala sa oň. Treťou je samotné oplotenie pozemku žalovaného, ktoré je
vedené po hranici a v línii stavby žalovaného. Až po roku 2005 žalovaný začal svojvoľne budovať plot v záhrade žalobkyne s odvolaním sa na vytyčovací výkres Ing. K.. Od tohto momentu začal protizákonne a bez súhlasu žalobkyne vstupovať na sporný pás pozemku. Dovtedy vždy vstupoval na tento pás iba so súhlasom žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov, čo sám vo svojej výpovedi v konaní potvrdil. Odvolávanie sa na hranice vedené v katastri nehnuteľností je irelevantné, keďže žiaden z účastníkov nemohol mať vedomosť o tom, ako je hranica zakreslená v katastri. Žalovaný ďalej zaujímavo porovnáva dobu, počas ktorej vlastnili a užívali nehnuteľnosť p.č. 203 žalovaný a jeho právni predchodcovia, avšak na druhej strane kladie ako vlastníčku p.č. 204/1,204/2 len žalobkyňu, pričom by mal poukazovať na žalobkyňu a jej právnych predchodcov. Pričom práve právni predchodcovia žalobkyne vlastnili predmetné nehnuteľnosti skôr, ako právni predchodcovia žalovaného. Zákon rieši vydržanie jasne, stanovuje hmotno-právne podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom jednou z nich je aj reálna držba. Žalobkyňa je názoru, že v konaní jasne preukázali, že žalovaný sporný pás pozemku nikdy v držbe nemal. Preto nie je rozhodujúce koľko rokov svedčil zápis v katastrálnej mape v prospech žalovaného, ale je rozhodujúce, či nehnuteľnosť reálne aj užíval po dobu minimálne 10 rokov, k čomu nedošlo. Na počudovanie žalovaného, ako sa znalec Ing. Varga dostal k listu vlastníctva č. XXX uvádza iba toľko, že znalec pri výkone svojej činnosti má prístup ku všetkým podkladom, ktoré sa môžu týkať veci. Poukazoval na to, že sa mu nedostalo rovnocennej ochrany jeho vlastníckeho práva. Je podstatou súdneho sporu rozhodnúť, v koho prospech svedčia dôkazy, teda kto uniesol dôkazné bremeno, a keďže žalovaný v konaní nepreukázal ním tvrdené a počas konania menené skutočnosti a žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala skutočnosti svedčiace v jej prospech. Preto súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Žalovaný sa opovažuje tvrdiť, že žalobkyňa ignoruje aktuálny stav, keď o veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný asi zabudol na jeho postupy, keď bez súhlasu a zákonného základu začal budovať oplotenie vo dvore žalobkyne, osekával omietku zo stavby žalobkyne s odôvodnením, že stavba podľa vytyčovacieho výkresu Ing. K. stojí 2 cm na jeho pozemku a vyhrážal sa žalobkyni so sekerou v ruke ublížením na zdraví. Žalovaný tvrdí, že súd zabezpečil žalobkyni nejakým spôsobom ochranu jej vlastníckeho práva. Uvedenému tvrdeniu nerozumie a vníma ho iba ako nepochopenie procesu súdneho konania. Tiež nie je zrejmé, prečo žalovaný namieta skutočnosť, že žalobkyňa menila žalobu. Ide predsa o dispozičné právo žalobcu, ktorému zákon za splnenia určitých skutočností priznáva právo meniť žalobu. Navyše, v čase podávania žaloby, nebol vyhotovený znalecký posudok, nemohla uviesť finálny petit, keďže nepoznala presné určenie lomových bodov, ktoré vyplynuli až zo znaleckého posudku. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecnej správny.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/52/2013 je určenie hranice medzi parcelami registra C, parc. č. 204/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2 a parc. č. 204/2, záhrady vo výmere 804 m2, zapísané v LV č. XXXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacimi do vlastníctva žalobkyne a parcelou registra C, parcelné číslo 203, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, zapísanou na LV č. XXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacou do vlastníctva žalovaného, a to podľa znaleckého posudku č.1/2015 zo dňa 5.2.2015, jeho dodatku č.1 zo dňa 7.6.2019, ktorého súčasťou je vytyčovací náčrt zo dňa 6.6.2019 vypracovanými Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené a hranica medzi parcelami bola určená v súlade so žalobným petitom a tiež v súlade so znaleckým posudkom č.1, dodatkom č.1 a vytyčovacím náčrtom zo dňa 6.6.2019 vypracovanými Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia a zároveň bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného a priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu žalobkyni.
7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Jeho výsledky správne
vyhodnotil, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a preto, že odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súdu ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
8. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné: Odvolateľ namietal, že súd vychádzal len z dôkazov žalobkyne a znaleckého posudku, pri ktorom tiež splnil požiadavku žalobkyne na vyhotovenie znaleckého posudku, s tým, že znalec mohol byť výlučne len z Bratislavy a znalecké dokazovanie bolo pripustené už na prvom pojednávaní. Odvolací súd má za to, že legitímnym spôsobom právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať znalecké dokazovanie a tiež navrhol, aby znalec nebol zo Senice, ale z Bratislavy, čo aj odôvodnil. Právny zástupca žalovaného voči tomuto nenamietal, ešte uviedol, že má zlé skúsenosti so znalcom Ing. Špačkom. Súd následne ustanovil do konania znalca Ing. Vargu a voči jeho osobe neboli uplatnené žiadne námietky. V konaní je predmetom sporu určenie hranice medzi pozemkami, takže je zrejmé, že súd nemá odborné znalosti v tejto oblasti, preto ustanovenie znalca po prvom pojednávaní vo veci je dôvodné.
9. Odvolateľ namietal tiež správnosť znaleckého posudku, svojvoľnosť znalca, ktorý mal vypracovať geometrický plán a napriek tomu vypracoval znalecký posudok. V konaní ustanovený znalec vypracováva znalecké posudky a ak vypracuje geometrický plán, tak aj tento je znaleckým posudkom, resp. súčasťou znaleckého posudku. Znalec vypracoval obsiahly znalecký posudok, vysvetlil všetky svoje závery, oboznámil sa aj s náčrtom a posudkami vypracovanými inými geodetmi predloženými žalovaným, vysvetlil prečo tieto nie sú správne. Odvolací súd sa s argumentáciou znalca stotožnil.
10. Ďalšiu námietku ohľadne odkvapu na rodinnom dome žalovaného a jeho právnych predchodcov a jeho šírky, odvolací súd považoval za novotu, na ktorú neprihliadal, pretože tento dôkaz mohol žalovaný predložiť a argumentovať ním počas prvoinštančného konania.
11. Pokiaľ sa týka predmetu sporu, a to určenia hranice, tak odvolací súd poukazuje na to, že ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. zložením stavebného materiálu na susedný pozemok, napr. tiež posunutím oplotenia. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi stranami sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie, ako tomu bolo aj v danom prípade.
12. Žalovaný tiež namietal nesprávne posúdenie vydržania. Odvolací súd považuje vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie ohľadne vydržania za správne. Správne neprihliadol na výpovede svedkov tak navrhnutých žalovaným, ako aj žalobkyňou, keďže títo boli príbuzní strán sporu a potvrdili každý výpoveď strany, ktorá ho navrhla. Žalobkyňa nemala dôvod podávať žalobu na súd skôr, pretože svoje nehnuteľnosti, tak ako boli oplotené užívala nerušene. Problémy nastali až po roku 2005, keď si po tom, ako si dal vypracovať vytyčovací náčrt G. K., overený Ing. B. K. žalovaný, začal robiť bránku do dvora žalobkyne a následne si v jej dvore začal stavať nové oplotenie. Žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti sa užívali tak, ako boli oplotené a aj z fotodokumentácie vyplýva, že žalovaný mal oplotený svoj pozemok v línii a pozdĺž svojej domovej nehnuteľnosti. Do dvora žalobkyne bez jej súhlasu nechodil do roku 2005. Dôkazom o tom, že sporný pás neužíval a ak by aj ako tvrdil, sporný pás nehnuteľnosti užíval, tak nebol dobromyseľný, je listinný dôkaz predložený spolu so žalobou žalobkyňou, a to stavebné povolenie zo dňa 21.4.1981 pre hospodársky objekt, ktorý chcel postaviť právny predchodca žalobkyne na svojom pozemku s tým, že v stavebnom povolení je uvedené, že stavba bude od hranice pozemku O. ( žalovaný) 112 cm. O tomto mal žalovaný vedomosť, lebo v povolení je uvedený ako účastník konania a túto skutočnosť počas celého konania nerozporoval. Žalovaný tak nepredložil žiaden relevantný dôkaz
o tom, že reálne a dobromyseľne užíval sporný pás pozemku, ktorý si chcel novým oplotením prisvojiť, ktorý je a bol súčasťou dvora žalobkyne, a to tak počas držby žalobkyne, ako aj jej právnych predchodcov.
13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom považoval za správne rozhodnutie o náhrade trov konania, keď skutočnosť, že žalovaný je oslobodený od súdnych poplatkov neznamená, že je oslobodený od povinnosti platiť trovy konania. V konaní odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť úspešnej strane sporu priznaná ich náhrada.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v celom rozsahu.
15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).