Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/272/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: V.. W. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, Y., zast.: JUDr. Petra Kandračová, advokátka so sídlom Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, Sečovce a M. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, Y., akt. bytom Y. 1, C., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. deťom: I. Y., nar. XX.X.XXXX, a N. Y., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.

II. I. deti N., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo a povinnosť zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých mesačným výživným vo výške na každé po 150 € mesačne, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

V. Styk otca s maloletými sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX manželka navrhla rozviesť manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode maloleté deti zveriť do jej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých mesačným výživným 300 € a upraviť stretávanie sa otca s deťmi prvú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 do 18:00. Zároveň navrhla rozhodnúť aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

2. Uviedla, že po uzavretí manželstva sa v septembri XXXX narodil syn N. a manžel odišiel pracovať do H. z finančných dôvodov. Vo februári XXXX sa narodil syn I. a manžel chodil domov čoraz zriedkavejšie, až napokon prestal chodiť úplne. Manželka tušila, že má mimomanželský pomer, čo však neustále popieral. Až keď mal I. X mesiace, telefonicky sa jej priznal, že má mimomanželský pomer. B. o rodinu nejaví vôbec žiadny záujem. T. ako rodina boli spolu v máji XXXX, následne si manžel prišiel iba vziať veci. Od opustenia spoločnej domácnosti sa manžel s deťmi vôbec nestýka a neprejavuje o ne vôbec žiadny záujem. I. syn má diagnostikovaný S. syndróm, s čím je spojená zvýšená osobná starostlivosť. B. starostlivosť o deti ako aj o domácnosť zabezpečuje výlučne manželka. I. je na rodičovskej dovolenke

a mesačný príjem spolu s prídavkami na deti má preto vo výške 262 €. Až po opakovanom naliehaní manžel posielal výživné v priemere 600 € mesačne, od mája 2018 neposlal nič. Podľa informácií manželky pracuje manžel v spoločnosti M. C. W. s.r.o. Manželka má mesačné výdavky v priemere vo výške 830 €, ktoré vyčíslila nasledovne: výdavky súvisiace s užívaním bytu inkaso 154,37 €, elektrina 30,50 €, plyn 4 €, RTVS 5 €, odpad 9,67 €, poistenie za byt 7 €, daň za byt 2 €. Výdavky na maloletého N. družina 11 €, strava v školskej jedálni 20 €, krúžok v škole 2 €, ZRŠ 5 €, krúžok výtvarnej výchovy 8 €, krúžok hudobnej výchovy 11 €, ZRŠ v základnej umeleckej škole 2 €, pomôcky do školy 7 €, školské výlety a škola v prírode zatiaľ vyčísliť nevie. Bežné mesačne výdavky domácnosti: strava 300 €, drogéria 60 €, 50 €, lekáreň, lieky, Sunar 6,40 €, taxi k lekárovi s deťmi 10 €, telefón 7 €. Okrem uvedeného matka hradí darčeky k narodeninám, meninám, a na iné príležitosti v priemere zhruba 34 €, mesačne. Výdavky na detské oslavy v priemere mesačne 16 €, ostatné voľnočasové aktivity s deťmi podľa možností.

3. Uznesením zo dňa 5.4.2000 kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý v prípade rozvodu manželstva navrhol odporučil návrhu matky vyhovieť. Uviedol, že spisovú dokumentáciu eviduje v súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí mesačným výživným na každé po 100 € mesačne až do skončenia konania vedeného pod spisovou značkou , konanie o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu. Po realizovaní sociálneho šetrenia v rodine bolo zistené, že otec s rodinou nežije, o deti sa nezaujíma, na ich výživu neprispieva. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý I. sa narodil s Dawnovým syndrómom, v súvislosti s ktorou diagnózou má spomalený vývoj, nerozpráva, nechodí a už má dva roky. Preto s ním matka navštevuje špecializované ambulancie - kardiológiu, neurológiu, endokrinológiu, klinického psychológa a rehabilitáciu. Je nútená vzhľadom k diagnóze dieťaťa do odborných ambulancií dochádzať taxíkom. I. je plienkovaný a matka mu kupuje Sunar a kaše v lekárni, s čím má zvýšené výdavky mesačne aj 40 €. Do škôlky ho vzhľadom k jeho stavu neprijmú ,v dôsledku čoho matka nebude môcť pracovať. N. navštevuje 3. ročník základnej školy, zároveň navštevuje základnú umeleckú školu, kde hrá na akordeón. Úrad realizoval rozhovor s maloletým, ktorý uviedol že vie, prečo kolízna opatrovníčka prišla, ale už si veľmi nepamätá o čo ide. Vedel o tom, že rodičia sa rozvádzajú. Vyhovuje mu to, že je u mamky a chcel by tak ostať. Uviedol, že otec sa ozve len keď má problém ,čiže keď má zaplatiť a „keď po ňom išli“. Už dlho sa s ním nerozprával, ale vidieť otca veľmi nechce. Nič ho netrápi, má sa dobre. Kolízna opatrovníčka uzavrela, že odpovedal na zadané otázky samostatne a spontánne, bol komunikatívny, neboli pozorované žiadne prejavy, ktoré by nasvedčovali, že by situáciu v rodine zle znášal.

4. Manžel sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň X.XX.XXXX, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

6. Manželstvo účastníkov bola uzavreté dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Posledným spoločným bydlisko manželov bolo na C. ulici v Y., na ktorej adrese manželka spolu s deťmi býva aj naďalej.

7. Manželka zotrvala na návrhu na rozvod aj na dôvodoch uvedených v návrhu, ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva definovala skutočnosť, že manžel opustil nielen jeho ale aj deti, vymazal ich zo svojho života pretože si našiel novú partnerku. Uvedenú skutočnosť je oznámil len po telefóne, odvtedy spolu nežijú ani nehospodária. V domácnosti bol naposledy v máji XXXX, v tom čase manželka nemala vedomosť o tom že ich chce opustiť a preto mu poslala peniaze na kúpu auta, ktoré manžel následne napísal iba na seba. Manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené dôsledku správania sa manžela vylučuje obnovenie manželského spolužitia a z týchto dôvodov zároveň odmietla poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Oznámila, že v konaní o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým načas do rozvodu súd schválil rodičovskú dohodu, zmysle ktorej boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, manžel sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé po 150 € mesačne a styk otca s maloletými deťmi ostal neupravený. Otec od deti nemali absolútne žiadny záujem N. na jeho XX. narodeniny sa ozval po dvoch rokoch a sľúbil mu, že za ním príde, následne však neprišiel. Čase opustenia domácnosti manželom mala I. 3 mesiace, otca vôbec nepozná, otec sa o neho žiadnym spôsobom nezaujíma aj keď po jeho narodení sľúbil že sa oňho postará. Po narodení máte a prežívala manželka vzhľadom k jeho diagnóza je mimoriadne ťažké obdobie. Otec svoje sľuby nesplnil.

Matka mu v stretávanie sa s deťmi nikdy nebránila, ale otec sa o deti vôbec nezaujíma. Maloletý I. má diagnostikovaný Downov syndróm, ešte nerozpráva, má spomalený vývoj, nechodí, preto s ním matka navštevuje súkromné rehabilitácie, kde za 30 minútové cvičenie raz do mesiaca zaplatiť 15 €. Má svalovú hypotóniu a učia ho tam chodiť. Navštevuje s ním tiež kardiológiu, neurológiu, endokrinológiu, klinického psychológa. Matka nevlastní žiadny majetok, je vlastníčkou trojizbového bytu, Ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva a v ktorom s deťmi kontinuálne býva. Finančnej pomáhajú situáciu zvládať jej rodičia. Napriek svojmu správaniu jej manžel oznámil, že bude žiadať nielen tretinu hodnoty bytu ale bude od nej žiadať aj všetky peniaze ktoré do bytu investoval. Maloletý N. navštevuje 4. ročník základnej školy, zotrvala na výdavkoch uvedených v písomnom podaní. Je zdravý, hra na akordeón, matka platí za tento krúžok 16 € mesačne chodím na výtvarnú výchovu kde platí 8 € mesačne a na parkúr kde platí 40 € mesačne. Ako vyplýva z výpisu z účtu, ktorý predložila k preukázaniu svojich majetkových pomerov finančne jej vypomáha aj p. V.. U. M., ktorý je priateľom jej otca a je členom charitatívnej skupiny Y.. Keď sa dozvedel o jej situácii, niekoľkokrát jej pomohol finančne a občas prinesie deťom nejaké darčeky, napr. na I..

8. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedol predovšetkým nedostatok komunikácie a nedôveru zo strany manželky, ktorá bola charakteristická pre ich vzťah od počiatku. Neustále mu niečo vytýkala, predovšetkým neschopnosť riadne sa zamestnať, čo bol aj dôvod jeho odchodu do Bratislavy. Spočiatku chodil domov nie raz do mesiaca, ako uvádza manželka, ale dvakrát, vždy sa domov tešil, chcel viesť riadny rodinný život. Doma však boli časté hádky. Je presvedčený, že manželka mu nikdy neverila. Do júna XXXX jej bol verný, následne nadviazal mimomanželský vzťah. Odbornú pomoc nikdy nevyhľadal, so svojimi psychickými problémami, ktoré mal už od rozpadu manželstva jeho rodičov, sa pokúšal vysporiadať vlastným spôsobom a je presvedčený, že sa mu to podarilo. Vylúčil obnovenie manželského spolužitia, pretože má novú rodinu. Uviedol, že potreboval „hlboký nádych do života.“ Odmietol poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčinu rozvratu manželstva. Zdôraznil, že pracuje v T. preto, že potrebuje zabezpečiť svoju rodinu, potrebuje zabezpečiť výživné pre deti a z príjmu na G. to nedokázal. Súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody tak, ako v konaní na čas do rozvodu, s výnimkou výživného, s ktorého výškou zásadne nesúhlasil. Skonštatoval, že v konaní do rozvodu mu bolo určené výživné 150 € mesačne a 40 € splátky na dlžné výživné čo je preňho neprijateľná suma, pretože jeho majetkové pomery to neumožňujú. Spochybnil opodstatnenosť výživného v rozsahu 150 € na deti, a pokiaľ má platiť 150 € na dve deti, tak by mal toľko platiť aj na novonarodené dieťa, ktoré má s novou partnerkou. Pracuje v T. v oblasti stavebníctva, jeho príjem je 12 € na hodinu v čistom. Nedokázal uviesť názov zamestnávateľa, uviedol že pracuje ako stavbár a vykonáva rôzne typy prác, pričom jeho príjem závisí od počtu odpracovaných hodín. Nemá žiadny významnejší majetok, príjem mu kolíše 1200 až 1700 € mesačne. Najvyšší príjem mal zatiaľ 1390 €. V tejto práci je necelý rok, má ročnú skúšobnú dobu a prácu mám sľúbenú aj do budúcna. Jeho zdravotný stav je dobrý. Výdavky vyčíslil tak, že za nájomný byt v C., v ktorom žije so svojou partnerkou a s dieťaťom platí nájom 500 €, v T. má náklady zruba 400 € mesačne len na cestovné a stravu. Svoje príjmy ani výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal ani nevyčíslil. Svoju doterajšiu pasivitu s konaní žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nevysvetlil.

9. Súd za účelom zistenia majetkových pomerov manžela pojednávanie odročil a uložil mu povinnosť v lehote do 15 dní majetkové pomery riadne preukázať aj s poučením o spôsobe a rozsahu.

10. Ďalšie pojednávanie sa konalo z dôvodu epidemiologických opatrení prijatých na území Slovenskej republiky až dňa XX.XX.XXXX, manžel predvolanie na toto pojednávanie riadne prevzal dňa X.XX.XXXX. Napriek uvedenému sa na pojednávaní bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil, súd preto v súlade s ustanovením zákona č. 160/201 Z.z. Civilný sporových poriadok pojednával bez prítomnosti manžela.

11. Z výpovede manželky na pojednávaní vyplynulo, že v otázke rozvodu manželstva nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Manžel jej od apríla prispieva na výživu detí len vo výške 60 €, to znamená po 30 € na každé z detí, preto podala návrh na exekúciu. V apríly jej otec SMS- kou oznámil, že v T. už nepracuje. O deti neprejavuje vôbec žiadny záujem. Dnes jej písal SMS-ku s otázkou, či bude pojednávanie. Inak s ňou vôbec nekomunikuje. Zruba vo februári mali veľkú výmenu názorov, v ktorej na ňu otec kričal a povedal jej, že jej nebude dávať toľko peňazí, koľko ona chce a urobí vždy všetko preto, aby mal príjem buď minimálny, alebo nepreukazný, pretože má novú rodinu.

12. Z výpovede kolíznej opatrovníčka vyplýva, že sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky, matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti výlučne sama a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V ostatnom zotrvala na obsahu písomnej správy zo dňa XX.X.XXXX. Otec s úradom nekomunikuje.

13. Na preukázanie majetkových pomerov manžel predložil prekladateľkou úradne preloženú kópiu pracovnej zmluvy uzavretú medzi ním a zamestnávateľom: J. bau & C. UG, XXXXX K., H.. 5. Z uvedenej pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovný pomer začal XX.X.XXXX, na dobu do X.X.XXXX, prvých 6 mesiacov je skúšobná doba. Zamestnanec je zamestnaný ako stavebný pracovník a vykonáva predovšetkým odborne vymedzené práce v stavebníctve podľa zadania. Pravidelný týždenný pracovný čas je 39 hod. Hodinová mzda je 16,20 €. Má právo na zákonnú minimálnu dovolenku 20 pracovných dní v kalendárnom roku a dodatočne poskytovanú dovolenku 4 pracovné dni.

14. Rozsudkom č.k. - 72 zo dňa 30.10.2019 súd schválil dohodu rodičov. Rodičia sa dohodli že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať matka. Pravá a povinnosti zastupovať deti a správať ich majetok majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou po 150 € mesačne a dlžné výživné vo výške 2100 € sa otec zaviazal platiť k rukám matky v mesačných splátkach po 40 € na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Styk otca s deťmi sa neupravil.

15. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

16. Podľa ust. ( ďalej len ) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

17. Podľa ust. konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

18. Podľa ust. účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

19. Podľa ust. (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

20. Podľa ust. ods. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

22. Podľa ust. a o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

23. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

24. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

25. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

26. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

27. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4.) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

28. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

29. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1.Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

31. Podľa ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

33. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel, vylúčili obnovenie manželského spolužitia. Návrh na rozvod podala manželka, avšak manžel s ním súhlasil. Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva pomenovali manželia zhodne, išlo predovšetkým o nedôveru manželky voči manželovi, ktorá sa ukázala ako opodstatnená vzhľadom k tomu, že manžel porušil ustanovenia § 18 zákona o rodine, a to konkrétne povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a starať sa spoločne o deti. Manžel má mimomanželský pomer a v priebehu konania sa mu s novou partnerkou podľa jeho vyjadrení narodilo dieťa. Manželia sa zhodli na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, rozvrat je trvalý. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

35. V priebehu konania rodičia de facto uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode s výnimkou výživného, pretože manžel odmieta prispievať na výživu detí v zmysle svojho záväzku, premietnutého do súdom schválenej rodičovskej dohody v konaní o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom načas do rozvodu. V zmysle ust. § 25 zákona o rodine má rodičovská dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd však pred jej schválením musí skúmať, či je v prospech maloletého dieťaťa. V danom prípade súd posúdil predloženú dohodu tak, že je v najlepšom záujme maloletých detí. Súd napokon nemohol schváliť navrhovanú rodičovskú dohodu, pretože otec sa na pojednávaní nezúčastnil a zákon predpokladá písomné vyhotovenie dohody ako súčasť zápisnice z pojednávania podpísané oboma účastníkmi dohody, ktorú však rodičia nepreložili. Napriek uvedenému tieto skutočnosti neboli sporné. Je nespochybniteľné, že navrhovaná úprava rodičovských práv a povinností korešponduje s dlhodobo trvajúcim reálnym stavom, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, otec sa o deti vôbec nestará ani sa o ne nezaujíma, nenavštevuje ich, nekontaktuje ich, matke žiadnym spôsobom so starostlivosťou nepomáha, a to ani poskytovaním vecných plnení, vyživovaciu povinnosť si v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu neplní. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, s tým, že právo a povinnosť zastupovať malé deti a správať ich majetok ostalo zachované obom rodičom. Obaja rodičia navrhli styk neupraviť, preto súd vyhovel aj tejto časti úpravy rodičovských práv a povinností, otec sa žiadneho styku s deťmi ani nedomáha a neprejavuje oň žiadny záujem.

36. V otázke výživného sa rodičia na čas po rozvode nedohodli. Matka navrhovala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu detí mesačným výživným po 150 € na každé z detí, s ktorou sumou otec zásadne nesúhlasil s odôvodnením, že mu to jeho pomery neumožňujú. Napriek opakovaným výzvam súdu a poskytnutiu dostatočnej lehoty však otec svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, dodatočne predložil iba kópiu pracovnej zmluvy so zamestnávateľom v T., z obsahu ktorej vyplýva, že skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti uviedol na pojednávaní sú nepravdivé. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že skúšobná doba bola otcovi určená na 6 mesiacov, nie na rok, ako uvádzal a zároveň je zmluva uzavretá do septembra XXXX, preto konštatovanie že prácu mám sľúbenú aj na rok XXXX je možné vyhodnotiť ako zavádzajúco poskytnutú informáciu, snažiac sa vzbudiť dojem, že zamestnanie otca je

neisté. Zároveň pokiaľ otec konštatoval, že jeho príjem je kolísavý a závisí od počtu odpracovaných hodín súd nespochybňuje túto skutočnosť, avšak zo zmluvy vyplýva, že otec má stanovený minimálny rozsah pracovnej doby na 39 hod týždenne. Hodinová odmena je zmluvou určená na 16,50 €, nie 12 € na hodinu. Pokiaľ je v zmluve určená hrubá odmena za prácu, otec bol opakovane vyzvaný svoj príjem preukázať aj konkrétne, predložením výplatných pások alebo mzdových listov, čo neurobil. Len z výpovede matky sa súd dozvedel, že otec jej SMS správu oznámil, že v Nemecku už nepracuje. Uvedenú skutočnosť otec súdu ani neoznámil, ani nepreukázal dôvody skončenia pracovného pomeru. Z výpovede matky vyplynulo, že aktuálne jej otec prispieva na výživu detí mesačným výživným na každé po 30 € mesačne, de facto ide o takmer minimálne zákonom stanovené výživné.

37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

38. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

39. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých, pričom platí premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby (s výnimkou osobitných situácií, spočívajúcich napr. v zdravotnom stave a pod.), preto ich nie je potrebné osobitne preukazovať. Výdavky na N. matka vyčíslila v rozsahu 93 € pravidelné mesačné výdavky súvisiace so školskou dochádzkou, okrem toho výdavky na stravu v priemere 100 €, ostatné výdavky na N. sú bežného charakteru a boli zahrnuté do vyššie uvedených pravidelných bežných mesačných výdavkov rodiny. Vzhľadom k veku maloletého súd považuje po zohľadnení osobnej starostlivosti matky a poskytovaní vecných plnení zo strany matky výživné vo výške 150 € ( 5€ denne) za výživné, ktoré umožní naplniť výlučne len spotrebný charakter výživného. V prípade maloletého I. jeho zdravotný stav predstavuje výnimku z vyššie uvedeného pravidla. S. I. kladie nielen zvýšené nároky na zabezpečenie osobnej starostlivosti, ale zároveň predstavuje aj zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom. Zároveň rozsah nevyhnutnej osobnej starostlivosti zo strany matky jej objektívne znemožňuje zamestnať sa, je naďalej na rodičovskej dovolenke. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nevyhnutné túto skutočnosť premietnuť do výšky výživného, a za právne významné považuje tiež skutočnosť, že otec sa na starostlivosti o maloletého I. nielen formou osobnej starostlivosti, ale vôbec žiadnou formou nepodieľa. Súd zároveň zdôrazňuje, že tvrdenie otca, že mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu detí mesačným výživným vo výške 150 € v konaní do rozvodu manželstva nie je pravdivé, pretože súd schválil rodičovskú dohodu, a teda záväzok otca v takomto rozsahu prispievať. Výživné vo výške 150 € na každé z detí predstavuje vzhľadom ku konkrétnej situácii v rodine skutočne len takú sumu, ktorá umožní matke zabezpečiť základné potreby pre maloleté deti.

Otec nepreukázal ani svoje majetkové, ani svoje osobné pomery (vznik ďalšej vyživovacej povinnosti), avšak aj v prípade ak by predložil rodný list dieťaťa súd by na uvedené neprihliadal. Nemôže byť na ťarchu maloletých detí skutočnosť, že otec, ktorý si musí byť vedomý svojich povinností, ktoré voči maloletým deťom z manželstva má sa rozhodol mať ďalšie dieťa a založiť si ďalšiu rodinu. Rovnako skutočnosť, že otec spláca dlžné výživné súd neberie do úvahy, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou každého z rodičov. Pokiaľ si otec túto povinnosť voči deťom neplnil, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu maloletých detí. V konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sa rodičia dohodli na splácaní dlžného výživného v mesačných splátkach, kde súd zdôrazňuje, že otcovi bol de facto týmto spôsobom poskytnutý bezúročný úver na úkor maloletých detí. Pasívne správanie sa otca v priebehu celého konania spočívajúce predovšetkým v tom, že sa nevyjadril k návrhu žiadnym spôsobom, napriek opakovane uloženej povinnosti preukázať svoje majetkové pomery túto povinnosť nesplnil a napokon sa nariadeného termínu pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil svedčí záveru, že otec sa svojím obštrukčným správaním úmyselne vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti. Súd zdôrazňuje, že žiadny právny predpis neukladá rodičovi povinnosť pracovať, avšak citované ustanovenie zákona o rodine definuje vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu ako zákonnú povinnosť, pričom výživné je prednostnou pohľadávkou. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považuje výživné vo výške 150 € na každé z detí za primerané predovšetkým odôvodneným potrebám maloletých, ale aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je v produktívnom veku, je zdravý, pracuje v oblasti stavebníctva.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Kolízna opatrovníčka sa podľa ust. vzala odvolania, preto jej toto právo nepatrí.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).