Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-44-2020.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/44/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu FC SENEC A.G (FC SENEC AS) s.r.o., Jantárová cesta 1872/25, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 343 225, práv. zast.: Mgr. Peter Mešenec, advokát, Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, proti žalovanému Grandie, a.s., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 921 340, práv. zast. VIRE law & consulting s.r.o., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, o zaplatenie 80.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/128/2015-359 zo dňa 27.11.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/128/2015-359 zo dňa 27.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.000,- EUR a úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 5.000,- EUR od 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,-EUR od 16.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,-EUR od 16.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- EUR od 16.1.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny z titulu neuhradených platieb za poskytnuté plnenie. Žalobca uzatvoril dňa 28.2.2014 so žalovaným mandátnu zmluvu (ďalej len „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného za podmienok dohodnutých v zmluve činnosť odborného zástupcu a poradcu mandanta (žalovaného) ako majoritného akcionára v spoločnosti FK DAC 1904, a.s., Športová 4744, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 233 846, pri prevádzkovaní futbalového klubu. Podľa bodu 2.2. zmluvy mal žalobca vykonávať túto činnosť prostredníctvom svojho konateľa alebo prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov alebo iných odborne spôsobilých osôb. Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 17.9.2014 označený ako „Odstúpenie od Mandátnej zmluvy zo dňa 28.2.2014“. Uvedeným listom žalovaný oznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy, ktoré odôvodnil tým, že údajne žalobca nevykonáva v prospech žalovaného činnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazal, neposkytoval mu dohodnutú súčinnosť, a teda údajne porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaný súčasne uviedol, že neuhradí žalobcovi ani dohodnutú odmenu za mesiac september 2014. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že odstúpenie od zmluvy neobsahovalo žiadne relevantné dôvody, obsahové ani formálne náležitosti pre takýto úkon a listom označeným ako „Stanovisko k odstúpeniu od Mandátnej zmluvy zo dňa 28.2.2014“ oznámil žalovanému,
že odstúpenie od zmluvy je neplatné a trvá na uhradení fakturovanej odmeny za celú dobu trvania zmluvy. Zároveň žalobca žalovanému prostredníctvom uvedeného listu oznámil, že podľa bodu 6.1 zmluvy došlo k automatickému predĺženiu doby trvania zmluvy do 31.12.2015 a potvrdil mu, že si naďalej plní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca v súlade s citovanými zmluvnými ustanoveniami vystavil žalovanému faktúry č. 070914, č. 081014, č. 091114, č. 101214 na odmenu, na ktorú mu vznikol nárok. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť na zaplatenie dohodnutej odmeny žalobcovi nesplnil, žalobca ho teda Výzvou na splnenie záväzkov zo dňa 27.3.2015 vyzval na dobrovoľné splnenie záväzkov vyplývajúcich z faktúr.
3. Žalovaný tvrdil, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 28.2.2014 Mandátnu zmluvu tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu, v rámci predmetného zmluvného vzťahu vykonával žalobca činnosť odborného zástupcu a poradcu prostredníctvom svojho konateľa pána P.. Komunikácia a zabezpečenie plnenia predmetu zmluvy prebiehali výlučne medzi pánom P. a štatutárom spoločnosti FK DAC 1904, a.s. pánom PaedDr. M., teda štatutárni zástupcovia žalovaného neboli priamo zainteresovaní v predmetnej spolupráci. V priebehu mesiaca september 2014 však žalobca prestal vykonávať zmluvne dojednané činnosti, neposkytoval žalovanému poradenstvo v oblasti prevádzkovania futbalového klubu, vykazoval pasivitu a nezáujem o plnenie predmetu zmluvy, narušila sa vzájomná dôvera medzi žalobcom a žalovaným, a žalovaný pochopiteľne nemal záujem na ďalšom zotrvaní v predmetom zmluvnom vzťahu a rozhodol sa ho ukončiť formou odstúpenia z dôvodu, ktorý bol priamo v zmluve definovaný ako odstupný dôvod. Žalovaný zmluvu nevypovedal, považoval odstúpenie od zmluvy za platné. Faktúry za 9/2014-12/2015 žalobcovi nezaplatil. Žalovaný argumentáciu žalobcu, podľa ktorej má žalobca nárok na paušálnu odmenu za každý mesiac trvania zmluvy, a to bez ohľadu na rozsah vykonaných činností, považuje za absurdnú a tendenčnú. Taktiež sa žalovaný nestotožňuje s posúdením formulácie „paušálna suma“, s jeho argumentáciou o bezpredmetnosti reálne vykonaného rozsahu činnosti, pričom poukázal na bod 1.3 zmluvy. Žalovaný podľa svojich tvrdení odstúpil od zmluvy oprávnene, v súlade s relevantnými ustanoveniami zmluvy.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že považoval za nesporné platné uzatvorenie mandátnej zmluvy, doručenie odstúpenia od zmluvy žalobcovi dňa 4.10.2014, nevypovedanie mandátnej zmluvy žalovaným. Sporné medzi stranami sporu zostalo trvanie platnosti zmluvy do decembra 2015, platnosť odstúpenia od zmluvy, nárok na odmenu podľa mandátnej zmluvy za september 2014 až 31.12.2015, plnenie zmluvných povinností žalobcom v období 9/2014 - 12/2015, určitosť dôvodov odstúpenia od zmluvy, rozsah činností, ktoré mal žalobca v zmysle mandátnej zmluvy vykonávať. Strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa podľa čl. 1 žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať nasledovné činnosti: 1.) činnosť odborného zástupcu a 2.) poradcu žalovaného ako majoritného akcionára v spoločnosti FK DAC 1904, a.s. pri prevádzkovaní futbalového klubu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako mandatárovi za vykonanú činnosť odmenu a náhradu hotových výdavkov dohodnutú v tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 1.3.2014 do 31.10.2014 s tým, že pokiaľ žiadna zo zmluvných strán najskôr 1 mesiac pred koncom uvedenej doby a najneskôr v posledný deň uvedenej doby, túto zmluvu písomne nevypovie, táto sa automaticky predlžuje za pôvodných podmienok do 31.12.2015. Zmluva vypovedaná nebola. Súd pri posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy prihliadol na judikatúru a právnu úpravu, dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy žalovaným je neplatné, nakoľko nie je dostatočne určité, nešpecifikuje aké konkrétne zmluvné povinnosti mal žalobca porušiť, ktoré by odôvodňovali sankčné odstúpenie od zmluvy, a teda zánik záväzku. V odstúpení od zmluvy nie je jednoznačne vymedzený dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Keďže nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami, odstúpenie od zmluvy je neplatné. Žalovaný síce konštatoval porušenie zmluvy, avšak nie dostatočne určito na to, aby spôsobilo ukončenie zmluvného vzťahu pre porušenie povinností na strane žalobcu. Keďže odstúpenie od zmluvy bolo neplatné a k výpovedi zmluvy neprišlo, platnosť zmluvy sa v zmysle čl. 6.1. zmluvy predĺžila do 31.12.2015.
5. Pokiaľ išlo o dohodu o odmene žalobcu na základe mandátnej zmluvy, súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odmena je dohodnutá ako paušálna, explicitne je tak uvedené čl. 4.2. zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú odmenu vo výške 5.000,- EUR mesačne za obdobie do 31.12.2015, t.j. po dobu trvania zmluvy za každý mesiac trvania zmluvy. Z vykonaných výsluchov a listín založených v súdnom v spise nevyplývajú žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré by preukazovali nárok na odmenu iba v závislosti od rozsahu vykonanej práce. Obdobie, ktoré nie je
predmetom sporu, bolo uplatnené žalobou vedenom na súdu a rozhodnuté rozsudkom v konaní sp. zn. 35Cb/128/2015. Taktiež mal súd za to, že strany sporu nepreukázali existenciu dodatku, ktorým by rozšírili rozsah činností, ktoré bol žalobca povinný pre žalovaného vykonávať v zmysle zmluvy. Žalovaný súdu nepreukázal zadanie konkrétnych úloh žalobcovi v rozhodnom období, ktoré by žalobca odmietol vykonať alebo nerealizoval. Ani zo samotného výsluchu svedka T. M.É. súd nezistil porušenie zmluvných povinností na strane žalobcu, ktoré by malo za následok zánik nároku na paušálnu odmenu. Svedok nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy ani zmluvu nepodpisoval. V zmysle čl. 1.2. zmluvy sú povinnosti žalobcu stanovené všeobecne. Žalovaný síce v konaní prostredníctvom svedka T. M. preukazoval dohodu o rozsahu činnosti žalobcu tak, že mal pomáhať pri vybavovaní licencie prvoligového klubu na ďalší rok, spolupracovať pri získavaní hráčov a spolupracovať pri marketingových aktivitách klubu, súd však konštatoval, že v zmysle ustanovenia čl. 9.3 zmluvy bolo v prípade inej dohody o rozsahu činnosti žalobcu, ako je uvedená v čl. 1.2 zmluvy, potrebné uzatvoriť písomný dodatok k zmluve, podpísaný oboma zmluvnými stranami, tak sa však nestalo. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú paušálnu odmenu za obdobie 9/201 až 12/2015 vo výške 5000,- EUR mesačne. Odmena bola splatná vždy 15. dňa nasledujúceho mesiaca v zmysle čl. 4.4. zmluvy, preto sa žalovaný deň nasledujúci po splatnosti faktúr dostával do omeškania s platbou odmeny za jednotlivý mesiac. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 9,05% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie napriek naliehaniu žalovaného nijakým spôsobom nevykonal vo vzťahu k žalobcovi, (ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno), dokazovanie v otázke samotného vykonávania činností, resp. ich rozsahu a žalobcu nikdy nevyzval na uvedenie konkrétnych činností, ktoré žalovanému poskytoval a za ktoré vystavoval faktúry, čo žalovaný považuje za nepochopiteľné. Pripomenul, že v zmluve nebola jediná zmienka o tom, že dohodnutá odmena prináleží žalobcovi iba za pripravenosť poskytovať činnosti, resp. za akúsi pohotovosť. V mandátnej zmluve nie je zmienka o tom, že by odmena žalobcovi prináležala bez ohľadu na rozsah vykonaných činností, takáto argumentácia je vyslovene tendenčná. Práve naopak, v mandátnej zmluve bola v zmysle jej bodu 1.3 odmena explicitne viazaná na vykonávanie činnosti, t.j. na aktivitu žalobcu. Súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal ani s posúdením pojmu „paušálna odmena“, hoci žalovaný v konaní viackrát zdôrazňoval, že pojem paušálnej odmeny nie je možné stotožňovať s pojmom bezpodmienečnej odmeny. Navyše, dojednanie paušálnej odmeny je nutné vykladať v súlade s konštrukciou zmluvy a najmä jej bodu 1.3, v zmysle ktorého odmena prináleží žalobcovi za vykonanú činnosť. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku posudzoval uvedený pojem izolovane od ostatných ustanovení zmluvy, čím dospel podľa názoru žalovaného k nesprávnemu záveru. Súd rezignoval na náležité vysvetlenie, z akého dôvodu a akými úvahami sa spravoval pri ustálení záveru, že pod paušálnou odmenou je nutné rozumieť odmenu, ktorá nie je závislá na rozsahu poskytovaných činností. Absencia náležitého odôvodnenia uvedenej okolnosti spôsobuje podľa názoru žalovaného nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V odvolaní ďalej poukázal na to, že pokiaľ by bola vôľa strán taká, že žalobca má nárok na odmenu bez ohľadu na reálne vykonávanie činností, boli by si zmluvné strany dojednali túto skutočnosť v zmluve explicitne, napríklad dojednaním, v zmysle ktorého prináleží žalobcovi odmena bez ohľadu na rozsah vykonaných činností alebo dojednaním, v zmysle ktorého prináleží žalobcovi odmena aj za pripravenosť, resp. pohotovosť. Navyše, ak by bola vôľa oboch zmluvných strán taká, že odmena má byť chápaná bez ohľadu na rozsah vykonaných činností, nepochybne by bolo v záujme právnej istoty oboch strán, aby bolo takéto dojednanie obsiahnuté v zmluve. Žalovanému nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval, keď ustálil, že na tieto činnosti bolo nutné uzavrieť osobitný dodatok. Na uvedené súd neposkytol náležité zdôvodnenie. Záver súdu prvej inštancie vzbudzuje pochybnosti o to viac, že k nemu súd dospel bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal skúmaním samotného obsahu a rozsahu záväzku žalobcu ako odborného zástupcu.
7. V odvolaní ďalej uviedol, že súd náležitým spôsobom nevysvetlil svoje myšlienkové pochody v otázke toho, či mal dojednanie zmluvných strán o činnosti (získanie futbalovej licencie na ďalší rok, získanie nových hráčov a získanie reklamných partnerov) za preukázané, avšak vytýka iba skutočnosť, že na tieto činnosti nebol uzatvorený osobitný dodatok k zmluve alebo uvedenú vec vyhodnotil tak, že vzhľadom na to, že nebol uzatvorený dodatok k zmluve, ustálil, že tieto činnosti neboli zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté. Žalovaný z rozsudku nedokáže extrahovať informáciu, či súd spochybňuje existenciu dohody zmluvných strán na týchto činnostiach alebo vytýka formálny nedostatok v podobe
absentujúceho dodatku k zmluve. Žalobca podľa nášho názoru v konaní neuniesol dôkazné bremeno, v priebehu celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť a opodstatnenosť svojho žalobného nároku. Pokiaľ ide o problematiku odstúpenia od zmluvy, žalovaný má za to, že odstúpil od zmluvy oprávnene, v súlade s relevantnými ustanoveniami zmluvy. V tomto kontexte upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že zmluva v súvislosti s odstúpením neupravovala povinnosť uviesť konkrétne dôvody odstúpenia, rovnako tak neupravovala ani iné povinné obsahové náležitosti tohto inštitútu. Taktiež zmluva neupravovala povinnosť žalovaného, aby poskytoval žalobcovi akúkoľvek lehotu na nápravu alebo upozorňoval žalobcu na nedostatky v jeho činnosti.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že rozsudok je vecne správny. Žalobca trvá na tom, že z formulácie dohodnutej odmeny ako „paušálnej sumy“, ako aj z formulácie, že odmena žalobcovi patrí „za každý mesiac trvania tejto zmluvy“, jednoznačne vyplýva, že žalobca mal na odmenu nárok za každý mesiac trvania zmluvy bez ohľadu na konkrétny rozsah činnosti. Počas prvých mesiacov trvania zmluvy (03/2014 až 06/2014) bola za rovnakého skutkového stavu zo strany žalovaného vždy uhradená žalobcovi dohodnutá paušálna odmena v celej výške, bez akéhokoľvek preukazovania konkrétneho rozsahu vykonanej činnosti. Celá argumentácia žalobcu k týmto otázkam v podstate smeruje k tomu, že žalovaný mal (resp. spätne až s odstupom čase začal mať) inú predstavu a spôsobe vyúčtovania a úhrady odmeny, ako bola v písomnej zmluva celkom jednoznačne dohodnutá. Táto skutočnosť však zaťažuje výhradne žalovaného a nemôže mať vplyv na nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy. Pokiaľ žalovaný mal inú predstavu o spôsobe a forme odmeňovania žalobcu, mal možnosť takúto požiadavku vzniesť pred uzatvorením zmluvy, pokiaľ to však neurobil, musí ako podnikateľský subjekt v obchodno-právnom vzťahu sám znášať následky s tým spojené. Ďalej žalobca uviedol, že mu žiadna povinnosť špecifikovať a vykazovať žalovanému rozsah vykonanej činnosti zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevplývala. Je to pochopiteľné vzhľadom na charakter činnosti žalobcu (poradenstvo pri činnosti futbalového klubu), keď v prvom rade záviselo od rozhodnutia žalovaného, v akom rozsahu bude toto poradenstvo potrebovať a v akom rozsahu sa ho rozhodne využiť. Vzhľadom na skutočnosti to však nemôže mať vplyv na nárok žalobcu na dohodnutú paušálnu odmenu. Žalovaný v tomto konaní tvrdil, že žalobca v septembri 2014 prestal vykonávať činnosť podľa mandátnej zmluvy. Žalobca už v predchádzajúcich vyjadreniach poukázal na to, že toto tvrdenie je iba účelové, keďže žalovaný v inom obdobnom konaní, ktoré je medzi stranami vedené pod sp. zn. 35Cb/128/2015, a predmetom ktorého je obdobný nárok, ale za iné obdobie (júl a august 2014), tvrdí, že žalobca prestal činnosť vykonávať priebehu mesiacov júl a august 2014 a v tomto spore zase tvrdí, že sa to malo stať až v septembri 2014. Je teda evidentné, že tieto tvrdenia nemajú reálny základ, ale žalovaný si ich iba účelovo prispôsobuje podľa predmetu toho-ktorého súdneho konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca mu neposkytol súčinnosť pri plnení činností podľa zmluvy, musí v prvom rade uviesť a preukázať, že existovala potreba alebo požiadavka konkrétnej súčinnosti, ktorú mal žalobca poskytnúť a neposkytol ju. Až po konkrétnom skutkovom vymedzení súčinnosti, ktorú bol žalobca povinný poskytnúť a podľa názoru žalovaného tak neurobil, by v rámci rozloženia dôkazného bremena následne nastúpilo dôkazné bremeno žalobcu - preukázať, že sporné činnosti vykonal.
9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu okolností dojednania zmluvnej odmeny, nároku žalobcu na zmluvnú odmenu a v neposlednom rade vo vzťahu k posúdeniu pojmu „paušálna odmena“ rezignoval na riadne odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia, že v zmysle bodu 1.3 zmluvy prináleží žalobcovi odmena, hoci paušálna, výlučne za vykonanú činnosť. O tejto skutočnosti sa žalobca nevyjadruje ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Napriek naliehaniu žalovaného súd nijakým spôsobom nevykonal vo vzťahu k žalobcovi (ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno) dokazovanie v otázke samotného vykonávania činností, resp. ich rozsahu a žalobcu nikdy nevyzval na uvedenie konkrétnych činností, ktoré žalovanému poskytoval a za ktoré vystavoval faktúry, čo žalovaný považuje za nepochopiteľné. Pripomenul, že v zmluve nebola jediná zmienka o tom, že dohodnutá odmena prináleží žalobcovi iba za pripravenosť poskytovať činnosti, resp. za akúsi pohotovosť. V mandátnej zmluve nie je zmienka o tom, že by odmena žalobcovi prináležala bez ohľadu na rozsah vykonaných činností, takáto argumentácia je vyslovene tendenčná. Práve naopak, v mandátnej zmluve bola v zmysle jej bodu 1.3 odmena explicitne viazaná na vykonávanie činnosti, t.j. na aktivitu žalobcu.
10. Na vyjadrenie žalovaného žalobca poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia, nakoľko žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti.
11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.
12. Podľa § 132 ods. 1, C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 389 ods. 1, pís. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
Podľa § 344 Obch. zák. možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 574 ods. 1, Obch. zák. môže mandant zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.
Podľa § 574 ods. 2, Obch. zák. ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.
13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu dospel na základe vykonaného dokazovania, keď mal za preukázané, že odstúpenie od zmluvy žalovaným je neplatné, nakoľko nie je dostatočne určité, nešpecifikuje aké konkrétne zmluvné povinnosti mal žalobca porušiť, ktoré by odôvodňovali sankčné odstúpenie od zmluvy, a teda zánik záväzku. Vyhodnotil, že žalovaný síce konštatoval porušenie zmluvy, avšak nie dostatočne určito na to, aby spôsobilo ukončenie zmluvného vzťahu pre porušenie povinností na strane žalobcu.
14. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu okolností dojednania zmluvnej odmeny, nároku žalobcu na zmluvnú odmenu a k posúdeniu pojmu „paušálna odmena“, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplývajú žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré by preukazovali nárok na odmenu iba v závislosti od rozsahu vykonanej práce.
15. Čo sa týka odstúpenia žalovaného od Mandátnej zmluvy zo dňa 28.2.2014 odvolací súd udáva, že v súlade s čl. 1. bod 1.2. bol medzi stranami dohodnutý predmet zmluvy tak, že žalobca sa zaviazal vykonávať pre žalovaného za podmienok dohodnutých v zmluve činnosť odborného zástupcu a poradcu mandanta (žalovaného) ako majoritného akcionára v spoločnosti FK DAC 1904, a.s., Športová 4744, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 233 846, pri prevádzkovaní futbalového klubu. Podľa názoru odvolacieho súdu je takto dohodnutá činnosť žalobcu koncipovaná v neprimerane širokom rozsahu bez bližšej špecifikácie konkrétnych činností ktoré sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať. Predmet zmluvy nebol následne žiadnym dodatkom upravený tak aby činnosti žalobcu mohli byť konkrétnejšie. Žalovaný odstúpil od Mandátnej zmluvy listom zo dňa 17.9.2014 a to v zmysle bodu 6.2.2. zmluvy podľa ktorého „Zmluvu možno pred uplynutím dohodnutej doby, resp. predĺženej doby, ukončiť odstúpením od zmluvy zo strany mandanta v prípade, ak mandatár neposkytne súčinnosť mandantovi pri plnení činností podľa zmluvy, najmä, nie však výlučne pri získaní futbalovej licencie pre spoločnosť FK DAC 1904, a.s. na rok 2014/2015 alebo poruší svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy.“ V odstúpení od Mandátnej zmluvy žalovaný špecifikoval dôvod odstúpenia od zmluvy v tom, že žalobca nevykonáva v prospech žalovaného činnosť na ktorú sa zmluvne zaviazal a neposkytuje dohodnutú súčinnosť. Ak podľa zásady, že nikoho nemožno nútiť aby zotrval v záväzkovom vzťahu je potrebné posúdiť aj vôľu žalovaného vyplývajúcu z odstúpenia od zmluvy nezotrvať v záväzku so žalobcom podľa Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na nepresný a vágne dohodnutý predmet činností na ktoré sa žalobca v zmluve zaviazal, nie je spravodlivé aby žalovaný dôvod odstúpenia od zmluvy špecifikoval nad rámec predmetu zmluvy. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.9.2014 je nepochybné, že žalovaný nemá záujem zotrvať v záväzkovom vzťahu so žalobcom, tento ukončiť a to pred lehotou určenou v čl. 6. bod. 6.1. zmluvy. V prípade ak odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda alebo iné nároky tak v súlade s § 572 a 575 ods. 4, Obch. zák. má nárok na ich úhradu. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že
žalovaný platne a účinne odstúpil od Mandátnej zmluvy v súlade s § 344, § 574 ods. 1,2, Obch. zák. a v súlade s čl. 6. bod 6.2.2. Mandátnej zmluvy.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. c) C.s.p. zrušil a podľa ods. 2, uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posudzovať dôvodnosť a rozsah nároku uplatneného žalobou, prípadne doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne o nároku žalobcu rozhodnúť a rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3, C.s.p.
18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).