Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-259-2019.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/259/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX. XXXX, bytom S. XXX, XXX XX C., t.č. M. L., E. K. XXX/XX, Q., zast. JUDr. Jurajom Bodnárom, bytom vo Zvolene, Novozámocká 1347/61, o zaplatenie 584,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. februára 2019 sp. zn. 4Csp/81/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. februára 2019 č.k. 4Csp/81/2018-77 vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 584,87 € s príslušenstvom.
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. februára 2019 č.k. 4Csp/81/2018-77 vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 12. februára 2019 č.k. 4Csp/81/2018-77 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 584,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.12. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok ) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 584,87 € s príslušenstvom s odôvodnením, že pôvodný žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 20.04.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 548 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička - finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nešpecifikovaný). Kúpna cena tovaru bola 609 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 61 € a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 15 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 900 € (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 30 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28.09.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 29.11.2015 - „Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 77,68 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina (bez akontácie) + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady (bez akontácie) = Žalovaná suma 614,87 Eur + 0 Eur - 30 Eur = 584,87 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 77,68 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = Žalovaná suma 662,55 Eur - 77,68 Eur = 584,87 Eur.
3. Právne vec posúdil podľa § 488, § 657, § 658 ods. 1,2, § 52 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spolu s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z listinných dôkazov, a to Zmluvy o pôžičke, Zmluvných podmienok, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky, doručenky, Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, súd považoval žalobu za dôvodnú a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 584,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.12. 2015 do zaplatenia.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 v spojení s § 262 ods. 12 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na existenciu ďalších sporov, a to vo veci žalobcov Profi Credit Slovakia, s.r.o. o zaplatenie sumy 490,56 € s príslušenstvom a Poštová banka, a.s. o zaplatenie sumy 3.466 € s príslušenstvom. Uviedol, že bol fyzicky i psychicky zneužitý rodinou, a to A. S., nar. XX.X.XXXX a jeho otcom A. S., seniorom, ktorí sú toho času vo výkone TOS. Obaja ho fyzicky i psychicky nútili uzavrieť uvedené hypotekárne pôžičky - úvery, za účelom akože výstavby rodinného domu v obci Betliar. V tej dobe po smrti manželky býval v ich rodinnom dome a nútili ho dávať im celý starobný dôchodok vo výške v tom čase 240 €. Peniaze z úverov však nepoužili na výstavbu rodinného domu, ale výlučne pre svoje osobné účely. Ďalej uvádzal, že on, ani jeho deti z týchto úverov nemali žiaden osobný, rodinný prospech, a preto žiadal, aby súd zaviazal k úhrade pôžičky z tejto kauzy rodinu senioúra a juniora S. po návrate z výkonu TOS. Zároveň namietal rozhodnutie o trovách súdneho konania, kde tiež žiadal, aby tieto uhradili junior Packa s otcom a celou rodinou.
6. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v celom rozsahu. Súd sa podľa neho dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím sa žalobca v plnej miere stotožňuje. Predmetom žaloby je zaplatenie pohľadávky z nesplateného úveru, pričom zmluva o úvere bola riadne podpísaná žalovaným, a preto na plnenie zo zmluvy vyplývajúcich povinností je zaviazaný žalovaný ako strana zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo veci samej nie je možné vyhovieť.
8. Rozsudok je vo výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2020 o 10.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
10. Žalobca uplatnil (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
11. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci samej uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Žalovaný v odvolaní namieta, že bol zneužitý inými osobami, u ktorých vtedy býval a on sám z pôžičky nemal žiaden prospech. Nepopiera však, že uzatvoril predmetnú zmluvu, ani skutočnosť, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté v žalobcom tvrdenej výške a za podmienok dojednaných v zmluve. Nerozporuje ani žalobcom tvrdený rozsah splnených povinností a výšku nesplneného dlhu.
19. Odvolací súd má za to, že uvedené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Zároveň, je potrebné zdôrazniť, že námietky odvolateľa sú iba v rovine tvrdení a žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal.
20. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalovaného sa jedná o prostriedkami procesnej obrany, ktoré neuplatňoval pred súdom prvej inštancie, keďže až do podania odvolania bol nečinný.
21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Z ust. § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
24. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP, t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.
25. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný všetko, čo namieta v podanom odvolaní, mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili uplatniť námietky uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Žalovaný tak tvrdenia uvádzané v odvolaní, ako prostriedok procesnej obrany, neuplatnil včas, pretože ho uplatnil až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 CSP.
27. Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok II. o trovách konania, kde súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 12 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
32. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol iba to, že postupoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, t.j. v zmysle zásady úspechu vo veci, preto náhradu trov konania priznal úspešnému žalobcovi. Z odôvodnenia však nie je zrejmé či skúmal potrebu aplikácie § 257.
32. Aj za tejto situácie však bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalovaného, či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, vzhľadom na ich osobné, majetkové a zárobkové pomery, prípadne aj vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.
33. Odvolací súd dodáva, že aj keď súd prvej inštancie by vzhľadom na nečinnosť žalovaného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 257 CSP, nie je možné neprihliadnuť na skutočnosti, ktoré vyplynuli z odvolania a osvedčujú pravdepodobnosť záveru o zlých osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovaného.
34. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
36. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
37. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného úlohou súdu po vrátení veci bude skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 257 CSP pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalobcovi a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových strán.
39. Za tým účelom súd zistí aktuálne osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery žalovaného, zohľadniac aj vplyv prípadného nepriznania náhrady trov na pomery žalobcu, ktorému inak patrí náhrada trov konania(posúdenie, aký bude prípadný dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jeho pomery) a vezme do úvahy aj ostatné okolnosti konkrétneho prípadu, t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, postoj sporových strán v priebehu konania a prípadne ďalšie relevantné okolnosti.
40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).