Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-117-2017.pdf
PDF · 108.48 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova 23, Bratislava a otec - R. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý N. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 150,-€ mesačne za obdobie od 1.6.2017 do 31.8.2018 a vo výške 200,-€ mesačne od 1.9.2018, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
Zročné výživné za obdobie od 1.6.2017 do 30.11.2020 vo výške 5.400,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 150,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas jarných, Veľkonočných, letných a zimných školských prázdnin.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý rok od 16.7. od 9.00 hod. do 30.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 18.00 hod.
- každý párny rok od piatku, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 15.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok od stredy, ktorá predchádza Zelenému štvrtku od 15.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,
- každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
Otec maloletého počas školského roka prevezme a odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení bude preberanie a odovzdávanie prebiehať v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/194/2017-30 zo dňa 14.9.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2017.
Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/290/2017-23 zo dňa 20.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2018.
Matka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici náhradu trov konania štátu vo výške 357,98 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici náhradu trov konania štátu vo výške 357,98 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 24.5.2017 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému N. tak, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 300,-€ mesačne, zároveň navrhla úpravu styku otca s maloletým. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia a od marca 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec na výživu maloletého neprispieva dostatočne a pravidelne a o ďalšej úprave výkonu rodičovských práv sa nevedia dohodnúť.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s navrhnutou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností nesúhlasí a žiada, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Neskôr uviedol, že na zverení maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov netrvá a žiada, aby bol upravený jeho styk s maloletým. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 100,-€ mesačne. Tiež žiadal, aby iba on bol oprávnený riešiť zdravotné záležitosti maloletého.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/194/2017, 25P/290/2017 a 17P/26/2018, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/194/2017-30 zo dňa 14.9.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým a vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2017.
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/290/2017-23 zo dňa 20.2.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- € mesačne, počnúc dňom 20.2.2018 a vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2018.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/26/2018-41 zo dňa 24.8.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelil namiesto otca súhlas na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého a vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2018.
7. Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od 19.3.2016.
8. Matka vo výpovediach uviedla, že odkedy nežijú s otcom v spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o syna sama. Po rozchode s otcom sa maloletý začal s otcom stretávať takým spôsobom, že kedy otec chcel, vtedy prišiel, ale nebola v tom žiadna pravidelnosť. Toto trvalo do septembra 2017, kedy bolo nariadené prvé neodkladné opatrenie o úprave styku. Po nariadení neodkladného opatrenia sa otec so synom stretávajú v podstate v zmysle tohto neodkladného opatrenia s tým, že stretnutia od stredy do štvrtka sa nerealizujú pravidelne, ale víkendy áno. Sám N. nikdy nerozpráva o tom, ako prebiehalo jeho stretnutie s otcom a povie len to, že boli cez víkend u otcovho brata. S otcom spolu vôbec nekomunikujú, maximálne mailom ohľadom syna. Od 1.3.2017 otec na syna neprispieva vôbec
a to ani po nariadení neodkladného opatrenia. Asi v júni 2017 prispel synovi sumou 50,-€ na kurz plávania. Maloletý navštevuje materskú školu s tým, že otec nesúhlasí, aby nastúpil do základnej školy od septembra 2018. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná a má príjem 1.000,- až 1.200,-€ mesačne netto a žije s partnerom v spoločnej domácnosti. Dodala tiež, že syn má ochorenie čriev, v dôsledku čoho s ním chodieva častejšie na vyšetrenia, má špeciálnu stravu, dopláca na lieky a teda má s tým spojené zvýšené výdavky. Poprela, že by akýmkoľvek spôsobom zanedbávala synovu zdravotnú starostlivosť, i keď potvrdila, že otca na vyšetrenia nevolá, pretože vždy syna vystresoval, ale správu z vyšetrenia mu vždy zašle. Na ďalších pojednávaniach uviedla, že maloletý od septembra 2018 začal navštevovať 1.triedu základnej školy a v tejto súvislosti mu pribudli výdavky. Neskôr uviedla, že otec začal v júni 2018 prispievať na syna sumou 100,-€ mesačne s tým, že v tejto výške platil do marca 2020. Platil nepravidelne takým spôsobom, že nezaplatil niekoľko mesiacov a následne všetko doplatil. Od apríla 2020 opäť na syna neprispieva žiadnym spôsobom, v dôsledku čoho musela podať aj trestné oznámenie. V školskom roku 2020/2021 už maloletý navštevuje 3.triedu základnej školy a synove výdavky sa výrazným spôsobom oproti predošlému obdobiu nezmenili. K aktuálnemu rozsahu styku otca s maloletým uviedla, že minimálne od leta 2020 otec pre syna nechodieva v stredu a sám sa vyjadril, že stredy ruší, ale realizuje sa styk počas víkendov a prázdnin a na konkrétnej úprave prázdnin sa dohodli. Otec nechodieva pre syna v piatok poobede, ale vyzdvihuje ho v jej domácnosti v sobotu doobeda s tým, že ho v nedeľu večer prinesie a pokiaľ má vedomosť, tak čas netrávia v otcovej domácnosti, ale chodievajú k jeho rodine a cez prázdniny na dovolenku. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kde otec aktuálne býva, ale je pravdepodobné, že ani nebýva na Slovensku, napriek tomu navrhuje styk otca s maloletým od piatku do pondelka a to hlavne preto, aby mal otec možnosť byť s ním a či už príde v sobotu a vráti ho v nedeľu, nie je také dôležité, pretože otec si aj tak urobí podľa seba. Keď príde syn od otca, je v poriadku a vie, že v otcovej rodine má bratranca, s ktorým sa hráva a teda v tomto problém nie je.
9. Otec vo výpovediach uviedol, že po rozchode s matkou si asi pol roka rozumeli a normálne spolu vychádzali, pričom sa vedeli dohodnúť aj ohľadom syna. Vtedy na syna prispieval 200,-€ mesačne a to asi do konca roku 2016. Potom prestal na syna prispievať, pretože keď poslal peniaze, už o 2 dni ho matka vydierala, tvrdiac, že nemajú z čoho žiť. Vtedy matke ponúkol to, aby spísala každý týždeň zoznam potrebných vecí, ktoré má nakúpiť, ale ona to odmietla. Neskôr sa matka chcela k nemu vrátiť, čo odmietol a od tohto obdobia nastali neustále problémy ohľadom syna. Matka sa neskôr spolu so synom presťahovali k bývalému matkinmu manželovi, s ktorým sú v súčasnosti opäť partneri a uviedol, že súčasný partner matky psychicky týra maloletého. K priebehu styku so synom uviedol, že tento prebieha v rozsahu neodkladného opatrenia takým spôsobom, že syna vyzdvihuje v škole v stredu a je s ním do štvrtka rána a počas víkendov. Trávia spolu čas v rodičovskom byte a cez víkendy chodievajú na návštevy k rodine. Na syna začal prispievať v júni 2018 sumou 100,-€ mesačne. V roku 2017 pracoval na dohodu v H. a zarobil asi 50,-€ mesačne, pričom vtedy mu finančne pomáhala jeho rodina. Od februára 2018 sa zamestnal v F. ako administratívny pracovník s tým, že zarobí asi 1.130,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. Neskôr uviedol, že zmenil zamestnanie a prestal pracovať v F., keďže firma ostala v konkurze. Dávnejšie má zriadenú živnosť, ktorú však nevyužíval a až v apríli 2019 začal na základe živnosti opäť pracovať v administratíve a má príjem asi 500,-€ mesačne netto. Od septembra 2019 aj zmenil bývanie, býva v podnájme, za ktorý platí 200,-€ mesačne. Doplnil, že podľa jeho názoru matka nezabezpečuje riadne synov zdravotný stav a nekoná tak, ako jej kážu odborníci, pretože bol syn odoslaný na onkológiu, kde bol jeden krát a následne už tam matka prestala chodiť.
10. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru Psychológia odvetvia Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých A. doručeného súdu dňa 23.7.2019 ako aj z výsluchu znalkyne vyplýva, že v aktuálnom psychickom stave maloletého dieťaťa neboli zistené v jeho prežívaní a správaní prvky porúch psychického vývinu, ani poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve. Neboli zistené ani prvky depresívnej symptomatiky, neurotického ani úzkostného prežívania. Vzťah maloletého dieťaťa nie je narušený k žiadnemu z rodičov. K matke má pozitívny emocionálny vzťah, s preferenciou matky pred otcom. K otcovi má maloletý tiež pozitívny emocionálny vzťah, otca však nepreferuje. Miera schopností rodičov výchovne vplývať na maloleté dieťa je dostatočná. Obaja rodičia majú k maloletému pozitívny emocionálny vzťah a obaja prezentujú záujem plnohodnotne sa o maloletého osobne starať. Výchovný vplyv oboch rodičov na dieťa oslabuje ich vzájomná konfrontačná komunikácia v prítomnosti maloletého a neschopnosť konštruktívne komunikovať ohľadom potrieb a starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na psychologickú preferenciu domova matky a partnera matky M. ako maskulínneho vzoru pre maloletého, je z psychologického hľadiska výchovné prostredie matky vhodnejšie pre maloleté dieťa. Obaja rodičia
disponujú dostatočnými psychickými schopnosťami a predpokladmi na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého v čase, keď je s nimi. U oboch rodičov bol diagnostikovaný intelektový potenciál aj verbálne schopnosti v pásme priemeru. Obaja rodičia však disponujú rôznymi osobnostnými vlastnosťami, ktoré podnecujú ich vzájomnú konfliktnú komunikáciu a neschopnosť dohodnúť sa vo veciach starostlivosti o dieťa. Osobnosť matky je menej diferencovaná, egocentrická, s oslabenou schopnosťou empatie a zníženým záujmom o iných ľudí. Vo svojom egocentrizme má sklony prežívať a chápať všetko osobne, cez seba, cez svoju osobu, so subjektivizmom, s demonštratívnosťou a teatralitou. Otec maloletého býva v konfrontačných situáciách spravidla nekompromisný, s nedostatkom empatických schopností, so sklonom k jednoznačným riešeniam v zmysle „všetko alebo nič“. Jeho prispôsobivosť je situačne sprevádzaná konfliktami, kedy ide vlastne o nútenú adaptabilitu. Býva náladový, zatrpknutý a agitovaný. V iných vzbudzuje rozhorčenie a odpor, čo podnecuje ich hostilné správanie vo vzťahu k nemu. Kritiku interpretuje ako úmyselnú zlomyseľnosť a ľahko sa stavia do role obete. Z týchto dôvodov je otec vo vzťahu k matke v konfliktogénnej pohotovosti, ktorá nie je v záujme maloletého dieťaťa. Vzájomný vzťah medzi partnerom matky M. a maloletým je emocionálne pozitívny. Súčasný paretnerský zväzok matky má pozitívny dopad na maloletého z hľadiska pozitívneho vplyvu na psychický, emocionálny, sociálny aj fyzický vývin. Agresívne sklony boli diagnostikované u matky, u otca aj u partnera matky a u všetkých sa prejavujú najmä v krízových a energeticky a emocionálne náročných situáciách, kedy sa u nich môžu vyskytnúť problematické, neprispôsobivé a navonok agresívne prejavy. Agresivita však nie je dominantnou v štruktúre ich osobnosti. Z psychodiagnostiky rodičov vyplýva, že matka ani otec nevplývajú pozitívne na vzťah a postoj maloletého k druhému rodičovi. Matka ani otec nie sú schopní akceptovať význam role druhého rodiča a nie sú schopní rozvojha vzťahu maloletého k druhému rodičovi. Rodičia nemajú adekvátne emocionálne spracovaný konflikt z rozpadu partnerstva a vzájomne prežívajú permanentne konfrontačný vzťah plný napätia a vzájomného odmietania pokojnej komunikácie. Z psychologického hľadiska rodičia nie sú schopní realizovať striedavú starostlivosť. Nie sú schopní vzájomnej komunikácie bez konfliktov a bez negatívneho dopadu na psychiku maloletého dieťaťa. Maloletý vníma napätie medzi rodičmi a to aj v situácii, keď vzájomne ostentatívne mlčia. Výsledkom toho je, že maloletý kompenzačne preferuje pred rodičmi partnera matky M., ktorého preferuje pred otcom ako maskulínny vzor. Preferuje ho aj v dôsledku adekvátneho a edukačne podnetného správania k nemu. Z psychodiagnostiky všetkých zúčastnených vyplýva, že z psychologického hľadiska je v aktuálnej situácii v záujme maloletého vyrastať viac vo výchovnom prostredí u matky. Napriek skutočnosti, že aktuálne maloletý otca nepreferuje a identifikuje sa s domovom matky a s partnerom matky, má maloletý aj pozitívny vzťah k otcovi a otca rešpektuje ako maskulínny vzor. Pre zdravý vývin maloletého je mimoriadne dôležitý a potrebný kontakt s otcom a to častejšie ako len víkendové stretnutia, ktoré nedostatočne saturujú kontakt maloletého s otcom. Maloletý otca neodmieta, ale neempatické správanie otca k maloletému spôsobuje, že maloletý preferuje iný maskulínny vzor. Znalkyňa dala obom rodičom do pozornosti, že vzhľadom na oslabené empatické schopnosti oboch rodičov a ich konfliktnú komunikáciu im odporúča psychologické poradenstvo orientované na rozvoj a tréning empatických schopností a tréning funkčnej vzájomnej komunikácie. Vo výpovedi súdna znalkyňa doplnila, že ak rodičia skutočne svoje dieťa milujú, musia spolu navzájom komunikovať aspoň v základnej rovine. V rámci vyšetrenia maloletý v podstate zachraňoval situáciu a snažil sa upokojiť napätie, ktoré tam bolo, pretože cítil emocionálne dusno a otec na situáciu zle reagoval. Obaja rodičia sa v podstate pred svojim dieťaťom diskreditujú, čo môže mať za následok to, že si ich dieťa prestane vážiť. Bez komunikácie rodičov to jednoducho nejde. Ďalej znalkyňa uviedla, že počas znaleckého skúmania maloletý nevykazoval žiadne znaky psychického týrania zo strany matky, prípadne jej partnera.
11. Kolízny opatrovník uviedol, že majú vedomosť o tom, že v lete 2020 sa sám otec vyjadril, že stretávanie v stredu, resp. počas bežného týždňa nebude realizovať a odôvodnil to tým, že má zložitú finančnú situáciu. S návrhom matky na zverenie maloletého, zastupovanie a správu majetku maloletého ako aj v časťou návrhu na úpravu styku súhlasil. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy oboch rodičov ako aj vek a odôvodnené potreby maloletého.
12. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým odporučil upraviť v zmysle matkinho návrhu. Tiež navrhol, aby maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Ku konkrétnej výške výživného uviedol, že otec nepredložil aktuálne doklady o svojom príjme a teda výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, že mal za to, že je možné uplatniť zásadu potencionality.
13. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2016 (marec až december) bol 830,48 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 dosiahla príjem 1.078,12 € priemerne mesačne netto, v roku 2018 mala príjem 1.082,14 € priemerne mesačne netto, v roku 2019 mala príjem 1.183,94 € priemerne mesačne netto a v roku 2020 (január až september) dosiahla príjem 1.374,80 € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z..
14. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti V., pričom daňové priznanie nezaložil. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec v období od 1.7.2016 do 8.8.2016 bol zamestnancom spoločnosti B.., kde mal vymeriavací základ 36,-€ mesačne. Od 15.8.2016 do 30.11.2017 bol zamestnancom spoločnosti P.S.G. II s.r.o., kde mal vymeriavací základ od 31,09 € do 60,-€ mesačne. Od 13.6.2018 do 21.10.2018 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti V., kde mal vymeriavací základ od 39,-€ do 66,-€ mesačne. Od 29.8.2018 do 23.11.2018 bol zamestnancom spoločnosti A.. a mal vymeriavací základ od 8,35 € do 64,-€ mesačne. V období od 30.4.2019 do 31.5.2019 bol zamestnancom spoločnosti Z. s vymeriavacím základom od 6,-€ do 90,-€ mesačne. Od 10.7.2019 do 31.8.2019 bol zamestnancom spoločnosti D. kde mal vymeriavací základ od 69,39 € do 109,52 € mesačne. Od 14.8.2019 do 15.1.2020 bol zamestnancom spoločnosti V., kde mal vymeriavací základ od 4,18 € do 169,71 € s tým, že v mesiacoch november a december 2019 mal nulový vymeriavací základ. Vo výpovedi dňa 5.9.2018 otec uviedol, že je zamestnaný v F. ako administratívny pracovník a dosahuje príjem asi 1.130,-€ mesačne netto. V ďalšej výpovedi dňa 15.1.2020 uviedol, že v F. už nepracuje a začal pracovať na základe živnosti v marci alebo v apríli 2019 a dosahuje príjem asi 500,-€ mesačne netto. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
15. Maloletý N. v školskom roku 2020/2021 navštevuje 3.triedu ZŠ, výdavky má primerané veku.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2016, otec na výživu maloletého neprispieva dostatočne a o konkrétnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia nevedia dohodnúť. Preto je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému odôvodnená. Z dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd teda maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník, zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV a napokon aj otec, ktorý netrval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, keďže súd nevzhliadol žiaden dôvod, aby toto právo prináležalo iba jednému z nich. Čo sa týka výšky výživného, toto súd ustálil vo výške 150,-€ mesačne za obdobie od 1.6.2017 do 31.8.2018, keď mal za to, že takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletého, ktorý v tom čase navštevoval materskú školu dostatočné a primerané. Od 1.9.2018 t.j. odo dňa, kedy maloletý prešiel na vyšší stupeň vzdelávania a začal navštevovať základnú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 200,-€ mesačne. Takto určené výživné je podľa názoru súdu primerané veku a odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Otec síce relevantným spôsobom svoj príjem nepreukázal počas celého konania, ale z jeho výpovede vyplýva, že je schopný zarobiť najmenej 1.100,-€ mesačne netto a teda aj z tohto hľadiska je výživné primerané. Otec je zdravý muž v produktívnom veku, ktorý musí byť schopný prispieť na výživu svojho jediného dieťaťa aspoň určeným výživným. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým v zmysle návrhu matky, keďže z jej výpovede vyplynulo, že sa s otcom na konkrétnom rozsahu styku počas prázdnin a sviatkov dohodli.
Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že aktuálne sa styk otca s maloletým nerealizuje počas bežného týždňa v stredu a vo štvrtok, súd tento rozsah neupravil. Víkendové stretnutia otca s maloletým súd upravil tak ako navrhla matka, i keď aktuálne víkendové stretnutia prebiehajú v menšom rozsahu, matka však chcela ponechať otcovi možnosť rozšíreného kontaktu otca s maloletým počas víkendov.
21. Vzhľadom k tomu, že určené výživné súd považoval za dostatočné, zamietol vo zvyšku návrh matky. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.6.2017, t.j. prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po podaní návrhu, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu za obdobie od 1.6.2017 do 30.11.2020 na výživnom dlh vo výške 5.400,- €, ktorý mu súd podľa § 232 ods. 3 C.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po 150,-€, s prihliadnutím na výšku dlhu. V označenom období mal otec zaplatiť 7.650,- € (15 mesiacov po 150,-€ a 27 mesiacov po 200,- €), pričom zaplatil 22 mesiacov po 100,-€ a sumou 50,-€ prispel na plavecký kurz, čo je spolu 2.250,-€, čo bolo z dlžnej sumy odpočítané.
22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté dieťa. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletého ako aj v záujme samotného maloletého. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel rodičov na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že oboch rodičov zaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu každého vo výške 357,98 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávali zo sumy 2.256,20 € za vyhotovenie znaleckého posudku a zo sumy 59,75 € za účasť znalkyne na pojednávaní a za prípravu na pojednávanie. Matka zložila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 800,-€ a otec preddavok vo výške 800,-€ nezložil, tento je vymáhaný justičnou pokladnicou. Zvyšok vo výške 715,95 € sú povinní rodičia doplatiť každý v jednej polovici, t.j. 357,98 €.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).