Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/122/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX a G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní zastúpená JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, G.Czuczora 4, IČO: 51816865, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej G. N., nar.: XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom na súd podaným dňa 14.09.2020 domáhal zníženia výživného na maloletú G. zo sumy 150,- eur na sumu 30,- eur mesačne od 01.09.2020. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene jeho majetkových pomerov spôsobenej stratou zamestnania. Od júla 2020 je vedený evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá žiaden príjem. Na pojednávaní uviedol, že jeho jediným príjmom sú dávky v nezamestnanosti, ktoré poberá približne v sume 35,- eur denne. Poukázal na to, že prácu si hľadá prostredníctvom známych, zameriava sa na práce s vysokozdvižným vozíkom. Má ukončené stredné odborné učilište, vyučil sa v učebnom odbore mechanik, opravár. Napriek tomu, že má v danom odbore výučný list, nikdy v tejto sfére nepracoval. Pracoval ako robotník v autodielni, naposledy v Nemecku v chemickom závode ako robotník pri stroji. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieči na vysoký krvný tlak. Bolieva ho chrbtica, lieky neužíva, nie je sledovaný v tomto smere špecialistom.

2. Matka s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na zvýšené výdavky na maloletú súvisiace s jej rastom, potrebou zakupovania šatstva, obuvi ako aj s jej záujmovou činnosťou, či zhoršeným zdravotným stavom súvisiacim so zistenou potravinovou intoleranciou. Otcom navrhovanú sumu výživného na maloleté dieťa, ktoré je v poslednom ročníku materskej školy označila za drzé konanie. Mala za to, že je v možnostiach otca súdom stanovené výživné vo výške 150,- eur mesačne uhrádzať. Poukázala na to, že aj v minulosti otec uhrádzal výživné tesne pred uplynutím troch mesiacov od jeho neplatenia. Od septembra 2020 otec uhrádza výživné na maloletú v sume 30,- eur mesačne, pričom sa na jej výžive nepodieľa vecnými plneniami, neprispieva ani z príležitostí sviatkov. Maloletú videl otec naposledy keď mala tri mesiace. Uviedla, že okrem iných výdavkov naďalej pravidelne mesačne spláca úver vzatý na úhradu dlžôb otca dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník navrhol podaný návrh otca zamietnuť poukazujúc pritom na odôvodnené potreby dieťaťa a zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotným stavom.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej G. upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2016 pod č.k. -151, ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň upravil styk otca s maloletou každý nepárny mesiac, tretiu sobotu v mesiaci od 09:00 hodiny do 12.00 hodiny za prítomnosti matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2016, v časti výroku o výživnom na maloletú nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 13.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.11.2016 pod č.k. -209.

5. V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. bola matka na materskej dovolenke, poberala materské dávky, ktoré jej boli vyplácané z Maďarska vo výške 129.082,- forintov, v prepočte 441,71 eura a rodinné prídavky v sume 44,61 eura mesačne. Spolu s maloletou bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom jej matka bola invalidnou dôchodkyňou a otec bol zapojený do riadneho pracovného pomeru. Matka bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorí obývali, pričom náklady spojené s jeho užívaním uhrádzali v plnom rozsahu rodičia matky. Bola vlastníčkou motorového vozidla. Mesačne splácala úver, ktorého celková výška predstavovala sumu 17.481,80 eura, splátka činila 209,- eur mesačne. Okrem maloletej nemala inú vyživovaciu povinnosť.

6. Otec pracoval v Nemecku, jeho priemerný čistý príjem predstavoval sumu 1.581,- eur. Býval v prenajatom byte v Nemecku, za ktorého užívanie uhrádzal nájom vo výške 300,- eur mesačne. Vlastnil motorové vozidlo, bol podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci O., ktorý užíval sporadicky, pričom mesačné náklady s jeho užívaním spojené pozostávali zo zálohových platieb za plyn 150,- eur, TV 13,76 eura, vodné a stočné 10,- eur. Predmetné výdavky znášal výlučne otec. Okrem maloletej nemal inú vyživovaciu povinnosť.

7. Maloletá G. bola v celodennej starostlivosti matky, bola plienkovaná, kŕmená bežnou dojčenskou stravou. Bola zdravá.

8. V súčasnosti matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 227.667,50 forintov, v prepočte 630,05 eura. Poberá prídavky na maloletú vo výške 13.000,- forintov, v prepočte 36,- eur. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý obýva so svojimi rodičmi, ktorí sú poberateľmi dávok dôchodkového poistenia, matka invalidného dôchodku v sume 300,- eur, otec starobného dôchodku vo výške 600,- eur. Mesačne uhrádza splátku úveru, ktorý bol vzatý za účelom splatenia dlhov otca dieťaťa, ktorého splátka činí 200,- eur, platbu za internet 25,- eur, mobil 63,- eur, elektriku 50,- eur, ktorá predstavuje polovicu celkových nákladov za odber elektrickej energie. Ostatné výdavky domácnosti si matka s rodičmi delia pomerne.

9. Otec je nezamestnaný, od 12.08.2020 evidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľom dávky v nezamestnanosti, na ktorú mu vznikol nárok počnúc dňom 12.08.2020 na obdobie šiestich mesiacov, pričom jeho denný vymeriavací základ predstavuje maximálny denný vymeriavací základ vo výške 50% zo sumy 71,8028 eura. Naposledy pracoval v Nemecku, jeho pracovný pomer skončil k 17.07.2020 podľa vyjadrenia otca pre pandémiu koronavírusu. Podľa predložených výplatných pások za obdobie od októbra 2019 do februára 2020 dosiahol otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.471,20 eura. V období od 14.04.2020 do 26.05.2020 bol práceneschopný, boli mu vyplácané dávky v nezamestnanosti zo systému nemeckého sociálneho poistenia, pričom denný vymeriavací základ činil sumu 58,31 eura. Mesačne uhrádza zálohovú platbu za plyn 100,- eur, RTVS 4,64 eura, internet 14,- eur, elektriku 37,- eur. Spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v obci O. previedol podľa jeho vyjadrenia pred dvoma rokmi na brata, voči ktorému mal dlžobu. Je vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia, r.v. 2001. Žije sám, naďalej užíva rodinný dom, aktuálne vo vlastníctve brata. Úvery ani pôžičky nemá.

10. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

11. Maloletá G. navštevuje materskú školu, je predškoláčka. Z uvedeného dôvodu matka neuhrádza poplatky spojené s návštevou materskej školy avšak vzhľadom na to, že materská škola nezabezpečuje stravu, túto dieťaťu zabezpečuje denne matka. Pred vypuknutím pandémie koronavírusu

navštevovala maloletá tanečný krúžok, za ktorý matka uhrádzala poplatok 25,- eur mesačne a ktorý po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou mieni maloletá naďalej navštevovať. Dieťa je sledované gastroenterológom, má zistenú alergiu na mlieko a vaječný bielok s čím súvisí nevyhnutnosť dodržiavania diétneho stravovania, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky.

12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť bez návrhu aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.). Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

23. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je kvalifikovaná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. Obsahom legálne vyjadreného predpokladu obyčajnej zmeny pomerov, ale zrejme nemôže byť len veľmi nepatrná na záujem maloletého dieťaťa nevplývajúca zmena predchádzajúceho

stavu pomerov. Môže ísť o zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.

24. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú G. dôvodiac podaný návrh znížením jeho príjmov v dôsledku straty zamestnania. Porovnaním priemerného čistého príjmu otca v čase ostatného rozhodnutia súdu s jeho aktuálnym príjmom ktorý pozostáva z dávok v nezamestnanosti, ktoré pri tridsaťdňovom kalendárnom mesiaci činí 1.077,042 eura a pri tridsaťjedendňovom sumu 1.112,9434 eura mesačne súd konštatuje, že priemerný čistý príjem otca sa síce na dočasné obdobie čiastočne znížil, zároveň mu ubudli výdavky, ktoré v čase ostatného rozhodnutia súdu vynakladal na nájom v Nemecku, ktorý činil sumu 300,- eur. Jeho osobné pomery sa zásadným spôsobom nezmenili, žije sám, naďalej užíva rodinný dom, ktorého bol v čase posledného rozhodnutia súdu spoluvlastníkom. Výdavky otca spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti sa zmenili v časti sumy vynakladanej na zálohovú platbu za plyn, ktorá je aktuálne o 50,- eur nižšia než tomu bolo v predchádzajúcom konaní. Počínanie otca, ktorým previedol svoj spoluvlastnícky podiel na brata, podľa vyjadrenia otca za účelom vyrovnania jeho džoby súd vyhodnotil v súlade s ustanovením § 75 odsek 1 Zákona o rodine, ako vzdanie sa majetkového prospechu a preto na uvedenú skutočnosť neprihliadal. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že pokles príjmu otca oproti jeho príjmu v čase predchádzajúceho rozhodnutia nemožno hodnotiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorú je nevyhnutne potrebné premietnuť i v rozhodnutí o znížení výživného. Je nepochybné, že na strane otca došlo k strate zamestnania, jeho príjem je však aktuálne krytý dávkami v nezamestnanosti. Predmetnú skutočnosť, teda zníženie príjmu otca, nemožno vnímať izolovane bez toho, aby súd nevzal na zreteľ zníženie výdavkov otca oproti času ostatného rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že výška aktuálneho príjmu otca po prihliadnutí na zníženie výdavkov otca súvisiacich s úhradou nájmu v Nemecku a znížením zálohových platieb za plyn je porovnateľná s výškou jeho predchádzajúceho príjmu, ktorý dosahoval v čase kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom pre maloleté dieťa. Zároveň súd uvádza, že obdobie šiestich mesiacov kedy sú otcovi vyplácané dávky v nezamestnanosti sú prechodným obdobím slúžiacim okrem iného aj na hľadanie si vhodného zamestnania. V konaní neboli zistené objektívne okolnosti brániace otcovi v nájdení zodpovedajúceho zamestnania spočívajúce napríklad v jeho nepriaznivom zdravotnom stave. Otec si má byť v prvom rade vedomý svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu a úmerne tomu je povinný zabezpečiť si aj podmienky na to, aby si túto zákonnú povinnosť mohol plniť. Matkin príjem sa od ostatného rozhodnutia zvýšil v priemere o 188,34 eura, po ukončení materskej dovolenky sa opätovne zapojila do riadneho pracovného procesu. S poukazom na jej vyšší príjem je matka rovnako povinná podieľať sa vo vyššej miere na výžive maloletej, čo aj nepochybne robí. Pribudli jej výdavky spojené s užívaním rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou, ktoré v čase ostatného rozhodnutia súdu v plnej miere uhrádzali rodičia matky. Osobné ako aj majetkové pomery matky sa nezmenili. Maloletá G. mala v čase ostatného rozhodnutia súdu dva roky, bola v celodennej starostlivosti matky, plienkovaná. Aktuálne je maloletá v predškolskom veku, v septembri nastupuje do prvého ročníka základnej školy, s čím je nevyhnutné predpokladať výraznejší nárast výdavkov. Od posledného rozhodnutia súdu sa výdavky dieťaťa spojené jej prirodzeným fyzickým vyspievaním, jeho záujmovou činnosťou spojenou návštevou tanečného krúžku, či zhoršením zdravotného stavu zvýšili. Fyzickým vyspievaním dieťaťa sa prirodzene zvýšili bežné náklady na jeho stravovanie, či ošatenie.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh otca nebol podaný dôvodne. Nezistiac na strane účastníkov konania zmenu pomerov tak ako to predpokladá ustanovenie § 78 odsek 1 Zákona o rodine, súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , nakoľko v konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.