Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-28-2020.pdf
PDF · 74.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v exekučnej veci oprávneného Thorpe recovery, družstvo so sídlom Zvolen, Stráž 8419, IČO: 46 662 324, zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Zvolen, Stráž 223, proti povinnému I. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. N. XXX/X, o vymoženie 933,83 € s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. augusta 2020, č. k. 15Er/2286/2010-40 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že pôvodne oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2010 domáhal vykonania exekúcie vo výške 934,83 eur s príslušenstvom proti povinnému a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 16Ro/12/2010-41 zo dňa 26.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.02.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke Mgr. Lujze Michalovičovej udelené dňa 07.09.2010. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný. Súd uznesením č. k. 15Er/2286/2010-27 zo dňa 08.01.2020 exekúciu sčasti, a to o vymoženie sumy vo výške 1,00 eur zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2020. Povinný doručil súdu dňa 28.05.2020 návrh na zastavenie exekúcie. Z prehľadu úhrad splátok povinného, ktoré doručil súdny exekútor súdu dňa 27.07.2020, súd zistil, že doposiaľ nedošlo k uspokojeniu istiny v plnej výške, povinný vykonáva nepravidelne splátky v rozsahu 10 až 60 eur, prvá splátka istiny bola poukázaná v prospech oprávneného dňa 24.06.2014 vo výške 10 eur, posledná dňa 07.07.2020 vo výške 30 eur. Právne vec súd posúdil podľa § 46 ods. 8, § 47 ods. 3, § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Súd uviedol, že povinný sa s úhradou vymáhanej pohľadávky dostal do omeškania, návrh na začatie exekúcie bol podaný od samého počiatku dôvodne, a preto plnenie povinného po začatí exekučného konania už v žiadnom prípade nemožno považovať za dobrovoľné. Uvedenú situáciu rieši Exekučný poriadok v ustanoveniach citovaných nižšie, pritom so skutočnosťou, že povinný plnil až po začatí exekučného konania, nespája zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Exekúcia bude naďalej pokračovať, pričom v časti uhradenej pohľadávky je súdny exekútor, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, povinný upustiť od vykonania exekúcie. Splnenie dlhu je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom zastavenia exekúcie len vtedy, ak k splneniu dlhu došlo mimo exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu nezastavil. Súd bol toho názoru, že povinný si musí uvedomiť, že exekúcia je od samého začiatku vedená dôvodne a predmetom exekúcie je aj vymoženie trov exekúcie. Akékoľvek plnenie uskutočnené až po začatí exekúcie už nemá charakter dobrovoľného plnenia a súdnemu exekútorovi patrí z takéhoto plnenia odmena. Súd poukázal na ustanovenie § 56 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia
písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že je ochotný istinu zaplatiť a aj nejaký úrok. Namietal však výšku úroku, keďže ten má byť podľa neho až vo výške 3000,- €. Takýto úrok predstavuje pre povinného vysokú sumu. Povinný žiadal o odpustenie úrokov.
3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že nakoľko je súdny exekútor viazaný výlučne obsahovými náležitosťami (rozsahom vymáhaného nároku v ňom uvedeného) vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, k povinným deklarovaným skutočnostiam sa nedokáže objektívne vyjadriť.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie na tom právnom základe, že nezistil také dôvody, ktoré by v zmysle § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 odôvodňovali zastavenie exekúcie, ktoré navrhoval povinný.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam povinného uvádza nasledovné:
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
8. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení dôvodov na zastavenie exekúcie tak, ako ich stanovuje Exekučný poriadok /§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017/, a ktoré nastávajú v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností, zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd môže zastaviť exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu, ak sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).
9. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie, alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k)rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Po preskúmaní obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Ro/12/2010 zo dňa 26.01.2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 26.02.2010. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že exekučný titul spĺňa podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti v zmysle platných právnych predpisov. Exekučný súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, pretože nie je
odvolacou inštanciou ktorá by prípadne rozhodovala o odvolaní. Preskúmava iba to, či bol exekučný titul vydaný na to oprávnenou osobou, či je právoplatný a vykonateľný, či povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne splnil a či po vzniku tohto rozhodnutia nenastali okolnosti, na základe ktorých nárok na vymáhanú pohľadávku zanikol.
11. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Povinný nepreukázal, že by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, najmä nepreukázal, že sumu, ktorej zaplatenie mu ukladá vykonateľný exekučný titul vrátane jej príslušenstva, vyplatil, ako aj to, že by bola exekúcia inak neprípustná podľa uvedeného ustanovenia. Namietaná výška vymáhanej sumy, vrátane vymáhaných úrokov, nie je dôvodom, pre ktorý by exekúcia mohla byť podľa Exekučného poriadku zastavená, rovnako ako tomu je aj v prípade výšky trov exekučného konania. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ani prípadné čiastočné plnenie po začatí exekučného konania oprávnenému povinným nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pokiaľ nedôjde k vymoženiu celého vymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie. Povinný nepreukázal existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Z obsahu odvolania vyplývalo, že povinný namieta svoju finančnú situáciu a teda možný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, avšak súdu nepreukázal, že by jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie, pričom je potrebné poukázať na to, že povinný sám vykonáva plnenia na úhradu vymáhanej pohľadávky, a teda plní to, čo mu ukladá exekučný titul. Súd prvej inštancie preto správne návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).