Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoPr-14-2023.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Subarea
5CoPr/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobkyne: F. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXXX/X, K., v zast.: Zväz právnej ochrany oznamovateľov, so sídlom Na Chmeľnici 1846/26A, IČO: 54 813 891, proti žalovanej: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, v zast.: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, o určenie, že pracovný pomer trvá, resp. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 16Cpr/12/2020 - 349 zo dňa 19.04.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, č. k. 16Cpr/12/2020 - 349 žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia § 42 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. b), § 48 ods.1, § 48 ods. 2, § 48 ods. 3, § 48 ods. 4, § 48 ods. 5, § 59 ods. 1 a 2, § 71 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z.) a § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pre diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že sporným medzi stranami bola skutočnosť či došlo k predĺženiu pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú viac ako dvakrát v priebehu dvoch rokov, či došlo k zmene pracovného pomeru dohodnutého na určitý čas na pracovný pomer na neurčitý čas, ako aj skutočnosť, či pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil uplynutím doby určenej vzhľadom na status žalobkyne ako chránenej oznamovateľky.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanom prípade z predložených dôkazov jednoznačne vyplývalo, že k predĺženiu doby trvania pracovného pomeru žalobkyne určením doby určitej došlo celkovo dvakrát, a to zmenami pracovného pomeru na základe dodatkov v súlade s § 48 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že na skončenie pracovného pomeru bol potrebný súhlas inšpektorátu práce. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto prípade súhlas nebol potrebný, nakoľko takýto súhlas sa nevyžaduje v prípadoch, ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ, teda v tomto prípade bolo uplynutie dohodnutého času trvania pracovného pomeru na dobu určitú. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že pracovný pomer na dobu určitú bol jednoznačne vymedzený konkrétnym spôsobom, ktorým bolo určenie presného dátumu skončenia pracovného pomeru.
3. Dňa 22.06.2023 žalobkyňa podala odvolanie proti výroku I. a výroku II rozsudku súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k výroku I. žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania a nového rozhodnutia. Vo vzťahu k výroku II. žiadala odvolací súd, aby nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej, nakoľko mala za to, že si žalovaná najala advokátsku kanceláriu, predovšetkým preto, aby mohla žalobkyni v prípade neúspechu vyúčtovať vysoké právne trovy. Žalobkyňa na základe argumentácie v odvolaní žiadala odvolací súd, aby pre tento prípad výnimočne nepriznal náhradu trov konania ani jednej sporovej strane.
4. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k odvolaniu žalobkyne. Žalovaná mala za to, že odvolanie žalobkyne trpí vadami a súčasne bolo z vecného hľadiska nedôvodné a neopodstatnené, pričom vo vzťahu k jej právnemu zastúpeniu advokátskou kanceláriou uviedla, že právne zastúpenie je v plnom súlade s jej právom ako žalovanej na právnu pomoc.
5. K vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadril právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že žalobkyňa zotrváva na svojom stanovisku a zástava názor, že súd prvej inštancie sa nevykonaním dôkazov navrhnutých opakovane žalobkyňou dostal do situácie znemožňujúcej akokoľvek odôvodnený či vyargumentovaný záver o tom či takýto postup žalovanej je v súlade s dobrými mravmi, alebo či žalovaná úmyselne obchádza pracovnoprávne predpisy s cieľom zjednodušiť si krátenie daní a odvodov.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
7. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
8. V súdnej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 31.05.2023 (§ 105 a § 106 CSP).
9. Zákonná lehota na včasné podanie odvolania žalobkyni uplynula v zmysle § 121 CSP dňom 15.06.2023 (štvrtok), odvolanie bolo súdu prvej inštancie doručené až 22.06.2023. Odvolanie žalobkyne je tak podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, preto ho odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané odmietol.
10. Keďže žalobkyňa oneskoreným podaním odvolania zavinila jeho odmietnutie, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania protistrane v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP analogicky).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).