Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8P-29-2020.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých F. F., nar. XX.XX.XXXX a A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov otca L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, O., o návrhu matky F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, O., na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/135/2011-29 zo dňa 23.08.2011 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45,-- eur na sumu 100,-- eur mesačne a na mal. A. E. F.Á., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45,-- eur na sumu 90,-- eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať matke vždy do 10. dňa v mesiaci od 01.02.2020.
II. D l ž n é výživné za obdobie od 01.02.2020 do 10.11.2020 vo výške 1 000,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2022.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrh bol doručený súdu dňa 31.01.2020 a bol odôvodnený tak, že sa pomery v rodine matky zmenili, lebo sa zvýšili výdavky na maloleté deti a výživné bolo naposledy určované v roku 2011, kedy obidve deti navštevovali materskú školu. Dnes deti navštevujú základnú školu a matka s nimi býva v jeden a pol izbovom byte a sama im zabezpečuje celodennú starostlivosť. F. nastúpil v školskom roku 2019/2020 do 6. ročníka na Základnej škole ul. O. V. O. a matka má výdavky súvisiace s poplatkami na začiatku školského roka a to najmä ZRPŠ, triedny fond, pracovné zošity, pomôcky, za ktoré zaplatila sumu 100,- eur. Ďalej matka mala výdavky na nové prezúvky, úbor na telesnú výchovu, pomôcky na telesnú výchovu, botasky, pomôcky na výtvarnú výchovu, novú tašku do školy, peračník a zošity, za ktoré minula ďalších okolo 100,- eur. F. sa stravuje v škole, ale stravuje sa aj doma a matka mu stále pripravuje desiatu. Niekedy idú do kina alebo do mesta a vtedy matka deťom dáva vreckové podľa možností. A. E. nastúpila v školskom roku 2019/2020 do 3. ročníka Základnej školy na ul. O. V. O. a má výborné školské výsledky a matka na začiatku školského roka mala výdavky na školské potreby, na ktoré minula ďalších 100,- eur. Matka ďalej zakúpila novú školskú tašku za sumu 70,- eur, za školský klub platí mesačne 10,- eur a oblečenie aj stravu dcére platí iba matka. Na zdravotnú starostlivosť na deti mesačne potrebuje okolo 50,- eur a na hygienické potreby doma mesačne minie 30,- eur. Matka uviedla, že je zamestnaná na základe dohody ako čašníčka v pohostinstve v A., pri desaťhodinovom pracovnom týždni mesačne zarobí 190,- eur, k tomu poberá rodinné prídavky vo výške 48,- eur a náhradné výživné vo výške 90,- eur mesačne, lebo otec deťom na výživu neplatí. Výdavky matky sú nájom za bývanie vo výške 120,- eur, elektrina, rozhlas a televízia matku stojí 32,- eur mesačne. Za káblovú televíziu a internet mesačne uhrádza 15,- eur a najväčšia položka, ktorú matka minie, je na stravu pre deti a seba, čo matka určila sumou 200,- eur mesačne. Oblečenie aj obuv deťom kupuje iba ona a to za sumu 50,- eur na mesiac.
A. potrebuje okuliare, lebo má slabý zrak a F. potrebuje strojček na zuby, lebo ich má krivé. Raz ročne matka uhrádza daň mestu za odvoz odpadu vo výške 50,- eur s uvedením, že príjem jej nepostačuje kryť všetky výdavky, pričom občas nemá na živobytie a vtedy jej finančne pomáha susedka a kamarát. Keďže nemala na zaplatenie nájmu, jej vznikol na byte dlh vo výške 2 500,- eur, ktorý spláca formou splátkového kalendára. Keďže obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí, preto podala návrh na zvýšenie výživného s uvedením, že nepozná výšku príjmu otca, iba vie, že pracuje ako stavbár a požiadala o zvýšenie pre dcéru zo sumy 45,- eur na sumu 110,- eur mesačne a na výživu syna zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a to od podania návrhu na súd. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril písomne a uviedol, že s ním nesúhlasí, lebo je zamestnaný na polovičnom pracovnom úväzku vo firme A. F. ako pomocný robotník a jeho príjem predstavuje sumu okolo 290,- eur mesačne a má výdavky na náklady spojené s bývaním vo výške 105,-eur a platí aj náklady na energie, dopravu a má výdavky aj na telefón a stravu.
2. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 29.05.2020, na ktorom matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, uviedla, že bola zamestnaná v F. pred Veľkou nocou, ale po Veľkej noci prepúšťali, preto aj ona prišla o zamestnanie a v pohostinstve skončila 15.5., zvýšiť výživné žiada, lebo syn potrebuje strojček na zuby. K zamestnaniu otca uviedla, že tento pracuje u svojho príbuzného švagra, preto súdu predloží zmluvu, akú otec potrebuje. Matka uviedla, že vie o tom, že otec pracuje načierno. Otec na tomto pojednávaní potvrdil, že jeho zamestnávateľ je jeho švagor a uviedol, že je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok. Na vysvetlenie aký, druh práce vykonáva uviedol, že robia strechy a na zisťovanie jeho zdravotného stavu uviedol, že je bez výrazných zdravotných obmedzení a každý deň dochádza za prácou do Q., kde býva v podnájme. Na otázku súdu, prečo je otec zamestnaný na polovičný úväzok uviedol, že preto, lebo zamestnávateľ nemá toľko práce. K výdavkom uviedol, že náklady spojené s nájmom sú 102,- eur spolu s elektrinou, lebo plyn nemá, ale mal nedoplatok vo výške 118,- eur. Ďalej otec uvádzal výdavky na cestu vo výške 60,- eur mesačne a na stravu minie 200,- eur a 20,- eur mu zráža zamestnávateľ na exekúciu. Okrem toho má aj náklady na hygienické potreby a na otázku súdu, či fajčí, uviedol, že áno a denne vyfajčí jednu krabičku cigariet a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má výživné určené súdom v rozsahu 60,- eur. Otec na výzvu súdu, aby doložil nájomnú zmluvu, túto nedoložil a na pojednávaní konanom dňa 25.11.2020 uviedol, že navrhuje, aby výživné, ktoré teraz za neho platí štát a to po 45,- eur na každé dieťa, bolo navýšené tak, že k sume, ktorú matka dostáva teraz od štátu, je ochotný platiť naviac sumu 100,- eur na obe maloleté deti. Matka uviedla, že s navrhovanou sumou, ktorú otec navrhol, teda sumou 190,- eur súhlasí, ale neverí, že otec bude platiť na výživu deťom viac. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby otec prispieval deťom každému po 100,- eur mesačne.
3. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
4. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
5. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
6. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.
10. V danom prípade bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť k maloletým deťom v rozhodnutí tohto súdu vedeného pod sp. zn. 19P/135/2011 dňa 23.08.2011 a v tomto konaní bola vyživovacia povinnosť k maloletým deťom zvyšovaná zo sumy 25,36 eur na sumu 45,- eur na každé dieťa. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Otec mal už v tom čase vyživovaciu povinnosť k Q. narodenému v roku 2003 a otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti H. Q. s.r.o. s priemernou mzdou od 422-438,- eur a býval v prenajatom dome svojej sestry, za ktorý platil v tom čase 240,- eur, splácal pôžičku vo výške 87,- eur.
11. Od úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba viac ako deviatich rokov, teda došlo k zmene pomerov na strane detí, ktoré pri naposledy určovanej vyživovacej povinnosti boli - jedno prešlo z tekutej stravy (sunaru) na tuhú a druhé dieťa začalo navštevovať materskú škôlku a dnes sú deti na základnej škole, pričom A. E. je tretiačka a F. chodí do šiestej triedy. Matka v konaní predložila dostatok listinných dôkazov, ktorými preukázala, že jej návrh na zvýšenie výživného po uplynutí tak dlhej doby je dôvodný. Otec v konaní poukazoval na svoju neschopnosť platiť viac, lebo je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok. Uvádzal, že zamestnávateľ nemá pre neho viac práce. Z lustrácie v sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec mal zamestnanie, z ktorého mal stály príjem a to v spoločnosti H. Q. s vymeriavajúcim základom presahujúcim aj 500,- eur a na základe výzvy súdu bolo zistené, že tento pracovný pomer, ktorý mal otec uzatvorený na dobu neurčitú, otec skončil sám dňa 16.03.2012 dohodou. Od skončenia pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti H. Q., otec v podstate nemal ďalšie zamestnanie s riadnym príjmom, preto súd skončenie pracovného pomeru, ktorý otec mohol mať a rozviazal ho sám, súd posúdil tak, že sa sám bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, ktoré mal. Otcova ďalšia vyživovacia povinnosť k tretiemu dieťaťu bola zohľadňovaná už v predchádzajúcom konaní. Otec je bez zdravotných obmedzení a pri príjme, ktorý uvádzal a to sumu do 300,- eur mesačne otec minie 102,- eur na bývanie, 60,- eur na cestovné, ďalej 200,- eur na stravu, 20,- eur mu zráža exekútor, ďalších aspoň 20,- eur minie na hygienické potreby, denne vyfajčí 1 balík cigariet, čo pri sume 3,50 eur predstavuje sumu presahujúcu 100,- eur na mesiac, preto súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho príjem je iba suma do 300,- eur mesačne. K tomuto má otec ešte vyživovaciu povinnosť vo výške 60,- eur. Otec je bez zdravotných obmedzení, preto nemôže očakávať, že celú ťarchu výdavkov na deti bude znášať iba matka, naviac mysliac si, že vyživovaciu povinnosť za neho bude plniť štát, preto súd v tomto konaní, v ktorom nie jej viazaný návrhom (§ 40 CMP) určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorú považoval za primeranú potrebám detí a možnostiam a schopnostiam otca v rozsahu 100,- eur na dcéru a 90,- eur na syna od podania návrhu na súd dňa 31.01.2020. Dlžné výživné od 01.02.2020 do 10.11.2020 vyčíslené vo výške 1 000,- eur povolil otcovi zaplatiť do konca roka 2022.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.