Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-12T/76/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného T. K., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2020 takto

rozhodol:

obžalovaný T. K., nar. XX.XX.XXXX F. U. Q., trvale bytom Š. XXXX/XXX, U. Q., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina

j e v i n n ý, ž e

pod vplyvom alkoholu, v U. Q., v priestoroch bytu na Š.P. E. Č.. XXXX/XXX-X, kde býva spoločne so svojou manželkou J. K.,

1/ v presne nezistenom čase, v období mesiacov marec 2020 až apríl 2020, bezdôvodne a vulgárne nadával svojej manželke J. K., opakovane sa jej vyhrážal zabitím ako i tým, že ju dá zlikvidovať mafiou, pričom v presne nezistenom dni v mesiaci apríl 2020 vo večerných hodinách sa jej vyhrážal, že ju zlikviduje tak ako "A." svoju manželku a zároveň sa jej vyhrážal, že ak ho dá do väzenia, najskôr zabije ju a potom aj seba, 2/ dňa 04.06.2020 okolo 22.45 h, po jeho príchode domov, opakovane, bezdôvodne a vulgárne nadával svojej manželke J. K., pričom sa jej slovne vyhrážal zabitím, opakoval, že skape, že ju zastrelí a v takomto konaní pokračoval približne do 01.00 h dňa 05.06.2020, 3/ dňa 05.06.2020 okolo 08.00 h, po tom ako sa prebudil, opätovne bezdôvodne a vulgárne nadával svojej manželke J.Ó. K., vyhrážal sa jej zabitím, zastrelím ako aj tým, že ak ho dá zasa do „basy", zlikviduje celú bandu a ostatnú rodinu a tiež sa jej vyhrážal mafiou, po čom J.M. K. z bytu odišla, čím takýmto svojím konaním u pošk. J. K. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, nakoľko pod vplyvom alkoholu, ktorý obž. T. K. požíval vo zvýšenej miere, bol agresívny, jeho správanie bolo nevyspytateľné, pričom takéhoto konania sa voči nej dopustil aj v minulosti, za čo bol právoplatne odsúdený,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 10 (slovom: desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 48 ods. 4 tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v , , g/ a odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. a , registra priestupkov, registra trestov a oboznámením zdravotného stavu obžalovaného a zistil nasledovné:

Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6.7.2017, sp. zn. právoplatným 6.7.2017 bol uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a trest prepadnutia veci. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1.10.2019, sp. zn. právoplatným 1.10.2019 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Oboch skutkov v predmetných rozsudkoch sa obžalovaný dopustil voči svojej manželke J. K..

Obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo postihnutý v roku 2016 za priestupok voči svojej manželke, ktorej sa vyhrážal ujmou na zdraví.

Obžalovaný má problémy so zrakom až doposiaľ, vidí len so zbytkovým zrakom, lieči sa na krvný tlak, má slabšie srdce a problémy s prostatou. V minulosti bol operovaný v súvislosti so zlomenou stehennou kosťou, po operácii má jednu nohu kratšiu, pri chôdzi používa palicu. V roku 2014 sa podrobil operácii hlavy pre subdurálny hematom F-T-P po karniotraume, chodieval na kontroly k neurológom, lieky neužíva žiadne.

Podľa , , súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.

Súd pri určovaní výmery trestu vzal predovšetkým do úvahy postoj obžalovaného, jeho celkovú osobnosť, doterajší život, možnosť jeho nápravy, pohnútku, mieru zavinenia a dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže ani predošlé odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody ho nepoučilo a neodradilo od páchania ďalšej, rovnakej trestnej činnosti. Na druhej strane však súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, svoj čin oľutoval, napomáhal pri jeho objasnení a tiež prihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav a mal za to, že trest v trvaní 10 mesiacov je dostatočný a rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie. Súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby na uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, tento sa súdu javil na nápravu obžalovaného ako nepostačujúci, a to už s poukazom na vyššie uvedené a tiež na skutočnosť, že obžalovaný sa danej trestnej činnosti dopustil už po tretíkrát v priebehu troch rokov a daný čin naviac spáchal už po štyroch mesiacoch po tom ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. v súlade s individualizáciou trestu zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, aj napriek tomu, že bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd v tejto súvislosti prihliadol najmä na vek odsúdeného a jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhraduš kody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.