Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Lenky Kováčovej, PhD. a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného C. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovaného C. P., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.07.2020 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.novembra 2020 takto

rozhodol:

Podľa písmeno e/, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa sa obžalovanému

C. P. , narodenému XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M., F. XXX/XXX,

u k l a d á :

podľa , za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v písmeno j/ , nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , , peňažný trest vo výške 500 (päťsto) eur.

Podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa sa ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný C. P. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že: dňa 12.08.2019 približne o 13.20 hod. v obci M. okres Z. na ulici F., nevykonal žiadne opatrenia s cieľom zabrániť voľnému pohybu mimo priestorov na to určených a predísť útoku svojho psa plemena Nemecký ovčiak, narodeného XX.XX.XXXX, menom V., na iného človeka alebo zvieratá, v dôsledku čoho sa pes dostal z neoplotenej časti záhrady rodinného domu č. XXX/XXX, v ktorej voľne pobehoval, do záhrady rodinného domu č. XX, kde zaútočil na poškodenú M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P.O. B. XXXX/XX tak, že do nej skočil a pyskom narazil do jej čela a keď ho odstrčila, uhryzol ju do pravej ruky v oblasti nad lakťom, pričom bolo poškodenej M. T. spôsobené zranenie - hryzné povrchové ranky v oblasti strednej až dolnej časti pravého ramena, pomliaždenie mäkkých tkanív strednej až dolnej tretiny pravého ramena na

ploche cca 12x10 cm, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť od 13.08.2019 do 08.09.2019, počas ktorej doby bola aj obmedzená v obvyklom spôsobe života, obžalovaný P. svojím konaním porušil ustanovenie , , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Za to mu bol podľa Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., postupom podľa , Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorý mu bol podľa Tr. zák. a Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň mu bol podľa , Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti držania psov po dobu 1 roka. Podľa bol zaviazaný spôsobenú škodu F. poisťovni, so sídlom V., ul. 29. augusta 8-10, v sume 305,30 eur a X. zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom V., Panónska cesta 2, v sume XX,XX eur.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a to do výroku o vine, ako aj do výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že s rozsudkom súdu I. stupňa nesúhlasí, pretože nie je si vedomý toho, že by dňa XX.XX.XXXX v čase o 13.20 hod. v obci M. jeho pes V. napadol susedu M. T. a spôsobil jej zranenia. Tento svoj názor nezmenil ani po výpovedi znalca U.. Y., pretože tento na hlavnom pojednávaní pripustil, že sa mohol pri vypracovaní znaleckého posudku o tom, či išlo o chrup jeho psa mýliť, cca na 30-40%. V tom čase na ich ulici boli nespochybniteľne minimálne dvaja vlčiaci a jeho psa okrem poškodenej nikto nevidel voľne sa pohybovať po miestach, kde sa nachádzali iní ľudia. Namietal, že súd I. stupňa o jeho vine rozhodol na základe výpovede poškodenej M. T. a znaleckého posudku U.. Y.. Nie je zrejmé, podľa čoho poškodená usúdila, že išlo o jeho psa, keď v prípravnom konaní ho nevedela správne opísať. U. zisťovania otlačku chrupu psa, ktorú odprezentoval znalec Mgr. Y. sa javí ako veľmi nepresná a v tomto prípade je veľká pravdepodobnosť pochybnosti, o aké zviera išlo. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch oslobodí s poukazom na ustanovenie

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný a nie je si vedomý toho, že by jeho pes niečo urobil a tohto označila iba poškodená. Toto svoje odvolanie doplnil o ustanovenie s tým, že súd I. stupňa svojim odsudzujúcim rozsudkom porušil zásadu náležitého zistenia skutkového stavu, pretože ustálený skutkový stav vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní a tiež aj v konaní pred súdom stále vzbudzuje dôvodné pochybnosti, že poranenie poškodenej spôsobil jeho pes. Ani znaleckým posudkom sa tieto pochybnosti neodstránili. Zotrval na konečnom návrhu s tým, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a spod obžaloby ho oslobodil. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože súd I. stupňa zákonným spôsobom po vykonaní dokazovania zistil skutkový stav veci a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Vina obžalovaného okrem výpovede poškodenej bola preukázaná aj výpoveďou svedkyne N. a znaleckými posudkami. Aj trest, ktorý mu bol uložený, považoval za správny a zákonný, zohľadňujúci zásady uvedené v Tr. zák.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I. stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy , ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením , keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, takisto poukázal na to, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti a závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov aj krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Súčasne krajský súd zistil, že skutok bol súdom I. stupňa správne právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., nakoľko napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že dňa 12.08.2019 v poobedňajších hodinách pes menom V. patriaci obžalovanému sa dostal z jeho neoplotenej časti záhrady do záhrady rodinného domu č. XX, kde v tom čase bola poškodená M. T., do ktorej strčil pyskom a keď ho odstrčila, uhrýzol ju do pravej ruky v oblasti nad lakťom, pričom jej spôsobil hryzné povrchové ranky v oblasti strednej až dolnej časti pravého ramena, pomliaždenie mäkkých tkanív strednej až dolnej tretiny pravého ramena, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, počas ktorej bola obmedzená v obvyklom spôsobe života. Týmto konaním obžalovaný porušil ustanovenie , upravujúci niektoré podmienky držania psov. O tom, že to bol pes obžalovaného jednoznačne vypovedala poškodená M. T., ktorá po tom, čo ju tento pes uhryzol kričala na susedu N., aby táto ohlásila obžalovaného s tým, že jeho pes ju napadol. Tohto psa poznala, pretože ho vídavala 7 rokov, keďže chodievala do M. na záhradu, pričom tieto záhrady nie sú oplotené a pes obžalovaného s obžalovaným do tejto záhrady chodil. Uviedla, že po tom, čo ju pes uhryzol si obžalovaného nevšimla, resp. ho nevidela, ale pes ušiel smerom k jeho záhrade. H. skutočnosti potvrdila aj svedkyňa N. s tým, že zakričala na obžalovaného a povedala mu, čo jej oznámila poškodená T.. Obžalovaný šiel za poškodenou, pričom tento jej ponúkol, že ju odvezie k lekárovi, čo ona odmietla. Okrem iného vina obžalovaného, tak ako na to správne poukázal súd I. stupňa, bola preukázaná aj závermi znaleckého posudku znalca U.. V. Y., ktorý podrobne popísal, akým spôsobom boli odobraté odtlačky chrupu psa menom V., ktorý patrí obžalovanému a tieto odtlačky vykazovali individuálne znaky, t.j. mal poškodené očné zuby vekom a stravou a tieto zuby zanechali na koži poškodenej širšiu ranu. Aj toto zranenie poškodenej vykazovali znaky pohryznutia väčším psom, ktorý mal poškodené očné zuby a preto nedošlo k natrhnutiu svalu, ale len k jeho pohmoždeniu silným tlakom a vzniku hematómu. Potvrdil, že je vysoký predpoklad, že zranenia poškodenej spôsobil pes obžalovaného a tento predpoklad je 70-80%, pretože na 100% sa to určiť nedá. Aj zo znaleckého posudku znalca U.. U. P. vyplynulo, že poškodená utrpela hryzné povrchové ranky v oblasti strednej až dolnej časti pravého ramena a pomliaždenie mäkkých tkanív strednej až dolnej tretiny pravého ramena na ploche cca 12x10 cm. K mechanizmu zranenia uviedol, že tieto mohli byť spôsobené tlakom zubov psa na oblasť ramena. Potvrdil, že doba liečenia u poškodenej od 13.08.2019 do 08.09.2019 je doba adekvátna k predmetnému zraneniu. Na základe týchto skutočností potom odvolací súd nepovažoval obranu obžalovaného za dôvodnú, keď tento tvrdil, že poškodená jeho psa nepoznala a zranenia jej mohol spôsobiť aj iný pes - nemecký ovčiak, ktorý žije na ich ulici. Toto tvrdenie, ako už bolo uvedené vyššie, bolo vyvrátené práve výpoveďou samotnej poškodenej, pretože jedine pes obžalovaného bol v záhrade s obžalovaným a následne, keďže tieto záhrady nie sú oplotené, prešiel do záhrady poškodenej, kde túto napadol a spôsobil jej zranenia. Hneď po uhryznutí týmto psom poškodená túto skutočnosť oznámila svojej susede N., že ju pohryzol pes obžalovaného, ktorá to ihneď oznámila obžalovanému a tento šiel za poškodenou a ponúkol sa jej, že ju odvezie k lekárovi. Nie je možné, podľa názoru odvolacieho súdu, spochybňovať ani metódu odobratia odtlačkov chrupu psa tak, ako to vysvetlil Mgr. V. Y., ktorý vo svojom znaleckom posudku a vo výpovedi uviedol, že táto metóda je bežná.

S poukazom na horeuvedené, mal aj odvolací súd za to, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Týmto svojim konaním, t.j. tým, že nezabezpečil svojho psa, porušil ustanovenie a , ktorým sa upravujú podmienky držania psov, podľa ktorých ustanovení pri vodení psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, je osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka a tiež je povinný zabrániť voľnému pohybu psa, okrem priestorov na to určených.

Pes obžalovaného sa voľne pohyboval po záhradách, ktoré oplotené neboli, čomu obžalovaný nezabránil, pričom jeho pes uhryzol poškodenú, čím jej spôsobil zranenie, ktoré si vyžadovali dobu liečenia práceneschopnosti viac ako 7 dní a teda týmto svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. V danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že obžalovaný vedel, keď jeho pes sa voľne pohyboval po záhrade, že tento môže svojvoľne jeho záhradu opustiť, keďže tieto neboli oplotené a môže zaútočiť na iného alebo ho zraniť. Obžalovaný týmto svojim konaním porušil horeuvedené ustanovenia zákona o úprave niektorých podmienok na držanie psov.

Súd I. stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 1 rok a zároveň aj zákaz činnosti držania psov po dobu 1 roka.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený vzhľadom aj na závažnosť spáchaného prečinu považoval za neprimeraný a preto podľa , napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil vo výroku o treste.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Doposiaľ nebol prejednávaný pre žiadny priestupok. Tento riadne pracuje ako skladník vo firme ZKW, pričom jeho priemerný príjem je do 700 eur netto, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, ani dlhy, ani exekúcie.

Po zhodnotení hľadísk rozhodných pre druh, účel a výmer trestu a v zmysle zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, na spôsob spáchania tohto činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a zároveň aj trest zákazu činnosti držania psa na jeden rok, považoval za neprimerane prísny. Ani odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčovalo mu, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súčasné pomery obžalovaného preukazujú, že tento riadne pracuje, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený a preto podľa názoru odvolacieho súdu, bude postačujúce pôsobiť na jeho prevýchovu alternatívnym trestom.

V danom prípade za primeraný považoval odvolací súd peňažný trest, na uloženie ktorého boli splnené podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Tr. zák. a § 57 ods. 1 Tr. zák., pretože mu ho ukladal za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť jeho nápravy mu iný trest neukladal. Pri ukladaní tohto trestu prihliadol na jeho osobné a majetkové pomery, keďže obžalovaný riadne pracuje, nemá žiadne vyživovacie povinnosti a ani žiadne dlhy a exekúcie. Za primeraný považoval peňažný trest vo výške 500 eur.

Zároveň v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac nepodmienečne. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Takto uložený trest bude podľa názoru odvolacieho súdu postačujúci na prevýchovu obžalovaného a odradí ho od páchania ďalšej trestnej činnosti. S poukazom na horeuvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil len vo výroku o treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3

a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože na to boli splnené podmienky uvedené v V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.