Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/113/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 483,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28. januára 2020, č.k.: -435, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28. januára 2020, č.k.: -435.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 483,57 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,34 eur od 20.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 201,23 eur od 9.5.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 483,57 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,34 eur od 20.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 201,23 eur od 9.5.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.3.2017 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Renault Clio, M.: A., ktoré patrilo poškodenému F. A.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a zaregistrovaná pod č. 1518.2508/010(1760837). Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 4.4.2017 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. P17004 účtovaná suma 3.266,48 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 2.946,14 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora z dôvodu opravcom fakturovaných neprimeraných nákladov za opravu poškodeného vozidla bola výška skutočnej škody stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody, ustanovenia § a 443 , pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 320,34 eur, ktorá bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2017. Žalovaný následne poskytol poškodenému doplatok 38,- eur za „držiak nárazníka z“, preto si žalobca uplatnil žalobou iba 282,34 eur.

Poškodený si na čas opravy vozidla zároveň prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme vozidla č. 2017020 zo dňa 3.3.2017. K ukončeniu nájmu došlo dňa 30.3.2017, keďže posledná objednávka náhradných dielov na opravu bola zadaná dňa 29.3.2017 a náhradné diely boli dodané dňa 30.3.2017, keď bola dokončená oprava motorového vozidla. Náklady na nájom po dobu 27 dní boli vyúčtované faktúrou č. 317021 vo výške 842,40 eur. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 21.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1518.2508/010(1760837) a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným však bola uznaná iba suma 641,17 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bola fakturovaná doba poskytnutia náhradného motorového vozidla časovo neprimeraná, keďže po spočítaní času opravárenských prác vykonaných na poškodenom motorovom vozidle je primeraná doba vypožičania náhradného motorového vozidla 21 dní vrátane prevzatia a odovzdania vozidla a zabezpečenie náhradných dielov do opravovne (náklady na prenájom náhradného vozidla 655,20 eur

- náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla 14,03 eur). Poškodenému nepriznaná suma vo výške 201,23 eur bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.5.2017. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistných udalostí neuhradil žalovanú sumu.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že náklady na opravu presiahli kalkuláciu, ktorú pre účely verifikácie vykonal žalovaný, aby nedochádzalo k poistným podvodom. Žalovaný používa aplikáciu systému Audapad, na základe ktorej náklady na opravu motorového vozidla boli neoprávnene navýšené o 282,34 eur. Žalovaný uznal dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla iba v trvaní 21 dní, čo zodpovedá deklarovaným prácam vykonaným a potrebným na opravu poškodeného motorového vozidla (35,40 hodín), ktoré žalovaný zistil spočítaním času opravárenských prác, uvedených v kalkulácii k faktúre vystavenej žalobcom. Prenájom vozidla nad uvedené obdobie je neúčelný a preto nárok žalobcu na úhradu 201,23 eur nie je možné priznať. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZoPZP). Uviedol, že v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti splnil oznámením o poistnom plnení podmienku, ktorá v zmysle ZoPZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa ZoPZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle ZoPZP.

4. Žalobca v priebehu konania uviedol, že poškodený má nárok na náhradu skutočnej škody vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku škodovej udalosti, pričom tento nárok vzniká už samotným momentom vzniku škody a nie až opravou vozidla. Na určenie skutočnej výšky škody slúži v danom prípade kalkulácia, resp. faktúra servisu vykonávajúceho opravu vozidla, v ktorej je premietnutá celková škoda zahrňujúca všetky poškodenia vzniknuté v súvislosti so škodovou udalosťou ako aj všetky náklady súvisiace s odstránením škodovej udalosti a uvedením vozidla do stavu v akom bolo pred škodovou udalosťou. Uviedol, že ak má servis vykonávajúci opravu vozidla povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, má všetky potrebné nástroje a dodržiava výrobcom predpísanú technológiu opravy, potom kalkulácia, resp. faktúra ním vydaná je relevantným dokladom o určení skutočnej výšky škody, na ktorú má poškodený nárok. Faktúra, resp. kalkulácia predložená žalobcom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčne a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí byť výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. Dňa 8.03.2017 a 15.3.2017 bola žalovaným vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla, v ktorej sám žalovaný určil všetky poškodenia, ktoré vznikli na vozidle v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 3.3.2017. Poukázal na to, že kalkulácia žalovaného neobsahuje niektoré položky za opravu, ktoré je v zmysle záznamu o obhliadke vozidla potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti a to: 2589 Držiak nárazníka Z, 4923 Upevň. Svorky, + cena, 9356 VA ELEKTR. - POZINKOVANIE PRE 0,5 M2, 0497 ZÁSTERKU Z P V -Z, ďalej náklady na prácu za niťovanie, 0247 DE -/MONTÁŽ PRE LAKOVANIE, 2703 - PODLOŽKA POD EČV Z, 1000 čelo zadné KONZERVÁCIA DUTÍN, 1000 kapota zadná KONZERVÁCIA DUTÍN. Z uvedeného je zrejmé,

že kalkulácia žalovaného nepredstavuje vyčíslenie celkovej skutočnej škody na vozidle. Okrem iného likvidátori majú možnosť vstupovať do kalkulácie a tým upravovať jednotlivé položky, čím umelo znižujú skutočnú škodu na náhradu ktorej má poškodený nárok. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný odvodzuje dobu prenájmu náhradného vozidla výlučne od rozsahu hodín počas ktorých trvala nevyhnutná oprava vozidla. Poškodený má pritom nárok na prenájom náhradného vozidla počas doby nevyhnutnej opravy jeho poškodeného motorového vozidla, ktorá sa neodvíja len od stanovenia pevného času opráv vozidla, ale aj od takých skutočností akými sú doba objednania a dodania náhradných dielov. Oprava vozidla je postup zložitý, keďže servis len postupne odhaľuje jednotlivé poškodenia vozidla, pričom na základe zistení o poškodení vozidla servis určí, aké náhradné diely je potrebné objednať na opravu vozidla. Vzhľadom aj na dobu dodania jednotlivých náhradných dielov a na dobu opravy poškodeného vozidla je potrebné považovať prenájom náhradného vozidla poškodeným v rozsahu 27 dní za nevyhnutnú dobu prenájmu, keď poškodený nemohol užívať vlastné vozidlo. Poškodený bol nútený prenajať si náhradné vozidlo z dôvodu, že toto nevyhnutne využíval na cestu do práce. Ďalej uviedol, že úrok z omeškania má sankcionovať skutočnosť, že poisťovňa, resp. žalovaný nevykonal riadne šetrenie v čase v ktorom mal, ale šetrenie vykonával až počas konania na súde. Ak žalovaný odmietol nezákonným spôsobom plniť poistné plnenie, musí znášať sankcie s tým spojené v podobe zákonných úrokov z omeškania. Výklad ustanovenia § 11 ods. 7 a 8 ZoPZP, prezentovaný žalovaným nie je ani v súlade s dobrými mravmi, nakoľko v zásade by umožňoval poisťovni plniť oneskorene bez primeraných sankcií. Pokiaľ by sa pripustil výklad žalovaného o úroku z omeškania a vzniku omeškania, nebolo by možné prakticky v žiadnom konaní o zaplatenie priznať úroky z omeškania a žalovaný, ako aj iné poisťovne by sa zbavili svojej povinnosti uhradiť úroky z omeškania len tým, že by zaslali odmietavé stanovisko ohľadom likvidácie poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia alebo stanovisko o krátení poistného plnenia bez zákonného dôvodu. Keďže žalovaný nevykonal riadne šetrenie poistnej udalosti a to či už riadne šetrenie ohľadom nároku na plnenie za opravu vozidla ako aj nároku na plnenie za nájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla poškodeného, práve z tohto dôvodu patrí žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa .

5. Žalovaný v priebehu konania poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku žalobcu voči žalovanému. Poukázal, že účtovný doklad vystavený autoservisom nie je relevantným podkladom na určenie skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle. Ak by totiž poisťovateľ bol povinný uhrádzať poškodenému škodu iba na základe fakturácie servisu, dochádzalo by k nekontrolovaným poistným podvodom a umelému navyšovaniu poistných plnení. Výška skutočnej škody preto musí zodpovedať sume vynaloženej na opravu tých poškodení, ktoré na vozidle preukázateľne vznikli v dôsledku škodovej udalosti. Práve kalkulácia žalovaného č. 1760837 zo dňa 4.4.2017 zodpovedá skutočnej škode na poškodenom motorovom vozidle. Zároveň na preukázanie svojich tvrdení predložil odborné vyjadrenie č. 11/2019, ktoré zadal vypracovať Ing. Milošovi Kosíkovi, znalcovi v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel.

6. Žalobca k predloženému odbornému vyjadreniu uviedol, že nie je objektívne. Znalec sa vôbec nezaoberal dôvodmi, prečo existujú rozdiely medzi jednotlivými kalkuláciami. V kalkulácii nákladov na opravu, ktorú predložil žalovaný ako prílohu odborného vyjadrenia, je možné vidieť položky, pri ktorých zadávateľ kalkulácie do tohto kalkulačného programu vstupoval, označené „*“, ako napr.: položka č. 0243 DOZER/ROVNACÍ RÁM MO-/DEMONTÁŽ, položka č. 3284 KONCOVÉ SVETLO, položka č. 2711 ZADNÉ ČELO OPRAVIŤ, položka č. 2715 ZADNÉ ČELO VN OPRAVIŤ, položka č. 3571 DRŽIAK Z SVETLA Ľ OPRAVIŤ, položka č. 3577 DRŽIAK KONC - SVET. Ľ OPRAVIŤ, položka č. 3901 PODLAHA KUFRA OPRAVIŤ. Je tak preukázateľné, že do predmetnej kalkulácie bolo zasahované a vstupované. Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Navyše, predmetnú kalkuláciu vypracoval autorizovaný servis so sídlom v Trnave, teda servis mimo regiónu žalobcu, ktorý vôbec nedisponuje vedomosťou o cenách náhradných dielov v košickom regióne. K rozdielom v kalkulácii nákladov na opravu, ktorá je súčasťou odborného vyjadrenia predloženého žalovaným a kalkulácie nákladov na opravu žalobcu uviedol, že tieto spočívajú v: (i) náhradných dieloch, (ii) vykonaných prácach, (iii) nákladoch na lakovanie (kde porovnaním vyššie uvedených kalkulácií možno zistiť, že náklady na lakovanie vynaložené žalobcom boli v porovnaní s predloženou kalkuláciou žalovaného nižšie o 129,30 eur). V kalkulácii predloženej žalovaným nie sú zadané, resp. boli opomenuté niektoré náhradné diely, ktorých výmena bola nevyhnutná a priznaná príslušnými zápismi o obhliadke

samotným žalovaným a ktoré sa nachádzajú v kalkulácii žalobcu. Taktiež v predmetnej kalkulácii predloženej žalovaným nebolo zadané použitie nevyhnutného pomocného materiálu (upevňovacie svorky, nity, sprej), ktorého použitie bolo z hľadiska výkonu opravy motorového vozidla nevyhnutné, aby sa dosiahla opravou jeho prevádzkyschopnosť ako pred škodovou udalosťou a ktoré boli v kalkulácii nákladov na opravu predloženej žalovaným opomenuté neopodstatnene, keďže výmena náhradného dielu - držiak V Ľ nárazníka Z pod č. 2597 v kalkulácii žalobcu, zadné čelo - pod č. 2711 bola uznaná samotným žalovaným v ním vykonaných obhliadkach dňa 8.3.2017. Výmena tabuľky s evidenčným číslom vozidla, náhradný diel označený pod položkou 3017 v kalkulácii žalobcu bola nevyhnutná, nakoľko táto tabuľka bola deformovaná - viditeľne z dôvodu jej deformácie nezapadala do príslušného plastového rámu, v ktorom je osadená, čo je známe aj žalovanému, keďže vykonával obhliadku poškodeného motorového vozidla. Bez príslušnej evidenčnej tabuľky vozidla nie je možné v súlade so zákonom vykonávať prevádzku motorového vozidla. Jej výmena tak bola nevyhnutná, aby bola obnovená prevádzkyschopnosť poškodeného motorového vozidla ako pred škodovou udalosťou. K primeranej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla uvádzanej v odbornom vyjadrení žalobca namietal, že vychádza z vyjadrenia autorizovaných servisov zo západného Slovenska, teda mimo regiónu žalobcu, preto sú v spore neaplikovateľné. Zároveň z predmetných vyjadrení vyplýva, že vôbec nehodnotia opravu konkrétneho poškodeného motorového vozidla, ktoré je predmetnom sporu ale obsahujú len všeobecné a generalizované hodnotenia zvyčajnej dĺžky opravy motorového vozidla rovnakej značky a typu. Vo vyjadrení servisu Renault Košice sa zároveň uvádza: „V prípade predmetnej opravy vozidla Renault Clio by bola doba opravy do 14 dní za predpokladu, ak sa nečakalo na náhradný diel prípadne na doobhliadnutie poškodeného dielu vozidla pracovníkom poisťovne.“ Preto nie je možné generalizovať a aplikovať „obvyklú“ dobu opravy rovnako pre každé motorové vozidlo značky Renault Clio, ale je nevyhnutné hodnotiť špecificky a individuálne každú vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Z predloženého čestného vyhlásenia zamestnanca žalobcu, p. U. pritom vyplýva, že dňa 24.3.2017 došlo k dodaniu nesprávneho náhradného dielu - tepelného štítu výfuku, ktorý žalobca obratom vrátil a žiadal nový správny diel. Ihneď, ako mu bol dodaný správny náhradný diel, bola vykonaná jeho montáž a ukončená oprava motorového vozidla ako aj nájom náhradného motorového vozidla.

7. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodovej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že postupca F. A. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 320,34 eur (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Pohľadávka vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. 1760837. Suma 320,34 eur predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou).

9. Zo Zmluvy o nájme vozidla č. 2017020 vyplýva, že ju uzavreli žalobca ako prenajímateľ a F. A. ako nájomca. Predmetom bol prenájom vozidla Škoda Fabia Combi. Doba nájmu bola 27 dní od 3.3.2017 do 30.3.2017. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 31,20 eur/deň.

10. Faktúrou č. 317021 zo dňa 30.3.2017, splatnou 13.4.2017 žalobca vyúčtoval F. A. cenu za prenájom vozidla Škoda Fabia Combi vo výške 842,40 eur. Z dokladu o úhrade nájomného zo dňa 10.4.2017 vyplýva, že nájomné vo výške 842,40 eur bolo zaplatené.

11. Žalobca na preukázanie dôvodnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla a na preukázanie dôvodnosti vykonania rozsahu opravy predložil súdu Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti - PU č. 1760837 vystavený 8.3.2017, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti - PU č. 1760837 - DOOBHLIADKA vystavený 8.3.2017, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti - PU č. 1760837 - DOOBHLIADKA č. 2 vystavený 15.3.2017. Z predmetných zápisov je zrejmé, ktoré časti vozidla bolo potrebné opraviť a ktoré diely bolo potrebné vymeniť.

12. Z čestného vyhlásenia D.. X. U., zamestnanca žalobcu, zo dňa 14.9.2018 súd prvej inštancie zistil chronológiu postupu opravy poškodeného motorového vozidla. Podľa tohto vyjadrenia dňa 24.3.2017 bol žalobcovi dodaný nesprávny (zlý) diel - tepelný štít výfuku, ktorý bol vrátený a obratom bol žiadaný nový, správny diel. Dňa 29.3.2017 bol dodaný a namontovaný správny diel a dňa 30.3.2017 bola ukončená oprava.

13. Zo žalobcom vyhotovenej kalkuláciou opravy č. 25/2017 zo dňa 30.3.2017 vyplývajú náklady na opravu vozidla 3.266,48 eur, použité náhradné diely, realizované práce a ich cena. Na preukázanie dôvodnosti žalobcom vykonaných prác a použitých materiálov pri oprave vozidla v súlade s kalkuláciou žalobcu, oproti nepriznaným, resp. opomenutým položkám v kalkulácii žalovaného predložil žalobca Čestné vyhlásenie D.. X. U. zo dňa 28.5.2019.

14. Z Odborného vyjadrenia č. 11/2019 vyhotoveného znalcom D.. F. A. na objednávku žalovaného vyplýva, že výška škody na vozidle Renault Clio, EČV: A., ku ktorej došlo v dôsledku škodovej udalosti dňa 3.3.2017 predstavuje 2.817,- eur. Na základe výpočtov autorizovaného servisu TT-Car s.r.o. Trnava, náklady na opravu poškodenia vozidla Renault Clio, EČV: A., ku ktorému došlo pri škodovej udalosti dňa 3.3.2017 predstavujú 2.951,78 eur. Podľa kalkulácie opravy žalovaného č. 1760837 zo dňa 4.4.2017 predstavujú náklady na opravu sumu 2.946,14 eur, pričom porovnaním uvedených kalkulácií je možné konštatovať, že kalkulácia opravy žalovaného č. 1760837 zodpovedá zistenému poškodeniu predmetného vozidla. Podľa znalca kalkulácia opravy žalobcu č. 25/2017 zo dňa 30.3.2017 nezodpovedá zistenému poškodeniu predmetného vozidla. Podľa autorizovaného servisu Renault TT- Car s.r.o. Trnava bola doba opravy predmetného poškodenia vozidla Renault Clio 46,2 hodín. Na základe zistení v autorizovaných servisoch dôvodný nájom náhradného vozidla mohol byť 21 dní.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , 630, a nariadenia vlády č. upravujúce úhradu škody, nájomnú zmluvu, výšku nájomného, zmluvu o nájme dopravného prostriedku, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §, 11 a 15 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), upravujúce poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, práva poisteného, práva a povinnosti poisťovateľa, priamy nárok poškodeného.

16. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu a spoločnosť TT-Car s.r.o. vyčíslili náhradu škody použitím systému AUDATEX. Žalovaný nesprávne uviedol v oznámení o poistnom plnení, že jeho kalkulácia bola vyhotovená systémom Audapad. Podľa kalkulácie žalobcu č. 25/2017 náklady na opravu predmetného vozidla predstavovali 3.266,48 eur. Kalkulácia žalovaného č. 1760837 znela na sumu 2.946,14 eur. Spoločnosť TT-Car s.r.o. vyčíslila náklady na opravu sumou 2.951,78 eur. Znalec D.. A. určil výšku škody na vozidle sumou 2.817,- eur.

17. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení nešpecifikoval neprimerané náklady na opravu motorového vozidla. To znamená, že nepreukázal v čom spočíva rozdiel medzi kalkuláciou žalobcu na jednej strane a kalkuláciou žalovaného, vyčíslením škody znalcom a kalkuláciou spoločnosti TT-Car s.r.o. na strane druhej. Znalec síce v odbornom vyjadrení vyčíslil výšku škody na vozidle, ale vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými kalkuláciami, bez ich náležitého porovnania a vysvetlenia rozdielov medzi nimi nie je možné určiť, ktorý výpočet je relevantný. Znalec bez náležitého porovnania a zdôvodnenia rozdielov konštatoval, že kalkulácia opravy žalobcu č. 25/2017 zo dňa 30.3.2017 vyhotovená žalobcom nezodpovedá zistenému poškodeniu predmetného vozidla.

18. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že porovnaním kalkulácie žalobcu č. 25/2017, kalkulácie žalovaného č. 1760837, odborného vyjadrenia č. 11/2019 a kalkulácie spoločnosti TT-Car s.r.o., zápisov o poškodení vozidla (č.l. 349 - 351 spisu) a čestného vyhlásenia Ing. U. zistil rozdiely týkajúce sa niekoľkých položiek v časti použitých náhradných dielov a ich cien, ako aj v časti vykonaných prác (jednotlivých úkonov) a ich cien. Znalec sa vo svojom odbornom vyjadrení nezaoberal vysvetlením rozdielov v jednotlivých kalkuláciách a podrobne nepopísal postup a cenu opravárenských prác a nevysporiadal sa ani s rozdielom v použitých materiáloch a ich cenách. Pri určení výšky škody znalec vychádzal len z kalkulácie spoločnosti TT-Car s.r.o. a z hodnoty vozidla pred poistnou udalosťou a po poistnej udalosti.

19. Súd prvej inštancie konštatoval, že v kalkulácii predloženej žalovaným nie sú zadané, resp. boli opomenuté niektoré náhradné diely, ktorých výmena bola nevyhnutná a priznaná príslušnými zápismi o obhliadke samotným žalovaným a ktoré sa nachádzajú v kalkulácii žalobcu. Nebolo v nej tiež zadané použitie nevyhnutného pomocného materiálu (upevňovacie svorky, nity, sprej), ktorého použitie bolo z hľadiska výkonu opravy motorového vozidla nevyhnutné, aby sa

dosiahla opravou jeho prevádzkyschopnosť ako pred škodovou udalosťou. Medzi opomenuté položky

- náhradné diely, patrí držiak V Ľ nárazníka Z pod č. 2597 v kalkulácii žalobcu, zadné čelo - pod č. 2711, ktorých výmena bola uznaná samotným žalovaným v ním vykonaných obhliadkach dňa 8.3.2017. Výmena tabuľky s evidenčným číslom vozidla, náhradný diel označený pod položkou 3017 v kalkulácii žalobcu, bola tiež nevyhnutná, čo preukazuje predložená fotodokumentácia. Rozdiely existujú aj v položkách pri lakovacích prácach, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie odborného technologického postupu v súvislosti s vykonaním opravy v rozsahu, v akom ju schválil samotný žalovaný príslušnými obhliadkami, ku ktorým sa vyjadril aj zamestnanec žalobcu, p. U. ako odborne spôsobilá osoba majúca skúsenosti s vykonávaním opráv v autoservise.

20. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že faktúrou č. P170042 a kalkuláciou č. 25/2017 boli vyčíslené účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Predloženým odborným vyjadrením žalovaný neodstránil pochybnosti o účelnosti a primeranosti žalobcom vyúčtovaných nákladov na opravu vozidla. Navyše v odbornom vyjadrení znalec určil výšku škody porovnaním hodnoty vozidla pred poistnou udalosťou a po nej s prihliadnutím na kalkuláciu opravy predloženú spoločnosťou TT-Car s.r.o. Je potrebné uviesť, že menovaná spoločnosť pôsobí v Trnave, ale žalobca v Košiciach, pričom vzhľadom na regionálne rozdiely ceny opravárenských prác a náhradných dielov môžu byť u nich rozdielne. Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

21. Žalovaný uznal dôvodnosť prenájmu motorového vozidla iba v trvaní 21 dní, čo zodpovedá deklarovaným prácam vykonaným a potrebným na opravu poškodeného motorového vozidla (35,40 hodín). Z odborného vyjadrenia predloženého žalovaným vyplýva, že podľa autorizovaného servisu Renault TT CAR s.r.o. Trnava doba opravy predmetného poškodenia vozidla Renault Clio bola 46,2 hodín. Na základe zistení znalca v autorizovaných servisoch dôvodný nájom náhradného vozidla mohol byť 21 dní.

22. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posúdení dôvodnosti doby nájmu náhradného motorového vozidla je potrebné skúmať osobitosti každého prípadu samostatne s prihliadnutím na skutočné okolnosti a dôvody trvania nájmu, v danom prípade v spojení s realizáciou opravy poškodeného vozidla. Nie je možné zovšeobecniť jednotlivé, aj keď podobné opravy a určiť nejakú priemernú dĺžku trvania opravy vozidla. Rozdielna dĺžka opravy vozidla môže byť závislá na objektívnych aj subjektívnych okolností, napr. vyťaženosti servisu, dodaní náhradných dielov, potrebe doobhliadok zo strany poisťovne, zistenia potrebných opráv vo väčšom rozsahu, ako sa pôvodne zistilo a podobne.

23. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu poškodenému v rozsahu 27 dní, zodpovedal osobitostiam opravy poškodeného vozidla. Žalobca preukázal oprávnenosť doby opravy poškodeného vozidla a teda aj doby nájmu náhradného vozidla Expresnými objednávkami náhradných dielov (zo dňa 17.3.2017, 9.3.2017, 29.3.2017, 24.3.2019, 7.3.2017, 14.3.2017 a 10.3.2017), Zápismi o poškodení vozidla k škodovej udalosti - PU č. 1760837 vystavenými dňa 8.3.2017, 8.3.2017 (DOOBHLIADKA) a 15.3.2017 (DOOBHLIADKA č. 2) a Čestným vyhlásením Ing. X. U., zamestnanca žalobcu, zo dňa 14.9.2018, podľa ktorého dňa 24.3.2017 bol žalobcovi dodaný nesprávny (zlý) diel - tepelný štít výfuku, ktorý bol vrátený a obratom bol žiadaný nový, správny diel, ktorý bol dodaný dňa 29.3.2017 s tým, že dňa 30.3.2017 bola ukončená oprava. Skutočnosť, že dňa 15.3.2017 bola vykonaná doobhliadka poškodeného vozidla a zistila sa potreba vykonania ďalších opráv, pričom nie vinou žalobcu bol dodaný náhradný diel až dňa 29.3.2017, odôvodňujú dĺžku opravy vozidla a nájmu náhradného vozidla v trvaní 27 dní.

24. K uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia ZoPZP.

25. Z Oznámení o poistnom plnení vyplýva, že najneskôr dňa 4.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1518.2508/010(1760837) vo vzťahu k oprave vozidla, preto sa žalovaný do omeškania so zaplatením sumy 282,34 eur dostal dňa 20.4.2017 a najneskôr dňa 21.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1518.2508/010(1760837) vo vzťahu k prenájmu náhradného vozidla, preto sa žalovaný do omeškania so zaplatením sumy 201,23 eur dostal dňa 7.5.2017.

26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 483,57 eur, preto žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s plnením poistného plnenia, titulom náhrady škody dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

27. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. V podanom odvolaní uviedol, že v konaní bolo sporné, či skutočnú škodu na poškodenom motorovom vozidle určil správne žalobca podľa kalkulácie č. 25/2017 alebo žalovaný podľa kalkulácie č. 1760837. Zároveň bolo sporné, či má žalobca nárok na refundáciu nájomného za náhradné vozidlo v rozsahu nad 21 dní. Žalovaný v konaní predložil odborné vyjadrenie č. 11/2019 zo dňa 4.4.2019, vypracované znalcom Ing. F. A.. Znalec prijal záver, ktorý jednoznačne potvrdil správnosť postupu žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a to aj napriek tomu, že v konaní bolo vypracované odborné vyjadrenie, ktoré dôvodnosť takéhoto nároku vylučuje. Ide pritom o jediný dôkazný prostriedok, ktorý bol v konaní vykonaný, práve za účelom verifikácie správnosti predložených kalkulácii a ustálenia dĺžky primeranej doby prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie prijal rozhodnutie, ktoré odporuje záverom vykonaného dokazovania. V odbornom vyjadrení Ing. A. je výslovne uvedené, že v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 3.3.2017 na motorovom vozidle zn. Renault Clio, EČV: A.-XXXHC, možno za korektnú sumu opravy poškodených dielov považovať sumu podľa kalkulácie opravy č. 1760837 a že dôvodný nájom náhradného vozidla mohol byť do 21 dní. Súd prvej inštancie sa napriek tomu stotožnil s tvrdeniami žalobcu a favorizoval jeho kalkuláciu č. 25/2017. Kalkuláciu predloženú žalovaným ako aj odborné vyjadrenie Ing. A. nepovažoval za hodnoverné. Súd prvej inštancie dokonca hodnotil znalecký posudok po technickej stránke, čo je neprijateľné. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom môžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel, iba z hľadiska ich správnosti. Súd môže posudzovať len úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Je neprijateľné, aby súd priznal nárok na základe ojedinelého dôkazného prostriedku (kalkulácie žalobcu), pričom v konaní bola predložená iná kalkulácia vypracovaná v tom istom počítačovom programe (s opozitným záverom) a odborné vyjadrenie znalca (s taktiež opozitným záverom). Zároveň je neprípustné, aby súd hodnotil predložené odborné vyjadrenie, ktoré má najvyššiu odbornú výpovednú hodnotu, po technickej stránke. Takýto procesný postup súdu nezodpovedá kritériám podľa a priznaný nárok nespĺňa predpoklady podľa ZoPZP a ZoPZP. Poisťovateľ totiž nie je povinný refundovať za poisteného škodu, ktorá nebola preukázaná. Zároveň poukázal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp.zn. ), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

29. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že sud prvej inštancie rozhodol objektívne, vyhodnocujúc dôkazy predložené stranami konania, ktoré pre rozhodnutie vo veci považoval za relevantné a podstatné.

V prejednávanej veci v žiadnom prípade nedošlo k uprednostneniu dôkazov predložených žalobcom. Súd prvej inštancie náležite zdôvodnil, ako posúdil dôkazy predložené žalovaným a na základe akých skutočností žalovaný dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností neuniesol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu pritom v zmysle ustálenej judikatúry nemusí obsahovať odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným. Žalovaný sa taktiež nemôže dožadovať, aby súd rozhodol o navrhovaných a vykonaných dôkazoch ním navrhnutým a uvedeným spôsobom. Ak má žalovaný za to, že súd prvej inštancie hodnotil znalecký posudok po technickej stránke, mal uviesť, na základe akých skutočností k predmetnému záveru došiel. Navyše, v spore nešlo o znalecký posudok, ale o odborné vyjadrenie, vychádzajúce z kalkulácie nákladov na opravu vyhotovenej autorizovaným servisom so sídlom v Trnave. Súd prvej inštancie posúdil v spore predložené dôkazy, čo však v žiadnom prípade nemožno hodnotiť tak, že hodnotil „znalecký posudok“ po odbornej stránke. Nie je totiž úlohou súdu len nekriticky prevziať závery v odborných vyjadreniach, ale súd má dané dôkazy náležite hodnotiť, a to z hľadiska ich vierohodnosti a presvedčivosti, vo vzťahu k ostatným predloženým dôkazom a vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden odborne relevantný dôkaz, ktorým by odôvodnil zákonnosť ním uskutočneného postupu spočívajúceho v neuhradení vzniknutej škody v plnej výške, preto je záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaným správny a riadne odôvodnený. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovaného rozhodnutia NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ďalej vyplýva, že ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: žalobca uviedol, že ho nemožno vzťahovať a aplikovať na prejednávaný spor, nakoľko išlo o škodu na zdraví - náhradu bolestného a uplatneného sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá závisela od úvahy súdu, kde zároveň v predmetnom prípade sa obzvlášť posudzovala miera zavinenia poškodeným.

30. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolaní. Zároveň poukázal, že znalecký úkon č. 11/2019, vypracovaný Ing. F. A.Í., znalcom z odboru doprava cestná je znaleckým posudkom, a to napriek nesprávnemu označeniu úkonu ako „odborné vyjadrenie“. Znalecký úkon Ing. A. má všetky náležitosti znaleckého posudku podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Predložený dôkazný prostriedok mal byť preto hodnotený v súlade s pravidlami hodnotenia znaleckého posudku, čo sa však nestalo. Súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval procesne neprípustným spôsobom. Ak mal pochybnosti o znaleckých zisteniach, mal konfrontovať znalca za účelom doplnenia posudku alebo vysvetlenia domnelých rozporov, čo sa však nestalo. Ďalej uviedol, že ZoPZP má osobitnú úpravu vzniku nároku poškodeného na úroky z omeškania v ZoPZP a vzniku povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie poškodenému v ZoPZP a to z dôvodu, že žalovaný nie je škodcom, resp. dlžníkom v zmysle uplatneného občianskoprávneho nároku. Právnym dôvodom plnenia žalovaného nie je zodpovednosť za škodu, ale povinné zmluvné poistenie. Poškodený si môže proti poisťovateľovi uplatniť iba nárok na náhradu škody, a teda nie aj relatívne samostatný nárok na zákonné úroky z omeškania.

31. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným predložené odborné vyjadrenie (resp. podľa názoru žalovaného znalecký posudok) v absolútnom súlade so zásadami hodnotenia znaleckých posudkov. Súd samozrejme nemôže hodnotiť správnosť znaleckého posudku z hľadiska posúdenia správnosti odborných výpočtov znalca v predmetnom znaleckom posudku. Zároveň tiež platí, že súd nemôže nechať znalecký posudok „bez povšimnutia“ a prípadne nekriticky prebrať závery v ňom uvedené. Súd prvej inštancie uviedol, na základe akých skutočností bolo odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok predložený žalovaným, z právneho hľadiska nesprávne a nespôsobilé preukázať žalovaným uvádzané tvrdenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným predložený dôkaz aj vo svetle s ostatnými vo veci predloženými dôkazmi. Preto súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov a námietky žalovaného sú neopodstatnené a irelevantné. Žalobca zároveň zotrval na svojich tvrdeniach, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. ZoPZP.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

36. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

37. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

38. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

39. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť

súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

40. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

41. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

42. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

43. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil.

45. Odvolací súd má za to, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný dostatočne nepreukázal, že cena opravy vyúčtovaná faktúrou č. P17004 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP a § 15 ods. 1 ZoPZP, teda že žalobca uplatnil voči žalovanému iné ako primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie poškodeného motorového vozidla, z ktorého dôvodu žalovaný vypracoval kalkuláciu týchto nákladov a v rozsahu tejto kalkulácie krátil žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, je vecne správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania.

46. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 483,57 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť.

47. Žalovaný pri určení výšky škody vychádzal z ním vypracovanej kalkulácie č. 1760837 a následne, v priebehu konania vypracovaného odborného vyjadrenia č. 11/2019 zo dňa 4.4.2019, znalca Ing. F. A.. Zároveň žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol na závery znalca a dokonca hodnotil znalecký posudok po technickej stránke, čo je neprijateľné.

48. Odvolací súd udáva, že napriek tomu, že znalecký posudok (ako aj odborné vyjadrenie) smeruje k poznaniu skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti, aj znalecký posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu a to z pohľadu, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný, či je úplný, či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či závery posudku sú súladné s výsledkami ostatných dôkazov.

49. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru pri hodnotení jednotlivých kalkulácií, resp. odborného vyjadrenia č. 11/2019 znalca (ďalej len „odborné vyjadrenie znalca“), že kalkulácia žalovaného, resp. kalkulácia spoločnosti TT-Car s.r.o., obsahuje rozdiely v položkách použitých náhradných dielov ako aj vykonaných prácach a ich cenách, keď boli opomenuté niektoré náhradné diely, ktorých výmena bola nevyhnutná a priznaná príslušnými zápismi o obhliadke samotným žalovaným a ktoré sa nachádzajú v kalkulácii žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je odborné vyjadrenie znalca, resp. kalkulácie, na ktoré poukazoval žalovaný v konaní spôsobilé preukázať, že kalkulácia žalobcu nepredstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčne a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

50. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva hodnotenie znaleckého posudku (odborného vyjadrenia znalca) spôsobom, že ide o dôkaz, ktorý by nemal váhu či legálnu silu. Znalecký posudok vyhodnotil súd prvej inštancie s poukazom na právne významnú pasivitu žalovaného, ktorý podľa nepoprel zásadné skutkové tvrdenia žalobcu, predstavujúce námietky voči odbornému vyjadreniu znalca. Súd prvej inštancie správne hodnotil následne presvedčivosť odborného vyjadrenia znalca, na základe jeho komplexného skúmania, najmä prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa Musí mať možnosť posúdiť, z ktorých zistení v posudku (odbornom vyjadrení) znalec vychádzal, akým spôsobom k zisteniam dospel a na základe akých logických úvah vytvoril záver. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že odborné vyjadrenie znalca predložené žalovaným bolo vypracované na základe nedostatočných podkladov a jeho závery sú nepresvedčivé. Súd prvej inštancie teda postupoval v súlade s pravidlami hodnotenia dôkazov ( , ako aj ), spravujúc sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov.

51. K dôkaznej povinnosti, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, je potrebné uviesť, že povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany (, , ). Následkom porušenia povinnosti žalovaného tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti je, že súd nezohľadní jeho procesnú obranu. V posudzovanej veci žalovaný tvrdenia žalobcu účinne nepoprel ( ) a predložené odborné vyjadrenie žalovaného, vzhľadom na kvalifikované námietky žalobcu, nebolo spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobcu, v dôsledku uvedeného bola obrana žalovaného vyhodnotená ako neúspešná.

52. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v prípade pochybností o vecnej správnosti odborného vyjadrenia znalca, mal súd prvej inštancie znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok alebo mal ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku odvolací súd udáva že podľa ustanovenia (prípadne ) je možné nariadiť znalecké dokazovanie (alebo vyžiadať si odborné vyjadrenie) výlučne na návrh strany konania. Keďže v spore bolo podané práve súkromné odborné vyjadrenie znalca (súkromný znalecký posudok), teda znalecké (odborné) skúmanie nenariaďoval súd prvej inštancie, bolo vecou strán sporu, teda žalovaného ako jeho predkladateľa, ak mal za to, že podané odborné vyjadrenie znalca vyvoláva pochybnosti (čo musel mať vzhľadom na nesúhlasné vyjadrenia žalobcu k odbornému vyjadreniu znalca) aby zabezpečil doplnenie odborného vyjadrenia znalca, navrhol znalca vypočuť, resp. mohol zadať vypracovanie nového znaleckého posudku, k čomu v danom prípade nedošlo.

53. Odvolací súd zároveň udáva, že odborné vyjadrenie znalca vychádza z fotodokumentácie predloženej žalovaným bez toho, že by znalec vykonal fyzickú obhliadku poškodenej veci, navyše bolo vypracované v čase po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla. Samotný zoznam poškodených dielov určených na opravu bol zostavený podľa podkladov žalovaného (kalkulácie č. 1760837). Krátenie plnenia na základe kalkulačných programov a odborného vyjadrenia znalca bez možnosti osobnej ohliadky poškodenej veci hodnotiacou osobou, nemôže byť hodnoverným a spoľahlivým podkladom a dôvodom na legitímne a so zákonnými povinnosťami žalovaného súladné konanie, ktorým žalovaný krátil žalobcom uplatnené právo na poistné plnenie.

54. Z obsahu odborného vyjadrenia znalca pritom vyplýva, že znalec posudzoval správnosť kalkulácie žalobcu č. 25/2017 a žalovaného č. 1760837 tak, že ich porovnal s kalkuláciou, ktorú zadal vypracovať spoločnosti TT-Car s.r.o., podľa ktorých výpočtov uvedenej spoločnosti náklady na opravu poškodeného vozidla predstavujú sumu 2.951,78 eur. Zároveň znalec pri určení skutočnej výšky škody na motorovom vozidle pri jej výpočte postupoval tak, že k výške nákladov na opravu (určenou kalkuláciou spoločnosti TT-Car s.r.o.) pripočítal rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou a po oprave poškodenia, pričom dospel k záveru, že výška škody na spornom motorovom vozidle predstavuje 2.817,- eur. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že znalec prakticky zadal tretiemu subjektu, ktorý zjavne nie je znalcom v príslušnom obore (TT-Car s.r.o.) vypracovať a odpovedať na otázky, ktoré mali byť predmetom samotného znaleckého (odborného) skúmania zadaného Ing. F. A. a ku ktorým mal znalec dospieť práve na základe vlastného odborného (znaleckého) skúmania, čo je nevyhnutné hodnotiť tak, že nie je možné prebrať závery v odbornom vyjadrení znalca uvedené.

55. Aby bolo možné prijať záver o neprimeranosti uplatnenej náhrady škody s dôsledkom krátenia poistného plnenia v prejednávanom spore, musel by žalovaný uviesť taký sumár skutkových tvrdení a k týmto označiť dôkazy, ktoré by preukazovali zjavný nepomer medzi výškou žalobcom uplatneného nároku a nákladom nevyhnutným na vykonanie opravy poškodenej vec.

56. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 282,34 eur, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

58. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Žalovaný namietal neprimerané účtované náklady bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

59. Účelom zákonných ustanovení a , je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Kalkulácia opravy žalovaného nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnutné ich nepotrebnosť aj preukázať. Napokon sám žalovaný nepriamo pripustil, že fakturovaný rozsah opravy poškodeného vozidla zodpovedá skutočnej škode, keďže pri určení dĺžky opravy vozidla pre účely nájmu náhradného vozidla vychádzal práve z rozsahu fakturovaného množstva hodín opravy motorového vozidla žalobcom.

60. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne.

61. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 282,57 eur ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla

a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

62. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. jeho právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla.

63. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla účtovanú za 27 dní. Žalovaný namietal dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla a to s poukazom s dĺžkou opravy poškodeného vozidla fakturovanú žalobcom v rozsahu 35,40 hod., čo predstavuje 21 dní. Z odborného vyjadrenia znalca, ktorý vychádzal z informácií spoločnosti TT-Car s.r.o., vyplýva doba opravy poškodeného vozidla v rozsahu 46,2 hod., pričom oslovené servisy uvedené v odbornom vyjadrení uviedli, že obvyklá doba opravy je do 14 pracovných dní a ak sa čaká na náhradný diel do 21 pracovných dní (Renault Košice). Keďže oprava poškodeného motorového vozidla v posudzovanom spore začala dňa 3.3.2017 a riadne pokračovala do 24.3.2017, keď bol dodaný nesprávny náhradný diel v dôsledku čoho došlo k predĺženiu opravy vozidla do 30.3.2017, dĺžka prenájmu náhradného vozidla zodpovedá obvyklej dĺžke 21 pracovných dní + 8 dní pracovného pokoja, čo spolu predstavuje 29 kalendárnych dní, pričom žalobca účtoval dobu prenájmu 27 dní. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal aj z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočnú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla uplatnené za dobu 27 dní, teda za čas opravy poškodeného motorového vozidla, tak boli vynaložené nutne a účelne, do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle.

64. Vo vzťahu k amortizácii, teda zmene technickej hodnoty vozidla a pevným prevádzkovým nákladom odpočítaným žalovaným pri likvidácii poistnej (škodovej) udalosti v sume 14,03 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem

- leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup v prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode zo súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii škodovej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 14,03 eur. Napokon žalovaný ani nezdôvodnil na základe čoho dospel práve k sume 14,03 eur, ktorá mala predstavovať ním krátenú amortizáciu.

65. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. jeho právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu je správny záver súdu prvej inštancie, že náklady za náhradné vozidlo sú dôvodné za čas vykonania jeho opravy, teda za čas 27 dní, teda poškodenému vznikol nárok na náhradu týchto nákladov vo výške 842,40 eur (27 dní x 31,20,- eur).

66. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚSSR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces, garantovaný .

67. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 201,23 eur ako rozdiel medzi fakturovanou cenou nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodeným a sumou reálne zaplatenou žalovaným z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku škodovej udalosti.

68. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

69. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.

70. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia ZoPZP.

71. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď priznal žalobcovi popri uplatnenej istine aj zákonný nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,34 eur od 20.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 201,23 eur od 9.5.2017 do zaplatenia v súlade s .

72. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

73. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).