Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-76-2020.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/76/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne F. S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. B. XXX/XX, K. P., zastúpenej X.. Y. E., aP.., so sídlom D. XX/XX, V. O., H. XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ Z. & O.,.. A. Z. XX/XX, V. O., H. XX XXX XXX, zastúpený U. V. O., H. XX XXX XXX, 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, O. K. O., 3/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, O. K. O., 4/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, V., 5/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, P. B., 6/ W. Y. - S. Y. V. G. I., so sídlom X. 1, I., H. 7/ A., W.., so sídlom W. XXX/XX, W., H. XX XXX XXX, o vylúčenie vecí z exekúcie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/13/2019-114 zo dňa 27. mája 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/13/2019-136 zo dňa 28. júla 2020 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni ani žalovanému 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a , a vo výrokoch IV., VI., VIII., X. a XII. p o t v r d z u j e .
Žalobkyni ani žalovaným 1/ až 7/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu v časti o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k bytu (špecifikovanému v rozsudku) z (tam špecifikovaného) exekučného konania vedeného v prospech žalovaného 1/. Vo výroku II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo výroku III. vylúčil z exekučného konania vedeného v prospech žalovaných 2/ a 3/ spoluvlastnícky podiel žalobkyne k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Vo výroku IV. nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania zo strany žalovaných 2/ a 3/. Výrokom V. vylúčil z exekučného konania vedeného v prospech žalovanej 4/ spoluvlastnícky podiel žalobkyne k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Vo výroku VI. nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania zo strany žalovanej 4/. Vo výroku VII. vylúčil z exekučného konania vedeného v prospech žalovaného 5/ spoluvlastnícky podiel žalobkyne k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Vo výroku VIII. nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania zo strany žalovaného 5/. Vo výroku IX. zamietol žalobu v časti o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k špecifikovaným nehnuteľnostiam z exekučného konania vedeného v prospech žalovaného 6/. Vo výroku X. nepriznal žalovanému 6/ právo na náhradu trov konania. Vo výroku XI. vylúčil z exekučného konania vedeného v prospech žalovaného 7/ spoluvlastnícky podiel žalobkyne k špecifikovaným nehnuteľnostiam a vo výroku XII. nepriznal žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania zo strany žalovaného 7/.
1.2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vylúčenia vecí z exekúcií, a to jej spoluvlastníckeho podielu k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Uviedla, že tento majetok, ktorý je postihovaný v exekučných konaniach vedených v prospech žalovaných
1/ až 7/, nadobudla na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) uznesením súdu, a preto podľa nej nie je možné ďalej postihovať jej majetok v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.03.2016 č. k. 17C/331/2015-26 bol schválený zmier medzi žalobkyňou a jej manželom - povinným v exekučných konaniach vedených v prospech žalovaných 1/ až 7/ - tak, že každý z bývalých manželov sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2-ici. Právne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 55 ods. 1, § 243h, § 37 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa zákona a súdnej praxe sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať vylúčenia týchto vecí z exekúcií, ak išlo o pohľadávku iba voči jej manželovi, ktorá vznikla počas trvania ich manželstva, výkon exekúcie sa viedol na majetok, patriaci do BSM a došlo k vyporiadaniu ich BSM. Po tomto vyporiadaní BSM je možné viesť exekúciu iba na majetok povinného. K výrokom I. a II. súd prvej inštancie osobitne uviedol, že podľa upovedomenia zo dňa 04.02.2020 exekučné konanie, vedené v prospech žalovaného 1/, bolo zastavené súdnou exekútorkou ako tzv. „stará exekúcia“. Tým odpadol dôvod na rozhodnutie súdu o vylúčení vecí z exekúcie, preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. S odkazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania.
1.3 Vo vzťahu k exekučnému konaniu, vedenému v prospech žalovaných 2/ a 3/ (výrok III. a IV.), súd zistil, že táto exekúcia nebola zastavená. V tejto časti žalobe vyhovel z dôvodu, že exekúcia bola vedená aj na výlučný majetok žalobkyne, pričom však išlo o výlučný dlh jej manžela, ktorý vznikol počas trvania ich BSM. Podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu, že vedenie exekučného konania zavinili žalobkyňa a jej manžel tým, že si neplnili svoje povinnosti - dlžník nesplácal dlh do rozvodu ich manželstva v roku 2012, v priebehu exekučného konania si vyporiadali svoje BSM tak, že v jeho dôsledku sa znížila hodnota exekvovaného majetku a tým aj reálna možnosť vymoženia pohľadávky veriteľmi - žalovanými 2/ a 3/. Súd neprihliadol na skutočnosť, že išlo o tzv. „výlučný“ dlh bývalého manžela žalobkyne, pretože tento dlh vznikol v čase trvania ich manželstva. Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby žalovaní 2/ a 3/, ktorí ako veritelia sa nemôžu domôcť svojich práv na vrátenie dlhu, ešte aj platili náhradu trov konania žalobkyni, ktorá bola pôvodne na začiatku exekučného konania účastníkom exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a k vyporiadaniu BSM súdnym zmierom došlo na základe jej žalobného návrhu. To isté uviedol súd prvej inštancie k výrokom V. a VI., k výrokom VII. a VIII. a k výrokom XI. a XII.
1.4 Vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému v prospech žalovaného 6/ (výroky IX. a X.) súd prvej inštancie zo súdneho spisu zistil, že predmetná exekúcia bola uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2019 č. k. 60Er/1828/2009-20 právoplatne zastavená, preto žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal úspešnému žalovanému 6/ náhradu trov konania proti žalobkyni, pretože si žiadnu neuplatnil.
2.1 Proti uvedenému rozsudku vo výrokoch II., IV., VI., VIII., X. a XII. (t. j. vo výrokoch o trovách konania) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam. Výrok II. považovala za nesprávny z dôvodu, že žaloba bola súdu doručená dňa 19.03.2019, kedy bola podaná opodstatnene. Exekučné konanie, z ktorého sa domáhala vylúčiť majetok, bolo zastavené na základe upovedomenia zo dňa 04.02.2020, teda takmer rok po podaní žaloby. Žalobkyňa procesne nespôsobila, že žaloba bola nedôvodná, okolnosti sa zmenili až počas konania, pričom o tejto skutočnosti žalobkyňa ani nemala vedomosť, a teda nemožno žalovanému 1/ priznať náhradu trov konania. Naopak, žalobkyňa mala za to, že mala úspech vo veci a je namieste, aby náhrada trov konania bola priznaná jej v rozsahu 100 %. Podobne vo vzťahu k výroku X. žalobkyňa mala za to, že bola v konaní úspešná, pri podaní žaloby vychádzala z listu vlastníctva a tiarch zapísaných na ňom, pričom nemala vedomosť, že exekučné konanie vedené v prospech žalovaného 6/ bolo zastavené.
2.2 Vo vzťahu k výrokom IV., VI., VIII. a XII. žalobkyňa v odvolaní rozporovala existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, na základe ktorého jej súd nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa exekučné konania nespôsobila, vznikli výlučne na základe dlhov jej bývalého manžela. Žalobkyňa len využila svoje právo a vyporiadala BSM po rozvode manželov tak, že nadobudla polovicu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Taktiež uviedla, že všetky exekučné konania prebiehajú viac ako 10 rokov, pričom žalovaní mali dostatok času na to, aby svoje pohľadávky uspokojili
z majetku patriaceho do BSM za trvania manželstva. Mala za to, že keďže bola v konaní úspešná, patrí jej náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. zmeniť podľa § 388 CSP a vo výrokoch IV., VI., VIII., X. a XII. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (výroky I., III., V., VII, IX., XI.) neboli napadnuté odvolaním a odvolací súd ich správnosť nepreskúmaval.
5. V civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. Pokiaľ ide o výrok II., žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému 1/ vylúčenia z exekúcie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Exekúcia bola zastavená ako tzv. „stará exekúcia“ podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Priamo zo zákona tak došlo k zastaveniu exekúcie, z ktorej sa žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľností a žaloba sa tak stala bezpredmetnou. Aj keď výrok I. (zamietnutie žaloby) vyznieva formálne v neprospech žalobkyne, v zásade možno uviesť, že žalobe bolo de facto vyhovené (aj keď nie v tomto konaní) samotným zastavením exekúcie. Podľa vyjadrenia žalobkyne v odvolaní, ktoré žalovaný 1/ nespochybnil, sa žalobkyňa o zastavení exekúcie dozvedela až z odvolaním napadnutého rozsudku. Je teda zrejmé, že nemohla reagovať na vývoj situácie procesným úkonom (napr. späťvzatím žaloby v tejto časti). Uvedené skutočnosti považoval odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré nemožno žalobkyni pripísať zodpovednosť za výsledok konania. Na druhej strane však vzhľadom na zamietnutie žaloby v tejto časti nemožno pripísať procesnú zodpovednosť ani žalovanému 1/ tak, ako to v odvolaní požadovala žalobkyňa. Citované ustanovenie § 257 CSP umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania procesne (formálne) úspešnej strane, neumožňuje však priznať náhradu trov konania procesne (formálne) neúspešnej strane. Odvolací súd preto výrok II. napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalobkyni ani žalovanému 1/.
7. To isté platí o výroku X., ktorým súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému 6/ (implicitne ani žalobkyni), a žalobkyňa v odvolaní požadovala, aby bola náhrada trov konania priznaná jej. Aj tu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nevedela o zastavení exekučného konania, teda nemohla procesne reagovať na vývoj situácie (a preto ju súd prvej inštancie správne nepovažoval za zodpovednú za formálny výsledok konania), avšak vzhľadom na zamietnutie žaloby v tejto časti (výrokom IX.) nemožno pripísať procesnú zodpovednosť ani žalovanému 6/ tak, ako to v odvolaní požadovala žalobkyňa. Aj tu platí, že ustanovenie § 257 CSP neumožňuje priznať náhradu trov konania procesne (formálne) neúspešnej strane. Odvolací súd preto potvrdil výrok IX. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému 6/ a implicitne ani žalobkyni.
8. Pokiaľ ide o výroky IV., VI., VIII. a XII., odvolací súd ich považoval za vecne správne, s odôvodnením súdu prvej inštancie sa plne stotožnil a uvádza k nim nasledovné:
9. Súd prvej inštancie v otázke trov medzi žalobkyňou a žalovanými 2/, 3/, 4/, 5/ a 7/ aplikoval ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie, ktoré predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aplikovateľnú vtedy, ak by prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania v konkrétnych prípadoch mohla viesť k nežiaducej tvrdosti. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP je teda súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú konkrétne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je významným
nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní a je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán.
10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne uviedol, že dlh povinného (bývalého manžela žalobkyne) vznikol v čase trvania ich manželstva. Žalobkyňa síce dôvodila, že exekučné konania nespôsobila, predmetné dlhy však vznikli v čase trvania manželstva, a tak následky musela znášať spolu s vtedajším manželom. Aj keď nešlo o dlh žalobkyne, v čase začatia predmetných exekučných konaní mohol byť tento dlh uspokojený z majetku patriaceho do BSM, teda aj z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne. Situácia sa zmenila až rozvodom žalobkyne a najmä vyporiadaním majetku z BSM dohodou, ktorú síce schválil súd vo forme súdneho zmieru, ale veritelia (žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/ a 7/) neboli účastníkmi tohto súdneho konania (o vyporiadanie BSM), a teda nemohli ovplyvniť jeho výsledok. Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby veritelia (žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/ a 7/), ktorým sa v dôsledku uvedeného vyporiadania BSM obmedzila možnosť domôcť sa svojho práva na vrátenie dlhu, ešte aj platili náhradu trov konania žalobkyni, ktorá pôvodne na začiatku exekučných konaní bola účastníčkou týchto exekučných konaní v súlade s Exekučným poriadkom.
11. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že exekúcie sú vedené už dlho, a teda žalovaní mali dostatok času na to, aby svoje pohľadávky uspokojili z majetku patriaceho do BSM za trvania manželstva. Žalovaní ako oprávnení v exekučnom konaní nemohli priamo ovplyvniť to, aký bude výsledok exekúcií, ktoré predstavujú zákonom upravené konanie súdneho exekútora, do ktorého môže oprávnený vstupovať len minimálne. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, teda nepriznanie náhrady trov konania procesne (formálne) úspešnej žalobkyni.
12. Z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil a vo výrokoch IV., VI., VIII., X. a XII. ako vecne správny potvrdil.
13. V odvolacom konaní bol úspech žalobkyne a žalovaného 1/ (vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie) rovnaký, keď podľa napadnutého rozsudku mala žalobkyňa povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1/, v odvolaní žalobkyňa žiadala, aby naopak žalovanému 1/ bola uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania, kým výsledkom odvolacieho konania bolo nepriznanie náhrady trov konania ani žalobkyni ani žalovanému 1/. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch týchto strán v odvolacom konaní odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej z týchto strán.
14. Vo vzťahu k ostatným napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie (ktoré odvolací súd potvrdil) boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/, teda títo žalovaní by mali v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní však boli v odvolacom konaní nečinní, žiadne trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).