Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-70-2019.pdf
PDF · 80.89 KB
Case nature
Subarea
20CoE/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Trnava, so sídlom ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: LexCreditor k.s., so sídlom Laurinská 3/A, Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadkyne: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XXXX, C., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, Skalica, pod sp. zn. EX 1365/2014, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1385,57 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresnému súdu Trnava, č. k. 51Er/618/2014- 16 z 27. mája 2019, t a k t o
rozhodol:
Súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v spojení s § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), výrokom II. oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie v sume 52,40 eur do troch dní odo dňa doručenia uznesenia a III. výrokom nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že dňa 16.10.2014 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok povinnej (úpadkyne) bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že uznesením Okresného súdu v Trnave č. 28OdK/63/2017 zo dňa 02.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej (úpadkyne) a za správcu bol ustanovený LexCreditor k.s. a zároveň bolo rozhodnuté o zbavení dlhov dlžníka (úpadkyne), ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V danom prípade pohľadávka oprávnenej voči povinnej (úpadkyni) vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnej (úpadkyni) ako dlžníkovi, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava č. k. 700-0410277914-GC04/14 zo dňa 27.01.2014, 700-0410278114-GC04/14 zo dňa 27.01.2014, 700-0410278214-GC04/14 zo dňa 27.01.2014, 700-0410277814-GC04/14 zo dňa 27.01.2014, teda ide o pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 52,40 eur.
3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená. Uviedla, že podáva odvolanie napriek tomu, že podľa uznesenia súdu prvej inštancie nie je prípustné, a to zo závažných dôvodov (nezákonné priznanie trov). Oprávnená má za to, že súd sa dôsledne nezaoberal vyčíslením náhrady trov exekučného konania a v hotových výdavkoch priznal súdnemu exekútorovi neoprávnene a nezákonne náhradu za spisový obal, obálky, listiny, toner, papier (kancelársky materiál). Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samotného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vední exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstarávanie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Oprávnená sa ďalej odvolala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008). Súdny exekútor vykonáva svoju činnosť za účelom zisku, teda v podnikateľskom režime, možno teda ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešnej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že trovy v každom prípade aj reálne vymôže. Oprávnená preto navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že prehodnotí výšku náhrady trov exekúcie.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila súdna exekútorka tak, že navrhuje odvolanie odmietnuť. Ďalej súdna exekútorka doplnila, že zo strany súdu neprišlo k žiadnemu nezákonnému priznaniu náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, pretože súdna exekútorka si vyčíslila trovy zákonným spôsobom.
5. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 355 CSP). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), rozhodol, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa .
9. V zmysle § 355 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č.
299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
13. Odvolací súd preto odvolanie oprávnenej odmietol, nakoľko odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia nie je prípustné, o čom bola oprávnená súdom prvej inštancie poučená.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávnenej odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
15. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).