Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-117-2019.pdf
PDF · 104.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného P. P. stíhaného pre prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. novembra 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. P. nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom J. Z., M. X,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 29.06.2019 v čase okolo 18.00 hod. na dvore rodinného domu v obci J. Z. na J. ulici č. X., chytil obv. T. V. za zadné nohy svojho psa kríženca, cca 0,5 - 1,5 roka starého a týmto psom hlavou, ako aj telom asi 4 krát udrel o železný stĺp, načo pes začal hlasno kňučať, keď stíchol, tak ho odhodil do trávy a obv. P. P. začal vykopávať jamu, pri čom pes začal znova kňučať, obv. P. P. ho znova opakovane udieral plochou časťou rýľa dokiaľ sa prestal hýbať, čím došlo spoločným konaním ku spôsobeniu zranení, a to rozdrveniu nosovej, zadnej časti rezákovej a hornej časti čeľustnej kosti, rozdrveniu nosovej konchy so vznikom krvných zrazením v nosovej dutine, opuchu v okolí pravého oka, hemoragickému presiaknutiu a vystúpeniu pravej očnej gule, hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny v zadne časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej oblasti, vzniku subdurálnych hematómov, krvných zrazením v lebečnej dutine, opuchu mozgu, priečnej zlomenine ľavej lakťovej a vretennej kosti v hornej tretine, hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny ľavého predlaktia, vzniku hematómov v podkoží a svalovine dorzálnej až ľavej laterálnej časti krku, menším podkožným hematórnom v kohútikovej oblasti siahajúcim až do ľavej kraniálnej časti brušnej oblasti a krvácaniu do pľúc a následnému úhynu psa v dôsledku spôsobených zranení v zmysle pitevného nálezu MVDr. M. L. zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave,
t e d a
spoločným konaním utýrali zviera,
č í m s p á c h a l
prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.10.2020.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 378 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.10.2020, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18.10.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 240/19/1106-9 na obžalovaného P. P. a spol. za spáchanie prečinu týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede spoluobineného T. V., prečítaním výpovedí svedkov K. Z. a T. U., ako aj oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný P. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že sa cíti byť nevinný. Vypovedal, že v čase skutku bol aj so svojou družkou B. C. na návšteve u spoluobvineného T. V., ktorý mal vypité a bol zrejme aj pod vplyvom drog. Obžalovaný uviedol, že odišiel na toaletu a keď sa z nej vrátil, videl ako V. búcha so psom o kovovú trubku, ten pes bol krvavý a kňučal. V. potom ešte psa položil na žeravý gril. Obžalovaný uviedol, že ten pes sa naozaj trápil. Zobral ho z grilu preč a dorazil ho s úmyslom, aby mu uľavil. Uviedol, že bol v panike, tak schytil lopatu, ktorá tam stála a udrel toho psa po hlave. Aj V. po ňom kričal, aby toho psa dorazil. Ďalej uviedol, že psa udrel lopatou asi 2 - 3 krát, potom pes skonal a V. ho zakopal. Poprel, že by sa s V. dohodli na usmrtení psa. Uviedol, že pes trpel, potom čo ho V. surovo doudieral o tyč, nedal sa už zachrániť. Keď ho dával z grilu preč, stále žil, kňučal a krvácal, tak ho tou lopatou udrel. Nakoľko sa obžalovaný odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory. Obžalovaný v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že počas grilovačky ho V. požiadal, aby zabil jeho psa. T. V. spolu so synom a B. C. zatiaľ odišli preč, kým obžalovaný vykopal na záhrade jamu, do ktorej chcel toho psa pochovať. Kým bol V. preč, skúšal toho psy chytiť, aby ho mohol zabiť, ale nedal sa mu, pes stále utekal. Keď sa V. a ostatní vrátili späť, tak sa ho V. spýtal, prečo ten O. (tak volal psa) stále žije. Na to V. zdrapil psa za zadné nohy a začal s ním udierať o železnú tyč. Udieral ho, pes kňučal, asi po štvrtej rane pes stíchol. B. C. (družka obžalovaného) aj s malým Q. V. boli v tej dobe preč, na zmrzline. C. V. psa doudieral, hodil ho do vykopanej jamy a povedal mu, aby ho zakopal. Vtedy sa pes v jame prebral a začal sa zvíjať a kňučať. Obžalovaný sa vtedy obrátil na V. a povedal mu, že pes má kurva tuhý život a musí ho doraziť. Na to začal psa udierať plochou stranou železnej časti rýľu do hlavy, udieral ho 4 - 5 krát, prestal, až keď sa pes prestal hýbať. Potom psa zahrnul hlinou, ďalej už normálne pokračovali v grilovačke a pili. K uvedenému rozporu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda, že vykopal hrob pre toho psa, ale určite ho nechcel zabiť. Uviedol, že pre časový odstup si už okolnosti presne nepamätá, ďalej uviedol, že bol rozrušený, v panike, nevie presne uviesť, koľko krát udrel toho psa. Po tých úderoch sa pes ešte prebral, tak ho opätovne musel udrieť. Keď mu V. hovoril „zabi ho“, myslel si, že si robí srandu, nebral to vážne. Na otázku prokurátora uviedol, že jeho výpoveď na polícii bola pravdivá a nie je si vedomý, že by výpoveď menil.
Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal so súhlasom strán aj výpoveď spoluobvineného T. V. (t.č. už právoplatne odsúdený z daného skutku) z prípravného konania. T. V. v prípravnom konaní k veci uviedol, že toho dňa robil u seba grilovačku, na ktorej sa zúčastnili aj obžalovaný P. a jeho priateľka B. C., ďalej bola prítomná jeho matka a syn Q. V.. Počas grilovačky sa popíjal aj alkohol, boli v nálade. Chceli grilovať aj krídelka, ale časť ich zožral jeho pes, ktorého volal O.. Uviedol, že toho psa nemal rád. Odišiel aj s B. C. a so synom Q. preč z domu, na kofolu a obž. P. mal zatiaľ vykopať jamu a zabiť psa, kým on bude s ostatnými preč. Keď sa vrátili, tak pes stále žil a behal po záhrade. P. mu vtedy povedal, že sa mu nepodarilo psa chytiť, lebo mu stále utekal. On teda psa chytil a poslal B. C. aj s jeho synom Q. zase preč z domu. Uviedol, že najprv chcel dať psovi, ako králikovi, úder do zátylku, ale pes sa bránil, tak ho nakoniec chytil za zadné nohy a švihom s ním udieral
do železnej tyče tvoriacej konštrukciu na hrozno. Ten pes pri tom skučal, asi po štvrtom údere stíchol. Myslel si, že je ten pes mŕtvy, tak psa hodil do jamy ku P., ktorý tam bol s lopatou a mal ho zakopať. Vtedy sa ten pes prebral, začal skučať a P. povedal, pozri, aký má kurva tuhý život. Potom P. psa zabil tak, že ho udieral lopatou, kým nezomrel a potom ho zahádzal zemou vo vopred pripravenej jame. Následne pokračovali v grilovačke.
Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede ďalších svedkov z prípravného konania.
Svedok K. Z. k veci uviedol, že je susedom T. V. a pozná aj P. P.. V deň skutku sa u V. konala grilovačka, keď okolo 18.00 hod začul zo záhrady od suseda V. pišťanie a skučanie psa. Bolo to hlasné a také nie bežne, ako keď niekto silne bije psa. Cez pletivo plotu medzi pozemkami videl P. P., ako stojí na začiatku záhrady u V., pri strane ku plotu druhých susedov a rýľom opakovane udiera psa T. V.. Jednalo sa o psa menšieho vzrastu, farby bledá káva. Pes skučal a P. ho udieral železnou časťou rýľa. Ten pes po úderoch prestal skučať a P. na neho začal hádzať zem, zakopával ho. Vtedy sa pes opätovne prebral a P. sa otočil ku niekomu do dvora a smial sa na tom psovi, povedal: “kurva, on sa prebral, aký má tuhý život.“ Potom začal toho psa opakovane udierať železnou časťou rýľa a pes pri tom skučal, kým nestíchol úplne. V tej dobe došiel ku P. aj V. a začali sa smiať a P. hovoril V., aký má pes tuhý korienok. Svedok uviedol, že potom išiel dnu a povedal svojej družke T. U. o tom, čo sa stalo. Družka sa potom šla pozrieť cez plot k V. a obaja videli, ako P. zakopáva telo toho psa a V. stojí vedľa neho.
Svedkyňa T. U. ku skutku vypovedala v zhode s výpoveďou svedka Z.. Uviedla, že jej druh K. Z. dňa 29.06.2019 v čase asi okolo 18.00 hod prišiel za ňou rozrušený s tým, že práve videl, ako P. zabil psa a keď kopal pre neho jamu, tak ešte povedal, aký má ten pes tuhý život a udieral ho rýľom. Utekala s druhom do záhrady a cez plot videli ako P. zakopáva jamu. Utekala potom do domu pre fotoaparát a nafotila, ako P. zakopáva tú jamu. Na fotkách ale nie je moc vidno, toho zabitého psa nevidela cez prekážky vo výhľade - prerastenú palmu. Na druhý deň prišli k V. policajti a fotili to miesto, kde bol pes zakopaný, potom psa vykopali a vzali ho do policajného auta.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu, odborné vyjadrenie, správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priestupkoch a odpis z registra trestov.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 30.06.2019 vrátane fotodokumentácie (č.l. 29-30 spisu) mal súd preukázané, že na záhrade rodinného domu T. V. na pravej strane vo vzdialenosti 2m od bránky bolo nájdené zakopané telo psa bledohnedej farby, dĺžky 60 cm.
Z odborného vyjadrenia a pitevného nálezu MVDr. M. L., Štátny veterinárny a potravinový ústav, vedúci Oddelenia patológie, parazitológie a klinickej biochémie zo dňa 09.07.2019 (č.l. 33-34 spisu) mal súd preukázané, že príčinou úhynu psa bol opuch mozgu a krvácanie do lebečnej dutiny. Pes mal rozdrvenú nosovú, zadnú časť rezákovej a hornú časť čeľustnej kosti, rozdrvené nosové konchy, krvné zrazeniny v nosovej dutine. Opuch v okolí pravého oka, hemoragicky presiaknutá a vystúpená pravá očná guľa, hemoragicky infiltrované podkožie a svalovina v zadnej časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej oblasti. Subdurálne hematómy, krvné zrazeniny v lebečnej dutine, opuch mozgu. Priečna zlomenina ľavej lakťovej a vretennej kosti v hornej tretine, hemoragicky infiltrované podkožie a svalovina ľavého predlaktia. Hematómy v podkoží a svalovine na krku a v brušnej oblasti. Krvácanie do pľúc. Správa konštatuje, že k usmrteniu psa došlo v dôsledku veľmi krutého zaobchádzania: opakované údery do hlavy, krku a trupu, minimálne jeden úder do ľavej prednej končatiny. K úhynu psa došlo okolo 29.06.2019.
Podľa § 378 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.10.2020, kto a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo c) utýra zviera, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Objektom trestného činu týrania zvierat je záujem na ochrane zvierat, ktoré sú živými tvormi schopnými pociťovať bolesť a utrpenie, pred týraním, poškodzovaním ich zdravia a ich bezdôvodným usmrtením. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v niektorom z konaní páchateľa uvedených v písm. a) až c) tohto odseku, teda taktiež páchateľ, ktorý zviera utýra [písmeno c) ]. Zvieraťom sa rozumie každý živočíšny stavovec okrem človeka. Medzi stavovce patria najmä cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky a ryby. Pokiaľ by došlo k týraniu iných zvierat, mohlo by ísť iba o priestupok. Týranie zvierat a jeho spôsoby vymedzuje § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Trestné je týranie voľne žijúcich zvierat, ako aj zvierat chovaných ľuďmi. Nezáleží na tom, či ide o zviera vo vlastníctve páchateľa alebo o cudzie zviera. Utýraním zvieraťa sa rozumie privodenie smrti zvieraťa v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého konania spôsobeného človekom, ako ustanovuje § 22 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.10.2019. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.10.2019, primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je a) prípad nutnej obrany a krajnej núdze, b) usmrtenie hospodárskeho zvieraťa využívaného na získavanie produktov živočíšneho pôvodu, c) usmrtenie zvieraťa v schválenom postupe, d) bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára, e) usmrtenie zvierat pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike chorôb a deratizácii, f) usmrtenie nechcených zvierat, ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť; neplatí pre služobné zviera a hospodárske zviera, g) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom, h) usmrtenie invázneho nepôvodného druhu zvieraťa podľa osobitného predpisu.
Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15 Trestného zákona).
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný spoločne s ďalšou trestne zodpovednou osobou (už odsúdený T. V.) a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu týrania zvierat podľa §378 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, tak po objektívnej stránke, ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný spoločne s ďalšou trestne zodpovednou osobou utýrali zviera, keď spoločným konaním privodili smrť psa v dôsledku surového konania, vykonaného krutým spôsobom. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný P. P. konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Pri spolupáchateľstve sa nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ vykonal celú objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Postačuje ak ju páchatelia naplnia spoločným konaním. Skutok tak, ako je popísaný v obžalobe, bol preukázaný výpoveďou spoluobvineného T. V. (t.č. už odsúdený za daný skutok), ďalej výpoveďami svedkov K. Z. a T. U., taktiež listinnými dôkazmi, predovšetkým pitevnou správou a odborným vyjadrením Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu. Súd tiež poukazuje na výpoveď obžalovaného P. z prípravného konania, kde sa ku skutku doznal, pričom táto jeho výpoveď z prípravného konania v plnej miere koreluje, jednak s výpoveďou spoluobvineného V., ako aj s výpoveďami svedkov Z. a U.. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, však už svoju vinu poprel a snažil sa vyviniť argumentáciou, že psovi zasadil len tzv. „rany milosti“, keď chcel ukončiť jeho trápenie potom, čo psa dobil a položil na žeravý gril spoluobvinený T. V.. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie túto časť výpovede obžalovaného považuje za účelovú až absurdnú, keďže sám obžalovaný nebol schopný rozpory vo svojej výpovedi vysvetliť, pričom v závere aj sám uviedol, že rozpory vo svojej výpovedi nevidí a na polícii vypovedal pravdivo. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní však bola v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov a spoluobvineného, ktorí podrobne opísali správanie sa obžalovaného, pričom ich výpovede sú v popise udalosti v zhode aj so samotnou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania. Takto uvádzaný popis spôsobu usmrtenia zvieraťa, je aj v zhode so zraneniami konštatovanými v pitevnej správe. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný taktiež uvádzal, že spoluobvinený V. položil psa na žeravý gril, pričom pitevná správa nepotvrdila žiadne popáleniny na tele zvieraťa. Súd tak výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako nepravdivú, účelovú, so zámerom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd v
tejto súvislosti uvádza, že v predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, pričom súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného P. P.. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní uvádzal, že všetkého ľutuje, avšak nevyjadroval ľútosť nad spáchaným činom, len vyjadroval ľútosť nad vlastnou situáciou, v ktorej sa vďaka tomuto svojmu konaniu ocitol. Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho trestnej zodpovednosti, súd vzhliadol v tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Obžalovaný teda konal po dohode s inou osobou vedome, vedomým spoločným konaním.
Pre úplnosť súd dodáva, že odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným a to výsluch svedkyne B. C. (družky obžalovaného) z dôvodu, že sám obžalovaný potvrdil súdu, že svedkyňa pri samotnom skutku nebola prítomná, v čase spáchania skutku sa nachádzala na inom mieste. Svedkyňa by teda mohla vypovedať len k okolnostiam nepodstatným pre rozhodnutie súdu v danej trestnej veci.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pred spáchaním skutku bol priestupkovo riešený za závažný priestupok na úseku dopravy (jazda pod vplyvom alkoholu).
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil možnosť použitia poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti.
Z vyššie uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, ktorý bol vykonaný krutým spôsobom, je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Z dôvodu absencie skutočne prejavenej ľútosti a vyvodeniu následnej sebareflexie, nie je možné predpokladať, že účel trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného, represia a morálne odsúdenie, možno dosiahnuť aj bez jeho výkonu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naopak, v prípade obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý lepšie zohľadňuje možnosti nápravy obžalovaného so zreteľom na ochranu spoločnosti a primerane vyjadruje aj požiadavky generálnej prevencie. Obžalovaný v budúcnosti mimoriadne starostlivo zváži možné následky svojho konania, pričom súčasne bude takto uložený trest, aj výstrahou pred podobným konaním u iných osôb. Takú bezcitnosť v prístupe k živému tvorovi, je potrebné posúdiť v rámci zákonnej normy adekvátne k okolnostiam a spôsobenému následku. Na tejto planéte zdieľame život aj s inými formami života a nemožno v civilizovanej spoločnosti tolerovať prejavy nezmyselnej krutosti v akejkoľvek jej podobe. Právna úprava dáva garancie ochrany aj iným živým tvorom a uložený trest má byť adekvátny k dôsledkom narušenia tejto ochrany. Pri výmere trestu v rámci trestnej sadzbe uvedenej v § 378 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.10.2020), ktorá je až dva roky, tak súd pri zohľadnení osoby obžalovaného (doposiaľ netrestaná osoba) uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1 mesiac. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovaného za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.