Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-30-2020.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne: W. V., nar. 14.08.1972, Z. V. XX/XX, XX-XXX Q., B. L., zastúpenej: V4 Legal s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanému: B. M.., o zaplatenie 2.399,77 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.12.2019, č. k. 8C/44/2019 - 65 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.399,77 eur s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nárok žalobkyne je opodstatnený. Zistil, že cestná komunikácia, pri zjazdnosti ktorej žalobkyňa poškodila svoje motorové vozidlo, je vo vlastníctve, a teda aj v správe žalovaného. Samosprávny kraj si na zabezpečenie správy pozemných komunikácií v jeho vlastníctve podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z., zriadil organizáciu - M.. Táto organizácia vykonáva len správu majetku vyššieho územného celku a v tejto súvislosti poukázal na § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. Podľa § 6 ods. 3 tohto zákona, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku a správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v jeho mene. Správca koná v mene VÚC pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku VÚC, ktorý spravuje. Je tak daná pasívna vecná legitimácia žalovaného a nie jeho rozpočtovej organizácie, ktorá ho iba zastupuje. Zistil tiež, že príčinou škody na motorom vozidle žalobkyne bola závada v zjazdnosti komunikácie, nesplnením si úlohy správcu cesty pri jej údržbe. Zdôraznil, že zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle Cestného zákona je objektívna. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že nebolo v jeho možnostiach závady v zjazdnosti danej komunikácie odstrániť. Žalovaný sa tak nezbavil zodpovednosti za spôsobenú škodu. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie poukázal na predložený účtovný doklad - faktúru, z obsahu ktorej zistil, že žalobkyňa uhradila vzniknutú škodu a žalovaný nenamietal túto skutočnosť. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 1, 2 OZ a zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sadzbu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Odôvodnil tiež, že nerozhodol o nároku žalobkyne medzitýmnym rozsudkom, nakoľko to nepovažoval za účelné, keďže v konaní bola preukázaná aj výška nároku a skutočnosť, ktorý subjekt za škodu zodpovedá. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasledujúce CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že cesty II. triedy sú výlučne vo vlastníctve B., nie aj v správe a tieto spravuje M., ako správca, na základe zriaďovacej listiny zo dňa 07.10.2003 v znení jej neskorších zmien a doplnkov. V tejto súvislosti poukázal aj na príslušné ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. a na obsah spomínanej zriaďavacej listiny. Správa a údržba ciest B. je organizácia, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, je rozpočtovou organizáciou, hospodári samostatne podľa svojho rozpočtu, vo svojom mene nadobúda práva a povinnosti a spravuje majetok, ktorý jej bol zverený na plnenie vymedzeného poslania a predmetu jej činnosti. Žalovaný akcentoval znenie § 9a ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách, podľa ktorého správcovia diaľnic, ciest, miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií. Poukazuje na to, že ide o zákon špeciálny, ktorý určuje, že zodpovedným subjektom za škodu v tomto prípade môže byť iba správca komunikácie. Túto zodpovednosť, podľa názoru žalovaného, nemožno prenášať na iný subjekt. Namieta tak svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, preto ani v priebehu konania nenamietal vznik škody a jej výšku. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 02.05.2017, došlo k dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla, vlastníčkou ktorého je žalobkyňa, viedol toto motorové vozidlo v smere od obce G. Y., za obcou v ľavotočivej zákrute vošiel s pravým predným kolesom do výtlku na vozovke - ceste II/XXX, ktorý nebol riadne označený a v dôsledku uvedeného došlo k poškodeniu pravého predného kolesa daného motorového vozidla. Príčinou nehodového deja bola závada v zjazdnosti komunikácie v dôsledku nesplnenia úlohy správcu cesty pri údržbe tejto komunikácie.
9. Podľa § 420 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení platnom k 02.05.2017, vyšší územný celok hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správu majetku vyššieho územného celku (ďalej len správca), ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Správa majetku vyššieho územného celku je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku vyššieho územného celku, ktorú mu vyšší územný celok zveril do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku držať, užívať
na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať jeho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
11. Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom k 02.05.2017, cesty II. triedy a III. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseku ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.
12. Podľa § 3d ods. 6 citovaného zákona, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
13. Podľa § 9a ods. 2 citované zákona, správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
14. Všeobecná zodpovednosť za škodu upravená v Občianskom zákonníku a prípady osobitnej zodpovednosti vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť a zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
15. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej legitimácie strán je dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.
16. V prejednávanej veci žalobkyňa v podanej žalobe pôvodne označila ako pasívne legitimovaný subjekt správcu miestnej komunikácie, pri zjazdnosti ktorej vznikla dopravná nehoda, a to M. a údržbu ciest Z.. Po poučení Okresného súdu v Banskej Bystrici (č. l. 14) ohľadom pasívnej vecnej legitimácie, žalobkyňa v ďalšom priebehu konania ako žalovaného označila B. M. (č. l. 36). Odvolací súd nespochybňuje argumentáciu žalovaného v zmysle tom, že aj správca miestnej komunikácie zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom tejto komunikácie tak, ako to predpokladá citované ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona. Táto skutočnosť však neznamená, že by žalovaný ako vlastník miestnej komunikácie nebol pasívne legitimovaným subjektom v danom konaní, keďže nielen správcovia pozemných komunikácií, ale aj ich vlastníci sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že poškodený subjekt ani o existencii konkrétneho správcu majetku vyššieho územného celku nemusí mať vedomosť. I keď nemožno vylúčiť zodpovednosť správcu za škodu, ktorá vznikla užívateľovi komunikácie a ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti, táto okolnosť bez ďalšieho neznamená, že by vlastník miestnej komunikácie, na ktorej došlo k nehodovému deju, nebol pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody, čo správnym spôsobom právne vyhodnotil aj súd prvej inštancie.
17. Pokiaľ ide o výšku škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle žalobkyne, táto plynie z obsahu zálohovej faktúry a faktúry za vykonané práce na oprave vozidla, ktoré uvádza súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí a rozsah ktorej žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil.
18. Za situácie, že súd prvej inštancie správne rozhodol o príslušenstve prisúdenej pohľadávky a o trovách konania strán sporu, odvolací súd so zreteľom na všetky uvádzané dôvody rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby, v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobkyni v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).