Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-17-2020.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Nám. SNP 98/2, 960 47 Zvolen, IČO: 00 151 700, proti povinnému v 1. rade: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. O. E. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., proti povinnému v 2. rade: R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Q. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., povinnému v 3. rade: C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 499,20 Eur (15.039,-Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 180/06, o odvolaniach oprávneného a povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolania oprávneného a povinného v 2. rade proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 do výroku II. o trovách exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Poverením č. 5613 004131 * zo dňa 28. apríla 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Ondrejkovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 180/2006. Dňa 16. marca 2016 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) spolu s exekučným spisom EX 180/2006. Exekučný súd mal z predloženého exekučného spisu EX 180/2006 za preukázané, že povinní nevlastnia žiaden nehnuteľný majetok a ani nehnuteľný majetok. Príjmy a sociálne dávky, ktoré poberajú povinní sú pod alebo na hranici nepostihnuteľného minima v rámci exekučného konania. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinných. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd preto vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinní nevlastnia žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, t.j. sú nemajetní, a teda ich majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podali odvolanie povinný v 2. rade a oprávnený. Povinný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, že dňa 03. novembra 2017 rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica prešiel osobným bankrotom a bol oddlžený. Zároveň uviedol, že trovy sú podľa neho neprimerané a navýšené, preto má voči nim námietky. Požiadal, aby mu bola povinnosť uhradiť trovy exekúcie zrušená. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd
nesprávne posúdil výšku uplatnených trov súdneho exekútora. Uviedol, že exekučným súdom priznané trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur nie je možné akceptovať. Podľa oprávneného za exekučnú činnosť je potrebné považovať činnosť, ktorá bezprostredne smeruje k uskutočneniu núteného výkonu exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Podľa oprávneného za úkony súdneho exekútora ako „vypracovanie oznámenia o nemajetnosti povinného“ a „vypracovanie žiadosti o zastavenie exekúcie“ nemala byť súdnemu exekútorovi priznaná časová odmena, nakoľko ide o administratívne úkony súvisiace s exekučnou činnosťou. Taktiež nesúhlasil s priznaním trov súdnemu exekútorovi za prácu so spisom v rozsahu 120 minút. S prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky sa trovy exekučného konania vo výške 248,18 Eur, ktoré podľa oprávneného nijakým spôsobom neviedli k uspokojeniu pohľadávky a ktoré spočívajú výlučne vo vypracovaní a odoslaní štandardizovaných písomností, javia ako neadekvátne a v rozpore s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“). Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti o trovách exekúcie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
3. Súdny exekútor k odvolaniam povinného v 2. rade a oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaniami napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, zisťoval, či odvolania boli podané včas, oprávnenou osobou, či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné a či odvolania majú všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolania smerujú voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolania podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadli povinný v 2. rade aj oprávnený odvolaním, keďže sú toho názoru, že trovy súdnemu exekútorovi sú priznané v neprimeranej výške. Preto žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v časti výroku II. o trovách exekúcie a vrátil vec exekučnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre
exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
14. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu účastníkov konania na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného a povinného v 2. rade proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).