Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-14-2020.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: H. D., nar. XX.X.XXXX, J. XX, XXX XX J., právne zastúpený JUDr. Ladilsav Riedl, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Konštantínova 3308/6, proti žalovaným: 1/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X. XX, XXX XX J., zastúpená Mgr. Miroslav Baláž, advokát, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov 2/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. slobody XX, XXX XX R., o zaplatenie 15 090 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 1/ rade a odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/1/2018-70 zo dňa 05.12.2018 v spojení z opravným uznesením č.k. 8C/1/2018-85 zo dňa 06. 02. 2019 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 1.rade.
Nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.416,- €, a to formou mesačných splátok vo výške 50,- € splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok, prípadne neplatenia.
II. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.934,31 € a to formou mesačných splátok vo výške 40,- € splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok, prípadne neplatenia.
III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122,03 €, a to formou mesačných splátok vo výške 10,- € splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok, prípadne neplatenia.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1 rade trovy konania v rozsahu 42 %.
VI. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1 rade trovy konania v rozsahu 66 %
2. Následne opravným uznesením súd prvej inštancie opravil výrok VI. vyššie uvedeného rozsudku nasledovne: „Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 66%.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 a § 658 ods. 1 OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nebolo v konaní sporné, že žalovaní v 1/ a 2/ rade si spoločne požičali od žalobcu sumu 2 416 Eur. Z týchto dôvodov oboch žalovaných zaviazal súd prvej inštancie vrátiť túto sumu žalobcovi. Ďalej si žalovaná v 1/ rade požičala od žalobcu 1 934,39 Eur a žalovaný v 2/ rade 122,03 Eur. Keďže tieto sumy si požičiaval každý z manželov samostatne, súd 1. inštancie zaviazal na plnenie len toho zo žalovaných, ktorý zmluvu, ako dlžník, uzavrel. Ide o jeho osobitný záväzok a tak zaviazal na plnenie osobitne žalovanú v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade. Poukázal nato, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a pri nej je potrebné peniaze dlžníkovi odovzdať. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu titulom pôžičky. Z čl. 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 05. 2017 na sumu 12 142 Eur, zistil súd prvej inštancie, že táto suma bola poskytnutá dlžníkom ešte pred podpísaním zmluvy. Z toho vyplýva, že pri uzavretí predmetnej zmluvy, nedošlo k odovzdaniu sumy v nej uvedenej. Dôkazne bremeno odovzdania peňazí žalovaným v 1. a.2. rade v tomto prípade zaťažovalo žalobcu. Žalobca však v konaní nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov vo výške rozdielu medzi žalovanou sumou a sumou uznanou žalovanými. Nepreukázal ani tú skutočnosť, že v období od októbra 2015 do februára 2017, vôbec disponoval uvedenou finančnou čiastkou. Preto v tejto časti ( rozdiel medzi žalovanou sumou a sumou na zaplatenie, ktorej zaviazal žalovaných ), žalobu zamietol. Pokiaľ ide o pôžičku zo dňa 29. 05. 2017, na sumu 12 162 Eur, k jej uzavretiu vôbec nedošlo, keďže nebola podpísaná žalovanými. Nepriznal tiež žalobcovi sumu 40 Eur, ktorú poskytol bratovi žalovaného v 2/ rade. Pokiaľ išlo o výšku úrokov z pôžičky, tá sa určuje spravidla určitým percentom. Výšku úrokov Občiansky zákonník vo všeobecnosti však nelimituje. Z tejto skutočnosti nemožno však vyvodiť, žeby výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke v neprimeranej výške, predstavuje rozpor s dobrými mravmi a z toho dôvodu požadovaný úrok žalobcovi nepriznal. Súd umožnil platiť uvedené čiastky v splátkach, vzhľadom nato, že žalovaný v 2/ rade pracuje len príležitostne, pričom zarobí zhruba 17 Eur na deň, žalovaná v 1/ rade je na materskej dovolenke. Spolu majú jedno dieťa a bývajú u rodičov žalovanej v 1/ rade. Súd zamietol dokazovanie prehratím nahrávky telefonického rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, ktorá mala byť zameraná na okolnosti, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie o vrátení pôžičky, teda napr. vyhrážky zo strany žalovaného v 2/ rade k osobe žalobcu. Naviac žalovaný v 2/ rade nedal súhlas s nahrávaním tohto hovoru. Pokiaľ išlo o vypočutie svedka Stanislava Čuchrana, navrhovaný svedok sa mal vyjadrovať k okolnostiam vzťahu medzi žalobcami a žalovanými. Z toho dôvodu navrhovaný výsluch by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1/ rada. V dôvodoch odvolania rozviedla, aké boli vzťahy medzi ňou a žalobcom. V podstate žalobca sám najprv navštevoval domácnosť, kupoval veci a teraz podal voči ním žalobu. Je na materskej dovolenke, nemá peniaze a z toho dôvodu nevie, ako by pôžičku mohla vrátiť.
5. Proti rozsudku podal odvolanie, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výrokoch o trovách konania, žalobca. Uviedol, že postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočniť práva patriace procesne stranám sporu. Súd nevykonal dôkazy, ktoré žiadal vykonať, bol taktiež slabšou stranou, a súd 1. inštancie poskytol výhody neprimerane žalovaným v 1. a 2. rade. Navrhoval vypočuť svedka a tiež prehrať nahrávku rozhovoru. Aj keď nedal žalovaný v 2/ rade súhlas k takémuto nahrávaniu, napriek tomu, bolo potrebné postupovať podľa čl. 16 ods. 2 CSP a to v tom zmysle, že aj takýto dôkaz , ak má preukázať pravdu, má byť realizovaný súdom. Preto mal súd takýto dôkaz vykonať. Podľa názoru žalobcu by sa fakticky kľúčový dôkaz pri veciach napr. domáceho násilia na blízkej osoby , sa inak nevedel zabezpečiť. Pokiaľ išlo o písmoznalecké závery súdu prvej inštancie vo veci podpisov a pravosti podpisov žalovaných, na jednotlivých čiastkových zmluvách o pôžičke, považuje tieto závery za nesprávne. Súd 1. inštancie nedisponuje odbornými vedomosťami v odbore písmoznalectva. Pokiaľ ide o faktického odovzdanie finančných prostriedkov to, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá potvrdzuje, že boli prostriedky požičané aj keď priebežne, teda aj pred podpisom tejto zmluvy, neznamená, že takúto zmluvu nemožno akceptovať, ako zmluvu o pôžičke. Preto považuje závery súdu 1. inštancie za nesprávne. Pokiaľ išlo o majetok žalobcu a jeho bonitu v tom zmysle, či mal v rozhodnom období k dispozícii finančné prostriedky, ktoré teraz žiadal žalobou vrátiť od žalovaných, súdom 1. inštancie bolo porušené jeho ústavné právo vlastniť majetok. Má 70 rokov, pristupoval k žalovaným skutočne ľudský, chcel im opakovane pomôcť a v podstate teraz je poškodený. V bode 28 rozsudku sa uvádza,
že zmluva z 05. 06. 2017 nebola žalovanou v 1/ rade podpísaná. Toto tvrdenie je v priamom rozpore so skutočnosťou, nakoľko jej podpis na zmluve je jasne uvedený. Tým, že disponuje zmluvou zo dňa 28. 05. 2017 s uvedením sumy 12 142 Eur a zmluvou z 05. 06. 2017 s uvedením sumy 12 402 Eur, neznamená, že ide o dve rozdielne sumy. Ide o tú istú sumu, opakovane potvrdenú žalovanou, ako svoj dlh, iba s odstupom pár dni a navýšený o ďalšiu pôžičkou. V tomto smere nie je správne tvrdenie súdu, že súčtom súm, z týchto dvoch zmlúv, by bola prekročená suma 15 090 Eur, ktorá bola predmetom žaloby. Žalovaný v 2/ rade sa vyhrážal opakovane žalobcovi a preto tento rozsudok považuje za krivdu na svojej osobe. Súd 1. inštancie neposkytol ochranu žalobcovi a právo na spravodlivý rozsudok. Preto navrhol rozsudok zrušiť v jeho napadnutej časti a vrátiť na ďalšie konanie žalobcovi.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
6. Žalobca samostatným podaním zo dňa 05. 07. 2019 ( po skončení dokazovania podľa ust. § 182 CSP ) doručil súdu rozsiahlu písomnú dokumentáciu, ktorá má preukázať kontakty so žalovanými a ich vývoj a samotný obsah ich vzťahov týkajúcich sa poskytovania opakovaných súm, vo forme pôžičiek.
7. V priebehu konania bol žalovanej v 1/ rade pridelený advokát ex offo. Dňa 24. 07. 2019 zaslal pridelený advokát plnomocenstvo na zastupovanie a zároveň súdu prvej inštancie oznámil, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a vecou samotnou, berie odvolanie podané žalovanou v 1/ rade späť a žiada odvolacie konanie zastaviť.
8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 a § 390 CSP bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva:
V konaní nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade si od žalobcu požičali sumu 200,- € dňa 14.2.2017, ktorú mali vrátiť 20.2.2017. Okrem toho si dňa 25.1.2017 požičali sumu 80,- €, splatnosť ktorej nastala 18.2.2017. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade si na základe zmluvy zo dňa 16.2.2017 požičali od žalobcu sumu 2.006,- €. Žalovaní v 1. a 2. rade si taktiež požičali od žalobcu sumu 130,- € dňa 9.12.2017.
Rovnako nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade prevzala prostredníctvom Western Union sumu 45,22 € dňa 25.11.2016, sumu 34,79 € dňa 21.11.2016, sumu 142,59 € dňa 11.11.2016, sumu 180,93 € dňa 4.11.2016, sumu 175,- € dňa 28.10.2016, sumu 113,78 € dňa 25.10.2016, sumu 132,- € dňa 22.10.2016, t.j. celkovo 824,31 € a žalovaný v 2. rade prevzal prostredníctvom Western Union sumu 47,03 € dňa 1.10.2016.
Žalovaná v 1. rade potvrdila, že si požičala od žalobcu v období od 1.6.2017 do 30.6.2015 sumu v celkovej výške 500,- €, tak ako to je uvedené na listine zo dňa 30.6.2017 (č.l. 11), ktorú mala splácať od 10.7.2017. Žalobca jej okrem uvedeného poskytol sumu 100,- € dňa 5.7.2017.
Žalovaná v 1. rade taktiež nepoprela, že si dňa 7.9.2017 požičala sumu 100,- €. Taktiež žalobca poskytol žalovanej v 1. rade dňa 8.9.2017 sumu 160,- €.
Žalobca poskytol žalovanej v 1. rade sumu 200,- € dňa 10.12.2017 s tým, že v zmysle zmluvy mu mala vrátiť dňa 12.12.2017 sumu 400,- €. Žalobca poskytol žalovanej v 1. rade sumu 50,- € dňa 9.12.2017.
Žalovaný v 2. rade a jeho brat dňa 8.6.2017 podpísali zmluvu o pôžičke predmetom ktorej bola suma vo výška 150,- €, ktorú sa zaviazali vrátiť do 20.6.2017. Žalovaný v 2. rade pritom prevzal polovicu, t.j. sumu 75,- €.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Súd 1. inštancie sa zaoberal každým listinným dôkazom , ktoré predložil žalobca osobitne. Spolu s vyjadreniami žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade dospel k záveru, ktoré skutočnosti boli nesporné a vyhovel žalobe v rozsahu nesporných skutočností.
11. Súd je s poukazom na § 120 ods. 1 OSP oprávnený rozhodnúť, ktorý z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov a v zásade nemusí vykonať tie dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie uplatňovaných nárokov nerozhodné a právne bezvýznamné. ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 304/2015. )
Súd 1. inštancie postupoval v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR, ale aj s ustálenou súdnou praxou. Nevykonaním označených dôkazov - prehrávkou nahrávky rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a výsluch svedka, ktoré mali svedčiť o negatívnom vzťahu žalovaného v 2. rade k žalobcovi, nebola porušená zásada na spravodlivý proces. Súd 1. inštancie vyhodnotil navrhované dôkazy a dospel k záveru, že tieto nie sú rozhodujúcim dôkazom pri rozhodovaní o žalobe na vrátenie pôžičky. Preto bol postup súdu 1. inštancie legitímny, S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za situácie, že žalovaná v 1. rade neuznala pôžičku vo výške 12 402 Eur, rovnako ako žalovaný v 2. rade, zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno na preukázanie pôžičky v požadovanej sume, napriek predloženým zmluvám o pôžičke zo dňa 28.5.2017 a 5.6.2017 ( aj keď žalobca tvrdí, že ide o totožnú sumu, navýšenú o ďalšiu požičanú sumu ), ktoré sú prepisované a nezrozumiteľné.
Z týchto dôvodov považoval postup súdu 1. inštancie v napadnutej časti, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, za vecne správny. Rovnako správny je aj výrok o trovách konania. Právna úprava v nároku strán sporu na náhradu trov konania vychádza prioritne zo zásady úspechu v konaní ( § 255 ods. 1,2 CSP ). V konaní mal žalobca len čiastočný úspech, preto bolo rozhodnutie súdu 1. inštancie správne. Dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu neboli zistené ( v odvolaní žalobca tvrdil, že disponuje majetkom ).
Odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Žalovaná v 1. rade zobrala svoje odvolanie späť. Preto odvolací súd zastavil odvolacie konanie podľa ust. § 369 ods. 1 CSP.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods.1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná v 1. rade zobrala svoje odvolanie späť a žalovanému v 2. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Z týchto dôvodov považoval odvolací sa za spravodlivé nepriznať stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).