Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, W. nad W., o zaplatenie 2.388,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -69 zo dňa 24. februára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v zamietavej časti čo do uplatneného úroku vo výške 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.388,36 eur, úrok vo výške 74,84 eur, úroky z omeškania vo výške 0,83 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.05.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.388,36 eur, úroku vo výške 74,84 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,83 eur, úroku vo výške 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 74,84 eur od 26.04.2019 do zaplatenia. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.02.2020. Na pojednávanie sa strany sporu nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s konaním vo veci samej aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie včas doručené do vlastných rúk, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa , súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 23.08.2016 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000336525 - Pôžička", na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96-

tich mesačných splátkach vo výške 49,01 eur počnúc dňom 20.09.2016 pri úrokovej sadzbe vo výške 12,00 % ročne a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur jednorázovo. Dátum splatnosti úveru bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 20.08.2024. Splatnosť splátok bola stanovená k 20. dňu kalendárneho mesiaca. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 14,61 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 14,48 %. Celková čiastka, ktorú musí klient (žalovaný) zaplatiť, bola v predmetnej zmluve vyčíslená vo výške 4.854,96 eur, ktorá suma zodpovedala súčtu všetkých splátok a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur. Podľa predmetnej zmluvy bol úver poskytnutý za podmienok uvedených v zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (OP) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s. (VOP). V zmysle bodu 8.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a.s., ak sa klient dostane do omeškania s plnením svojich peňažných alebo nepeňažných povinností, alebo ak porušuje zmluvu čo i len nepodstatným spôsobom, banka môže písomným oznámením doručeným klientovi okamžite vyhlásiť predčasnú splatnosť. Listom označeným "Opakované upozornenie" zo dňa 20.02.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru poskytnutého na základe predmetnej úverovej zmluvy, ktoré predstavovali ku dňu vyhotovenia tejto listiny sumu 28,00 eur a titulom trvajúceho porušenia zmluvných povinností si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 15,00 eur. Žiadal o zaplatenie dlžnej sumy 43,00 eur najneskôr do 25.02.2019. Súčasne s výzvou na zaplatenie omeškaných splátok žalobca žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z a požiada žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky, ktorá ku dňu vyhotovenia listiny predstavovala sumu 2.442,29 eur. Listom označeným "Výzva na predčasné splatenie úveru" zo dňa 25.04.2019 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu celého dlhu vo výške 2.524,03 eur s príslušenstvom. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 1.408,34 eur, z ktorej sumy bola suma 796,70 eur započítaná na úrok a suma 611,64 eur na istinu. Nesplatená istina k 25.04.2019 predstavovala sumu 2.388,36 eur. Z prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyplýva, že ku dňu 25.04.2019 (zosplatnenie) dlžný úrok z úročených splátok predstavoval sumu 74,84 eur a úrok z omeškania predstavoval sumu 0,83 eur. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru neuhradil žalobcovi už žiadnu sumu.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o platne uzatvorenú zmluvu o úvere podľa a nasl. . Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení , a o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôraznil, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,00 eur. Tie sa žalovaný zaviazal vrátiť v 96-ich mesačných splátkach vo výške 49,01 eur vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácal. Keďže žalovaný bol v omeškaní splatením splátok, žalobca vyhlásil podľa dojednania v predmetnej zmluve a postupom podľa zákona predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.04.2019. Ku dňu 25.04.2019 dlžná suma žalovaného predstavovala nezaplatenú istinu úveru vo výške 2.388,36 eur, nezaplatené úroky vo výške 74,84 eur a úroky z omeškania vo výške 0,83 eur. Všetky tieto peňažné nároky bol žalovaný povinný plniť žalobcovi na základe podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, a keďže tak do podania žaloby a ani doposiaľ neurobil, súd ho zaviazal k povinnosti ich úhrady týmto rozhodnutím. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo

žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne (neodporujúcej zákonu podľa v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v príslušnom znení) z nezaplatenej sumy istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia, nie však aj z nezaplatených úrokov 74,84 eur od 26.04.2019 do zaplatenia. Okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni 25.04.2019 (predstavujúci deň predčasného zosplatnenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému). Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu s úverom podľa vety prvej . Teda zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Podľa právneho názoru súdu sa po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 25.04.2019 ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Žalobcovi v takomto prípade prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník naďalej v omeškaní. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti čo do zaplatenia úroku 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia zamietol. Súd k uvedenému konštatoval, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a za tento stav nedostatku úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi právne úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za zapožičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplastnenej pohľadávky (úveru). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a vládneho nariadenia č. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Úroky, ako aj úroky z omeškania sú podľa príslušenstvom pohľadávky. Právo žalobcu požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) Občiansky ani nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko takáto je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona ( ). Potom žaloba nie je dôvodná ani v časti, v rámci ktorej si žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie úroku z omeškania 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 74,84 eur od 26.04.2019 do zaplatenia, a preto uplatnený nárok žalobcu v tejto časti tiež zamietol. Zhrnúc uvedené súd žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu nezaplatenej istiny vo výške 2.388,36 eur, vyčíslený úrok do predčasného zosplatnenia vo výške 74,84 eur, vyčíslené úroky z omeškania do predčasného zosplatnenia vo výške

0,83 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol (t. j. čo do zaplatenia úroku 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 74,84 eur od 26.04.2019 do zaplatenia). Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia a . Súd dospel k záveru, že žalobca bol v spore čo do istiny úspešný v celom rozsahu a čo do príslušenstva neúspešný len v nepatrnej časti a patrí mu preto náhrada trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Súd preto zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu, že veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného splatenia úveru uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na a s tým, že podľa komentára IURA EDITION platí, že "z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj . Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne, pričom pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a to hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Z ust. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. Žalobca taktiež odkázal na viaceré rozsudky, ktorými odvolací súd zmenil napadnuté rozsudky tak, že priznal nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. -83 zo dňa 27.03.2018 má veriteľ v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky z úveru, pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 29.05.2018, podľa ktorého úrok z úveru je cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a dlžník má platiť úroky za celú dobu užívania až do ich skutočného vrátenia veriteľovi, pričom tomuto názoru má svedčiť aj to, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Ak spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Ak by dlžník nebol povinný po predčasnom zosplatnení platiť veriteľovi úroky, nastala by absurdná situácia, bolo by popreté, že úroky sú cena peňažných prostriedkov v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa a dlžník by sa ocitol vo výhodnejšom postavení, než by bol v prípade riadneho splácania úveru. V podanom odvolaní žalobca poukázal aj na návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať , ktorý obsahoval znenie v , kde na konci sa pripája veta "Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa " s tým, že navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a žiadna zákonná novelizácia takéto, ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Skutočnosť, že uvedený návrh nikdy nebol prijatý vo forme zákona, dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. zo dňa 30.07.2019, v ktorom uviedol právny záver, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvný úrok z úveru bez ohľadu na zosplatnenie dlhu, a to aj popri nároku na úrok z omeškania, pričom tento nárok trvá až do úplného splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom. Taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, z ktorých má vyplývať, že popri nároku veriteľa na zákonné úroky z omeškania má veriteľ nárok aj na zmluvné úroky z úveru aj po zosplatnení úveru. K nároku na úrok z omeškania zo zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia uviedol, že keďže zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných splátok, neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok, naakumulovanú ku dňu zosplatnenia a táto sa ďalej nenavyšuje, nejde ohľadom nároku na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť nedôvodnému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Poukázal aj na rozhodnutia krajských súdov, z ktorých vyplynulo, že pri zmluve o úvere sú úroky súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, a preto v prípade omeškania dlžníka má tiež právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej istiny ale aj z nezaplateného zmluvného úroku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. v zamietavej časti čo do uplatneného úroku vo výške 12,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.388,36 eur od 26.04.2019 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v prevyšujúcej zamietavej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa . 7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 8. Čo sa týka odvolaním napadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvného úroku 12 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 2.388,36 eur za dobu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, 26.04.2019 do zaplatenia, tu odvolací súd po preskúmaní veci, reagujúc na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , , , , , , a podobne/, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcovi ako veriteľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru už nepatria dojednané zmluvné úroky z úveru, ale len úroky z omeškania, nie je vecne správne. 9. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozhodnutiach otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru /či už celého alebo jednotlivých splátok/ veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru / alebo jeho časti/. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba /pretože tieto sú už splatné/ a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti uhradiť odmenu za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností. Nakoniec tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný

na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovila názor, že dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle neplatné. 10. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z ustanovení a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy / /. To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v vete prvej je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia , , či nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. 11. Ako ďalej uviedol najvyšší súd pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v aktuálnej rozhodovacej praxi dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvného úroku 12 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 2.388,36 eur za dobu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, 26.04.2019 do zaplatenia, tak už s ohľadom na uvedený právny názor, ktorý zaujala najvyššia súdna autorita v tejto doposiaľ spornej otázke, neobstojí.

14. Odvolací súd však nemôže bez ďalšieho zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti v zmysle uvedených záverov najvyššieho súdu, pretože žalobcovi by sa malo na dojednaných zmluvných úrokoch z úveru dostať od žalovaného len toľko, koľko by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil na úrokoch úveru ako cenu peňazí. Je preto potrebné dokazovaním zistiť, koľko by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil na úrokoch úveru a koľko už na úrokoch úveru zaplatil /pred i po zosplatnení úveru/. Len rozdiel medzi týmito peňažnými sumami môže byť žalobcovi ako veriteľovi priznaný. S ohľadom na formuláciu žalobného petitu, kedy žalobca žiada priznanie úrokov 12 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 2.388,36 eur za dobu od 26.04.2019 do zaplatenia, je možné potom žalovaného zaviazať k zaplateniu takto požadovaných úrokov z úveru, najviac však do sumy zistenej ako rozdiel medzi úrokmi, ktoré by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil na úrokoch úveru a koľko už na úrokoch úveru zaplatil, a vo zvyšku je potom potrebné žalobu žalobcu /ktorý žiadal zaplatenie úrokov do zaplatenia istiny bez obmedzenia celkovej sumy úrokov/ zamietnuť. 15. Uvedeným spôsobom však nemôže odvolací súd postupovať, keď z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, že by bolo vykonaným dokazovaním zistená skutočnosť, koľko by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil na úrokoch úveru ako cenu peňazí. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie len vyplýva suma istiny úveru, celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť, úroková sadzba úveru. Nie je však zrejmé, či suma, o ktorú žalovaný mal preplatiť istinu poskytovaného úveru je len dojednaný úrok z úveru alebo aj poistné za dojednané poistenie schopnosti splácať úver, prípadne, či v tejto sume nie je zahrnutá aj zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorú si banky zvyčajne pri poskytovaní úveru dojednávajú. Uvedené skutočnosti musí zistiť súd prvej inštancie zopakovaním, resp. doplnením dokazovania. 16. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, ale aj v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Po vrátení veci súd prvej inštancie v tejto časti zopakuje, resp. doplní dokazovanie v naznačenom smere, vyvodí z neho náležité skutočnosti, ktoré potom posúdi v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu. Opätovne potom vo veci ohľadne tejto časti žaloby žalobcu rozhodne. 18. Žalobca ďalej v odvolaní namieta právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s . 19. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. 20. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že jednoznačne rozoznáva úroky a úroky z omeškania. Zmluvnými úrokmi pritom nazývame vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny, ktorá prichádza do úvahy len pri peňažných pohľadávkach. Úroky vo všeobecnosti predstavujú hodnotu peňazí , resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Ich výška závisí v zásade od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Zákonná definícia príslušenstva pohľadávky, obsiahnutá v platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, vrátane zmluvy o úvere, pričom zo žiadneho ustanovenia ani nemožno vyvodiť právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva. 21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 24.03.2004, ktorý pre blízkosť vtedajšej právnej úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky peňažný záväzkový právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastky peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov ) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani Obchodný ani nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže plynúť ani z dikcie , takýto úsudok by totiž bez väzby na viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,

ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané už podľa tradícií rímskeho práva. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania / /.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).