Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanému 1/ EQUE s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 784, žalovanému 2/ R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., V., občan SR, právne zastúpenému Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava, o zaplatenie 54.205,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -155 zo dňa 5.decembra 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -155 zo dňa 5.decembra 2019 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 50.086,87 eur, úroky za obdobie do 28.02.2018 vo výške 14.496,63 eur, úroky z omeškania za obdobie do 28.02.2018 vo výške 9.480,23 eur, úrok vo výške 9,70 % ročne zo sumy 50.086,87 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 50.086,87 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, poplatky vo výške 4.171,84 eur, ďalej istinu vo výške 4.118,24 eur, úroky za obdobie do 28.02.2018 vo výške 283,38 eur, úroky z omeškania za obdobie do 28.02.2018 vo výške 344,36 eur, úroky vo výške 6,3 % ročne zo sumy 4.118,24 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.118,24 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, poplatky vo výške 160,40 eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2018 uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 50.086,87 eur, spolu so zmluvným úrokom vyčísleným za obdobie do 28.02.2018 vo výške 14.496,63 eur, zmluvným úrokom vo výške 9,7 % ročne zo sumy 50.086,80 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie do 28.02.2018 vo výške 9.480,23 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 50.086,87 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a poplatkom vo výške 4.171,87 eur, titulom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.04.2014, kde tento nárok si žalobca uplatnil ako veriteľ voči žalovanému 1/ ako právnemu nástupcovi dlžníka a voči žalovanému 2/ titulom ručenia za záväzky dlžníka. Rovnako si žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.118,24 eur, zmluvného úroku za obdobie do 28.02.2018 vo výške 283,38 eur, zmluvného úroku

vo výške 6,3 % ročne zo sumy 4.118,24 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania za obdobie do 28.02.2018 vo výške 344,36 eur, úroku z omeškania vo výške 8,0% ročne zo sumy 418,24 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a poplatku vo výške 160,40 eur, titulom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.04.2014.

3. Súd na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepopreli, vyhodnotil ako nesporné, že medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom - obchodnou spoločnosťou CJ BLOK SLOVAKIA s.r.o., IČO: 46 249 699, ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný 1/ bola dňa 29.04.2014 uzavretá Zmluva o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. 2002/14/013/ MÚ, teda medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval obchodnoprávny záväzkový vzťah, titulom úverovej zmluvy, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach a nasl. . Žalobca ako veriteľ na základe tejto úverovej zmluvy poskytol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako dlžníkovi úver v sume 70.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať spolu s dohodnutým úrokom vo výške 9,70 % ročne v mesačných splátkach. Zmluvné strany dňa 14.07.2015 uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve, kde v článku II. bode 6 tohto dodatku sa dohodli na splátkovom pláne a konečnej splatnosti úveru najneskôr dňom 15.04.2017.

4. Bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti evidované na LV č. 933, okres Martin, obec Šútovo, katastrálne územie Šútovo, bližšie špecifikované v článku II. bode 1. písm. b/ zmluvy a ručiteľským vyhlásením ručiteľa, kde článok II. bod 1. písm. a/ zmluvy odkazoval na článok VII. zmluvy, obsahom ktorého bolo vyhlásenie ručiteľa podľa a nasl. , že uspokojí pohľadávku veriteľa z tejto zmluvy, ak zabezpečovanú pohľadávku alebo jej časť neuspokojí dlžník. V konaní nebolo sporné, že v rámci tohto záväzkového vzťahu žalovaný 2/ vystupoval v pozícii ručiteľa a úverovú zmluvu vrátene ručiteľského vyhlásenia riadne podpísal.

5. Ďalej súd vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom - obchodnou spoločnosťou CJ BLOK SLOVAKIA s.r.o., IČO: 46 249 699, ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný 1/ bola dňa 29.04.2014 uzavretá aj Zmluva o splátkovom otp MIKRO úvere č. /MÚ, teda medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval aj ďalší obchodnoprávny záväzkový vzťah, titulom ďalšej úverovej zmluvy. Žalobca ako veriteľ na základe tejto úverovej zmluvy poskytol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako dlžníkovi úver v sume 16.300,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať spolu s dohodnutým úrokom vo výške 6,30 % ročne v mesačných splátkach. Zmluvné strany sa v článku VI. tejto zmluvy dohodli na výške a termínoch mesačných splátok a konečnej splatnosti úveru najneskôr ku dňu 20.04.2017. Pohľadávka žalobcu bola zabezpečená len ručiteľským vyhlásením ručiteľa, kde článok II. bod 1. zmluvy odkazoval na článok IX. zmluvy, obsahom ktorého bolo vyhlásenie ručiteľa podľa a nasl. , že uspokojí pohľadávku veriteľa z tejto zmluvy, ak zabezpečovanú pohľadávku alebo jej časť neuspokojí dlžník. V konaní nebolo sporné, že aj v rámci tohto záväzkového vzťahu žalovaný 2/ vystupoval v pozícii ručiteľa a úverovú zmluvu vrátene ručiteľského vyhlásenia riadne podpísal.

6. Pôvodný dlžník a následne ani žalovaný 1/ ako jeho právny nástupca poskytnutý úver podľa dohodnutých zmluvných podmienok nesplácal. Žalobca preto listom zo dňa 15.03.2016 adresovaným pôvodnému dlžníkovi vyzval menovaného na zaplatenie dlhu, vyplývajúceho tak zo Zmluvy o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.04.2014, ako aj zo Zmluvy o splátkovom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.04.2014, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú dlžník prevzal dňa 08.04.2016.

7. Nebolo tiež sporné, že žalobca listom zo dňa 25.04.2016 doručeným právnemu predchodcovi žalovaného 1/ dňa 27.04.2016 a žalovanému 2/ dňa 09.05.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť celého záväzku zo Zmluvu o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. /MÚ ku dňu 25.04.2016. Následne žalobca listom zo dňa 19.02.2017, ktorý bol žalovanému 1/ doručený dňa 28.02.2018 a žalovanému 2/ dňa 06.03.2018 odstúpil od obidvoch úveroch zmlúv.

8. V súvislosti s námietkami žalovaného 2/, ohľadom nezrozumiteľnosti žaloby súd uviedol, že žaloba je inštitút procesného práva, preto podanú žalobu neposudzoval podľa , ktorý je normou hmotného práva. Súd posudzoval žalobu podľa procesných právnych predpisov. Žaloba obsahovala všetky náležitosti podľa , dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností na to, aby súd mohol žalobcom uplatnený nárok subsumovať pod konkrétnu

právnu normu a na prejednávanú vec aplikovať konkrétne zákonné ustanovenia. Súd preto žalobu neodmietol a na základe podanej žaloby vo veci konal, pričom konštatoval, že predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému 1/ v zmysle titulom nároku na vrátenie plnenia po odstúpení od úverovej zmluvy a voči žalovanému 2/ titulom ručenia za záväzky dlžníka v zmysle a nasl. .

9. Obrana žalovaného 2/ v danom prípade spočívala najmä v spochybňovaní správnosti postupu žalobcu pri realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu, vyplývajúca zo Zmluvy o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.04.2014, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ poskytnutý úver vo výške 70.000,- Eur. Hoci žalobca tvrdenia žalovaného 2/ v konaní nepopieral, súd aj napriek uvedenému vyhodnotil obranu žalovaného 2/ za nedôvodnú. Na základe dokazovania vykonaného preloženou úverovou zmluvou mal súd preukázané, že táto pohľadávka bola zabezpečená jednak ručením žalovaného 2/, ktorý svoje písomné vyhlásenie ručiteľa nespochybňoval a jednak zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, patriacim tretí osobám. Ručenie v zmysle a nasl. je jedným z viacerých právnych inštitútov zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Preto ak bola pohľadávka zabezpečená popri sebe viacerými zabezpečovacími inštitútmi, podľa názoru súdu, je na veriteľovi, ktorý spôsob, v prípade nesplácania pohľadávky dlžníkom, zvolí, aby dosiahol uspokojenie svojej splatnej pohľadávky. Bolo teda voľbou žalobcu, či v prípade neúplného uspokojenia pohľadávky realizáciou záložného práva, bude žiadať splnenie záväzku aj od ručiteľa. Predmetom tohto konania nebol samotný výkon záložného práva žalobcom ako veriteľom.

10. Žalovaný 2/ sa tiež bránil tým, že pri podpisovaní úverovej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia bol oklamaný svojim iným zmluvným partnerom v otázke hodnoty zakladaných nehnuteľností, ktoré ako ich vlastník poskytol pre účely zabezpečenia pohľadávky a umožnil žalobcovi zriadiť k nim záložné právo. Vzhľadom na to, že predmetom toho konania boli nároky zo zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/, kde pri uzatváraní zmluvy žalobca omyl u žalovaného 1/ nevyvolal, súd nemohol túto obranu žalovaného 2/ akceptovať, pretože uvádzané skutočnosti sa týkajú iného subjektu, ktorý nie je sporovou stranou tohto konania. Tak ako žalovaný 2/ vytýkal banke, že pri uzatváraní zmluvy nepreverila hodnotu zakladaných nehnuteľností, iným znalcom, rovnako aj žalovaný mohol byť pred podpisom ručiteľského vyhlásenia obozretnejší a zvážiť riziko, ktoré na seba podpísaním vyhlásenia o ručení za záväzky dlžníka, prevzal. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neuvádzali, že by boli zo strany kohokoľvek donútení vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalobcom.

11. Obranu žalovaného 2/ spočívajúcu v tom, že žalobca, či už pri uzatváraní zmluvy, alebo pri realizácii výkonu záložného práva nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára, keď nepreveril skutočnú trhovú hodnotu založených nehnuteľností a uspokojil sa s predajom zálohu za neprimerane nízku cenu, vyhodnotil súd ako nedôvodnú, pretože toto konanie žalobcu nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy a súd v tomto konaní nemôže riešiť ako prejudiciálnu otázku prípadnú neplatnosť dražby nehnuteľností, pretože o neplatnosti dražby môže súd rozhodnúť len na základe určovacej žaloby podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

12. Podľa názoru súdu pre rozhodovanie o nároku žalobcu boli v tomto konaní podstatné a rozhodujúce len skutkové tvrdenia súvisiace s dohodnutými podmienkami splácania úveru medzi zmluvnými stranami, zabezpečením záväzku ručením žalovaného 2/, okolnosti, za ktorých žalobca vyhlásil celý záväzok žalovaného 1/ za predčasne splatný a okolnosti súvisiace s odstúpením žalobcu od zmluvy. Predloženými úverovými zmluvami a všeobecnými úverovými podmienkami mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/, ako aj obsahové znenie jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré v konaní sporovými stranami spochybňované neboli. Zároveň nebolo spochybnené a súd považoval za preukázané, že záväzky dlžníka z obidvoch úverových zmlúv boli zabezpečené ručením žalovaného 2/, skutočnosť ktorú tento nepopieral. Žalovaní nepopierali ani skutočnosť, že žalovaný 1/ ako dlžník poskytnutý úver podľa zmluvy nesplácal. Žalobca v konaní preukázal, že listom zo dňa 15.03.2016 vyzval žalovaného 1/ (resp. pôvodného dlžníka) na zaplatenie dlžnej sumy. Fotokópiou doručenky bolo žalobcom tiež preukázané, že výzva bola dlžníkovi doručená dňa 08.04.2016. Keďže dlžník ani napriek riadne doručenej výzve pohľadávku žalobcu neuhradil, žalobca preukázal aj splnenie zákonnej podmienky podľa , v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, ak záväzok nebol

zo strany dlžníka splnený v primeranej dobe po tom, čo ho veriteľ vyzval. V zmysle tohto zákonného ustanovenia postačuje, ak veriteľ vyzve na splnenie záväzku len dlžníka, povinnosť vyzývať ručiteľa tu nie je daná. Žalobca aj napriek uvedenému v konaní preukazoval, že predmetnú výzvu doručoval na vedomie zároveň aj ručiteľovi, ktorý si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

13. Ďalšími listinnými dôkazmi a fotokópiami doručeniek mal súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 19.02.2017 odstúpil od úverovej zmluvy v súlade so Všeobecnými úverovými podmienkami, kde odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené za použitia fikcie doručenia dňa 28.02.2018. Týmto dňom potom nastali účinky odstúpenia od zmluvu a žalobcovi vznikol nárok v zmysle na vrátenie poskytnutého plnenia, vrátane úrokov. Súd v tejto súvislosti vo veci konštatoval, že odstúpením od zmluvy v zmysle zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky.

14. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd považoval nárok žalobcu, čo do základu aj výšky za dôvodný a preukázaný, keď žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neuviedli žiadne vlastné skutkové tvrdenia ohľadne výšky dlžnej sumy. Nebolo sporné, že žalovaný 1/ dlžnú sumu po odstúpení žalobcu od zmluvy neuhradil a žalovaný 2/ sa za záväzky dlžníka svojim písomným vyhlásením zaručil. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu úveru spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené, vo výroku rozhodnutia.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v rozsahu 100%.

16. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

17. Uviedol, že súd prvej inštancie okrem iného v odôvodnení konštatuje, že podľa žalovaného 2/ každá nehnuteľnosť slúžiaca na zabezpečenie druhotnej návratnosti úveru, a teda ku ktorej sa zriaďuje záložné právo sa musí ohodnotiť znaleckým posudkom. Súd síce správne interpretuje názor žalovaného 2/, no nemožno súhlasiť so súdom naznačovaným názorom subjektívneho presvedčenia žalovaného 2/, že zakladaná nehnuteľnosť slúžiaca na zabezpečenie druhotnej návratnosti poskytovaného úveru môže byť bankou ohodnotená. Každá banka má povinnosť zo zákona, aby pred poskytnutím úveru preverila nielen prvotnú návratnosť poskytovaného úveru, ale rovnako precízne vyhodnotila aj druhotnú návratnosť poskytovaného úveru, to znamená, že banka je vždy povinná nechať si vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, ku ktorej by chcela zriadiť záložné právo slúžiace na zabezpečenie druhotnej návratnosti úveru, keď v takom prípade banka nemá jednoducho na výber, či hodnotu zakladanej nehnuteľnosti zistí alebo nie. Banka to urobiť musí. Len na základe znaleckého posudku môže objektívne zistiť, či zakladaná nehnuteľnosť v budúcnosti banke slúžiaca na zabezpečenie druhotnej návratnosti úveru bude v dostatočnej miere eliminovať riziko prvotnej návratnosti poskytovaného úveru, a teda, či zakladaná nehnuteľnosť je dostatočne bonitná, má takú hodnotu, aby v prípade neschopnosti dlžníka svoje záväzky z úverového vzťahu si plniť riadne a včas, mohla byť uspokojená z výťažku predaja zakladanej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že hodnota založenej nehnuteľnosti slúžiacej na zabezpečenie druhotnej návratnosti úveru bola podľa znaleckého posudku Ing. Barbuščáka viac ako trikrát vyššia ako poskytnutý úver. Vzhľadom k vzťahom medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a spoločnosťou Eurolife Martin, s.r.o. nemal potom žalovaný nad čím dlho rozmýšľať, či do vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a bankou vstúpi a bude súhlasiť s tým, aby druhotnú návratnosť úveru zabezpečoval aj on na základe ručenia podľa a nasl. . Jeho rozhodovanie bolo bezpochyby ovplyvnené a determinované objektívnymi skutočnosťami. Ak výška poskytnutého úveru bola zabezpečovaná záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti, ktorej hodnota bola znalcom zistená až na viac ako trojnásobok poskytnutého úveru, potom aj keby sa nehnuteľnosť predala len za polovicu zistenej hodnoty založenej nehnuteľnosti, výťažok z predaja by vysoko prekročil poskytnutý úver.

18. Súd ďalej v rozsudku konštatuje, že z preukázaných zistení vyplýva, že v dôsledku nesplácania úveru žalobca dňa 25.5.2016 vydal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. 1579/D3/2016 na všetky založené nehnuteľnosti. Dražobná spoločnosť, a. s. listom zo dňa 27.4.2017 požiadala znalca

Ing. Hlaváča o vypracovanie znaleckého posudku k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorého vyplýva, že stavebnotechnická hodnota založených nehnuteľností k 22.5.2017 bola zistená na sumu 31.900,--eur, čo je v porovnaní s hodnotou zistenou znaleckým posudkom Ing. Barbuščáka o 213.100,--eur menej alebo hodnota nehnuteľností až o 7,5 krát nižšia ako hodnota zistená Ing. Barbuščákom. Až po vypracovaní predmetného znaleckého posudku Ing. Hlaváčom žalovaný zistil, že bol oklamaný a zatiahnutý do úverového vzťahu, ktorý nemal dostatočné krytie druhotnej návratnosti. Má za to, že zo strany žalobcu bol uvedený do omylu, čo do žalobcom preukazovanej hodnoty zakladaných nehnuteľností, v budúcnosti slúžiacich na zabezpečenie druhotnej návratnosti poskytnutého úveru. Má preto pochybnosti o tom, či jeho ručiteľské vyhlásenie podľa a nasl. je vôbec platným právnym úkonom. Je presvedčený, že jeho ručiteľské vyhlásenie nemôže byť platné, vzťahom k tomu, že svoje konanie opieral o skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci význam pre jeho rozhodovanie sa o vydaní ručiteľského vyhlásenia podľa a nasl. . Skutočnosti, ktoré boli žalobcom prezentované ako hodnoverné zo strany žalobcu, sa ale preukázali ako nepravdivé, o čom mal žalobca vedomosť, resp. vedomosť mať musel, vzhľadom k tomu, že pred poskytnutím úveru preveroval na mieste samom ohliadkou nehnuteľnosti, či ich hodnota zistená Ing. Barbuščákom zodpovedá vo vypracovanom znaleckom posudku zistenej hodnote zakladaných nehnuteľností, účelom ktorého právneho úkonu - zriadenie záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam bolo poskytnutie dostatočného zabezpečenia druhotnej návratnosti poskytnutého úveru. Výťažok z predaja založených nehnuteľností je ale cca 4,5 krát nižší ako výška poskytnutého úveru. Žalobca ako banka, ktorá nehospodári so svojimi peniazmi, ale s peniazmi vkladateľov, zo zákona nemôže nikomu poskytnúť úver, ktorý nie je dostatočne zabezpečený druhotnou návratnosťou, aj keby mal akokoľvek dobre preukázanú prvotnú návratnosť dlžníka. Žalobca tak podľa názoru žalovaného 2/ postupoval v rozpore so zákonom o bankách, preto jeho konanie nemožno chrániť, hoci aj ručiteľským vyhlásením, ktoré považuje žalovaný 2/ za neplatné.

19. Čo sa týka druhého úveru znejúceho na sumu 16.300,--eur, tento bol z väčšej časti aj splatný a z tohto úveru nebola uhradená istina len vo výške 4.118,24 eur, čo nebolo sporné, ako aj nebolo sporné a predloženou úverovou zmluvou bolo aj preukázané, že táto druhá pohľadávka žalobcu bola zabezpečená len ručiteľským vyhlásením ručiteľa, kde čl. II. bod 1 zmluvy odkazoval na čl. IX. zmluvy, obsahom ktorého bolo vyhlásenia ručiteľa podľa a nasl. , že uspokojí pohľadávku veriteľa z tejto zmluvy, ak zabezpečenú pohľadávku alebo jej časť neuspokojí dlžník. Možno konštatovať, že ak súd tvrdí, že ním zistené skutočnosti podložené listinami ako dôkazmi neboli spochybňované zo strany žalovaného, je potrebné potvrdiť, to však neznamená, že žalovaný 2/ sa s rozhodnutím súdu ako zákonným a správnym aj stotožňuje. Má za to, že práve aj ním súdu predloženými dôkazmi preukazuje, že nárok žalobcu z poskytnutých úverov, minimálne z prvého úveru, ktorého druhotná návratnosť bola zabezpečená aj založenou nehnuteľnosťou je poškodeným žalovaný 2/ a nárok žalobcu voči nemu nie je dôvodný, pretože žaloba nepostupoval pri zabezpečení návratnosti ním poskytnutého úveru v súlade so zákonom nielen ako dobrý hospodár. V dôsledku nezákonného konania a postupu nemožno vyvodzovať právny nárok voči tým, ktorí zákon neporušili a spoliehali sa na zákonné konanie a postup tohto, kto ale nakoniec zákon porušil.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že súd v ďalšej časti hodnotí obranu žalovaného 2/ ako sústredenú v posudzovanom prípade na spochybňovaní postupu žalobcu pri realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým bola zabezpečená druhotná návratnosť pohľadávky žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy o kontokorentnom OTP MIKROúvere č. /MÚ zo dňa 29.4.2014, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ poskytnutý úver vo výške 70.000,--eur. Súd poukázal na to, že v rámci dokazovania vyšlo najavo, že poskytnutá pohľadávka bola zabezpečená nielen záložným právnom k nehnuteľnosti tretích osôb, ale aj ručením žalovaného 2/, ktorý toto ručenie nijako nenamietal a nespochybňoval, čo však nie je pravda. Ako súd uvádza, ručenie v zmysle a nasl. je jedným z viacerých právnych inštitútov zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Preto ak bola pohľadávka zabezpečená viacerými zabezpečovacími inštitútmi, podľa názoru súdu je na veriteľovi, ktorý spôsob v prípade nesplácania pohľadávky dlžníkom zvolí, aby dosiahol uspokojenie svojej splatnej pohľadávky. Žalovaný 2/nenapáda právo žalobcu využiť akýkoľvek z dohodnutých, či zákonom umožňujúcich zabezpečovacích úkonov, ale postoj žalobcu aký zaujal k uspokojeniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva ako aj uvedenie žalovaného 2/ do omylu pri zakladaní zmluvného vzťahu.

21. Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní poukazuje na predmetné trestné konanie vedené proti znalcovi Ing. Františkovi Hlaváčovi z dôvodu vypracovania nepravdivého znaleckého posudku. Uviedol, že žalobca

nie je zodpovedný za konanie znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku a v prípade, ak by sa aj tieto skutočnosti v budúcnosti ukázali ako pravdivé a žalovanému 2/ by bola týmto konaním znalca spôsobená majetková ujma, môže sa žalovaný domáhať náhrady škody u toho znalca, ktorý svojim nepravdivým posudkom mu škodu spôsobil. Poukázal na svoje v odvolaní uvádzané tvrdenie, že predtým, ako banka poskytne žiadateľovi úver, musí mať preukázanú nielen prvotnú, ale aj druhotnú návratnosť cez zabezpečovacie právne inštitúty, a to zo zákona. Ďalej uviedol, že sa cíti byť oklamaný nielen svojim bývalým obchodným partnerom a jeho spoločníkom, ale aj konaním samotného žalobcu. Má za to, že nie je pravda tvrdenie súdu, ak tento vychádza iba z presvedčenia, že do omylu žalovaného 2/ priviedol iba obchodný partner právneho predchodcu žalovaného 1/. Je pravdou, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neboli zo strany kohokoľvek donútení vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalobcom a urobili tak dobrovoľne, ale urobili tak preto, lebo v presvedčení zákonného postupu a konania žalobcu nebudú v budúcnosti vystavení povinnosti plniť, ak na plnenie bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti patriacej bývalému spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorá bola dlžníkom žalovaného 1/, ale najmä nepredpokladali, že samotný dlžník právneho predchodcu žalovaného 1/ si svoj záväzok voči nemu nebude plniť tak, ako sa na tom bývalí obchodní partneri dohodli. Žalovaný 2/ si je vedomý aj toho, že súd nemôže v tomto konaní riešiť ako prejudiciálnu otázku prípadnú neplatnosť dražby nehnuteľností, pretože o neplatnosti dražby môže súd rozhodnúť len na základe určovacej žaloby, jediný, kto mohol mať záujem na napadnutí vykonanej dražby bol žalovaný 2/, avšak takúto žalobu podal nemohol, nakoľko mu neprináležala aktívna vecná legitimácia. Má za to, že nebyť omylu, ktorý vyvolal žalobca, právny predchodca žalovaného 1/ by do zmluvného vzťahu so žalobcom nevstúpil, teda ani žalovaný 2/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite odvolania.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že v podanom odvolaní žalovaný 2/ poukázal na okolnosti týkajúce sa oceňovania zakladaných nehnuteľností za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. V danom prípade sa už prvostupňový súd v celom rozsahu vysporiadal s námietkou žalovaného 2/. Obrana žalovaného 2/ pred súdom prvého stupňa bola rovnaká, ako je tomu v odvolacom konaní. Žalobca uvádza, že v celom konaní postupoval pri zabezpečení návratnosti úveru v súlade so zákonom a ako dobrý hospodár. Nie si je vedomý žiadneho nezákonného konania alebo konania, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Rozsudok súdu prvého stupňa je správny, zákonný, právne aj skutkovo správne odôvodnený a žalobca sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

23. Žalovaný 2/ v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že vzťahy, ktoré boli vytvorené medzi jednotlivými subjekty tak, ako ich popísal v odvolaní naznačujú komu mohlo na takomto postupe najviac záležať a kto sa najviac obohatil vrátane pracovníkov banky. Vzhľadom k okolnostiam prípadu z opísaných skutočností, ktoré žalobca nikdy nenamietal, ani sa k nim nevyjadril, vyplýva, že súčasťou vzťahov medzi znalcom Barbuščákom a Ľubošom Jakubcom, ktorí v minulosti spolu podnikali podieľajúcich sa na podozrivom bankovom obchode sa stala v značnej miere aj samotná banka. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že sa spoliehal predovšetkým na znalecký posudok, a keďže hodnota zakladajúcej nehnuteľnosti viac ako trojnásobne prekračovala poskytnuté úvery, neváhal do vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ vstúpiť ako ručiteľ - fyzická osoba. Právny zástupca žalovaného 2/ má za to, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť, nakoľko je nepochybné, že na poskytnutí bankového obchodu vykazujúceho znaky úverového podvodu sa podieľala aj samotná banka, pričom nie je rozhodujúce, že to boli len zamestnanci žalobcu, nakoľko za personálne obsadenie žalobcu zodpovedá výlučne žalobca a toho času prebieha trestné stíhanie, ktoré ešte nie je ukončené. Nik nemôže stavať svoje právo na nezákonnosti, na bezpráví, a preto navrhol súdu druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených ( ust. a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

25. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému 1/ a 2/ domáhal zaplatenia istiny vo výške 50.086,87 eur spolu s príslušenstvom titulom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o kontokorentnom otp MIKRO úvere č. /MÚ zo dňa 29.4.2014 a sumy 4.118,24 eur spolu s príslušenstvom titulom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom otp MIKRO úvere č. 200/14/014/MÚ zo dňa 29.4.2014. Súd prvej inštancie na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu dospel k záveru, že medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom - spoločnosťou CJ BLOK SLOVAKIA, s. r. o., ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný 1/ boli uzavreté zmluvy, na základe ktorých bol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 70.000,--eur a 16.300,-- eur. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu bola zo Zmluvy o úvere č. /MÚ zabezpečená jednak záložným právom a ručiteľským vyhlásením ručiteľa - žalovaného 2/,ktorý v zmluve vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa ak zabezpečovanú pohľadávku alebo jej časť neuspokojí dlžník. Pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. /MÚ bola zabezpečená len ručiteľským vyhlásením ručiteľa - žalovaného 2/.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že pri podpisovaní úverovej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia bol oklamaný svojim iným zmluvným partnerom v otázke hodnoty zakladaných nehnuteľností, ktorý ich ako vlastník poskytol pre účely zabezpečenia pohľadávky a umožnil žalobcovi zriadiť k nim záložné právo, a to z dôvodu, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepreukázali a netvrdili, že by boli zo strany kohokoľvek donútení vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalobcom a nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného 2/, že žalobca pri uzatváraní zmluvy a pri realizácii záložného práva nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára, keď nepreveril skutočnú hodnotu založených nehnuteľností, a to z dôvodu, že predmetom tohto konania je uhradenie nezaplatených pohľadávok vyplývajúcich z uzavretých úverových zmlúv - zo strany žalovaného 1/ ako dlžníka a zo strany žalovaného 2/ ako ručiteľa. Súd v tomto konaní nemôže riešiť námietky žalovaného 2/ ohľadne neprimerane nízkych cien založených nehnuteľností, ktoré skutočnosti súd môže riešiť len na základe určovacej žaloby. Z týchto dôvodov odvolací súd na námietky žalovaného 2/ neprihliadol.

29. Preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil, keďže žalobca svoj nárok voči žalovanému 1/ a 2/ v konaní preukázal. Preukázal, že právneho predchodcu žalovaného 1/ vyzval listom zo dňa 15.3.2016 na zaplatenie dlžnej sumy, následne listom zo dňa 25.4.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, toto vyhlásenie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 27.4.2016 a žalovanému 2/ dňa 9.5.2016. Následne listom zo dňa 19.2.2017 žalobca od zmluvy o úvere odstúpil, odstúpenie bolo žalovanému 1/ doručené za použitia fikcie dňa 28.2.2018 a žalovanému 2/ dňa 6.3.2018. Je nepochybné, že žalobca preukázal splnenie zákonnej podmienky podľa , v zmysle ktorého sa môže domáhať splnenia záväzku od doručiteľa, ak záväzok nebol zo strany dlžníka splnený v primeranej dobe potom, čo ho veriteľ vyzval.

30. Pre vznik povinnosti splniť dlh ručiteľom je rozhodujúce, že dlžník napriek výzve veriteľa v primeranej lehote splatný dlh nesplnil, čo bolo v konaní preukázané. Pre vznik ručenia ust. vyžaduje písomné vyhlásenie budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. V danom prípade žalobca podmienky pre vznik ručenia preukázal, vyhlásenie žalovaného 2/ o týchto skutočnostiach bolo písomné, podpísané žalovaným 2/. Veriteľ má právo žiadať splnenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník napriek výzve v primeranej lehote dlh nesplnil. Pre vznik záväzku ručiteľa je rozhodujúce len to, že dlh nesplnil dlžník. Je bez významu, či veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi. Ak je jeho pohľadávka zabezpečená aj iným spôsobom, ako ručením (napr. záložným právom), dáva to veriteľovi právo ale nie povinnosť dosiahnuť uspokojenie pomocou tohto zabezpečenia. Nevyužitie tohto práva nie je možné považovať za zavinenie na tom, že pohľadávku mohol uspokojiť dlžník.

31. Veriteľ je v zmysle je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Táto skutočnosť bola v konaní splnená a preukázaná, v konaní nebolo spochybnené a sporné, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ po odstúpení žalobcu od zmluvy uvedenú sumu

žalobcovi neuhradili, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru spolu s príslušenstvom.

32. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného 2/ uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí postupom podľa .

35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).