Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-66-2020.pdf
PDF · 87.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
- U., F. X/XXXX, S. republika, proti žalovanej: J. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 220,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/271/2016-77 zo dňa 26. februára 2020 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie sumy 220,34 eur s príslušenstvom, ktorej sa žalobca domáhala na skutkovom tvrdení, že žalovaná podala za neho daňové priznanie a túto sumu si ako platbu od daňového úradu ponechala. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2016 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 220,34 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Z preukazu splnomocnenca a rozhodnutia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom č. ObI-NM-OVVS- A2011/03016 zo dňa 02.04.2012 súd zistil, že došlo k zastaveniu konania, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanej v postavení obvinenej preukázané. Bolo zistené, že žalovaná si prevzala čiastku 220,34 eur na pošte v Čachticiach na základe splnomocnenia na prevzatie došlých zásielok, t.j. poštových, peňažných poukazov, na preberanie ktorých ju sám žalobca splnomocnil. Žalobca teda mal vedomosť na čo splnomocňuje žalovanú a rovnako žalovaná nemala odkiaľ získať informácie potrebné pre podanie daňového priznania. Žalovaná prevzala daňový preplatok žalobcu, v tom čase manžela, a uvedená čiastka bola spotrebovaná ako výživné v prospech maloletých detí strán sporu, pričom nebolo potrebné sa uvedenou skutočnosťou zaoberať, keďže strany sporu boli v tom čase manželmi a nemali ani vyporiadané, resp. zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Splnomocnenie na preberanie zásielok nebolo v čase prevzatia preplatku na dani zrušené. Právne vec súd posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôležité posúdenie, či v danej veci bol medzi sporovými stranami vzťah z bezdôvodného obohatenia na základe naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaná (v akej
konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získala, že jej (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynula jednoznačná skutočnosť, že žalobca sám udelil žalovanej splnomocnenie na preberanie poštových peňažných poukazov v čase trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 3P/189/2012-68 zo dňa 17.09.2013, teda právnym dôvodom prevzatia finančných prostriedkov bolo oprávnenie žalovanej na prevzatie finančných prostriedkov a vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva sa predmetné finančné prostriedky stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a boli použité na výživu maloletých detí, keďže v danom čase žalobca (ako aj sám tvrdí) opustil rodinu a odišiel do Českej republiky k rodičom. V súlade s dôkazným bremenom preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia totiž vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí totiž preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP, keď žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, hoc mala úspech a náhrada by jej patrila, avšak žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal tvrdenie žalovanej o tom, že zobral zo sebou všetky veci a dokumenty, keď opustil dom 02.08.2010. Podľa žalobcu všetky veci a dokumenty zostali v dome bývalej svokry v izbe jeho bývalej ženy, do ktorej nemal prístup. Žalobca bol toho názoru, že neboli splnené procesné podmienky, keď uvádzal, že mu nebolo umožnené, aby bol k predmetnej veci vypočutý v jeho domovskom štáte v Českej republike. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby ho súd SR vypočul v jeho domovskom štáte v ČR, keďže nemá pre cestu na Slovensko zbytočné finančné prostriedky.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že je pravda, že žalobca od 02.08.2010 nebýval v ich spoločnej domácnosti, ale podľa žalovanej žalobca zabudol na to, že od 02.08.2010 pracoval v Bille v Novom Meste nad Váhom. Výpoveď a zápočtový list dostal do vlastných rúk a od 22.11.2010 do 22.12.2010 pracoval v spoločnosti Index Nosluš, s.r.o. Uvedené podľa žalovanej znamená, že výpovede a zápočtové listy sa nemohli nachádzať u žalovanej, ako tvrdil žalobca.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na tom právnom závere, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila. V konaní neboli podľa súdu preukázané zákonné predpoklady bezdôvodného obohatenia, a to získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť jeho získania, majetková ujma postihujúca určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.
7. Žalobca namietal nedostatok procesnej podmienky v konaní, za ktorý označoval to, že mu nebolo umožnené byť v danej veci vypočutý v jeho domovskom štáte. Uvedené právo byť vypočutý v domovskom štáte však nie je možné spájať s predpokladmi, za ktorých môže konanie prebehnúť, a za ktorých môže súd vydať rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa označujú ako procesné podmienky konania, ktoré, keď nie sú v konkrétnej veci splnené, vykazuje konanie nedostatky, ktoré môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné, a na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti, a v prípade zistenia neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní, súd konanie zastaví.
8. Právo byť vypočutý v civilnom konaní súvisí princípom kontradiktórnosti a s právom na spravodlivý súdny proces. Strane má byť predovšetkým poskytnutá možnosť oboznámiť sa so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie a možnosť sa k nim vyjadriť, ako aj možnosť zúčastniť sa konania, a to aj osobne na pojednávaní, ak je pojednávanie nariadené. V predmetnej veci to bol práve žalobca, ktorý inicioval konanie. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil procesné práva žalobcu až do takej miery, že by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. V písomnom štádiu konania súd prvej inštancie doručil žalobcovi vyjadrenia protistrany spolu s prílohami a umožnil žalobcovi sa vyjadriť, čo žalobca v konaní aj využil. Žalobca bol predvolaný na pojednávanie na deň 03.06.2019. Žalobca súdu podaním zo dňa 08.05.2019 oznámil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z finančných dôvodov, pričom ďalej uviedol „prosím pošlite to do môjho domovského štátu (ČR)“. Súd prvej inštancie pojednávanie zrušil a zároveň vyzval žalobcu, aby súd ozrejmil jeho vyššie uvedené podanie, a teda či žalobca trvá na podanej žalobe a či žiadal byť vypočutý v Českej republike. Zásielka sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá a žalobca na výzvu súdu nereagoval. Súd opätovne nariadil pojednávanie na deň 26.02.2020 a žalobcu na pojednávanie riadne predvolal. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca bol poučený o možnosti zvoliť si zástupcu, prípadne sa obrátiť na Centrum právnej pomoci.
9. Je povinnosťou strán v sporovom konaní označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Súd v zásade nie je oprávnený bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý strana v konaní nenavrhla okrem dôkazov, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov podľa § 185 ods. 2 CSP a na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva podľa § 185 ods. 3 CSP a v prípade sporov s ochranou slabšej strany. Z podania žalobcu zo dňa 26.02.2020 nebolo zrejmé, či žiada výsluch strany, kedy by súd mohol postupovať cestou dožiadania cudzieho štátu o vykonanie dôkazu v zmysle nariadenie (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi krajín EÚ pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. Žalobca mal možnosť svoje podanie súdu vysvetliť, no na výzvu súdu nereagoval a na ďalšie pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Pokiaľ žalobca až v odvolaní navrhoval takýto dôkaz, je potrebné poukázať na koncentráciu konania podľa § 154 CSP, podľa ktorého strany môžu prostriedky procesného útoky a obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a v odvolacom konaní len za podmienok podľa § 366 CSP, t. j. tzv. novôt v odvolacom konaní, ktoré podmienky podľa názoru odvolacieho súdu pre danú vec neboli splnené. Uvedená odvolacia námietka žalobcu preto nebola dôvodná.
10. Žalobca ďalej uplatnil odvolacie dôvody, ktoré možno subsumovať pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré však bližšie neodôvodnil.
11. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je potrebné uviesť, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, ktorou skutkové zistenia subsumuje pod právnu normu a judikuje práva a povinnosti strán sporu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v omyle súdu pri aplikácii právnej normy, keď na skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis. Bude to tiež vtedy, keď na skutkový stav síce aplikuje správnu právnu normu, túto však nesprávne interpretuje. Nesprávnym právnym posúdením je aj aplikácia právnej normy pri absencii relevantných skutkových zistení.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne aplikoval a interpretoval na úplne zistený skutkový stav právnu normu ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o namietané nesprávne skutkové zistenia, z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobca a žalovaná boli manželia v čase, kedy žalovaná prevzala čiastku 220,34 eur na pošte,
ako aj to, že žalovaná konala na základe splnomocnenia na prevzatie došlých zásielok, teda skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie. Žalobca neuviedol v čom podľa neho spočívala nesprávnosť skutkových zistení z vykonaného dokazovania. Pokiaľ zistený skutkový stav nezodpovedal skutkovým tvrdeniam žalobcu, bolo na žalobcovi, aby tento svoje tvrdenia preukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná bola na preberanie zásielok splnomocnená a pokiaľ následne aj spotrebovala prevzatú finančnú čiastku, išlo o nakladenie s financiami patriacimi do BSM, na ktorý bol oprávnený každý z manželov v rozsahu celej sumy, teda aj žalovaná, a to bez ohľadu na účel jej použitia, avšak zvlášť, ak tieto boli použité na výživu v prospech maloletých detí. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná musela od žalobcu disponovať potrebnými informáciami pre podanie daňového priznania. Pokiaľ žalobca tvrdil, že všetky potrebné dokumenty zostali v spoločnej domácnosti, takéto tvrdenie sa vzhľadom na to, že podanie daňového priznania bolo v záujme žalobcu, ako aj v kontexte vykonaných dôkazov javí ako účelové.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, či boli splnené zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, a preto správne žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko odvolacie námietky vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplývalo, že by žalovanej trovy odvolacieho konania vznikli. Odvolací súd preto žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).