Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoZm-2-2020.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného zástupcom M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 29 724, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 043 29 724, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky: Mgr. et Mgr. Adam Vrbecký, usadený euroadvokát, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. . S. XXX/XX, XXX XX E. J. E., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, v konaní o zaplatenie sumy 25.363,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/4/2019-88 zo dňa 29. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/4/2019-88 zo dňa 29. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 25.363,59 Eur a zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 25.363,59 Eur od 15.07.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, t.j. 84,55 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 08.03.2019, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne žalovaného v 1/ rade) na zaplatenie sumy 25.363,59 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.363,59 Eur od 15.07.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 84,55 Eur a trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky a žalovaný je aval a zmenka sa stala splatnou dňa 14.07.2017. V žalobe bol pôvodne označený žalovaný v 1/ rade FinCAP, s.r.o. a žalovaný v 2/ rade F. G., pričom žalobca požadoval oboch žalovaných zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. Uznesením zo dňa 23.09.2019 okresný súd konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, pretože žalovaný v 1/ rade bol z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu. Z toho dôvodu v konaní na strane žalovaného vystupuje už len pôvodne označený žalovaný v 2/ rade.
2. Okresný súd poukázal na podania žalovaného, žalobcu a po vykonanom dokazovaní zistil, že došlo k vystaveniu zmenky č. XXXXXXXP/BX dňa 12.03.2010 v Žiari nad Hronom, spoločnosťou BALUPA s.r.o. ako vystaviteľom. Za vystaviteľa zmenku podpísal Ivan Baran ako konateľ spoločnosti a za ručiteľa - avala bol podpísaný F. G. s uvedením bydliska, rodného čísla (č.l. 7 spisu). Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ uzavrel Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3533263P
so spoločnosťou BALUPA s.r.o., na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky formou úveru. Spoločnosť BALUPA s.r.o. je právnym predchodcom pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade. Okresný súd mal uzavretie danej zmluvy riadne preukázané. Z tejto zmluvy vyplynulo, že za dlžníka konal a zmluvu uzavrel Ivan Baran ako konateľ (v zmysle č.l. 3 spisu). Okresný súd skonštatoval, že základ zmenky nespočíva na spotrebiteľskom vzťahu, čo vyplynulo z predložených listín, ako aj zo samotnej zmenky, keďže zmenku vystavila právnická osoba na rad právnickej osoby. Uvedené nebolo sporné. Žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal. Okresný súd mal preukázanú Zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú dňa 12.03.2010 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou BALUPA s.r.o. ako dlžníkom, ktorá bola právnym predchodcom pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade. Zmluva bola uzavretá v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa záveru okresného súdu bolo nepochybné, že zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou, a teda nešlo o spotrebiteľský vzťah. Základom vystavenia zmenky bola Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorá v danom prípade nebola spotrebiteľskou zmluvou, keďže išlo o vzťah medzi právnickými osobami ako podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikania.
3. Okresný súd ďalej mal za preukázané uzavretie Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 k blankozmenke č. XXXXXXXP/BX dňa 12.03.2010 medzi žalobcom, dlžníkom, v mene ktorého konal Ivan Baran a avalistom F. G.. Podpisom dohody veriteľ potvrdil prevzatie blankozmenky s nevyplnenými údajmi: zmenková suma a dátum splatnosti. Podľa Článku II. dohody vystaviteľ a avalista udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch. V Článku III. dohody sa banka zaviazala, že vystaviteľa a avalistu bude informovať o skutočnosti, že použila blankozmenku ako zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a súčasne ich vyzve k dátumu splatnosti zmenky zmenku zaplatiť (č.l. 6 spisu). Dohoda bola opatrená podpismi oprávneného - banky a vystaviteľa zmenky
- spoločnosti BALUPA s.r.o., za ktorého konal Ivan Baran a avalistu - F. G.. Okresný súd posúdil Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 k blankozmenke č. XXXXXXXP/BX tak, že bola platne uzavretá. Dohoda obsahovala všetky podstatné náležitosti, bola určitá, zrozumiteľná, podpísaná vystaviteľom zmenky, oprávneným, ako aj avalistom. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Bolo nepochybné, že žalovaný aj ako aval - ručiteľ podpísal zmenku, čím prejavil vôľu s ručiteľským vyhlásením a zároveň mal aj vedomosť o zmenke. Vedomosť bola potvrdená tým, že Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve podpísal aj ako vystaviteľ v postavení konateľa, aj ako aval.
4. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na § 17 ods. 1, § 30, § 31, § 32, § 77 ods. 3, § 47 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), ust. § 150, § 151 ods. 1, 2 CSP, Čl. 4, 8 CSP a dospel k záveru, že nárok žalobcu bol opodstatnený.
5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca oznámil vyplnenie blankozmenky žalovanému listom zo dňa 14.07.2017, spolu s výzvou na zaplatenie. Ďalej skonštatoval, že oznámenie doručoval žalovanému, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 08.08.2017 (č.l. 15-17 spisu). Podľa okresného súdu žalobca si splnil povinnosť, keď oznámil vyplnenie blankozmenky dlžníkovi, ako aj žalovanému ako avalistovi, a to spolu s výzvou na zaplatenie. Oznámenie spolu s výzvou sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, ktorému bolo doručované na adresu uvedenú v žalobe. Ak si žalovaný zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote, nebolo to možné posúdiť ako nedoručenie. Podstatné bolo, že sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného prostredníctvom príslušnej pošty. Tvrdenie žalovaného, že zásielku nemal doručenú, a preto nárok žalobcu má byť predčasný a neoprávnený, okresný súd neakceptoval. Ak žalovaný tvrdil, že nemal žiadne oznámenie od pošty o uložení zásielky, tak toto ničím nepreukázal. Dokonca okresný súd nezistil ani žiaden dôvod, pre ktorý by pošta neoznámila žalovanému uloženie zásielky. Zo zásielky bolo zrejmé, že bola odoslaná dňa 17.07.2017, uložená dňa 28.07.2017 a vrátená späť dňa 08.08.2017. V spise je obálka spolu s uvedením pošty o nevyzdvihnutí zásielky v odbernej lehote. Na doručenie podľa okresného súdu nemalo vplyv ani tvrdenie žalovaného, že zo zásielky nebolo zrejmé, čo bolo jej obsahom. Na zásielke boli uvedené čísla, ktoré boli zhodné s číslom listu žalobcu - Oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na zaplatenie. Taktiež z obálky bol zrejmý odosielateľ - žalobca.
6. Okresný súd uviedol, že nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zásielka mu nebola doručená, keďže bolo zrejmé, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry a jej reálne neprevzatie nespôsobilo záver o nedoručení. Zásielka sa dostala do dispozície žalovaného a žalovaný nepreukázal,
že by nebolo žiadne oznámenie z príslušnej pošty o uložení zásielky, hoci toto bolo dôkazným bremenom žalovaného. Žalobca preukázal, že zásielku podal na pošte a zásielka bola doručovaná prostredníctvom pošty. Na konštatovanie doručenia, či doručovania nebolo potrebné preukázať reálne doručenie, postačovalo, aby sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta, k čomu aj preukázateľne došlo. Žalovaný nepreukázal žiadnu prekážku neprevzatia zásielky. Zásielka bola doručovaná doporučene s doručenkou. Neprevzatie zásielky automaticky neznamená nedoručenie, resp. nedostanie sa do dispozičnej sféry. Okresný súd mal za to, že ak zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného, na ktorej sa aj zdržiaval, dostala sa do jeho dispozičnej sféry bez ohľadu na to, či si ju vyzdvihol alebo nie. Okresný súd uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe bolo postačujúce, ak sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta.
7. Okresný súd poukázal na to, že uplatnenie práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka v súdnom konaní nebolo podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi, ani tomuto dlžníkovi. Bolo vecou vzťahu dlžníka a ručiteľa, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou spojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale nebola ním honorovaná. Okresný súd uviedol, že z toho dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I. ust. § 45 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobný názor bol vyslovený v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe z 27.05.1997, sp.zn. 5Cmo 143/1996).
8. Okresný súd uviedol, že žalobca správne poukázal na to, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nebolo potrebné zasielať aj žalovanému, keďže nebol zmluvnou stranou. Bolo nesporné, že žalovaný bol v tom čase konateľom dlžníka, preto musel mať vedomosť o nesplácaní úveru, ako aj o zosplatnení, či výzvach a oznámeniach zo strany žalobcu voči dlžníkovi. Okresný súd poznamenal, že ust. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zdôrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Platobný príkaz, resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu.
9. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 32 zákona č. 191/1950 Zb. a uviedol, že zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.
10. Okresný súd uviedol, že ak je na blankozmenke podpísaný okrem vystaviteľa aj aval, tak bolo potrebné, aby sa aj s ním remitent dohodol o vyplňovacom práve. Pre takúto dohodu v zmysle zákona nie je stanovená písomná forma, preto bolo postačujúce jej uzavretie ústne, či konkludentne. V danom prípade žalovaný podpísal zmenku ako aval, ako aj Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, zároveň bol konateľom dlžníka, teda mal vedomosť aj o samotnej Zmluve o kontokorentnom úvere. Ak žalovaný uviedol, že záväzok voči ručiteľovi zanikol z dôvodu výmazu dlžníka z obchodného registra, tak s týmto sa okresný súd nestotožnil. Výmazom dlžníka nezaniká ručiteľský záväzok. S poukazom aj na ust. § 47 zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný ako aval sa zaviazal žalobcovi ako majiteľovi zmenky, pričom vlastník zmenky môže žiadať plnenie od každého z nich a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
11. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, ak by žalobca tvrdil, že k vzniku pohľadávky došlo na základe iného právneho titulu. Žalobca trval na základe nároku titulom zmenky. Úver žalobca vyhlásil za splatný k 31.01.2017. Blankozmenku vyplnil k 14.07.2017 (dátum splatnosti), pričom Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve umožnila žalobcovi vyplniť zmenku do 3 rokov od splatnosti pohľadávky. Žaloba bola podaná v marci 2019, teda námietka premlčania podľa okresného súdu nebola dôvodná.
12. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 191 CSP. Posúdil Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke ako dohodu platne uzavretú. Bola nepochybná vedomosť žalovaného o danej dohode, na základe čoho podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a preto bola vyhodnotená ako platná. Žalovaný vyhlásením na zmenke sa zaviazal ako zmenkový ručiteľ, z ktorej listiny nepochybne vyplynulo, že jeho vyhlásenie sa týka predmetnej zmenky a obsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca preukázal svoje tvrdenia. Zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahovali všetky zákonné náležitosti, a preto okresný súd ich posúdil za určité a zrozumiteľné v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb..
13. Súd prvej inštancie poznamenal, že ak išlo o nárok vyplývajúci zo zmenky, tak neskúmal titul pre zmenku, avšak nad rámec konštatoval, že úverová zmluva bola platne uzavretá, ako aj zmluva, ktorá oprávňovala na vyplňovacie právo k blankozmenke. Námietky žalovaného ohľadom nedoručenia oznámenia a výzvy, ako aj námietku premlčania, či tvrdenie o zániku ručiteľského záväzku žalovaného, okresný súd posúdil ako neopodstatnené. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ namietal doručenie zásielky zo strany žalobcu, pričom bolo preukázané, že zásielka bola doručovaná doporučene, avšak žalovaný ako adresát si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote. Uvedené nebolo možné posúdiť ako nedoručenie, pretože sa nevyžaduje reálne prevzatie, doručenie a postačujúce bolo to, že skutočne sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta a uvedené bolo aj preukázané. Nárok vzhľadom na splatnosť zmenky a dátum podania žaloby nebol premlčaný, pričom zánikom dlžníka nezaniká automaticky aj právo veriteľa a povinnosť ručiteľa. Námietky žalovaného neboli opodstatnené, nešlo o spotrebiteľský vzťah a žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky podľa úverovej zmluvy uzavretej medzi právnickými osobami, a to podnikateľmi a pokiaľ ide o žalovaného v pozícii ručiteľa, tak aj vo vzťahu k nemu nie je možné vychádzať z toho, že by išlo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom k obchodno-záväzkovému vzťahu a tým nebolo potrebné sa zaoberať zmluvou o úvere, ale iba samotnou zmenkou.
14. Keďže zmenka podľa záverov okresného súdu nebola uhradená, žalobcovi boli priznané aj ďalšie nároky v zmysle ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb., a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 25.363,59 Eur od 15.07.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti zmenky a zmenková odmena vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. suma 84,55 Eur. Okresný súd poukázal na to, že bolo vecou žalobcu, voči komu si uplatnil svoj nárok a v danom prípade ho uplatnil len voči avalistovi, hoci pôvodne zažaloval aj dlžníka, vo vzťahu ku ktorému bolo konanie zastavené z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra.
15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Z dôvodu úspechu žalobcu, tomuto bol priznaný nárok na 100% náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia.
16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP s návrhom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, alternatívne s návrhom na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a zamietnutie žaloby za použitia ust. § 388 CSP s priznaním náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
17. Okresný súd pokiaľ ide o konštatovanie uzavretia zmluvy a dohody o vyplňovacom zmenkovom práve správne skonštatoval, že tieto okolnosti neboli popreté zo strany žalovaného. Základom obrany žalovaného bolo to, že ako ručiteľ nemal vedomosť o splatnosti úveru, pretože zo strany žalobcu o tejto skutočnosti nebol upovedomený aj napriek tomu, že túto povinnosť žalobca mal a nesplnil. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje to, že podanie žalobca preukázal zaslanou obálkou, prípadne podacím lístkom, avšak bolo nevyhnutné v takýchto prípadoch prihliadnuť aj na ďalší postup pošty, ako aj na samotné označenie zasielanej pošty, pretože nebolo vôbec jasné, čo žalobca zasiela a čo bolo obsahom zasielanej zásielky. Túto námietku okresný súd považoval za neopodstatnenú, avšak žalovaný mal za to, že bolo nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti žaloby skúmať splnenie tejto povinnosti žalobcom podrobnejšie, pretože mala podstatný vplyv na samotné konanie. Žalovaný nesúhlasil s tým, že označenie zásielky zasielanej žalobcom malo rovnaké označenie, resp. bolo totožné s číslom listu žalobcu, čo však podľa názoru žalovaného nebolo postačujúce. Ďalej žalovaný poprel, že by sa list žalobcu dostal do jeho dispozičnej sféry. Nebolo mu oznámené uloženie zásielky v poštovej schránke, čo uviedol aj pred okresným súdom a tým nemal absolútnu vedomosť o doručovaní zásielky. Túto obranu a námietku žalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil. Ak aj okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal nedoručenie takéhoto oznámenia, tak uvedené nemohol ani žalovaný dokázať, pretože nie je možné preukázať nedoručenie zásielky. Podľa žalovaného okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, nesprávne vyhodnotil dôkazy, pretože ak žalobca mal povinnosť doručiť písomnosť žalovanému, tak táto mu reálne doručená nebola a ani sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného, keďže o doručovaní zásielky žalovaný nemal vedomosť, ktorú obranu okresný súd neskúmal. Okresný súd len skonštatoval bez ohľadu na obsah samotnej
zásielky, že táto bola doručovaná, dostala sa do dispozičnej sféry žalovaného, a to len na základe poštou určeného dôvodu neprevzatia, pričom to, či reálne aj došlo k jej doručeniu, resp. po jej prevzatí aj k jej oznámeniu žalovanému, už zisťované a dokazované nebolo. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu a@b.c <S., resp. do elektronickej schránky č. E0006642519 s tým, že právny zástupca žalovaného požiadal o upovedomenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu.
18. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.01.2020 (č.l. 115-116 spisu). Žalobca zvýraznil, že úver vyhlásil za splatný ku dňu 31.01.2017. Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca zaslal spoločnosti BALUPA s.r.o., Kamenárska 186, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 36 631 540, ako dlžníkovi zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 3533263P zo dňa 12.03.2010, ktorý bol zabezpečený zmenkou, z ktorej nárok žalobca uplatnil. Oznámenie bolo prevzaté. Oznámenie nebolo posielané žalovanému, pretože ako fyzická osoba nebol účastníkom úverovej zmluvy, a teda nebol ani dôvod posielať oznámenie o zosplatnení úveru. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný v danom období bol konateľom spoločnosti BALUPA s.r.o., takže mal informáciu o zosplatnení úveru.
19. Žalobca uviedol, že podľa odvolania žalovaného vyplýva, že tento nenamieta doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru, ale doručovanie oznámenia o vyplnení zmenky, resp. nedoručenie oznámenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Článok III. bod 1 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1, podľa ktorého žalobca po vyplnení zmenky dňa 14.07.2017 odoslal žalovanému na adresu X. . S. XXX, XXX XX E. J. E. Oznámenie o vyplnení blankozmenky, v ktorom žalovanému oznámil, že pristúpil k vyplneniu zmenky a vyzval žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy. Písomnosť bola zaslaná doporučene s doručenkou. Žalobcovi sa vrátila s vyznačením zásielka neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle dohody žalobca si povinnosť splnil a či táto písomnosť bola riadne doručovaná zo strany Slovenskej pošty, o tom žalobca vedomosť nemá, a preto ani nemal dôvod predpokladať, že sa tak nestalo. Žalobca oznámenie odoslal, predložil o tom dôkaz. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 s tým, že ak by aj oznámenie nebolo odoslané, čo v danej veci odoslané bolo, táto skutočnosť by nemala vplyv na platnosť zmenky, ani dohody o vyplňovacom práve. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012, podľa ktorého žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než len predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje majiteľovi právo na jej zaplatenie. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za účelové, neopodstatnené a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.01.2020 vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/2/2020-196 zo dňa 18.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj oznámením o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného na ním oznámenú e-mailovú adresu a@b.c <. v podanom odvolaní zo dňa 08.01.2020, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
23. V odvolacom konaní návrhu pôvodného žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, vstúpila obchodná spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, bolo vyhovené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/2/2020-187 zo dňa 27.10.2020. Predmetné uznesenie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť a po tomto nasledoval postup krajského súdu, ktorý podaním zo dňa 18.11.2020 dal úpravu na verejné vyhlásenie rozsudku v predmetnej veci postupom bez nariadenia pojednávania. K uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/2/2020-187 zo dňa 27.10.2020 o zmene žalobcu sa konštatuje, že k tejto došlo v štádiu odvolacieho konania z dôvodu, že až po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu a po podanom odvolaní žalovaným, pôvodne vystupujúci žalobca Československá obchodná banka, a.s. poukázala na právnu skutočnosť uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. VK438_2020_MicroSME_2 zo dňa 04.09.2020, Príloha č. 1 Špecifikácia pohľadávok, Detail k Prílohe č. 1 Špecifikácia pohľadávok, ktorou táto banka postúpila spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti BALUPA s.r.o. z úverového vzťahu (v sporovej veci pôvodne žalovaný v 1/ rade ako dlžník z úverového vzťahu, jeho právny nástupca), ku ktorému úverovému vzťahu sa viazala Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 s vystavením blankozmenky č. XXXXXXXP/BX, ktorú žalovaný podpísal ako aval za vystaviteľa. Súčasne bolo poukázané aj na právnu skutočnosť, že dňa 10.09.2020 došlo k indosovaniu predmetnej zmenky pôvodným žalobcom Československá obchodná banka, a.s. na rad spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404. Na základe týchto skutočností krajský súd mal preukázané, že došlo k prevodu práv z pôvodného žalobcu na spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o., pričom zmenka zabezpečovala nároky z úverového vzťahu, v ktorom vystupoval právny predchodca pôvodne žalovaného v 1/ rade, a to BALUPA s.r.o. ako dlžník a žalovaný, v danom konaní vystupujúci ako aval na zmenke. Tieto právne skutočnosti, t.j. Zmluva o postúpení pohľadávok a indosovanie zmenky tvorili základ pre postup krajského súdu, ktorý vyššie uvedeným uznesením vykonal zmenu žalobcu, s ktorým ďalej bolo konané a rozhodnuté za aplikácie ust. § 80 ods. 1, 2 CSP, § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Krajský súd preto v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza len žalobca bez vyjadrenia a rozlíšenia žalobca a právny predchodca žalobcu. Zmenený žalobca prijal stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 CSP).
24. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a za súčasnej viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 383 CSP bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa 08.01.2020. Podstatou podaného odvolania žalovaného bola námietka nesúhlasu so zisteným skutkovým stavom, s prijatými závermi súdom prvej inštancie, keď žalovaný aj v rámci ním podaného odvolania zotrval na tom, že nemal vedomosť o splatnosti úveru, keď o tejto skutočnosti nebol žalobcom upovedomený, že mu nebolo doručené Oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na zaplatenie s tým, že takáto písomnosť sa nedostala podľa žalovaného do jeho dispozičnej sféry, keďže nebolo oznámenie uložené v jeho poštovej schránke a i napriek tejto obrane okresný súd uvedené vôbec neskúmal. Žalovaný ďalej uviedol, že v danej veci bolo nevyhnutné prihliadať na ďalší postup pošty, ako aj na samotné označenie zasielanej pošty, pretože vôbec nemalo byť jasné, čo žalobca zasielal a čo bolo obsahom zasielanej zásielky. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním okresného súdu, keď nepreukázal, že toto oznámenie mu nebolo doručené, pretože nedoručenie zásielky nie je možné preukázať.
25. V odvolacom konaní bolo posudzované doručovanie Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zmenky žalovanému vzhľadom na námietku žalovaného, že táto písomnosť sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného, keďže o doručení nemal vedomosť.
26. Tak ako bolo uvedené vyššie, krajský súd pri posudzovaní odvolania žalovaného vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, pretože neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania.
27. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, a to z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.05.2019 (č.l. 30-32 spisu), z vyjadrenia datovaného dňa 12.09.2019 (č.l. 54-56 spisu), že žalovaný sa bránil námietkou, že nemal vedomosť o vyplnení blankozmenky, keďže nemal zo strany žalobcu doručené Oznámenie o vyplnení blankozmenky a súčasne nebol vyzvaný ani na zaplatenie zmenkovej sumy, pretože takáto zásielka žalovanému nebola doručená, nedostala sa do jeho dispozičnej sféry a tým žalovaný považoval žalobu za predčasnú a neopodstatnenú. Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný bol uznesením okresného súdu č.k. 18CbZm/4/2019-25 zo dňa 24.4.2019 podľa ust. § 167 ods. 2 CSP vyzvaný okrem iného, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodné skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ nárok neuznáva. V predmetnom uznesení
bol žalovaný poučený aj o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153, § 154 CSP.
28. Krajský súd zvýrazňuje to, že žalovaný bol poučený o tom, že na svoje tvrdenia má pripojiť listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný i napriek poučeniu okresným súdom takto nepostupoval, hoci aj v zmysle Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, t.j. neoznačil dôkazy, nedal návrhy na doplnenie dokazovania, že Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky, ktoré oznámenie bolo datované žalobcom 14.07.2017, mu nebolo doručované spôsobom tak, ako sa to vyžaduje, keď podľa žalovaného mu nebolo oznámené uloženie zásielky zo strany pošty ako doručovacieho orgánu. Ak sa žalovaný bránil, že mu oznámenie o uložení poštovej zásielky nebolo doručené v jeho poštovej schránke, tak mal na túto obranu označiť dôkazy, resp. žiadať súd o vykonanie dokazovania o spôsobe doručovania tejto zásielky žalovanému zo strany pošty ako doručovacieho orgánu. Pokiaľ žalovaný takýto dôkaz, resp. návrh na vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol, neoznačil, potom bol správny postup okresného súdu, ktorý vychádzal z dôkazov označených žalobcom, a to z Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zmenky podaním zo dňa 14.07.2017 (č.l. 15 spisu), ktoré ako zásielka bola žalovanému doručená spôsobom doporučene, keď podľa č.l. 15, 16, 17 spisu bola zásielka žalobcu uložená 28.07.2017 a z titulu údaju, že táto nebola prevzatá v odbernej lehote, bola 08.08.2017 vrátená zo strany doručovacieho orgánu. Pokiaľ nebol preukázaný opak, tak aj odvolací súd bol povinný vychádzať z tohto listinného dôkazu, a to z doloženej obálky č.l. 16 spisu, z ktorej vyplýva, že zásielka, a to Oznámenie o vyplnení blankozmenky, datovaná 14.07.2017 s označením VSME/425/2017/ MH, bola doručovaná žalovanému, následne bola uložená 28.07.2017 a ako neprevzatá v odbernej lehote bola vrátená dňa 08.08.2017, t.j. bolo nevyhnutné vychádzať z týchto údajov. Žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena iné nepreukázal, resp. nedokázal, že nie je možné vychádzať z údajov obsiahnutých na tejto obálke o spôsobe doručovania zásielky žalovanému. Identifikácia doručovanej zásielky žalovanému, a to Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zmenky ako doručovanej zásielky žalovanému vyplýva z toho, že na obálke je uvedené číslo listu, resp. značka listu, čo je značka Oznámenia o vyplnení bankozmenky VSME/425/2017/MH a tým nie je možné akceptovať obranu žalovaného, že z obálky na č.l. 16 spisu v spojení so zásielkou označenou ako Oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017 nebolo zrejmé, čo bolo obsahom doručovanej zásielky žalovanému. Identifikácia podľa značky listu - Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017 potvrdzovala, čo bolo obsahom doručovania žalovanému. Krajský súd dodáva, že ak žalovaný namietal postup pošty ako doručovacieho orgánu, bolo na ňom, aby k tomuto navrhol, označil dôkazy. Ak tak nepostupoval, vychádza sa z dôkazov žalobcu o doručení.
29. Krajský súd v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného poukazuje na Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 zo dňa 12.03.2010 (č.l. 6-7 spisu), a to na Článok III. bodu 1), podľa ktorého banka sa zaväzuje, že bude vystaviteľa a avalistu blankozmenky informovať o skutočnosti, že použila blankozmenku ako zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a súčasne ich vyzve, aby k dátumu splatnosti zmenky zmenku zaplatil. V zmysle obsahu tejto dohody nebolo vymedzené, akým spôsobom sa bude doručovať výzva na zaplatenie zmenky. Nepochybne úkon Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.07.2017 a výzva na zaplatenie zmenky je úkonom, ktorý má väzbu k hmotnoprávnym úkonom medzi žalobcom a žalovaným ako avalistom, a preto pri výzve k zaplateniu zmenky, doručovania tejto výzvy je namieste prihliadnuť aj k ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Uvedené vyjadruje krajský súd len nad rámec záverov vecne správnych, prijatých okresným súdom v napadnutom rozsudku. Doplnenia krajským súdom v predmetnom rozsudku vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného sú z titulu zvýraznenia vecnej správnosti, záveru okresného súdu o tom, že podľa dôkaznej povinnosti sporových strán bolo preukázané, že žalovanému bolo doručené Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017, keď toto oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta. Opak žalovaným preukázaný nebol, resp. žalovaný nenavrhol, neoznačil dôkazy na doplnenie dokazovania, napr. či pošta ako doručovací orgán oboznámila žalovaného ako adresáta o uložení zásielky, čo žalovaný rozporoval, že takéto oznámenie nemal zo strany pošty uložené v jeho poštovej schránke, ktorý dôkaz ale žalovaný neoznačil, nenavrhol, aby bol vykonaný pred okresným súdom. Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017, bola doručovaná na adresu žalovaného. Táto zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá žalovaným v odbernej lehote. Zásielka bola doručovaná na adresu žalovaného, ktorú
žalovaný uviedol v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1 zo dňa 12.03.2010. Zásielka, a to Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017 sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta a podľa výsledkov dokazovania žalovaný mal objektívnu možnosť sa oboznámiť s touto zásielkou.
30. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pri stranách hmotnoprávnych úkonov v oblasti súkromného práva sa vyžaduje, že prejav vôle dôjde, resp. sa dostane do sféry dispozície adresátovi a už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane. Je postačujúce, pokiaľ pri doručovaní zásielky je preukázané, že adresát mal objektívnu možnosť, príležitosť oboznámiť sa s obsahom zásielky (poznamenáva krajský súd tak ako v danej veci, keď podľa výsledkov dokazovania žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou žalobcu, ak táto bola doručovaná na adresu žalovaného ním určenú v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3533263P/D1). Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Ďalej krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Ak adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ obsahom zásielky je právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od okamihu, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Neprítomnej osobe musí prejav vôle dôjsť, nemusí jej byť fakticky doručený - adresátom prevzatý. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže objektívne oboznámiť. Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle tak, ako to bolo preukázané na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v danej veci.
31. Krajský súd na základe uvedeného, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom (§ 383 CSP) konštatuje, že žalobca preukázal to, že Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zmenky zo dňa 14.07.2017 pri doručovaní na adresu uvedenú žalovaným, sa táto zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného, do objektívnej možnosti žalovaného sa s touto zásielkou oboznámiť. Ak pri obrane žalovaného z jeho strany neboli navrhnuté a označené iné dôkazy, aby uvedenú skutočnosť tvrdenú a preukázanú žalobcom vyvrátili, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že toto oznámenie ako zásielka bola žalovanému doručená, ak sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta, bola vytvorená objektívna možnosť žalovanému sa s ňou oboznámiť, a preto nebolo určujúce, či aj skutočne sa žalovaný s ňou oboznámil.
32. Žalovaný iné odvolacie dôvody neuviedol. I napriek uvedenému krajský súd zvýrazňuje to, že žalobca uplatňoval svoj nárok na základe zmenky, vo vzťahu ku ktorej žalovaný nenamietal jej platnosť, prípadne pravosť. Vzhľadom k uvedenému zmenkový záväzok podľa žalobcom predloženej zmenky vo vzťahu k žalovanému ako avalistovi existuje, keďže zmenku podpísal. Zmenkový ručiteľ zabezpečuje zaplatenie zmenky. To, že žalovaný má takéto postavenie zmenkového ručiteľa vyplynulo zo samotného obsahu zmenky č. XXXXXXXP/BX (č.l. 11 spisu), ktorú podpísal pod údajmi ako aval za vystaviteľa s uvedením bydliska a rodného čísla.
33. Krajský súd v súvislosti so svojím rozhodnutím a odôvodnením poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého ak sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
34. Krajský súd nezistil na základe odvolania žalovaného dôvody pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, ani pre zmenu rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.