Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: voestalpine Krems Finaltechnik GmbH, so sídlom Schmidhüttenstr. 5, 3502 Krems-Lerchenfeld, Rakúsko, právne zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp. zn. EP 2439340/II-19-2020 zo dňa 19. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR sp. zn. EP 2439340/II-19-2020 zo dňa 19. marca 2020 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sp. zn. EP 2439340/E-691-2019 zo dňa 22. augusta 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 05.10.2017 bola úradu doručená žiadosť v zmysle o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o udržiavacích poplatkoch" alebo „) o uvedenie do predošlého stavu európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku č. EP X XXX XXX, s názvom „N. X." (ďalej v texte aj len „patent"), udelený Európskym patentovým úradom dňa 09.09.2015 na základe európskej patentovej prihlášky č. EPP XXXXXXXX.. podanej 28.09.2011, spoločnosti voestalpine Krems Finaltechnik GmbH, so sídlom Schmidhüttenstr. 5, 3502 Krems-Lerchenfeld, Rakúsko (ďalej v texte len „žalobca"), ktorá sa stala jeho majiteľom po prevode zapísanom do registra úradu 23.12.2016, pretože bola zmeškaná lehota (28.09.2016) i dodatočná lehota (28.03.2017) na zaplatenie udržiavacieho poplatku za 6. rok platnosti patentu, v dôsledku čoho došlo k zániku patentu. 2. Žiadosť žalobca odôvodňoval tým, že pri platbe udržiavacích poplatkov postupoval s náležitou starostlivosťou a ku zmeškaniu lehoty došlo bez jeho zavinenia, v dôsledku nešťastného sledu udalostí a mimoriadnej chyby zavinenej ľudským faktorom, ktorej sa nedalo predísť ani napriek fungujúcim kontrolným mechanizmom, pričom judikatúra ÚPV považuje ľudské pochybenie zamestnanca ako dôvod na vyhovenie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

3. V žiadosti tiež uviedol, že spoločnosť „voestalpine" zastupuje rakúska kancelária F. U. (ďalej v texte len „U."), ktorej bolo zverené aj sledovanie udržiavacích poplatkov. Podľa jej interných inštrukcií sú všetky informácie o podaných prihláškach a validovaných patentoch vložené do systému na sledovanie termínov splatnosti udržiavacích poplatkov. Údaje o splatných udržiavacích poplatkoch sa získavajú zo systému a vyhotoví sa o nich záznam, ktorý sa následne kontroluje aj s upomienkami, ktoré sa zasielajú klientom ako upozornenie na blížiaci sa termín splatnosti. Keď klient vydá pokyn na platbu, ten sa vytlačí a uloží a platbu vykoná samotná kancelária U. alebo tak urobí prostredníctvom príslušných zástupcov v jednotlivých krajinách. Pokyn na platbu udržiavacieho poplatku podlieha konečnej kontrole zodpovedného zástupcu T.. C. U.. Kancelária U. dňa 08.08.2016 kontaktovala kanceláriu Q. & F., F., ktorá je v tomto prípade platiteľom udržiavacích poplatkov aj v Slovenskej republike, s pokynom na zaistenie prevodu na spoločnosť „voestalpine" a zaplatenie udržiavacieho poplatku za 6. rok v dodatočnej lehote na Slovensku. Potom kancelária U. vyrozumela „voestalpine" o splatnosti udržiavacieho poplatku a dňa 01.09.2016 dostala od neho pokyn na uskutočnenie platby. Dňa 18.10.2016 bol na adresu kancelárie Q. & F. zaslaný pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku v už bežiacej dodatočnej šesťmesačnej lehote. Informácia o odoslanom pokyne bola zaznamenaná do monitorovacieho systému kancelárie U. ako vybavená vec. Dňa 14. 11.2016 dostala kancelária U. prvú upomienku pripomínajúcu nutnosť zaplatiť udržiavací poplatok, avšak podľa informácií zo systému bol pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku v dodatočnej lehote už vybavený, preto na základe tohto údaju kancelária U. na túto, ani nasledujúcu faxovú upomienku zo dňa 14.02.2017 nereagovala a upomienky neboli predložené na kontrolu zodpovednému zástupcovi T.. C. U.. 4. Vo vyjadrení k výsledku prieskumu žiadosti žalobca okrem iného zdôraznil, že kancelária U. v liste z 18.10.2016 dala písomne pokyn kancelárii Q. & F. na podanie žiadosti o prevod v súlade so zmluvou o prevode a na zaplatenie udržiavacieho poplatku v dodatočnej lehote po uplynutí ustanovenej lehoty 28.09.2016. Druhá a posledná upomienka bola doručená kancelárii U. dňa 14.02.2017, avšak dňa 16.02.2017 kancelária U. dostala od kancelárie Q. & F. kópiu oznámenia ÚPV potvrdzujúcu prevod patentu a faktúru za poskytnuté služby. Keďže faktúra bola doručená po upomienke, malo sa za to, že všetky pokyny z 18.10.2016 boli vykonané. Z ničoho nevyplývalo, že by sa vykonala časť pokynov kancelárie U., a to najmä v situácii, keď by samotný prevod patentu bez predĺženia jeho platnosti nemal zmysel. 5. O zániku patentu sa žalobca dozvedel dňa 29.08.2017, keď na blížiacu sa splatnosť ďalšieho udržiavacieho poplatku za 7. rok upozornil monitorovací systém kancelárie U. a po kontrole uvedeného patentu v registri Európskeho patentového úradu bolo zistené, že uvedený patent už zanikol z dôvodu nezaplatenia udržiavacieho poplatku platnosti patentu za 6. rok. 6. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej v texte aj „úrad") rozhodnutím zn. EP 2439340/E-691-2019 zo dňa 22.08.2019 (ďalej v texte aj „prvostupňové rozhodnutie") podľa žiadosť žalobcu o uvedenie do predošlého stavu zamietol. 7. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že žiadosť nezodpovedala podmienkam podľa odsekov 1 a 2 , keď nebolo preukázané naplnenie vynaloženia náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti daného prípadu. Podľa úradu majiteľ, resp. zástupca poverený sledovaním udržiavacích poplatkov patentu, považoval poplatok za 6. rok udržiavania platnosti predmetného patentu mylne za zaplatený, a to - v dôsledku spoľahnutia sa na informáciu monitorovacieho systému, keď do systému bolo poznačené, že platba udržiavacieho poplatku je vybavená na základe zadania pokynu na jeho zaplatenie partnerskej kancelárií Q. & F.; - ignorovania doručených upomienok a - porušenia zaužívaných overovacích postupov, najmä nepredloženie upomienok zodpovednému pracovníkovi. Konštatoval, že pokiaľ dôjde k pochybeniu na strane niektorého zo zástupcov majiteľa (v zmysle vynaloženie náležitej starostlivosti), považuje sa to za pochybenie samotného majiteľa. Doručenie upomienok malo vyvolať u zodpovednej osoby nevyhnutnosť overiť skutočný stav veci, a to už pri prvej doručenej upomienke, pričom doručenie druhej upomienky malo vzniknuté pochybnosti o zaplatení poplatku podporiť. Pokiaľ nedošlo v tejto situácii k overeniu skutočného stavu veci, nemožno hovoriť o vynaložení náležitej starostlivosti a tento záver nemôže prekonať argument majiteľa, že pochybnosti o zaplatení poplatku boli vyvrátené doručením faktúry za vykonané úkony, pretože podľa úradu faktúra sama osebe (bez overenia, či k úkonom, na základe ktorých bola vystavená, skutočne došlo) nie je dôkazom o vykonaní týchto úkonov. Skutočnosť, že došlo na strane majiteľa k uvedeným pochybeniam nemožno považovať za objektívnu skutočnosť, ktorá by mohla prekonať podmienku vynaloženia náležitej starostlivosti majiteľa a ktorá by tak odôvodňovala zmeškanie lehoty určenej na zaplatenie udržiavacieho poplatku. 8. Na základe podaného rozkladu žalobcu rozhodoval predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR, ako druhostupňový orgán, ktorý rozhodnutím sp. zn. EP 2459340/II-19-2020 zo dňa 19. 03. 2020,

rozhodol podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Správny poriadok") v spojení s zákona o udržiavacích poplatkoch tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. Podstatným dôvodom rozhodnutia predsedu úradu bol záver, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o uvedenie do predošlého stavu je správne, pretože majiteľ patentu nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali dané okolnosti k tomu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na zaplatenie poplatku za 6. rok udržiavania platnosti predmetného európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku. 10. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že inštitút restitutio in integrum predpokladá existenciu objektívnej prekážky, ktorá účastníkovi konania bránila dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie určitého úkonu. Následkom nevykonania takéhoto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva účastníka. V prípade márneho uplynutia lehoty na zaplatnenie udržiavacieho poplatku platnosti patentu, je takýmto následkom zánik patentu. Pre úspešné uplatnenie inštitútu uvedenia do predošlého stavu je okrem splnenia formálnych náležitostí, aby účastník konal vo veci s „náležitou starostlivosťou, ktorú si vyžadovali okolnosti". Jedná sa pritom o neurčitý právny pojem, ktorý zákonodarca bližšie nedefinuje a jeho výkon je preto plne v dispozícii úradu, ktorý pri hodnotení splnenia alebo nesplnenia uvedenej podmienky postupuje v jednotlivých prípadoch samostatne a nezávisle podľa príslušných právnych predpisov, pričom zohľadňuje špecifiká a charakteristiky konkrétneho práva priemyselného vlastníctva a špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. Podmienka náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti je vo všeobecnosti splnená vtedy, ak účastník konania v čase pred uplynutím lehoty urobil všetko pre to, aby úkon v lehote urobil, pričom skutočnosti, ktoré mu zabránili vykonať úkon v lehote, nemohol ovplyvniť, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho pôsobenia alebo ide o iné mimoriadne skutočnosti. 11. Poukázal na rozhodovaciu prax EPÚ, podľa ktorej účelom inštitútu uvedenia do predošlého stavu je zaistiť, aby k strate významných práv neviedla ojedinelá chyba v inak uspokojivo fungujúcom systéme. Na druhej strane však nesprávny postup zvoleného zástupcu, nesprávne pochopenie zadaných inštrukcií, neexistencia alebo nedostatok vzájomnej komunikácie s cieľom ozrejmenia a vyjasnenia vzniknutých nejasností alebo nezrovnalostí, resp. nedôslednosť pri kontrole zadaných inštrukcií, nemôže predstavovať okolnosti svedčiace v prospech splnenia náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti prípadu. 12. Už skutočnosť, že kancelária U. odoslala partnerskej kancelárii Q. & F. pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku až v dodatočnej lehote, mala u zodpovedného zástupcu, konajúceho s náležitou starostlivosťou, vyvolať potrebu väčšej opatrnosti a potrebu zvýšenej kontroly nad daným úkonom. Neoverenie si vykonania pokynu na zaplatenie udržiavacieho poplatku, ktorý bol odoslaný až v dodatočnej lehote, nereagovanie na doručené upomienky, nedodržanie zaužívaných postupov - nevykonanie kontroly upomienok upozorňujúcich na nezaplatenie udržiavacieho poplatku, nemožno považovať za výnimočnú alebo nepredvídateľnú udalosť, ktorej vznik sa nedá jednoznačne vylúčiť. Majiteľ nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali dané okolnosti k tomu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty. V danom prípade nešlo ani výnimočné okolnosti alebo o ojedinelú chybu v inak uspokojivo fungujúcom systéme na monitorovanie lehôt, ale priamou príčinou nezaplatenia príslušného udržiavacieho poplatku bola postupnosť viacerých po sebe nasledujúcich udalostí vzniknutých na strane zástupcov majiteľa. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že majiteľ vo svojich podaniach viackrát uznal, že k zmeškaniu lehoty došlo v dôsledku chyby zavinenej ľudským faktorom, resp. v dôsledku pochybenia na jeho strane. Vzhľadom na skutočnosť, že práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo zastúpenému, znáša následky priamo majiteľ. 13. K námietke v rozklade, že úrad pochybil, keď nezohľadnil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky zn. CZ/EP XXXXXXX zo dňa 11.10.2017, žalovaný uviedol, že úrad nie je viazaný rozhodnutím štátneho orgánu iného štátu, ktoré bolo vydané na základe iného právneho predpisu, podľa českého zákona č. 280/2009 Sb. daňového poriadku, ktorého právna úprava inštitútu uvedenia do predošlého stavu je odlišná od právnej úpravy v Slovenskej republike. Navyše rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, z ktorého by sa dalo vyvodiť, čo bolo podkladom na jeho vydanie, resp. nie je možné z neho zistiť, z akých skutkových okolností sa v danom prípade vychádzalo. 14. Za nedôvodnú bola vyhodnotená aj námietka v rozklade o nezohľadnení rozhodnutia úradu zn. EP XXXXXXX/E XXXX G./XXX-XXXX zo dňa 21.12.2010, pretože dôvodom vyhovenia žiadosti o uvedenie do predošlého stavu bola v tam posudzovanom prípade skutočnosť, že nedodržanie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku bol spôsobený ojedinelou, resp. mimoriadnou chybou, ktorú aj pri vynaložení náležitej starostlivosti nemožno vylúčiť. V predmetnej veci však zamestnankyňa spoločnosti špecializovanej na platenie udržiavacích poplatkov chybne poznačila údaj v papierovom systéme na

sledovanie lehôt, ktorý sa premietol aj do elektronického systému, pričom bolo preukázané, že práca tejto pracovníčky bola rutinne kontrolovaná. Rozdielny skutkový stav bol v tom, že nedošlo nielen k neovereniu vykonania pokynu na zaplatenie udržiavacieho poplatku, ale zástupca žalobcu nereagoval ani na doručené upomienky, pričom nebol dodržaný zaužívaný postup v súvislosti s ich preverením. Sled týchto okolností, podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade nemožno v žiadnom prípade považovať za ojedinelú chybu v inak uspokojivo fungujúcom systéme monitorovania lehôt. 15. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde dňa 19.05.2020 správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie predsedu úradu vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia úradu a vec vrátil úradu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise ( ) a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ). 16. Podľa názoru žalobcu obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci založeného na nesprávnej aplikácii správnej úvahy žalovaného s ohľadom na skutkový stav a nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu. 17. Uviedol, že medzi kanceláriou Q. & F. a patentovou kanceláriou U., ktorú majiteľ patentu poveril zabezpečením úhrady udržiavacích poplatkov existuje dlhodobá a ustálená prax. Patentová kancelária U. vydala dňa 18.10.2016 písomný pokyn na vykonanie prevodu patentu a zaplatenie udržiavacích poplatkov v dodatočnej lehote pre dotknutý patent, ktorý bol doručený kancelárii Q. & F. 21.10.2016. Poverená pracovníčka kancelárie U. poznamenala do monitorovacieho systému skutočnosť, že bol zadaný pokyn v kolónke „N. Y." formou zápisu „G. Q.". Dňa 14.11.2016 a 14.02.2017 boli kancelárii U. doručené kanceláriou Q. & F. upomienky na zaplatenie udržiavacieho poplatku. Tieto upomienky boli príslušnou pracovníčkou prekontrolované v systéme, v ktorom však bol evidovaný stav patentu „G. Q.", preto nevidela dôvod predkladať danú skutočnosť svojmu nadriadenému na preskúmanie. Dňa 16.02.2017 kancelária U. dostala od kancelárie Q. & F. kópiu oznámenia ÚPV potvrdzujúcu prevod predmetného patentu a faktúru za túto službu, čo v súlade s uvedenou praxou poverená pracovníčka kancelárie U. považovala za potvrdenie vykonania pokynov udelených kanceláriou U. z 18.10.2016. 18. Žalobca nesúhlasil so zamietavým stanoviskom k žiadosti o restitutio in integrum, konkrétne ohľadom záveru žalovaného o nesplnení podmienky náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jednotlivé úkony kancelárie U. - púhe odoslanie pokynu, neoverenie si vykonania tohto pokynu a nereagovanie na doručené upomienky - ako viaceré okolnosti v danej postupnosti nevykazujú znaky náležitej starostlivosti. Navyše žalovaný na viacerých miestach v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že za relevantnú považuje skutočnosť, že pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku bol daný až v dodatočnej lehote, t. j. žalovaný túto skutočnosť považoval za akúsi „priťažujúcu okolnosť" pre žalobcu. 19. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže sám nebol prihlasovateľom patentu v roku 2011, ktorý nadobudol účinky v roku 2015, ale k prevodu patentu došlo 26.07.2016, kedy sa dostal do jeho majetkovej sféry. V praxi je uskutočnenie zápisu prevodu patentu s účinkami v niekoľkých krajinách bežne záležitosťou niekoľkých týždňov, resp. i mesiacov, v rámci ktorých došlo k uplynutiu riadnej lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku. Majiteľ patentu, teda nezmeškal riadnu lehotu svojvoľne, bez príčiny alebo zanedbajúc náležitú starostlivosť, ale z objektívneho dôvodu realizácie prevodu patentu v čase dvoch mesiacoch pred uplynutím lehoty. Uvedené bolo dôvodom, prečo sa udržiavacie poplatky riešili až v dodatočnej lehote. Majiteľ patentu, teda venoval náležitú starostlivosť k zachovaniu účinkov svojho patentu, čo platí o to viac, že ho nadobudol tesne pred uplynutím riadnej lehoty. 20. Pre posúdenie naplnenia podmienky náležitej starostlivosti považuje žalobca za relevantnú okolnosť, že majiteľ patentu si zabezpečil kvalifikované právne zastúpenie vo veci úhrady udržiavacieho poplatku, čo v spojení s ďalšími úkonmi, ktoré vykonala patentová kancelária U., ktoré žalobca uviedol v opise skutkového stavu, vedie k evidentnému záveru, že bola vykonávaná náležitá starostlivosť so zámerom zachovať predmetný patent v platnosti. 21. Zmeškanie lehoty na úhradu udržiavacieho poplatku nebolo spôsobené systémovou chybou, ale mimoriadnou a ojedinelou okolnosťou, kedy v monitorovacom systéme zaznačený stav nasledovaný vystavenou faktúrou poverená pracovníčka vyhodnotila ako zodpovedajúci zavedenej dlhoročnej praxi a z toho dôvodu nepovažovala za potrebné doručené upomienky predložiť svojmu nadriadenému na overenie. Žalobca dostatočne ozrejmil ako fungoval zavedený mechanizmus platieb, poplatkov patentovej kancelárie U. a aké boli postupy vo vzťahu k jej partnerským kanceláriám. Vytýkal

žalovanému, pokiaľ nezohľadnil, že v danom prípade tento mechanizmus uspokojivo fungoval, všetky úkony prebehli v súlade so zavedenou praxou, až do jedného konkrétneho momentu - nezohľadnenia doručenia upomienok príslušnou pracovníčkou. 22. Pojem „náležitej starostlivosti" je neurčitým právnym pojmom, ktorý nie je v zákone definovaný. V prípade absencie legálnej definície právneho pojmu v zákonnej norme nastupuje úloha interpretácie pojmu prostredníctvom rozhodovacej praxe príslušnej rozhodovacej autority. Žalobca poukázal na rozhodnutia Európskeho patentového úradu č. 86/0002 a 82/0004, ako i rozhodnutie samotného žalovaného v obdobnej veci. Namietal nesprávny postup žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uvedené rozhodnutia EPÚ sa nedali vyhľadať, pričom majiteľ nepredložil ich kópie. Takýto postup označil za rozporný s ustanovením § 34 ods. 6 Správneho poriadku a zároveň poukázal na to, že judikatúra Európskeho patentového úradu je bežne dostupná na internete. 23. Tiež namietal odklonenie sa od rozhodovacej praxe úradu, ktorý v obdobnej skutkovej situácii rozhodnutím č. EP XXXXXXX/EXXXX G./XXX-XXXX z 21.12.2010 vyhovel žiadosti o uvedenie do predošlého stavu odôvodnenej chybou pracovníka, ak zástupca vybral na túto prácu vhodnú osobu, riadne ju poučil o úkonoch a vykonával nad jej prácou primeraný dohľad. Úrad zobral do úvahy, že systém sledovania anuít zabezpečovaný dotknutým pracovníkom dlhodobo fungoval spoľahlivo a bez chyby, a preto je možné danú situáciu vyhodnotiť ako ojedinelú a mimoriadnu okolnosť, ktorú je aj napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti nemožné vylúčiť. 24. Z rozhodnutia ÚPVSR a odvolacích senátov EPO, vyplýva, že zmyslom a cieľom je okrem iného, zabezpečiť, aby ojedinelá chyba v inak uspokojivo fungujúcom systéme neviedla k strate významných práv. Napadnuté rozhodnutie označil za rozporné s touto rozhodovacou praxou a zároveň postup úradu označil za rozporný so zásadou predvídateľnosti a zásadou legitímneho očakávania zakotvenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Judikatúra SR definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánu verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Poukázal na nález ústavného súdu SR sp. zn. . 25. Podľa žalobcu v prípade diskrečnej právomoci správneho orgánu (aplikácia správnej úvahy) doktrína legitímneho očakávania vyjadruje zásadu, že hoci majú prípady individuálny charakter, ak disponujú určitými styčnými bodmi, je správny orgán povinný rozhodovať rovnako alebo obdobne. Táto zásada je akousi brzdou proti prípadnému zneužívaniu inštitútu správnej úvahy, kedy je správnym orgánom ponechaná určitá sloboda rozhodovania v kontexte konkrétnych skutočností. 26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť. Tvrdil, že v danom prípade nedošlo len k ojedinelej chybe zamestnanca, ale došlo k viacerým pochybeniam (neoverenie si vykonania pokynu na zaplatenie udržiavacieho poplatku, ktorý bol odoslaný až v dodatočnej lehote, nereagovanie na doručené upomienky, nedodržanie zaužívaných postupov), ktoré nesvedčia v prospech konštatovania vynaloženia náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti daného prípadu. Upresnenie, či uvedenie podrobností ohľadom skutkového stavu, ktoré neboli obsahom žiadosti, podľa žalovaného nemajú vplyv na konečné rozhodnutie úradu. Žalobca naprieč žalobou len podrobne popisuje, čo v predmetnej veci vykonal a ako systém spoľahlivo fungoval, avšak nevenuje sa dôvodom, prečo úrad jeho žiadosť zamietol. Akékoľvek „doplnenie" žiadosti je potrebné odmietnuť, nakoľko v rámci súdneho prieskumu je predmetom napadnuté rozhodnutie a skutočnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu. 27. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že ak k zadaniu pokynu na zaplatenie udržiavacieho poplatku za 6. rok platnosti došlo až počas dodatočnej lehoty, že to považoval v predmetnom prípade za priťažujúcu okolnosť žalobcu. Zotrval však na názore, že táto skutočnosť mala u zodpovedného zástupcu vyvolať potrebu väčšej opatrnosti a potrebu zvýšenej kontroly nad daným úkonom. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že riadnu lehotu nezmeškal svojvoľne, bez príčiny, ale z objektívneho dôvodu realizácie prevodu dva mesiace pred uplynutím riadnej lehoty, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca uvádza tieto dôvody, prečo bol vydaný pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku až v dodatočnej lehote, prvýkrát až v žalobe. 28. K popisu monitorovacieho systému kancelárie U. v žalobe žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca používa pojem „G. Q." napriek tomu, že v systéme bola poznámka „W." - nemecky, „G." - anglicky, z čoho vyplýva, že vnímal situáciu ako stav „Q. Q.", čo evokuje to, že sa už predmetnou vecou ďalej náležite nezaoberal. 29. Podľa žalovaného skutočnosť, či upomienky generoval monitorovací systém kancelárie U. alebo boli doručené z kancelárie Q. & F., nie je podstatná. Podstatným je to, akým spôsobom bolo na tieto upomienky reagované. Pokiaľ je reakciou na upomienku preverenie si vlastného úkonu - či bola

„inštrukcia daná" a rovnaký postup bol použitý aj pri ďalšej upomienke, a to vždy bez toho, aby bola upomienka predložená na preverenie nadriadenému, nemožno hovoriť o náležitej starostlivosti. 30. K faktúre, ktorá bola doručená dva dni po doručení druhej upomienky za poskytnuté služby vo vzťahu k prevodu patentu, žalovaný uviedol, že akceptovanie vystavenej faktúry bez overenia si, či boli zároveň vykonané všetky zadané pokyny, tiež nesvedčí o vynaložení náležitej starostlivosti. 31. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že dôvodom zmeškania lehoty bolo výnimočné a ojedinelé osobné zlyhanie, kedy poverená pracovníčka v monitorovacom systéme zaznačený stav vyhodnotila ako zodpovedajúci zavedenej dlhoročnej praxi a tvrdil, že z okolností predmetného prípadu je zrejmé, že v danom prípade nešlo len o ojedinelú chybu zamestnanca, ale o viacero pochybení, ktoré nemôžu svedčiť v prospech konštatovania vynaloženia náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti daného prípadu. 32. Dôvodom toho, že žalovaný nemohol vyhľadať označené rozhodnutia žalobcom ako č. 86/0002 a 82/0004 bola skutočnosť, že uviedol nesprávne čísla, pretože správne označenie predmetných rozhodnutí Európskeho patentového úradu je zn. J 2/86 a zn. J 4/82. Postup žalovaného nebol v rozpore s § 34 ods. 6 Správneho poriadku, pretože rozhodnutia Európskeho patentového úradu nemožno označiť za skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe žalovanému z jeho činnosti. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie úradu sp. zn. EP XXXXXXX/E XXXX G./XXX-XXXX z 21.12.2010, žalovaný odkázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, v ktorom sa s rozhodnutím vysporiadal a odôvodnil, v čom sa odlišuje skutkový stav. Uzavrel, že prípadnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemožno zakladať na výsledku konaní v iných veciach, ktoré sa žalobcovi javia ako obdobné, ale len na základe rozporu so zákonom. 33. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného, že po uplynutí subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno dopĺňať nové skutočnosti, či tvrdenia, že akékoľvek „doplnenie" žiadosti je potrebné odmietnuť a tvrdil, že v súvislosti s podaním žiadosti zákon nestanovuje koncentračnú zásadu, ktorá v zmysle judikatúry musí byť v zákone explicitne upravená napríklad formuláciou obsahujúcou výslovne zánik práva označovať a predkladať dôkazy (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Opakovane zdôraznil, že v zmysle akceptovaného výkladu je podmienka náležitej starostlivosti splnená aj vtedy, ak účastník konania urobil všetko pre to, aby úkon v lehote vykonal, avšak existovali skutočnosti, ktoré mu v tom zabránili a hoci tieto skutočnosti sú v sfére jeho pôsobenia, nastali celkom výnimočne (ojedinele). Pokiaľ žalovaný uvádza, že podstatným je akým spôsobom bolo na upomienky reagované, žalobca opakovane konštatoval, že z pohľadu žalobcu išlo o ojedinelú chybu, v inak fungujúcom systéme, ktorá zapríčinila neželaný následok nezaplatenia udržiavacieho poplatku. K vyjadreniu žalovaného, že žalobca prvýkrát až v žalobe uviedol dôvody prečo bol vydaný pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku až v dodatočnej lehote, žalobca v replike uviedol, že žalovanému je zo spisu zrejmá skutočnosť, ktorú nebolo potrebné explicitne ozrejmovať, že majiteľ patentu patent, ako predmet práva nadobudol realizáciou prevodu tesne pred uplynutím riadnej lehoty. Odmietnutie zohľadnenia rozhodnutí Európskeho patentového úradu z dôvodu ich údajnej nesprávnej identifikácie je postupom v rozpore so zásadou legitímneho očakávania a nevysporiadanie sa s danými rozhodnutiami v napadnutom rozhodnutí je vadou rozhodnutia, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Žalovaný v duplike uviedol, že otázka doplnenia žiadosti vo vzťahu ku koncentračnej zásade nebola v konaní sporná, pretože úrad žiadne doplnenie žiadosti neodmietol. Podľa žalovaného žalobca síce uvádza, že systém spoľahlivo fungoval, avšak ani v žalobe, ani v replike nijako neozrejmil dôvody, prečo došlo k zlyhaniu tohto systému, a to hneď niekoľko krát. Fakt, kedy došlo k vydaniu pokynu na zaplatenie udržiavacieho poplatku, t. j. v dodatočnej lehote alebo v riadnej lehote, nebol vo veci rozhodný, pretože za daných skutkových okolností by žalovaný rozhodol rovnako aj v situácii pokiaľ by bol daný pokyn na zaplatenie udržiavacieho poplatku v riadnej lehote. Od žalovaného nemožno spravodlivo očakávať, aby vo svojich rozhodnutiach uvádzal, prečo rozhodol v konkrétnej veci inak, ako rozhodol iný orgán v inej veci s odlišným skutkovým stavom. Požiadavku na vysporiadanie sa s uvedenými rozhodnutiami Európskeho patentového úradu považuje žalovaný za neprimeranú a nevysporiadanie sa s nimi, keď boli tieto rozhodnutia nesprávne označené, nemôže mať akýkoľvek vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. -49 zo dňa 15.07.2020 návrh podľa zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného rozhodnutia. 36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa . 37. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a na dôvodoch žaloby v celom rozsahu. Poukázala na to, že v danej veci bola dodržaná subjektívna aj objektívna lehota na podanie žiadosti a

jedinou spornou otázkou je aplikácia správnej úvahy pri vyhodnotení náležitej starostlivosti poplatníka, ktorú si vyžadovali okolnosti. Zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe, ako aj v replike. 38. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii vyplývajúcej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia k žalobe a z dupliky, z ktorých vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by vynaložil náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti. Poukázala na to, že nestačí, ak bol nastavený systém, ale systém treba aj dodržiavať a preverovať. Podľa žalovaného nešlo len o ojedinelú chybu pracovníčky advokátskej kancelárie U., ale o zhluk chýb a za daného stavu nebolo možné dospieť k záveru, že by sa žalobca správal tak, aby to zodpovedalo náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti. Na rozdiel od posudzovanej veci, rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR z roku 2010 nebolo o tom, že by niekto niečo ignoroval, ale o tom, že robil, a pritom urobil chybu. Tiež poukázala na to, že v patentovom práve treba zabezpečiť aj právnu istotu pre tretie osoby, ktoré neraz čakajú na to, že patentovaná ochrana zanikne, preto nie je tolerovateľné takéto benevolentné správanie majiteľa patentu. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie ÚPV Českej republiky, zastávala názor, že táto skutočnosť v podstate svedčí proti žalobcovi, pretože preukazuje, že došlo k rovnakej chybe u tohto patentu s účinkami pre Českú republiku. 39. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd kauzálne príslušný na konanie v zmysle , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúci postup v konaní pred úradom, vrátane prvostupňového rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle , pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto obe rozhodnutia podľa a zrušil a v súlade s vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 42. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 44. Správny súd preskúmaval rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada ( , ), ktorá v praxi znamená, že správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Nemá oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody za žalobcu z obsahu správneho spisu konkretizovať ani podľa obsahu správneho spisu vyhľadávať a tak za žalobcu dopĺňať. Je tak na žalobcovi, ako svoje zaručené právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí správnych orgánov, využije. 45. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 46. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia predsedu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, ktoré mu predchádza, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu, doručená úradu dňa 05.10.2017, o uvedenie do predošlého stavu európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku č. EP X XXX XXX, podľa , pretože nezodpovedala podmienkam podľa odseku 1 a 2 §-u 10 uvedeného zákona. Spornou otázkou bolo posúdenie splnenia podmienky vynaloženia náležitej starostlivosti u žalobcu, ktorú si vyžadovali okolnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zvyšné dve podmienky, ktoré vyžaduje zákon ( ), teda splnenie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žiadosti, boli splnené.

47. Podľa ; udržiavací poplatok za európsky patent sa platí za jednotlivé roky trvania platnosti európskeho patentu za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou. Začiatok jednotlivých rokov platnosti európskeho patentu sa zhoduje s dňom a mesiacom podania európskej patentovej prihlášky. 48. Podľa ; prvý udržiavací poplatok za európsky patent sa platí bez výzvy úradu za rok, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bolo udelenie európskeho patentu oznámené v Európskom patentovom vestníku (ďalej len ""). Tento poplatok je splatný najneskôr v deň, ktorý je zhodný s dňom a mesiacom podania európskej patentovej prihlášky v roku, v ktorom bolo udelenie európskeho patentu oznámené v európskom vestníku, alebo do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia o udelení európskeho patentu v európskom vestníku podľa toho, ktorá z týchto lehôt uplynie neskôr. 49. Podľa ; udržiavací poplatok za európsky patent za každý nasledujúci rok sa platí bez výzvy úradu a je splatný najneskôr v deň, ktorým uplynie predchádzajúci rok platnosti európskeho patentu. 50. Podľa ; udržiavací poplatok je riadne zaplatený, ak bol zaplatený najskôr jeden rok pred dňom jeho splatnosti. Ak bol udržiavací poplatok zaplatený skôr ako jeden rok pred dňom jeho splatnosti, úrad ho uzná za riadne zaplatený len na základe písomnej žiadosti poplatníka a pod podmienkou, že bol zaplatený vo výške uvedenej v sadzobníku v čase jeho platenia. 51. Podľa ; ak nebol udržiavací poplatok zaplatený v lehote podľa odsekov 1 až 3, môže ho poplatník zaplatiť dodatočne v lehote šesť mesiacov odo dňa jeho splatnosti. V tomto prípade je poplatník povinný zároveň so splatným udržiavacím poplatkom zaplatiť príplatok vo výške splatného udržiavacieho poplatku. Ak neboli udržiavací poplatok a príplatok zaplatené v plnej výške ani v dodatočnej lehote, má sa za to, že udržiavací poplatok nebol zaplatený. Úrad sumu, ktorú prijal, vráti poplatníkovi do 30 dní odo dňa márneho uplynutia dodatočnej lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku. 52. Podľa ; ak poplatník napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu na zaplatenie udržiavacieho poplatku, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu (ďalej len "") a zároveň urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú nemohol zaplatiť udržiavací poplatok, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej dodatočnej lehoty podľa . 53. Podľa ; poplatník je zároveň povinný žiadosť v lehote podľa odseku 1 odôvodniť, najmä uviesť skutočnosti, ktoré bránili zaplateniu udržiavacieho poplatku, a uviesť deň zániku prekážky, pre ktorú nemohol udržiavací poplatok zaplatiť. 54. Podľa ; ak má úrad pochybnosti o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2, vyzve poplatníka, ktorý podal žiadosť, aby svoje tvrdenia preukázal. 55. Podľa ; úrad zamietne žiadosť, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo ak poplatník, ktorý podal žiadosť, nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní poplatníkovi, ktorý podal žiadosť, vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá. 56. Podľa ; za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ povinný platiť každoročne udržiavací poplatok. 57. Podľa ; patent zanikne márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie udržiavacieho poplatku. 58. Podľa ; na počítanie lehôt, doručovanie, rozhodnutie a opravné prostriedky vo veciach udržiavacích poplatkov s výnimkou ustanovenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 59. Žalobca bol majiteľom európskeho patentu č. EP X XXX XXX, s názvom „N. X.", udelený Európskym patentovým úradom dňa 09.09.2015 na základe európskej patentovej prihlášky č. EPP XXXXXXXX.X podanej 28.09.2011, a to po prevode zapísanom do registra úradu 23.12.2016. V súlade s o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „patentový zákon") je majiteľ európskeho patentu povinný platiť každoročne udržiavací poplatok za udržiavanie jeho platnosti v Slovenskej republike. Poplatok za 6. rok udržiavania platnosti tohto európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku bol splatný ku dňu 28.09.2016. Jeho splatnosť v dodatočnej šesťmesačnej lehote bola ku dňu 28.03.2017, pričom tento poplatok nebol zaplatený na účet úradu ani ku tomuto dňu. V dôsledku tejto skutočnosti európsky patent s účinkami pre SR zanikol ku dňu 28.09.2016 márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu v zmysle patentového zákona.

60. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzoval vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti. 61. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 62. Správny súd primárne poukazuje na to, že žalobca namieta nesprávnosť vyhodnotenia vynaloženia náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, teda žalobné námietky smerujú do správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ( ). Princíp správneho uváženia predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Možnosť uváženia poskytujú právne normy aj svojou všeobecnou a relatívne neurčitou formuláciou, ako je tomu aj v danej veci. Úlohou súdu, ani jeho oprávnením nie je nahradiť správnu úvahu vlastnou úvahou. Avšak ani v tomto prípade nie je súdny prieskum vylúčený (nie je ale absolútny) a správny súd posudzuje v medziach žaloby (tvrdení žalobcu) či nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, najmä či úsudok žalovaného, ktorý vychádza z hodnotenia zistených skutkových okolností, nespočíval v nesprávnej interpretácii zákona alebo v skutkovej podstate odporujúcej obsahu spisu a zásadám logického myslenia. 63. Udržiavanie platnosti patentu, Európskeho patentu a dodatkového osvedčenia platením udržiavacích poplatkov je základnou podmienkou ich verejnoprávnej ochrany. Platenie poplatkov pre zachovanie práv z priemyselného vlastníctva predpokladá tiež Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva uverejnený v Zbierke v znení neskorších zmien. Špecifickosť týchto udržiavacích poplatkov si vyžiadalo prijatie samostatného zákona - nakoľko všeobecná právna úprava o platení správnych poplatkov bola nepostačujúca. V dôsledku márneho uplynutia lehoty na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu, v zmysle patentového zákona patent zanikne. Je zrejmé, že sa jedná o výrazný zásah do práv majiteľa patentu, preto zákonodarca upravil mechanizmus uvedenia do predošlého stavu v ustanoveniach 64. Podľa správneho súdu základné pochybenie v úsudku žalovaného pri posudzovaní vynaloženia náležitej starostlivosti spočíva v tom, že nezohľadnil konanie žalobcu ako náležitú starostlivosť, ktorú si vyžadovali okolnosti, čo vyústilo v zásade do „potrestania" žalobcu stratou práv majiteľa patentu, akoby išlo o opomenutie zaplatiť udržiavací poplatok, teda konanie laxné, benevolentné, nesmerujúce k účelu platenia poplatku, t. j. za udržiavanie platnosti patentu, za poskytovanú verejnoprávnu ochranu, ak žalobca práve v rovnakom období vykonával úkony smerujúce k nadobudnutiu patentu. V snahe predísť k nežiaducemu zániku týchto práv zákonodarca v súlade so záväzkom, ktorý pre Slovenskú republiku vyplýva z Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva v zákone zakomponoval aj dodatočnú šesť mesačnú lehotu na zaplatenie udržiavacieho poplatku. 65. Pochybenie v správnej úvahe žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu spočíva v tom, že nezohľadnili realizáciu prevodu patentu ako aj úkony s tým súvisiace. Neobstojí argumentácia žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že žalobca prvýkrát až v žalobe uvádza dôvody zmeškania dodatočnej lehoty vo vzťahu k prevodu patentu. Žalobca už vo vyjadrení k výsledku prieskumu žiadosti, v jeho podaní zo dňa 29.01.2019 namietal, že samotný prevod patentu by bez predĺženia jeho platnosti nemal zmysel. S uvedenou námietkou žalobcu sa úrad nevysporiadal. Ak úrad, prvostupňový orgán aj žalovaný pri vytváraní úsudku nezohľadňovali aj túto namietanú skutočnosť, teda nereagovali na namietané skutočnosti ohľadom prevodu patentu a okolnosti okolo neho ako ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie aj dodatočnej lehoty, nepostupovali v súlade so zákonom a ich rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením a 66. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu, že pred orgánmi verejnej správy došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pokiaľ sa nevysporiadali s označeným rozhodnutím Európskeho patentového úradu, správny súd zastáva názor, že žalovaný po zistení vady v označení rozhodnutí, ktorých použitia sa žalobca v administratívnom konaní dovolával, nepostupoval v súlade s Správneho poriadku. Z konštantnej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak sa náležite nevysporiadal s rozhodnutím, na ktoré poukazoval účastník konania. Uvedené je naliehavejšie o to viac, že nejde o situáciu, ktorej riešenie bez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu. V takom prípade musí rozhodujúci orgán vysvetliť svoje právne úvahy s prípadnou citáciou publikovanej judikatúry, resp. názorov právnej vedy. Ak argumentuje za takejto situácie účastník konania názormi vyplývajúcimi z iných rozhodnutí súdov vyššej autority, judikatúrou, musí sa s nimi rozhodujúci orgán argumentačne vysporiadať. Len tak

môže byť jeho rozhodnutie presvedčivé, že správny výklad práva je práve ten, ktorý zvolil. Úrad mal a mohol vyzvať účastníka konania na označenie rozhodnutia, na ktoré odkazoval, aby si mohol splniť svoju zákonnú povinnosť zaoberať sa s ním. Argumentáciu žalovaného, že predmetné rozhodnutie nevedel dohľadať, vzhľadom na jeho postavenie, považuje správny súd za nesprávne a rozhodnutie vydané bez vysporiadania sa s predmetným rozhodnutím Európskeho patentového úradu za arbitrárne. Na druhej strane nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že postup úradu je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 6 Správneho poriadku, pretože rozhodnutie Európskeho patentového úradu nie je možné považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe žalovanému z jeho činnosti. 67. K dovolávaniu sa žalobcu na rovnaký postup a rozhodnutie ako vo veci úradu sp. zn. EP XXXXXXX/ E XXXX G./XXX-XXXX z 21.12.2010, správny súd zastáva názor, že úrad pri rozhodovaní musí dodržiavať zásadu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, teda dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V zhode so závermi rozhodnutia predsedníčky úradu z 20.12.2010, ako aj z rozhodnutí a odvolacích senátov Európskeho patentového úradu žalobca tvrdil, že aj v jeho prípade išlo o mimoriadnu a ojedinelú okolnosť, pričom úrad nezohľadnil, že v danom prípade tento mechanizmus uspokojivo fungoval, všetky úkony prebehli v súlade so zavedenou praxou až do momentu nezohľadnenia upomienok príslušnou pracovníčkou kancelárie U.. Významnými sú skutkové okolnosti tej-ktorej veci. Aj keď sa riešené prípady môžu zdať obdobné, môžu sa odlišovať v nepatrných skutkových okolnostiach, ktoré však môžu byť zásadnými pre rozhodnutie. Preto sa správny súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že prípadnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemožno zakladať na výsledku konaní v iných veciach, ktoré sa javia ako obdobné, ale na základe rozporu so zákonom. Na uvedenom však nič nemení, že úrad sa musí vysporiadať s argumentáciou účastníka, ktorá odkazuje na právne závery v rozhodnutiach, ktoré môžu byť pre daný prípad analogicky využiteľné, prípadne i tak, prečo ich nepovažuje pre daný prípad za relevantné. 68. Pre posúdenie predmetnej žiadosti je dôležité ustáliť, či ide o mimoriadnu a ojedinelú okolnosť, tak ako tvrdí žalobca. Ani v jednom riešenom prípade, na ktoré odkazoval žalobca nedošlo k zmeškaniu lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku za okolností, keď dochádzalo k prevodu patentu. Správny súd zastáva názor, že posudzovať splnenie podmienky vynaloženia náležitej starostlivosti je potrebné v súvislosti s okolnosťami, ktorú si vyžadovali. Takouto okolnosťou, ktorá determinovala intenzitu náležitej starostlivosti bola skutočnosť, že dochádzalo k prevodu patentu, čo zároveň, z dôvodov vyššie uvedených logicky vylučovalo nezáujem žalobcu na zaplatení udržiavacieho poplatku za poskytovanie verejnoprávnej ochrany patentu. Kancelária U. ako poverený zástupca žalobcu dal listom zo dňa 18.10.2016 pokyn kancelárii Q. & F. na podanie žiadosti o prevod patentu v súlade so zmluvou o prevode a na zaplatenie udržiavacieho poplatku už v dodatočnej lehote po uplynutí riadnej lehoty dňa 28.09.2016. Potom faktúra, ktorou bola fakturovaná cena za predmetné služby v zmysle listu z 18.10.2016, doručená kancelárii U. dňa 16.02.2017 spolu s potvrdením o prevode patentu mohla dôvodne u zástupcu žalobcu vyvolať presvedčenie o bezdôvodnosti doručenej upomienky dňa 14.02.2017. 69. Správny súd má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie vychádza z nesprávnej aplikácie správnej úvahy, že nejde o ojedinelú a mimoriadnu okolnosť, ale o sled viacerých okolností, na základe ktorých nemožno ustáliť záver, že žalobca postupoval s náležitou starostlivosťou primeranou okolnostiam. Omyl v úsudku pramení najmä z nezohľadnenia skutočnosti, že k nezaplateniu udržiavacieho poplatku s následkom zániku patentu došlo v období, keď žalobca nadobúdal patent s úmyslom stať sa majiteľom patentu. A teda nebol dôvod pochybovať o tom, že by žalobca nemal záujem zaplatiť udržiavací poplatok za udržiavanie platnosti patentu, čo je základnou podmienkou jeho verejnoprávnej ochrany. 70. Správny súd pre úplnosť poznamenáva, že poukazovanie žalovaného na to, že v patentovom práve treba zabezpečiť aj právnu istotu pre tretie osoby, ktoré neraz čakajú na to, že patentovaná ochrana zanikne považuje súd za neprimerané okolnostiam veci. Práva tretích osôb sú sekundárne a primárne by úrad mal postupovať v súlade s Správneho poriadku. Na uvedenom nič nemení, že ustanovenie za určitých okolností upravuje aj práva tretích osôb. 71. Povinnosťou súdu nachádzať právo (v určitej miere aj orgánu verejnej správy) neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd, teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či sa nejedná o formalistickú aplikáciu zákona bez zohľadnenia zmyslu a účelu záujmu chráneného právnou normou, čo v predmetnej veci je možnosť odpustenia zmeškania lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku platnosti patentu prostredníctvom inštitútu uvedenia do predošlého stavu. Úlohou súdu v podmienkach

materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, pričom formalizmus pri rozhodovaní nesmie prevládnuť. 72. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, v ktorom úrad nanovo vyhodnotí splnenie podmienky vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam a vysporiada sa s rozhodnutím Európskeho patentového úradu, použiteľnosti ktorého sa dovolával žalobca pri posudzovaní jeho žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu v zmysle nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie, preto orgán verejnej správy pri novom rozhodovaní zohľadní aj eventuálne nové skutočnosti. 73. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal voči žalovaného právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa , o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . 74. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.