Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-67Cpr-6-2023.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-67Cpr/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: LKQ SK s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 15, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: N.. Y. Č., bytom C. XXXX/XX, XXX XX X., B. XX.XX.XXXX o zaplatenie 3.700,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.700,- eur od 03.08.2022 do zaplatenia, a to všetko do trochu dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.700,- eur od 03.08.2022 do zaplatenia a náhrady trov sporového konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 01.05.2015. Žalovaný počas trvania pracovného pomeru porušil povinnosti pri plnení svojich pracovných úloh, v dôsledku čoho podľa § 179 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody v celkovej výške 4.917,99 eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o náhrade škody zo dňa 30.09.2021 (ďalej len „Dohoda“). Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi titulom náhrady škody splátky, a to nasledovne:
dňa 30.09.2021 sumu 409,86 eur, dňa 31.10.2021 sumu 409,83 eur, dňa 30.11.2021 sumu 409,83 eur, dňa 31.12.2021 sumu 409,83 eur, dňa 31.01.2022 sumu 409,83 eur, dňa 28.02.2022 sumu 409,83 eur, dňa 31.03.2022 sumu 409,83 eur, dňa 30.04.2022 sumu 409,83 eur, dňa 31.05.2022 sumu 409,83 eur, dňa 30.06.2022 sumu 409,83 eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 409,83 eur, dňa 31.08.2022 sumu 409,83 eur, spolu 4.917,99 eur (ďalej len „Záväzok“).
2. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že ak je žalovaný v omeškaní so zaplatením niektorej splátky po dobu viac ako 3 dní, stáva sa splatným celý Záväzok žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi Záväzok iba čiastočne, a to splátkami vo výške 409,86 eur dňa 30.09.2021, vo výške 308,13 eur dňa 16.03.2022 a vo výške 500,- eur dňa 02.08.2022. nezaplatená časť Záväzku tak predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 3.700,- eur.
3. Žalobca k žalobe na podporu svojich tvrdení predložil ako listinné dôkazy:
výpis z obchodného registra žalobcu, potvrdenie o pobyte žalovaného, dohoda o náhrade škody zo dňa 30.09.2021, výzva na náhradu škody zo dňa 18.01.2023.
4. Súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní. Žalobca si žalobu prevzal dňa 18.09.2023, avšak k žalobe sa v súdom stanovenej lehote a ani do dňa vyhlásenia tohto rozsudku nevyjadril a teda žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel. Súd z uvedeného dôvodu nariadil vo veci pojednávanie i bez vyjadrenia žalovaného k žalobe, a to na termín 28.03.2024, na ktoré pojednávanie sa sporové strany nedostavili, pričom žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22.03.2024, pojednávanie odročiť nežiadal a navrhol, aby súd vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 01.05.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný pôsobil u žalobcu na pracovnej pozícii obchodného zástupcu s miestom výkonu práce na pobočke žalobcu v Senci. Žalovaný v niektorých prípadoch vystavil zákazníkom žalobcu faktúry za zariadenia, ktoré si títo zákazníci neobjednali a zároveň týmto zákazníkom ani neboli dodané, pričom so zariadeniami žalovaný naložil žalobcovi neznámym spôsobom. Takto žalobcovi ako zamestnávateľovi vznikla úmyselným konaní žalovaného ako zamestnanca celková škoda vo výške 4.917,99 eur.
7. Žalobca a žalovaný následne uzatvorili Dohodu o náhrade škody zo dňa 30.09.2021, v ktorej žalovaný ako dlžník výslovne vyhlásil, že uznáva svoj Záväzok vo výške 4.917,99 eur, ktorý vznikol z dôvodu zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. Žalovaný sa zaviazal tento Záväzok uhradiť žalobcovi celkovo v dvanástich splátkach vo výške 409,83 eur, s výnimkou prvej zvýšenej splátky vo výške 409,86 eur, ktoré boli splatné vždy ku koncu každého jednotlivého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 30.09.2021, končiac dňom poslednej splátky dňa 31.08.2022. Strany sa tiež dohodli, že omeškaním žalovaného s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 dni sa posledným dňom tejto lehoty stáva splatný celý Záväzok žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas iba prvú splátku vo výške 409,86 eur dňa 30.09.2021, pričom už druhú splátku splatnú dňa 31.10.2021 neuhradil ani riadne a ani včas, keď ďalšie jeho plnenie bolo v nižšej sume, tj. vo výške 308,13 eur a zároveň uhradené po splatnosti, až dňa 16.03.2022. Žalovaný následne plnil v prospech žalobcu ešte sumu vo výške 500,- eur dňa 02.08.2022. Nezaplatená časť Záväzku tak predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 3.700,- eur.
8. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 319 CSP Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
11. Podľa § 320 CSP Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
12. Podľa § 321 CSP Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.
13. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20240301> a 185 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20240301>.
14. Podľa § 186 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
15. Súd neprihliadal na návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko predmetom sporu je peňažné plnenie vyplývajúce alebo súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom žalovaný je zamestnancom. Z tohto dôvodu je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 321 CSP neprípustné vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného, a to napriek tomu, že žalobca to výslovne navrhol.
16. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a 151 CSP upravujú procesnú povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne poprieť tvrdenia protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné.
17. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v súčasnej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v súčasnej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a prostriedkoch procesného útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Niektoré procesné zásady sú do istej miery modifikované v tzv. sporoch s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patria aj individuálne pracovnoprávne spory medzi zamestnávateľom a zamestnancom vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo iných obdobných vzťahov, pri ktorých súd aj z vlastnej iniciatívy vykoná dôkazy nenavrhnuté stranami sporu, ak je to potrebné na rozhodnutie súdu vo veci (§ 319 CSP), pri ktorých je vylúčené použitie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v neprospech zamestnanca (§ 320 CSP) a pri ktorých je tiež vylúčené použitie ustanovení o rozsudku pre zmeškanie v neprospech zamestnanca (§ 321 CSP). Ani uvedené však nemá vplyv na procesnú povinnosť zamestnanca ako strany sporu uviesť súdu rozhodujúce skutkové tvrdenia na svoju obranu, resp. na vyhodnotenie tvrdení zamestnávateľa súdom ako nesporných (§ 151 CSP) v prípade, ak zamestnanec ostane v konaní úplne pasívnym, žiadne z tvrdení zamestnávateľa nepoprie a ani len nespochybní a tieto nie sú spochybnené ani vykonanými dôkazmi.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný ako zamestnanec svojím úmyselným konaním spôsobil žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu, a to tak, že vystavil v mene a na účet žalobcu faktúry rôznym zákazníkom žalobcu, pričom predmetom fakturácie malo byť dodanie zariadení zo strany žalobcu, avšak uvedení zákazníci si tieto zariadenia neobjednali, neboli im dodané a žalovaný s týmito zariadeniami naložil žalobcovi neznámym spôsobom. Žalovaný tak žalobcovi spôsobil škodu v celkovej výške 4.917,99 eur. Žalobca tieto skutočnosti fakticky potvrdil tým, že sú konštatované v obsahu Dohody, ktorú žalovaný podpísal, pričom súčasťou dohody je nielen špecifikácia skutkového deja, na základe ktorého došlo k vzniku škody, ale aj vyhlásenie žalovaného o uznaní Záväzku. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah zo zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení § 179 ods. 1 a nasl. Zákonníka práce, pričom ide o škodu spôsobenú úmyselným konaním žalovaného, preto súd nemohol aplikovať ustanovenia o limitácii náhrady škody v pracovnoprávnych vzťahoch a nepovažoval teda za potrebné zisťovať výšku mzdy žalovaného. Výška škody medzi stranami nebol sporná s poukazom na ustanovenie § 151 CSP ako aj na obsah Dohody, ktorú obidve sporové strany podpísali. Súd preto považoval za dostatočne preukázané, resp. nesporné, že žalovanému najneskôr v deň podpisu Dohody vznikol Záväzok nahradiť žalobcovi škodu v celkovej výške 4.917,99 eur.
19. Žalovaný sa v súlade s Dohodou zaviazal tento Záväzok uhradiť žalobcovi celkovo v dvanástich splátkach vo výške 409,83 eur, s výnimkou prvej zvýšenej splátky vo výške 409,86 eur, ktoré boli splatné vždy ku koncu každého jednotlivého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 30.09.2021, končiac dňom poslednej splátky dňa 31.08.2022. Strany sa tiež dohodli, že omeškaním žalovaného s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 dni sa posledným dňom tejto lehoty stáva splatný celý Záväzok žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas iba prvú splátku vo výške 409,86 eur dňa 30.09.2021, pričom už druhú splátku splatnú dňa 31.10.2021 neuhradil ani riadne a ani včas, keď ďalšie jeho plnenie bolo v nižšej sume, tj. vo výške 308,13 eur a zároveň uhradené po splatnosti, až dňa 16.03.2022. Žalovaný následne plnil v prospech žalobcu ešte sumu vo výške 500,- eur dňa 02.08.2022. Nezaplatená časť Záväzku tak predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 3.700,- eur. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, aké sumy a v akých dátumoch žalovaný v prospech žalobcu plnil, preto tieto súd považoval za nesporné medzi stranami.
20. Súd dospel k záveru, že Záväzok žalovaného sa stal splatným v celom nezaplatenom rozsahu už momentom márneho uplynutia lehoty 3 kalendárnych dní odo dňa omeškania druhej splátky, teda dňa 04.11.2021, nakoľko v tento deň bol žalovaný v omeškaní s plnením druhej splátky po dobu viac ako 3 kalendárnych dní. V tento deň sa tak stala splatnou celá nezaplatená istina vo výške 4.508,13 eur, pričom nasledujúcim kalendárnym dňom, teda dňa 05.11.2021 sa žalovaný dostal do omeškania s jej plnením. Istina bola ponížená ešte platbami žalovaného vo výške 308,13 eur dňa 16.03.2022 a vo výške 500,- eur dňa 02.08.2022, pričom ku dňu podania žaloby ako aj ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavovala dlžná istina sumu 3.700,- eur.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné, resp. ktoré žalobca v dostatočnom rozsahu preukázal, považoval súd nárok žalobcu čo do istiny vo výške 3.700,- za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Nakoľko žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pri určení prvého dňa omeškania vychádzal súd z obsahu Dohody medzi sporovými stranami,
pričom ako bolo uvedené vyššie, súd považoval celý Záväzok žalovaného v časti istiny, ktorú žalovaný neplnil, za splatný dňa 04.11.2021 a žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom 05.11.2021. Žalobca sa nároku na úroky z omeškania domáhal až za obdobie od 03.08.2022 do zaplatenia, pričom súd žalobcovi nemohol priznať nárok nad rámec toho, čo si v žalobe uplatnil, preto žalobcovi nárok na úrok z omeškania za obdobie od 05.11.2021 do 02.08.2022 vrátane nepriznal. Súd teda aj v časti nároku na úrok z omeškania žalobe v celom rozsahu vyhovel. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku) určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech celom rozsahu a preto mu súd proti neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.