Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-20-2017.pdf
PDF · 132.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: PYRONOVA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Landererova 8, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Landererova 8, proti žalovanému: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Košice, Šrobárova 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 12. 2016, č. j.: 3985/2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 16. 12. 2016, č. j.: 3985/2016 žalovaný ako príslušný orgán podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie zo dňa 07. 11. 2016 č. j.: 3533/2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 03. 11. 2016 o absolvovaní štátnej skúšky, resp. o dosiahnutom vzdelaní p. R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. - T. s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby s tým, že ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný odvolal na dôvod zamietnutia - § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, presne špecifikovaný v pôvodnom rozhodnutí č. j. 3533/2016, zo dňa 07. 11. 2016.
2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15. 02. 2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 20. 02. 2017, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie považujúc ho za nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a absentuje v ňom aj riadne odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
3. V žalobe uviedol, že dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie, v oboch rozhodnutiach uvádzaných ako § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ustanoveniami zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepovažuje za relevantný, pretože informácia, ktorej sprístupnenie požadoval, nie je osobným údajom. Zastáva názor, že ak by mal žalovaný za to, že informácia o dosiahnutom vzdelaní pána R. D. je osobným údajom,
mal žiadosti nevyhovieť iba v tejto časti a sprístupniť iba informáciu o absolvovaní štátnej skúšky. V tejto súvislosti upozornil na ustanovenie § 63 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o vysokých školách), v zmysle ktorého priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Štátna skúška teda nepodlieha žiadnej špeciálnej zákonnej ochrane. Zároveň poukázal na to, že požadovaná informácia pozostávala z dvoch častí, pričom v druhej časti žiadosti v prípade, menovaná osoba u žalovaného neštudovala a neabsolvovala štátnu skúšku, žiadal oznámiť aj túto skutočnosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak dotknutá osoba u žalovaného neštudovala, túto informáciu o absolvovaní štátnej skúšky nemôže mať k dispozícii, a preto bolo povinnosťou povinnej osoby odmietnuť žiadosť o sprístupnenie informácii z dôvodu podľa § 15 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o tomto vydať písomné rozhodnutie aj s odôvodnením svojho postupu. Rozhodnutie o odvolaní považoval za nezákonné aj z dôvodu, že neobsahuje riadne odôvodnenie, pretože iba odkazuje na strohé odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a žalovaný sa v ňom žiadnym spôsobom nezaoberal argumentáciou žalobcu, uvádzanou v odvolaní. Preto ho považoval za arbitrárne, nepreskúmateľné a teda nezákonné.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S námietkami žalobcu nesúhlasil s poukazom na to, že platný zákon o vysokých školách sprístupnenie informácie o absolvovaní, resp. neabsolvovaní štátnej skúšky, resp. informáciu o dosiahnutom vzdelaní neumožňuje, nakoľko právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb je jednou z neoddeliteľných súčastí práva na rešpektovanie súkromného života, a preto požíva vysoký stupeň právnej ochrany. Citujúc ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov) uviedol, že požadovaná informácia o absolvovaní resp. neabsolvovaní štátnej skúšky na vysokej škole je osobným údajom a v tejto súvislosti konštatoval, že osobnými údajmi môžu byť akékoľvek údaje, týkajúce sa konkrétnej osoby a preto aj zákon o ochrane osobných údajov v sebe neobsahuje presný výpočet údajov, ktoré možno považovať za osobné údaje, tento poskytuje len demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Poukázal tiež na ustanovenie § 73 zákona o vysokých školách, podľa ktorého vysoká škola vedie register študentov, ktorý je neverejným informačným systémom vysokej školy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je vysoká škola. Tento slúži na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely; zaznamenáva sa do neho meno, priezvisko, rodné priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, rodinný stav, miesto trvalého pobytu, pohlavie a štátne občianstvo študenta a meno, priezvisko a rodné priezvisko rodiča študenta. U cudzinca sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra. Okrem uvedených údajov sa do neho zaznamenávajú o jednotlivých študentoch aj iné údaje, okrem iného aj údaj o absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule (§ 73 ods. 4 písm. g). Údaje o študentovi podľa § 73 ods. 5 cit. zákona môžu vysoké školy poskytovať iba iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta. Uviedol, že podľa § 73a zákona o vysokých školách MŠVVaŠ SR vedie centrálny register študentov, ktorý je neverejným informačným systémom verejnej správy a je jeho správcom a prevádzkovateľom. Tento slúži na centrálnu evidenciu študentov a absolvovaného štúdia na vysokých školách, štatistické účely a rozpočtové účely, je zdrojom platných údajov o študentoch pre potreby vysokých škôl, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy alebo právnických osôb podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 396/2012 Z. z. o fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov). MŠVVaŠ SR na základe dohody s príslušným orgánom poskytne osobné údaje formou automatizovaného prístupu k údajom v centrálnom registri študentov, ak informácia o štúdiu na vysokej škole je rozhodujúca pre ich rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov a pod.) a sú teda oprávnení na spracúvanie osobných údajov o študentovi. Vysoká škola poskytuje údaje z registra študentov do centrálneho registra študentov raz mesačne v rozsahu podľa § 73 ods. 3 a 4 cit. zákona okrem študentov vojenskej vysokej školy, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. Žalovaný konštatoval, že § 63 ods. 2 zákona o vysokých školách upravuje možnosť účasti verejnosti v daný konkrétny deň na priebehu a vyhlásení výsledku štátnej skúšky študenta, avšak pokiaľ túto možnosť v daný deň verejnosť nevyužije, má za to, že od tohto dňa sú údaje o vykonaní štátnej skúšky konkrétnej osoby chránené zákonom o ochrane osobných údajov a bez súhlasu tejto osoby nie je možné tento údaj poskytnúť. Vzhľadom na to, že žalobca nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy ani iným orgánom verejnej správy a nie je ani právnickou osobou, ktorej by bolo možné osobné údaje podľa osobitných predpisov bez súhlasu
dotknutej osoby poskytnúť, povinnosťou žalovaného bolo požadovanú informáciu nesprístupniť. Na okraj veci uviedol, že žiadny zákon neukladá žalovanému povinnosť zabezpečovať súhlas dotknutej osoby so sprístupnením požadovanej informácie pre žiadateľa.
5. V replike zo dňa 16. 05. 2017 žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej skutkovej ako aj právnej argumentácie, uvedenej v podanej žalobe. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal s jedným zo žalobných dôvodov, a to absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá zakladá rozpor takéhoto rozhodnutia s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný svoj postup (aj keď nesprávny) odôvodňuje až v ostatnom vyjadrení, avšak svoj postup mal takýmto spôsobom odôvodniť už v napadnutom rozhodnutí. Výklad § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalovaným považuje za účelový s tým, že podľa jeho názoru pod citované zákonné ustanovenie by bolo možné subsumovať napr. informáciu o získanom akademickom titule a pod., ale v žiadnom prípade nie informáciu o absolvovaní verejnej štátnej skúšky. Úvahy žalovaného o neaplikovateľnosti § 63 ods. 2 zákona o vysokých školách považuje za nepodložené, keďže žalovaný opäť iba účelovo odôvodňuje „fázy“ verejnosti štátnej skúšky, keď na jednej strane sú štátna skúška aj vyhlásenie jej výsledku verejné, avšak táto verejnosť má bez ďalšieho odôvodnenia následne zaniknúť. Opakovane poukázal na nesprávnosť postupu žalovaného v súvislosti s druhou časťou jeho žiadosti s odkazom na § 15 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ak by mal žalovaný informáciu o absolvovaní štátnej skúšky dotknutej osoby k dispozícii, túto mohol nesprístupniť podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (s čím sa však nestotožňuje, keďže podľa jeho názoru táto informácia nie je osobným údajom), ak však dotknutá osoba u žalovaného neštudovala, túto informáciu o absolvovaní štátnej skúšky nemohol mať k dispozícii, a preto mal povinnosť odmietnuť žiadosť o sprístupnenie informácii z dôvodu podľa § 15 ods. 1 a o tomto vydať písomné rozhodnutie aj s odôvodnením svojho postupu. Za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že žiadny zákon mu neukladá povinnosť zabezpečovať súhlas dotknutej osoby so sprístupnením požadovanej informácie pre žiadateľa, pretože takáto povinnosť povinnej osoby analogicky vyplýva z § 11 ods. l písm. a) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je aj ustanovená fikcia pre prípad, ak by osoba oprávnená dať súhlas na sprístupnenie informácie tento neudelila. V prípade, ak žalovaný mal za to, že pre sprístupnenie informácie je potrebný súhlas dotknutej osoby, ktorý nebol súčasťou žiadosti, mal postupovať podľa § 14 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a vyzvať žalobcu na doplnenie neúplnej žiadosti, aj spolu so stanovením lehoty a poučením. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval.
6. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Zb. - Správneho súdneho poriadku (SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa, ako aj úplný obsah administratívneho spisu, vzťahujúceho sa na dané konanie o poskytnutie žiadaných informácií a po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
7. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že e-mailovou žiadosťou zo dňa 03. 11. 2016 asistentka žalobca p. Z. Š. požiadala povinnú osobu - Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sprístupnenie verejnej informácie o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom vzdelaní pána R. D., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko Š.-T. a v prípade, že u nej menovaný pán neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku, poprosila o informáciu aj o tejto skutočnosti.
8. O uvedenej žiadosti rozhodla povinná osoba rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2016 č. j.: 3533/2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 03. 11. 2016 s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby s tým, že ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.
9. O odvolaní žalobcu zo dňa 23. 11. 2016, doručenom povinnej osobe dňa 28. 11. 2018, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
10. Správny súd uznesením zo dňa 21. 06. 2018, č. k. 7S/20/2017-28 uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 193 SSP povinnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia uviesť dôvody, pre ktoré nemožno žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť.
11. Dňa 02. 07. 2018 bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 26. 06. 2018, v ktorom žalovaný reagujúc na citované uznesenie súdu uviedol že žalovaný je oprávnený spracúvať (t. j. aj poskytovať a sprístupňovať) osobné údaje dotknutej osoby bez jej súhlasu, ak je spracúvanie jej osobných údajov nevyhnutné podľa osobitného predpisu (minimálne s právnou silou zákona) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pri spracúvaní osobných údajov na základe tohto právneho základu je žalovaný viazaný povinnosťou spracúvať osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý tento osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva ustanovuje. Žalovaný je teda oprávnený spracúvať len také osobné údaje, ktoré sú priamo vymedzené osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou alebo také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie osobitným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou stanoveného účelu. Požadované informácie nie je možné žalobcovi sprístupniť, pretože žalovaný by konal v rozpore so zák. č. 211/2000 Z. z., zák. č. 131/2002 Z. z., zák. č. 122/2013 Z. z., účinných v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácii žalobcom. Citujúc § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a § 10 zákona o ochrane osobných údajov zdôraznil, že žiadosť žalobcu nie je možné subsumovať pod dôvody sprístupnenia stanovené zákonom a žalovaný ani nedisponuje súhlasom dotknutej osoby na sprístupnenie požadovaných osobných údajov žalobcovi. Na tomto závere nemení nič ani fakt, že podľa § 63 ods. 2 zákona o vysokých školách priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. S poukazom na § 73 zák. o vysokých školách zhodne ako v písomnom vyjadrení uviedol, že vychádzajúc z citovaných ustanovení je potrebné uzavrieť, že neexistuje zákonný dôvod pre sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií. V danom prípade žalobca žiadal sprístupniť údaje patriace výlučne do súkromnej sféry dotknutej osoby, a to bez toho, aby jestvoval akýkoľvek verejný alebo iný naliehavý záujem na ich poskytnutí. Je vylúčené, aby právo na poskytnutie informácií malo prednosť pred právom na ochranu osobných údajov. Vzťah obidvoch práv je zreteľne premietnutý do ustanovení zák. č. 211/2000 Z. z.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
13. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
14. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
15. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
16. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
18. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
20. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov alebo ich rozsah podľa odseku 4 ustanovuje priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo tento zákon. Ak zoznam alebo rozsah osobných údajov nie je ustanovený, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania pri dodržaní povinností podľa § 6 ods. 2 písm. c) až f) a i).
21. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak
a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou alebo pri rokovaní o zmene zmluvy, ktoré sa uskutočňujú na žiadosť dotknutej osoby,
c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby,
d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti, výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 28 ods. 3 písm. c),
e) sa spracúvajú osobné údaje, ktoré už boli zverejnené v súlade so zákonom a prevádzkovateľ ich náležite označil ako zverejnené; ten, kto tvrdí, že spracúva zverejnené osobné údaje, na požiadanie preukáže úradu, že spracúvané osobné údaje boli už zákonne zverejnené,
f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo
g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie
bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona.
23. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vysoká škola vedie register študentov. Register študentov je neverejný informačný systém vysokej školy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je vysoká škola.
24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia register študentov slúži na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov. Vysoká škola eviduje v registri študentov aj údaje o študentoch inej vysokej školy, ktorým poskytla ubytovanie v študentskom domove podľa § 98 v rozsahu podľa odseku 3 a odseku 4 písm. e).
25. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia do registra študentov sa zaznamenáva meno, priezvisko, rodné priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, rodinný stav, miesto trvalého pobytu, pohlavie a štátne občianstvo študenta a meno, priezvisko a rodné priezvisko rodiča študenta. U cudzinca sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.
26. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v registri študentov sa okrem údajov podľa odseku 3 zaznamenávajú o jednotlivých študentoch aj údaje o
a) zápise na štúdium,
b) predchádzajúcom vzdelaní, c) študijnom programe, d) zápise do ďalšej časti štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. j), e) pridelení ubytovania, f) poskytovaní štipendia podľa § 54 ods. 18 a § 95, g) absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule, h) prerušení štúdia, i) skončení štúdia j) vysokoškolskom diplome, k) štúdiu na inej vysokej škole, l) štúdiu spoločného študijného programu na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku, m) povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách, n) počte kreditov, ktoré študent získal za doterajšie štúdium študijného programu, v ktorom je zapísaný, o) školiteľovi, v rozsahu meno, priezvisko, ak ide o študenta doktorandského štúdia a ak ide o zamestnanca vysokej školy, odkaz na register zamestnancov, p) špecifickej potrebe podľa § 100, q) jazyku, v ktorom študent študuje príslušný študijný program.
27. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a) meno a priezvisko vrátane titulov, b) dátum narodenia, c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje, d) formu štúdia, e) informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia.
28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
28. Podľa § 193 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
30. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného súd využil oprávnenie, vyplývajúce mu z citovaného § 193 SSP a tohto uznesením (ako to vyplýva z bodu 10 odôvodnenia rozsudku) vyzval na uvedenie dôvodov, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Po vyhodnotení obsahu podania žalovaného zo dňa 26. 06. 2018 (bod 11 odôvodnenia rozsudku) a dôvodov v ňom uvedených v nadväznosti na odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správny súd konštatuje, že existencia dôvodov na nesprístupnenie požadovanej informácie bola dostatočne preukázaná.
31. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, ktorými žalobcovi neboli sprístupnené informácie, špecifikované v jeho žiadosti zo dňa 03. 11. 2016 z dôvodu, že ide o informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keďže požadované boli informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, spracúvaných v informačnom systéme povinnej osoby.
32. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. To, či je nejaký údaj osobným je potrebné posudzovať v danej situácii na základe dostupných údajov, ktoré možno k fyzickej osobe priradiť. Zákonná definícia osobných údajov neobsahuje kritérium určenia konkrétnej identity fyzickej osoby. Na základe jej znenia postačuje, aby bola osoba „určiteľná“. Určiteľnosť je v kontexte ochrany osobných údajov stav, keď je fyzickú osobu, na základe určitého údaja alebo viacerých údajov, možné identifikovať. Fyzická osoba sa vo všeobecnosti môže považovať za „identifikovanú“ vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny, čiže dôjde k jednoznačnému určeniu jej identity. Identifikácia sa obvykle realizuje prostredníctvom konkrétnych informácií, ktoré môžeme nazvať „identifikátormi“, a ktoré majú úzky vzťah ku konkrétnemu jednotlivcovi. Miera, do akej sú identifikátory v danom prípade postačujúce na identifikovanie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti, a zároveň aj od situácie ako celku. V prípadoch, keď rozsah dostupných identifikátorov neumožňuje na prvý pohľad vyčleniť konkrétnu osobu, uvedená osoba môže byť stále „identifikovateľná“, pretože určitá informácia v kombinácii s inými informáciami umožní odlíšiť jednotlivca od iných osôb. Niektoré charakteristiky sú tak špecifické, že osobu možno identifikovať bez akejkoľvek námahy, no aj kombinácia údajov určitej kategórie môže byť za určitých okolností takisto smerodajná, najmä ak má osoba prístup k určitému druhu doplňujúcich informácií. Vychádzajúc z uvedeného, osobnými údajmi sú nielen titul, meno, priezvisko, adresa a ďalšie kontaktné údaje, dátum narodenia, rodné číslo, ako aj údaje o správaní alebo konaní či biometrické údaje, ale aj akékoľvek informácie o osobných vlastnostiach, pomeroch alebo o iných špecifických znakoch, ktoré charakterizujú alebo odhaľujú fyzickú, fyziologickú, psychickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby.
33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predmetnou žiadosťou žiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácie o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom vzdelaní pána R. D., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko Š.-T. a v prípade, že u nej menovaný pán neštudoval a neabsolvoval štátnu skúšku, poprosil o informáciu aj o tejto skutočnosti.
34. Je nepochybné, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácií, týkajúcich sa konkrétnej určiteľnej fyzickej osoby, ktorú označil menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska, a ktorá bola identifikovateľná aj dosiahnutým vzdelaním, absolvovaním štátnej skúšky, t. j. údajmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a teda jednoznačne ide o informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z. z., pretože ich poskytnutím by povinná osoba potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že žiadaná informácia sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej
osoby. Podľa názoru správneho súdu komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Je preto vylúčené, aby bolo vyhovené žiadosti žiadateľa, ktorý obsah žiadosti o sprístupnenie informácie formuluje k osobným údajom fyzických osôb, ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 05. 2015 sp. zn. 3Sži/35/2014).
35. Povinná osoba ako prevádzkovateľ informačného systému - registra študentov, ktorý je v zmysle ustanovenia § 73 zákona o vysokých školách neverejným informačným systémom vysokej školy, slúžiacim na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely, je oprávnená spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby a tieto poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon (v tomto prípade zákon o vysokých školách) ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú. Vychádzajúc zo znenia v bodoch 23 až 27 odôvodnenia citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že v danom prípade zákonný dôvod pre sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií nie je daný a dotknutá osoba predchádzajúci písomný súhlas na ich sprístupnenie neudelila.
36. Za neakceptovateľnú považoval správny súd argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v replike zo dňa 16. 05. 2017, týkajúcu sa povinnosti povinnej osoby zabezpečiť súhlas dotknutej osoby so sprístupnením požadovanej informácie s odkazom na analógiu s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je ustanovená fikcia pre prípad, ak by osoba oprávnená dať súhlas na sprístupnenie informácie tento súhlas neudelila s tým, že ak potrebný súhlas dotknutej osoby nebol súčasťou žiadosti o sprístupnenie informácie, povinnosťou žalovaného bolo postupovať podľa § 14 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t. j. vyzvať žalobcu na doplnenie neúplnej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na záver, obsiahnutý v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sži 9/2013, z ktorého vyplýva, že:
"Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobných údajov ustanovuje zákon č. 428/2002 Z. z. tak, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutú osobu, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní.“
37. Postup žalovaného podľa § 14 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám by bol odôvodnený iba v prípade, ak by žiadosť žalobcu neobsahovala náležitosti predpísané v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia (ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje).
38. Poskytnutím žalobcom požadovaných informácií, a to tak v ich pozitívnom (prvá časť požadovanej informácie), ako aj negatívnom (druhá časť požadovanej informácie) vymedzení by za daných okolností
došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V nadväznosti na uvedené považoval správny súd aj argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa verejnosti priebehu štátnej skúšky a vyhlásenia jej výsledkov, ako aj nesprávnosti postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pri posudzovaní jednotlivých častí podanej žiadosti za právne irelevantnú.
39. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok, stanovených v § 137 ods. 4 SSP, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne ( § 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).