Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/375/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobkyne: X. Š., U., A. XX, J. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Andrej Cifra, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. - 112 zo 4. júna 2019

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaného žalobkyni zaplatiť 1 540 € s úrokmi z omeškania 5% p. a. od 27.11.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Ide o čiastku od žalovaného žalobkyňou vymáhanú titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa žalobkyne (Poštová banka, a.s.) postupne cez viacero subjektov na žalovaného.

2. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 19.1.2006 sa stala dlžníkom Poštovej banky, a.s. (ďalej aj len „banka“), 20.1.2006 jej bol poskytnutý úver 20 000 Sk, ktorý žalobkyňa sa zaviazala splácať celkovo v 50-tich mesačných splátkach po 626 Sk, zročných vždy k 20. dňu v mesiaci. Z oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na úhradu dlžnej sumy z 12.10.2016 zistil, že obchodnou spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom žalobkyni bolo oznámené, že 15.12.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a že následne toho istého dňa došlo k jej postúpeniu z tejto spoločnosti na žalovaného. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa v období od 17.2.2016 do 19.9.2018 žalovanému v splátkach postupne zaplatila celkovo 1 540 €. Ďalším zistením bolo, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/XXXX z 15.12.2010 pohľadávka banky ako pôvodného veriteľa bola postúpená na obchodnú spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, tá následne zmluvou č. X/XXXX z 24.2.2011 predmetnú pohľadávku postúpila na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ktorá následne (15.12.2014) danú pohľadávku postúpila na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. dňa 15.12.2014 a toho istého dňa BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. pohľadávku postúpila na žalovaného.

3. Z dôvodu, že pôvodne ide o pohľadávku banky voči spotrebiteľovi, s poukazom na ustanovenie o bankách (ďalej aj len „ZoB“) konštatoval, že spôsobilým predmetom

postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní bol v omeškaní, pričom ide o zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nepriklonil sa tak k právnemu názoru žalovaného, že hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky v podobe prísnejších zákonných podmienok ustanovených v §92 ods. 8 ZoB bola výlučne ochrana bankového tajomstva bez akéhokoľvek vplyvu na platnosť samotnej cesie na nebankový subjekt. Konštatoval ďalej, že v danom prípade súd nedisponoval listinou, ktorou by žalovaný alebo jeho právni predchodcovia boli vyzvali žalobkyňu k úhrade dlžnej sumy potom, čo žalobkyňa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní bola v omeškaní, nedisponoval ani listinou, podľa ktorej právny predchodca žalovaného mal úver vyhlásiť za predčasne splatný bez ohľadu na skutočnosť, či to žalobkyňa namietala alebo nie, hoci uviedla, že nemá vedomosť o existencii tejto listiny. Vyvodil preto, že neboli splnené zákonom požadované podmienky na postúpenie pohľadávky ustanovené v §92 ods. 8 ZoB na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, čím zmluva sa dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právnych úkonov, pričom podľa súdu prezumpcia znalosti právnych predpisov zverejnených v Zbierke zákonov vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Banka nebola preto oprávnená tomuto subjektu postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti vrátane úrokov z neho. Zmluvu o postúpení pohľadávok z 15.12.2010 v zmysle §39 o. z. vyhodnotil preto ako neplatný právny úkon a vzhľadom na to v súlade so zásadou, „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má“, za neplatné považoval aj všetky nadväzujúce zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.2.2011 a 15.12.2014 vrátane tej, ktorou pohľadávka bola postúpená žalovanému. Majúc na zreteli túto skutočnosť dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia pohľadávky a za daných okolností nemohol prihliadať ani na dohodu o privatívnej novácii z 1.2.2016, čoho žalovaný sa dovolával.

4. Na základe týchto úvah konštatoval, že zo strany žalobkyne ide o plnenie bez právneho dôvodu, kde právny dôvod neexistoval od začiatku. Právne uzavrel, že k bezdôvodnému obohateniu získanému takýmto plnením (§451 ods. 2, 456 a 457 o. z.) došlo okamihom poskytnutia plnenia s tým, že tento okamih zároveň určuje aj počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Posudzovaním premlčania žalobou uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa zaoberal v dôsledku žalovaným uplatnenej námietky premlčania. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, tu rozdielne od predchádzajúceho už konštatoval, že v posudzovanej veci ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor s ustanovením §92 ods. 8 ZoB, pričom o neplatnosti predmetných právnych úkonov bolo rozhodnuté až v tomto súdnom konaní, pričom podľa súdu, ktorý na tomto mieste znova hovorí o plnení bez právneho dôvodu, nemožno od žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa očakávať, že mohla mať vedomosť o tom, že už v čase poskytovania jednotlivých úhrad plnila bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to uzavrel, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až v októbri 2018, kedy po konzultácii s právnym zástupcom žalobkyňa sa dozvedela, že plnila bez právneho dôvodu a komu takto plnila a od tohto momentu žalobkyňa v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe si mohla uplatniť právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žalovanému plnila v období od 17.2.2016 do 19.9.2018, považoval za jednoznačné, že v danom prípade neuplynula ani subjektívna dvojročná a ani objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Tak dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala, že žalovaný na jej úkor sa bezdôvodne obohatil, pretože nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a napriek tomu od žalobkyne postupne v splátkach prijal celkovo 1 540 €. Uzavrel preto, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, a v celom rozsahu jej vyhovel. Na platenie úrokov z omeškania žalovaného zaviazal v súlade s ustanovením o. z. v spojení s nariadenia vlády č. konštatujúc, že žalobkyňa predžalobnou výzvou žalovaného vyzvala na úhradu žalovanej sumy do 26.11.2018, počnúc dňom 27.11.2018 žalovaný preto preukázateľne sa dostal do omeškania, a počiatok omeškania preto stanovil týmto dňom.

5. V konaní plne úspešnej žalobkyni proti plne neúspešnému žalovanému priznal náhradu jej trov v rozsahu 100 % postupujúc pritom v súlade s ustanovením a a ods. 1 a (výrok II.).

6. Žalovaný proti rozsudku podáva odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Považuje za nesprávny názor súdu o neplatnosti postúpenia úverovej pohľadávky na žalovaného odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu SR, v zmysle

ktorého v prípade §92 ods. 8 ZoB ide o kogentné ustanovenie v tom zmysle, že strany si ho nemôžu zúžiť, „poskytuje však možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe, ako banke“, pričom netvrdí, že by podmieňovalo možnosť postúpenia pohľadávok tými podmienkami a ani sa nezdá, že by ich bolo potrebné považovať za podmienky platnosti postúpenia. Zotrval na svojom názore, že účelom §92 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Pokiaľ by ale žalovaný pripustil, že dané ustanovenie ZoB diktuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt, tvrdí, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola zároveň písomnou výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, pričom žalobkyňa s plnením bola v omeškaní už od marca 2007, t. j. do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky bola v omeškaní jednoznačne dlhšie, ako 90 dní. Z týchto dôvodov preto tak či tak považuje za nesprávny záver okresného súdu o neplatnosti postúpenia úverovej pohľadávky na žalovaného. Poukazuje tiež na dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným z 1.2.2016 o privatívnej novácii, v dôsledku ktorej došlo k zániku záväzkov vzniknutých zo zmluvy o úvere a k ich nahradeniu novým záväzkom vyplývajúcim z tejto dohody. Žalovaný nesúhlasí ani s právnym posúdením súdu vo vzťahu k počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vecne správny. Pokiaľ ide o písomnú výzvu v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 ZoB zdôrazňuje, že žalovaný v konaní žiadnu takú výzvu nepredložil, nepreukázal, že žalobkyňa ako dlžník aj napriek takejto písomnej výzve zo strany banky po jej prevzatí so splnením svojho záväzku bola v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Stotožňuje sa so závermi okresného súdu o nesplnení ďalšej podmienky, ktorou je preukázanie, že postupovaná pohľadávka sa už stala splatnou. Vzhľadom na to, že počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby sa musí odvíjať od reálne preukázanej, t. j. nielen predpokladanej vedomosti dlžníka o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, súhlasí so záverom okresného súdu aj ohľadom k počiatku plynutia tejto premlčacej doby.

8. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť ( a 355 a nasl. o odvolaní).

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 25.11.2020 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 19.11.2020 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( a za použitia ).

11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad zakotvených v ustanovení , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, že Poštová banka, a.s. ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ 19.1.2006 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej dodávateľ žalobkyni poskytol úver 20 000 Sk, ktorý žalobkyňa sa zaviazala splácať celkovo v 50-tich mesačných splátkach po 626 Sk, zročných vždy k 20. dňu v mesiaci (ďalej aj len „zmluva o úvere“). Žalobkyňa si svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne, banke voči žalobkyni vznikla preto pohľadávka na omeškané peňažné plnenie. Následne došlo k zmluvnému postúpeniu pohľadávky banky postupne na niekoľko nebankových subjektov a napokon na žalovaného. Tieto skutkové závery okresného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na týchto súd aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu však nevyvodil správny právny záver, že plnením žalobkyne v prospech žalovaného tento sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.

12. V zmysle §451 o. z.: (2) Bezdôvodným obohatením je (i) majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, (ii) plnením z neplatného právneho úkonu alebo (iii) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj (iv) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. V posudzovanej veci je potrebné si uvedomiť, že peňažné plnenie žalobkyne či už voči pôvodnému veriteľovi alebo ktorémukoľvek z jeho právnych nástupcov, t. j. aj voči žalovanému svoj pôvod nemá

v žiadnej zo zmlúv o postúpení pohľadávky, ale od počiatku ho má v platne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.1.2006 uzavretej medzi bankou ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Peňažné plnenie žalobkyne voči žalovanému v podobe plnenia jej záväzkov z tejto zmluvy nemôže byť preto plnením bez právneho dôvodu. Posudzovaná zmluva o úvere nie je ani ex tunc (od počiatku) neplatným právnym úkonom a takýmto sa nestala ani následne. Plnenie záväzku na základe tejto zmluvy o úvere na strane jeho prijímateľa bezpochyby nie je ani prospechom získaným z nepoctivých zdrojov. Dané plnenie nemožno preto subsumovať pod ustanovenie §451 o. z., keďže nespĺňa ani jednu z jeho hypotéz, t. j. nemožno ho preto považovať za bezdôvodné obohatenie.

14. Podľa §524 o. z.: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa §526 o. z.: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

16. V zmysle citovaného ustanovenia (§526 o. z.) od oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi, dlžník je povinný plniť postupníkovi. Pre okamih vzniku povinnosti dlžníka plniť postupníkovi právne relevantným teda je jedine splnenie notifikačnej povinnosti postupcu voči dlžníkovi. Z pohľadu veriteľa ako postupcu splnenie notifikačnej povinnosti zároveň ale znamená, že on oznámením skutočnosti postúpenia pohľadávky dlžníkovi berie na seba riziko, že dlžník sa zbaví svojho dlhu plnením danému postupníkovi, a to aj v prípade neplatného postúpenia pohľadávky na tohto postupníka. Zákon totiž žiadne ďalšie podmienky na vznik povinnosti dlžníka plniť záväzok zo zmluvy s veriteľom postupníkovi, neustanovuje a neviaže ho teda ani na podmienku platného postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Notifikačná povinnosť postupcu v zákone je zakotvená za účelom ochrany dlžníka, aby ten ako osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi veriteľom a postupníkom a nemá preto vedomosti o jej obsahu, aj v prípade neplatného postúpenia pohľadávky vedel, komu má plniť s účinkami splnenia dlhu. Z hľadiska povinnosti dlžníka plniť záväzky zo zmluvy s veriteľom postupníkovi otázka platnosti postúpenia pohľadávky na tretiu osobu je preto právne bezvýznamnou, preto odvolací súd jej posudzovaním sa nezaoberal.

17. V danom prípade medzi stranami nebolo sporným, že banka ako postupca žalobkyni ako dlžníkovi oznámila postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 19.1.2006 zmluvou č. X/ XXXX z 15.12.2010 na obchodnú spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako na postupníka a že následne aj táto obchodná spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca žalobkyni oznámila postúpenie svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere zmluvou č. X/XXXX z 24.2.2011 na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako na nového postupníka. Vyplýva to z prehlásenia žalobkyne obsiahnutého v zmluve o privatívnej novácii, ktorú 1.2.2016 žalobkyňa uzavrela s obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. Uvedené znamená, že v danom prípade najprv banka ako v poradí prvý postupca tým, že žalobkyni ako dlžníkovi oznámila postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, vzala na seba riziko, že žalobkyňa plnením tomuto postupníkovi sa zbaví svojho dlhu voči banke, a to aj v prípade neplatného postúpenia pohľadávky z banky na tohto postupníka. Keď následne obchodná spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako v poradí druhý postupca pohľadávky voči dlžníkovi tomuto oznámila postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., rovnako vzala na seba riziko, že žalobkyňa ako dlžník plnením postupníkovi PRO CIVITAS s.r.o. tiež sa zbaví svojho dlhu voči BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, a to aj keď by postúpenie pohľadávky na PRO CIVITAS s.r.o. nemalo byť platným právnym úkonom. Žalobkyňa teda potom, čo od banky a následne aj od obchodnej spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, u oboch v postavení postupcov, sa dozvedela o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere, svoju povinnosť peňažného plnenia z tejto zmluvy o úvere voči banke bola povinná plniť najprv v prospech postupníka BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a neskôr v prospech postupníka PRO CIVITAS s.r.o.

18. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalovaný od 9.8.2017 v dôsledku zlúčenia s postupníkom PRO CIVITAS s.r.o. (výpis z obchodného registra založený na č. l. 8 spisu) je jeho právnym nástupcom, čo znamená, že žalovaný prevzal na seba o. i. aj právo obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., s ktorou sa zlúčil, na plnenie od žalobkyne zo zmluvy o úvere. To znamená, že žalovaný je nielen postupníkom na základe

zmluvy z 15.12.2014, ale aj právnym nástupcom veriteľa (postupníka) PRO CIVITAS s.r.o. Na posúdenie existencie povinnosti dlžníka plniť záväzok zo zmluvy o úvere žalovanému dosiaľ absentujúci dôkaz o splnení notifikačnej povinnosti ďalších postupcov (BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., resp. žalovaný BENCONT COLLECTION, a.s.) o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi vo vzťahu k zmluvám o postúpení z 15.12.2014 nebol preto právne relevantný.

19. Zo zhora uvedených dôvodov pokiaľ žalobkyňa plnila žalovanému ako právnemu nástupcovi obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ide o plnenie jej peňažnej povinnosti zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela s bankou, a to subjektu, ktorý najprv ako postupník a neskôr aj ako právny nástupca jedného z predchádzajúcich veriteľov žalobkyne bol oprávnený na prijatie daného plnenia od žalobkyne. Zároveň žalobkyňa v rozsahu tohto plnenia sa zbavila svojho dlhu voči veriteľovi, a to aj voči predchádzajúcemu, či predchádzajúcim, t. j. aj voči banke, ak dôvody eventuálnej neplatnosti postúpenia pohľadávky by sa mali odvíjať už od prvého postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere z banky na prvého postupníka. V zmysle právneho rozboru zhora (16. odsek tohto odôvodnenia) pre vznik povinnosti dlžníka plniť dlh zo zmluvy o úvere postupníkovi ani prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky však nie je právne relevantnou okolnosťou, preto odvolací súd posudzovaním danej otázky sa nezaoberal.

20. Z uvedených dôvodov preto pokiaľ žalobkyňa v uvedenom období žalovanému zaplatila 1 540 €, zo strany žalovaného ako prijímateľa tohto plnenia nejde o získanie bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, keďže v zmysle dohody z 1.2.2016 dlh žalobkyne voči obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. bol bezpochyby vyšší (2 326,31 €). Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa , pretože v konaní v celom rozsahu bol úspešný žalovaný, kým žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná. Žalovaný preto v celom rozsahu má nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešnej žalobkyni, pričom trovy mu preukázateľne vznikli najmä v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní. Neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).