Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Pc/47/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: H. S. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XX, U., zastúpená advokátkou JUDr. Kristínou Absolonovou, so sídlom Na Revíne 37, Bratislava proti odporcovi: D. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXXX/XB, U. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.9.2020 domáhala určenia výživného na manželku podľa § 71 Zákona o rodine tak, že odporca ako jej manžel bude zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 200 € mesačne. Konanie vo veci samej sa vedie pod sp. zn. XXPc/XX/ XXXX. V návrhu navrhovateľka uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo uzavreté dňa 12.1.2017 na matričnom úrade U. - Y. J.. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva pod spisovou značkou XXPc/XX/XXXX. Návrh na rozvod manželstva podal manžel z dôvodu, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nehospodária a v jednej domácnosti spolu nežijú. Skutočným dôvodom rozpadu manželstva bol dlhotrvajúci mimomanželský pomer manžela, z ktorého dôvodu bola manželka nútená odsťahovať sa zo spoločného bytu a na vlastné náklady si prenajala byt na N.Z. I. T. U.. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi naďalej trvá, manželia majú mať v manželstve rovnakú životnú úroveň. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to napríklad pri vyživovacie povinnosti deti k rodičom resp. vyživovacia povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tejto vyživovacie povinnosti sa tak okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje iná plnenie požadovaného zákonov charakteru inštitútu manželstva s majetkového hľadiska. Manželka je A.H. národnosti, s manželom sa spoznala v roku 2015 na A.. Od toho času začala pravidelne cestovať na Slovensko za manželom na základe turistických víz. V roku 2017 manželia uzatvorili manželstvo a manželka získala oprávnenie na pobyt na území SR. Manžel sa však po krátkom čase rozhodol odísť pracovať na J. a tak sa manželka znovu presťahovala spolu s manželom na J., pravidelne však navštevovali územie Y. N.. Manžel veľmi dobre vedel, že manželka mala sľubnú kariéru na J., bol to však on, kto trval na tom, aby sa obaja presťahovali natrvalo na Y., aby si tu založili spoločnú domácnosť, našli prácu a následne si založili rodinu. Problémy v manželstve nastali až vo februári 2019 kedy manželka odišla na dva mesiace na A., kde pracovala v rovnakej firme ako na J. odkiaľ sa spolu s manželom vrátili späť na Y.. V tomto období sa manželka prvýkrát dozvedela, že manžel má mimomanželský pomer. Po krátkom čase pochopila, že sa nejednalo len o jednu príležitostnú známosť manžela, ale o spôsob jeho života. Manžel si našiel známosť a s touto ženou udržiava dlhotrvajúci intímny a citový vzťah. Navrhovateľka napokon opustila spoločnú domácnosť, prenajala si byt, nemá prístup k žiadnym spoločným financiám nadobudnutým počas BSM, nemá prístup ani k spoločnej

nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na U. I. v U.e. Jej príjem predstavuje 1100 € netto, z ktorých financií platí nájomné za prenajatý byt naproti tomu manžel vlastní 4 nehnuteľnosti v U. a pozemky v E.. Manžel pracuje v obchodnej spoločnosti A. U. na J., kde mal podľa vedomosti manželky čistý príjem vo výške 6 000 € až 10 000 € mesačne.

2. Spolu s návrhom vo veci samej podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovala aby súd predbežne zaviazal manžela povinnosťou platiť jej výživné vo výške 200 € mesačne na vyrovnanie životnej úrovne.

3. Uznesením zo dňa 16.11.2020, č.k. XXPc/XX/XXXX-XX súd podľa v spojení s vylúčil návrh navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktoré sa po vylúčení vedie pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX.

4. Potrebu predbežnej úpravy navrhovateľka dôvodila navrhovateľka potrebou vyrovnať životnú úroveň manželov, keď manžel je výlučným vlastníkom bytu na D. I.. Č.. XX T. U., rodinného domu na Y. I..Č.. X T. U., pozemkov nachádzajúcich sa v E., pozemku o výmere XXX J.?, R..Č.. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, pozemku o výmere XXXX J.?, parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, pozemku o výmere XXX J.?, parc.č. XXX/XX zapísaný na LV č. XXX5, pozemku o výmere XXX J.?, parc.č. XXX/ XXX, zapísaný na LV č. XX0, pozemku o výmere XXXX J.?, parc.č. XXX/XXX, zapísaný na LV č. X010. Navrhovateľka nemá príjem k spoločným účtom a nemá ani prístup k nehnuteľnosti na U. I., ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manžel má príjem vo výške 6000 € až 10 000 € mesačne, pričom navrhovateľka dosahuje príjem vo výške 1 100 € netto.

5. Na preukázanie svojich tvrdení založila navrhovateľka do spisu nasledujúce listinné doklady: sobášny list, nájomnú zmluvu zo dňa 21.01.2020, potvrdenie o svojom príjme.

6. Podľa , podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa , návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ustanovenia o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa , o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava ( ods., 1,2 , ,,CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

8. Ak je navrhovateľom v konaní o určenie výživného plnoletá osoba, ktorá žiada výživné pre seba, teda predmetom konania je výživné pre plnoletú osobu, aplikujú sa pri všetkých druhoch vyživovacích povinností ustanovenia § 154 až 157 Civilného mimosporvého poriadku.

9. Z listinných dokladov založených navrhovateľkou do spisu bolo preukázané, že účastníci konania sú manželmi ( v rozvodovom konaní ), pričom minimálne od 20.01.2020, kedy navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu k bytu, nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v konaní tvrdí, že životná úroveň jej manžela je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň jej samej. V návrhu vypočítavá nehnuteľnosti, ktorých by mal byť jej manžel výlučným vlastníkom, avšak listy vlastníctva súdu nepredložil. Tvrdenia o výške prímu jej manžela zostali tiež len v rovine jej predpokladov. Z manželstva účastníkov konania sa deti nenarodili, navrhovateľka pracuje, jej čistý mesačný príjem predstavuje 1100 €, z ktorej sumy musí hradiť nájomné za prenajatý byt vo výške 250 € mesačne vrátane energií.

10. Ako vyplýva z ustanovení a , neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. V posudzovanom prípade nemal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy výživného na manželku. Túto nevyhnutnosť predbežnej úpravy navrhovateľka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, odkazovala iba na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, do spisu nezaložila relevantné dôkazy preukazujúce nepomer majetkových pomerov účastníkov, neuviedla dôvod, potreby neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Pretože potreba neodkladnej úpravy nebola patrične navrhovateľkou osvedčená, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. Bude vecou dokazovania vo veci samej zistiť majetkové pomery oboch manželov a zistiť primeranú výšku výživného, na vyrovnanie životnej úrovne navrhovateľky.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ) Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( , )