Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-47-2020.pdf
PDF · 129.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KONTUR spol. s r. o., so sídlom Bojnická 18, Bratislava, IČO: 30 777 518, právne zastúpeného: advokátska kancelária GRIGEĽ & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava, IČO: 52 129 781, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102079527/2017 zo dňa 05.10.2017 z r u š u j e .
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 102079527/2017 zo dňa 05.10.2017 vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 537,- Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Predmetná daň bola vyrubená podaním daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 25.09.2012, pričom priznaná daň predstavovala 1 901,65 Eur. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) v rozhodnutí prvého stupňa konštatoval, že vypočítal úrok z omeškania do dňa 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu, pričom žalobca priznanú daň vo výške 1 901,65 Eur do dňa vydania tohto rozhodnutia nezaplatil a správca dane dopočítal úrok z omeškania od 08.11.2014 do 25.09.2016, t. j. najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou dane. 2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu včas odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil s konštatovaním splnenia zákonných podmienok na vyrubenie sporného úroku z omeškania v zmysle ustanovení § 78 ods. 1 v spojení s § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.12.2012 (ďalej len „zákon o DPH“), v nadväznosti na § 2 písm. b) a f) daňového poriadku, § 156 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 2, 6 a ods. 8 daňového poriadku, § 158 ods. 1 a 5 daňového poriadku a vo vzťahu k zákonným podmienkam a účinkom povolenia reštrukturalizácie vyplývajúcich zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). 4. Žalovaný rovnako ako daňový orgán prvého stupňa dôvodil zisteným skutkovým stavom, že žalobca ako platca dane z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie august 2012 daňové priznanie, podľa
ktorého priznaná daň predstavovala sumu 1 901,65 Eur so splatnosťou 25.09.2012. Podľa žalovaného správca dane neporušil zákon, keď rozhodnutím vydaným podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania 537,- Eur z nezaplatenej dlžnej sumy 1 901,65 Eur (splatnej dňa 25.09.2011) za 688 dní omeškania počítaných odo dňa 08.11.2014 do 25.09.2016. Prekážkou tohto postupu nebola ani skutočnosť, že do dňa 07.11.2014 bol správcom dane vypočítaný úrok z omeškania 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu žalobcu.
II. Rozsah a dôvody žaloby
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102079527/2017 zo dňa 05.10.2017 a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. 6. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Uviedol, že dňa 13.11.2014 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/8/2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 217/2014 dňa 12.11.2014. Uznesením zo dňa 11.12.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 242/2014 dňa 18.12.2014, bola okresným súdom dňa 19.12.2014 povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesením sp. zn. 25R/8/2014 zo dňa 16.06.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2015 dňa 22.06.2015, okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a reštrukturalizácia bola dňa 23.06.2015 skončená. Zverejnením uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2015 sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu stali účinnými voči všetkým účastníkom plánu. 7. Vo vzťahu k daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 1 901,65 Eur žalobca uviedol, že túto nezaplatil, správca dane vypočítal žalobcovi úrok z omeškania z neuhradenej sumy do dňa 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu žalobcu a podľa vyjadrenia žalobcu je riadne uspokojovaný v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu. 8. Žalobca namietal, že úrok z omeškania v sume 537,- Eur, vyrubený po skončení reštrukturalizácie žalobcu za obdobie od 08.11.2014 do 25.09.2016, bol vyrubený nezákonne, pretože tento úrok s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR za obdobie po začatí reštrukturalizácie zanikol. Žalobca právnu argumentáciu podporil citáciou § 138 ods. 2 ZKR, podľa ktorého pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 9. V súvislosti s prednostnou aplikáciou zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku a v súvislosti s neoprávneným vyrubením úrokov z omeškania za sporné obdobie žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017 v obdobnej veci vyrubovania úrokov z omeškania správcom dane daňovému subjektu v reštrukturalizácii. 10. V súvislosti s nemožnosťou dodatočného vyrubenia daňových pohľadávok žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. 11. Žalobca nezákonnosť napádaných rozhodnutí oboch stupňov vzhliadol v porušení ustanovení § 138 ods. 2 ZKR, nakoľko deň začatia reštrukturalizačného konania (13.11.2014) je prekážkou toho, aby mohli byť žalobcovi vyrubené ďalšie úroky z omeškania za obdobie po dni začatia reštrukturalizačného konania t. j. za obdobie od 14.11.2014. Zároveň mal žalobca za to, že úrok z omeškania zdieľa osud dane, pretože je to peňažná sankcia z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu. Správca dane si uplatnil pohľadávku v rámci reštrukturalizačného konania, a preto ukončením reštrukturalizačného konania žalobcu tento daňový nedoplatok zanikol.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 13. Zopakoval, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku na dorubenie úrokov z omeškania, pretože žalobca ani v čase vydania napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov nemal zaplatený nedoplatok na DPH v sume 1 901,65 Eur.
14. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že podľa § 138 ods. 2 ZKR nebolo možné vyrubiť úrok z omeškania z nezaplatenej daňovej povinnosti. Podľa žalovaného uvedené ustanovenie rieši pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, pričom v danom prípade bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že daňový poriadok a ani ZKR počas reštrukturalizácie alebo po jej skončení neprerušuje daňové konania, a teda ani proces vyrubenia úroku z omeškania. 15. Ohľadom nad rámec odvolacích dôvodov žalobcom uvádzanému ustanoveniu § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku žalovaný uviedol, že toto ustanovenie je možné aplikovať po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 156 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Plnenie potvrdeného reštrukturalizačného plánu prebieha dlhšie časové obdobie a pri zohľadnení podmienky možnosti alebo nemožnosti dodatočne vyrubiť pohľadávky za predpokladu splnenia alebo nesplnenia potvrdeného reštrukturalizačného plánu podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku je správca dane povinný prihliadať na zánik práva vyrubiť úrok z omeškania. Žalovaný uviedol, že skončením reštrukturalizácie by mal žalobca plniť potvrdený reštrukturalizačný plán a až po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže správca dane prihliadať na toto ustanovenie, ktoré upravuje zánik daňového nedoplatku. 16. S poukazom na konštitutívny charakter rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania vo vzťahu ku vzniku takejto daňovej pohľadávky žalovaný dôvodiac právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22.02.2017 uviedol, že predmetné úroky z omeškania boli vyrubené až po skončení reštrukturalizácie žalobcu práve z dôvodu nezaplatenia daňovej povinnosti žalobcom riadne a včas a nebol dôvod úroky uplatňovať v reštrukturalizácii, keďže z dôvodu ich nevyrubenia ešte neexistovali. Podľa žalovaného taktiež nenastali účinky splnenia reštrukturalizačného plánu uhradením daňovej povinnosti na DPH, a preto nenastala prekážka vyrubenia úrokov z omeškania v zákonom stanovenej lehote z dôvodov predpokladaných ustanovením § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. 17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby v plnom rozsahu zotrval na žalobnom petite a dôvodoch žaloby. Zároveň požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.
IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
19. Krajský súd v Trnave ako súd správny rozsudkom č. k. 20S/12/2018-88 zo dňa 19. septembra 2018 žalobe nevyhovel a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 20. Správny súd v odôvodnení zrušeného rozsudku uviedol, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva a ani žalobca netvrdil a nepreukázal, že by boli splnené podmienky zániku prihlásenej istiny v sume 1 901,65 Eur ako daňovej pohľadávky na základe podmienok predpokladaných ustanovením § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, t. j. že bola úplne zaplatená v rozsahu vyplývajúceho z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, príp. že vo zvyšku predmetnú prihlásenú pohľadávku žalobca na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ju nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Rovnako žalobca netvrdil ani nepreukázal splnenie podmienky predpokladanej v citovanom ustanovení in fine za bodkočiarkou, t. j. že predmetná pohľadávka ako istina vo vzťahu k vyrubeným úrokom z omeškania v sume 1 901,65 Eur zanikla z dôvodu, že v predmetnom reštrukturalizačnom konaní žalobcu nebola riadne a včas prihlásená. 21. Za daných okolností prípadu správny súd, pridŕžajúc sa rozsahu a dôvodov žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzal zo skutočnosti, že v čase vydania napádaných rozhodnutí neexistovali zákonom predpokladané okolnosti a skutočnosti brániace tomu, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania za obdobie po začatí reštrukturalizácie žalobcu a na daný prípad nie je možné aplikovať účinky ustanovenia § 138 ods. 2 ZKR, ktorému zodpovedá a korešponduje s jeho obsahom aj právna úprava podmienok zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Zároveň správny súd konštatoval, že boli splnené podmienky na vyrubenie úroku z omeškania s platením dlžnej sumy dane podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku, t. j. dorubenie úrokov z omeškania za zvyšné obdobie štyroch rokov omeškania s platbou, spadajúce do obdobia po začatí reštrukturalizácie, ako i po jej
ukončení. Svoju argumentáciu správny súd podporil aj poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22.02.2017, v zmysle ktorého, že vyrubenie úrokov z omeškania za nezaplatenie daňovej povinnosti riadne a včas má konštitutívny charakter, a preto ich nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie pred ich vyrubením.
V. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/12/2018-88 zo dňa 19. septembra 2018 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/10/2019 zo dňa 13. februára 2020 z dôvodu , že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania (žalobcovi) účasť na verejnom pojednávaní, pretože napriek žiadosti žalobcu o prejednanie veci na pojednávaní správny súd na prejednanie veci pojednávanie nenariadil a len určil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Kasačný súd konštatoval, že týmto postupom správny súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces ako aj zásadu bezprostrednosti a ústnosti konania. Súčasne vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že uložil krajskému súdu povinnosť v ďalšom konaní vytýčiť pojednávanie vo veci, riadne a včas naň predvolať účastníkov konania, resp. ich zástupcov a znova vec prejednať a rozhodnúť.
VI. Relevantná právna úprava
23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 26. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. 27. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. 28. Podľa § 156 ods. 2 piatej až siedmej vety daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 29. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 30. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 31. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.
32. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. 34. Podľa § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 14.11.2016 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 35. Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. 36. Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 37. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. 38. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 39. Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 40. Podľa § 161 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
41. Po vrátení veci tunajšiemu súdu správny súd, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 25.11.2020, na ktoré predvolal splnomocneného právneho zástupcu žalobcu (§ 108 ods. 1 SSP) a žalovaného. Predvolanie bolo účastníkom konania expedované dňa 12.10.2020. 42. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o uspokojovaní prihlásených pohľadávok správcu dane podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, správny súd pred konaním nariadeného pojednávania výzvou zo dňa 21.08.2020 vyzval žalovaného, aby správnemu súdu zaslal informáciu, či si správca dane uplatnil (prihlásil) v predmetnej reštrukturalizácii pohľadávku pozostávajúcu z istiny (daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 1 901,65 Eur) a či bola táto pohľadávka zahrnutá do reštrukturalizačného plánu spolu s úrokmi z omeškania, uplatnenými v reštrukturalizácii vo výške 603,30 Eur. Zároveň mal žalovaný na výzvu súdu uviesť informáciu ohľadom plnenia schváleného reštrukturalizačného plánu žalobcom, predovšetkým, či prihlásené pohľadávky žalobca uhrádzal správcovi dane ako oprávnenému veriteľovi v sumách a v lehotách stanovených reštrukturalizačným plánom.
43. Na výzvu správneho súdu žalovaný odpoveďou zo dňa 07.09.2020 zaslal vyjadrenie Daňového úradu Trnava zo dňa 04.09.2020, doplneného o prílohy podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020, ktorým oznámil, že podľa údajov informačného systému Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky boli úhrady v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu na účet správcu dane pripisované oneskorene, a to splátky za rok 2015 v celkovej sume 10 151,78 Eur (splatné do 31.12.2015) boli uhradené až dňa 23.03.2016 po výzve správcu dane (v zákonnej 30-dňovej lehote). Ďalej splátky za
rok 2016 v celkovej sume 13 586,30 Eur (splatné do 31.12.2016) boli uhradené až dňa 28.03.2017 po výzve správcu dane (v zákonnej 30-dňovej lehote), splátky za rok 2017 v celkovej sume 18 455,34 Eur (splatné do 31.12.2017) boli uhradené až dňa 27.05.2019 po výzve správcu dane (po zákonnej 30-dňovej lehote), splátky za rok 2018 v celkovej sume 20 211,10 Eur (splatné do 31.12.2018) boli uhradené až dňa 27.05.2019 po výzve správcu dane (po zákonnej 30-dňovej lehote) a splátky za rok 2019 v celkovej sume 19 632,44 Eur (splatné do 31.12.2019) boli uhradené v lehote dňa 18.09.2019.
44. V nadväznosti na uvedené Daňový úrad Trnava vyjadril názor, že žalobca splnil reštrukturalizačný plán čo do uhrádzaných súm, ale nesplnil ho čo do predpísaných lehôt.
45. Dňa 18.11.2020 bolo tunajšiemu súdu elektronicky doručené ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní, v ktorom zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci bez osobnej účasti jeho povereného zástupcu.
46. Dňa 25.11.2020 bolo formou e-mailu žalobcom doručené sumárne vyhodnotenie vyplácania veriteľov žalobcu podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. 47. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. 48. Správny súd po oboznámení sa so spisovým materiálom (vrátane doplnení predkladaných účastníkmi konania ohľadom splácania prihlásených pohľadávok správcu dane podľa schváleného reštrukturalizačného plánu) a s administratívnym spisom správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti (§ 114 SSP) a po doplnenom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 49. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dala do pozornosti zmenu právnej formy právneho zástupcu žalobcu, ktorý zo SZČO prešiel na Advokátsku kanceláriu GRIGEĽ & Partners, s.r.o. Zároveň zotrvala na podanej žalobe a navrhla napadnuté rozhodnutia zrušiť z dôvodu, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bol reštrukturalizačný plán riadne plnený a nenastali podmienky podľa § 159 ZKR na to, aby sa stal reštrukturalizačný plán neúčinný voči správcovi dane. Dala do pozornosti, že aktuálne je reštrukturalizačný plán splatený v celej výške, o čom doložila krátkou cestou aj potvrdenie správcu JUDr. Erika Bilského, ďalej rozhodnutie daňového úradu, ktorým zastavil daňové konanie vo veci vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, a to práve z dôvodu, že bol reštrukturalizačný plán splatený. Dodala, že o neexistencii dlhu voči správcovi dane svedčí aj rozhodnutie DÚ Trnava, ktorým zrušil záložné práva zriadené na zabezpečenie predmetných pohľadávok (tieto rozhodnutia taktiež predložila súdu). Naďalej zotrvala na tvrdení, že podľa § 138 ZKR žalovaný nemal právo vyrubiť úroky z omeškania. V prípade úspechu si uplatnila za žalobcu náhradu trov konania v celom rozsahu. V rámci záverečného návrhu vo veci právna zástupkyňa žalobcu ešte dala do pozornosti rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach rovnakých účastníkov konania, vedených pod sp. zn.: 14S/8/2018, 14S/9/2018, 20S/14/2018, 20S/16/2018, 14S/12/2018, 14S/10/2018, 14S/11/2018, 20S/17/2018 a 20S/50/2018, na základe ktorých tunajší súd obdobné rozhodnutia, len vo veci dorubenia úrokov z omeškania za nezaplatenie DPH za iné zdaňovacie obdobia, na rovnakom skutkovom základe zrušil a konštatoval, že nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu. 50. Základným žalobným bodom a dôvodom žalobcom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí je právna otázka, či v danom prípade vyrubením úrokov z omeškania za oneskorené zaplatenie DPH, a to za obdobie omeškania po začatí reštrukturalizácie žalobcu, bolo porušené ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR, nakoľko tieto úroky sa v zmysle uvedeného ustanovenia v prípade potvrdenia plánu súdom považujú za odpustené.
51. Podstatnými okolnosťami v kontexte žalobných bodov ako aj argumentácie účastníkov konania sú skutočnosti, že na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/8/2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 217/2014 zo dňa 12.11.2014) sa začalo reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu, na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/8/2014 zo dňa 11.12.2014 (zverejneného v Obchodnom vestníku č. 242/2014 zo dňa 18.12.2014) bola súdom povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesením sp. zn. 25R/8/2014 zo dňa 16.06.2015 (uverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2015 zo dňa 22.06.2015) okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán
žalobcu a reštrukturalizácia žalobcu bola dňa 23.06.2015 skončená. Zverejnením uznesenia Okresného súdu Trnava o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2015 sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu stali účinnými voči všetkým účastníkom plánu.
52. Žalobca nezákonnosť napadnutých rozhodnutí dôvodil tvrdením, že úrok z omeškania v sume 537,- Eur, vyrubený po skončení reštrukturalizácie žalobcu za obdobie od 08.11.2014 do 25.09.2016, bol vyrubený nezákonne, pretože tento úrok s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR za obdobie po začatí reštrukturalizácie zanikol. Žalobca právnu argumentáciu podporil citáciou § 138 ods. 2 ZKR, podľa ktorého pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Zároveň uviedol, že predmetný daňový nedoplatok nezaplatil, preto správca dane vypočítal žalobcovi úrok z omeškania z neuhradenej sumy do dňa 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu žalobcu a podľa vyjadrenia žalobcu je riadne uspokojovaný v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu.
53. V posudzovanom prípade sú právne významné dve základné skutočnosti, a síce, že daňový nedoplatok (nezaplatená daň) žalobcu nebol do začatia reštrukturalizačného konania uhradený a daňový nedoplatok spolu s úrokom omeškania počítaným do začatia reštrukturalizácie (za obdobie do 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur) bol do tohto reštrukturalizačného konania prihlásený a zahrnutý do reštrukturalizačného plánu. S týmito skutočnosťami sa správca dane, ani žalovaný vôbec nezaoberali a vo veci postupovali iba podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku, základným predpokladom pre vyrubenie úroku z omeškania aplikáciou ktorého je skutočnosť, že daňový subjekt je v omeškaní. Uvedená skutočnosť však v danom prípade nebola a dosiaľ nie je naplnená, vzhľadom na súdom schválený reštrukturalizačný plán, ktorý ako tvrdí správca dane v predkladacej správe, žalobca riadne plní, pričom túto skutočnosť žalobca preukázal aj doložením príslušných dokladov, následne ktorá skutočnosť bola aj potvrdená aj zo strany správcu dane o splátkach daňových pohľadávok za jednotlivé roky podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Nakoľko v súvislosti s predkladaním dôkazov na preukázanie tvrdení pre tento prípad neplatí koncentračná zásada (ide o administratívne trestanie, pretože úroky z omeškania majú povahu peňažnej sankcie), ako v prípade uplatnenia žalobných bodov, že žalobca oprávnený tvrdenia uvedené v správnej žalobe preukazovať až do rozhodnutia súdu. Žalobca zároveň v v správnej žalobe tvrdil, že plní reštrukturalizačný plán, a preto nemôže byť v omeškaní s platením prihlásenej istiny. Na starne druhej správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tvrdení, že došlo k neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči správcovi dane.
54. Správny súd v tomto prípade posudzuje vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania odo dňa 08.11.2014 (v priebehu reštrukturalizácie) do 25.09.2016 (aj po ukončení reštrukturalizácie), ktorým končí maximálna 4-ročná lehota, za ktorú je možné úrok z omeškania vypočítať, a to z istiny DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 1 901,65 Eur. Správca dane správne vypočítal úrok z omeškania z dlžnej sumy dane odo dňa splatnosti dane do 07.11.2012, pričom tento úrok za uvedené obdobie predstavoval sumu 603,30 Eur. Daňový nedoplatok v sume 1 901,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 603,30 Eur bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu, ktorý bol potvrdený súdom a nadobudol účinnosť jeho zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2015. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že reštrukturalizačným plánom boli nastavené nové lehoty splatnosti s tým, že tieto nové lehoty splatnosti, pred uplynutím ktorých sa žalobca nemohol dostať do omeškania, pretože tieto nové lehoty splatnosti nahrádzajú lehoty splatnosti uvedené v ustanovení § 156 ods. 1 daňového poriadku. 55. Z dôvodu naplnenia účelu reštrukturalizácie, t. j. postupného uspokojovania veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v súdom schválenom reštrukturalizačnom pláne, aj na správcu dane sa vzťahuje povinnosť uplatniť si prihláškou podľa § 120 ods. 1 ZKV daňové pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania, a to doručením prihlášky správcovi v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie (§ 121 ZKV). V prípade daňovej pohľadávky tvorenej samotnou daňovou povinnosťou (vo vzťahu k úroku z omeškania istinou), po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku (§ 155 ods. 1 ZKR), nastane zmena splatnosti prihlásenej dane, prípadne môže nastať zmena aj v rozsahu jej plnenia. Tomuto zodpovedá aj zákonná úprava vyrubovania úrokov z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku pre prípad začatia reštrukturalizácie daňového subjektu výslovne upravujúceho, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, t. j. len za obdobie omeškania
s platením spadajúce do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Uvedená zákonná úprava má svoje opodstatnenie pre prípad, že prihlasovaným daňovým pohľadávkam vzniknutým pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. nie prednostným pohľadávkam podľa § 120 ods. 2 ZKR) sa dôsledkom schváleného reštrukturalizačného plánu zmení ich výška, ako aj doba splatnosti (§ 132 ods. 1 ZKR). Z uvedeného dôvodu nemožno za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania vyrubovať ďalšie úroky z omeškania, pretože už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami a novým rozsahom plnenia v zmysle schváleného plánu. 56. Prípadnú nováciu záväzkov daňového subjektu voči správcovi dane (ktoré boli prihlásené ako daňové pohľadávky) v dôsledku schválenia reštrukturalizačného plánu súdom zohľadňuje aj zákonná úprava zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť, pričom rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť (veta za bodkočiarkou citovaného ustanovenia). 57. Zákonná úprava zániku daňových pohľadávok podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, korešponduje aj so zákonnou úpravou zániku práva vymáhať nároky z pohľadávok vzniknutých pred začatím reštrukturalizačného konania, ktoré neboli riadne a včas prihlásené (§ 120 ods. 1 veta druhý ZKR) a nastali účinky zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku predpokladané ustanovením § 155 ods. 2 ZKR. 58. S prihliadnutím na záväznosť reštrukturalizačného plánu schváleného súdom a na jeho účinky vo vzťahu k zmene pôvodných záväzkov dlžníka čo do ich splatnosti a rozsahu prihlásených pohľadávok veriteľov, už nie je možné, za predpokladu riadneho plnenia plánu dlžníkom, vyrubovať úroky z omeškania z prihlásenej pohľadávky za obdobie omeškania spadajúce po začatí reštrukturalizačného konania (s výnimkou neúčinnosti plánu podľa § 159 ZKR s následkom povinnosti dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu jej prihlásenia a zistenia a v pôvodnej lehote splatnosti v zmysle § 161 ods. 1 ZKR). 59. Pokiaľ ide o neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v prejednávanom prípade, z podkladov k plneniu schváleného plánu, dodatočne predložených účastníkmi konania vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia prvého stupňa (dňa 05.10.2017), ktorým správca dane dodatočne vyrubil úrok z omeškania (z nedoplatku DPH za zdaňovacie obdobie august 2012) v sume 537,- Eur za obdobie omeškania odo dňa 08.11.2014 (v priebehu reštrukturalizácie) do 25.09.2016, vo vzťahu k prihlásenej istine (daňovej pohľadávke DPH za zdaňovacie obdobie august 2012) neboli splnené podmienky neúčinnosti schváleného reštrukturalizačného plánu voči správcovi dane, pretože žalobca tento plán riadne plnil. Vyplýva to z evidencie žalovaného, v zmysle ktorej prihlásené pohľadávky, ktorých splatnosť bola stanovená do 31.12.2016, boli na základe výzvy správcu dane zaplatené v 30-dňovej lehote podľa § 159 ZKR, pričom v čase vyrubenia predmetného úroku (05.10.2017) bola na základe reštrukturalizačného plánu splatnosť pohľadávok za rok 2017 stanovená do 31.12.2017, teda podmienky neúčinnosti plánu voči správcovi dane nenastali. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na zákonnú úpravu zániku daňových nedoplatkov ako aj vyrubenia úrokov z omeškania v špecifických prípadoch reštrukturalizácie, vyplývajúcich z ustanovení § 84 ods. 1 písm. g) in fine daňového poriadku v spojení s § 156 ods. 2 piatej vety daňového poriadku, možno konštatovať, že správca dane v čase účinnosti reštrukturalizačného plánu nemal právo, resp. zákonný podklad na vyrubenie predmetného úroku za obdobie omeškania po začatí reštrukturalizácie. 61. Na základe uvedeného správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. 62. Keďže bolo preukázané, že reštrukturalizácia bola skončená a na základe reštrukturalizačného plánu boli uhradené všetky prihlásené pohľadávky správcu dane, bolo by bezpredmetné, aby daňové orgány pokračovali v konaní o vyrubení úroku z omeškania, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti prípadu a na právnu úpravu zániku daňových nedoplatkov už nie je možné zákonne vyrubiť. Z uvedeného dôvodu správny súd po zrušení preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov nevrátil vec daňovým orgánom na ďalšie konanie. 63. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
64. Právo na plnú náhradu trov konania priznal správny súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP). 65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).