Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti o maloletého S., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky C. a otca N., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, V., I., o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, určenie výživného a o uloženie povinnosti informovať otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. októbra 2020, č.k. -85, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 5. októbra 2020, č.k. -85 súd prvej inštancie výrokom I. schválil uzavretú rodičovskú dohodu v znení, že maloletý S. W., nar. XX.XX.XXXX, zostáva v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, matku, C. I., nar. XX.XX.XXXX,. zaviazal pravidelne informovať otca N.B. vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého S., o jeho bežných aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Výrokom II. súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať s účinnosťou od 01.09.2020 na výživu pre maloletého S. sumu 80,- eur k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca. Čo sa týka nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.09.2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výške 80,- eur, určil súd prvej inštancie otcovi zaplatiť v 10,- eur mesačných splátkach až do jeho úplného zaplatenia, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Výrokom IV. súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 20.08.2020 matka maloletého žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého aj zastupovať a spravovať jeho majetok, a aby súd s účinnosťou od 01.08.2020 uložil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci, k rukám matky. Keďže s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a nie je do budúcna predpoklad, že s ním v spoločnej domácnosti žiť bude, navrhovala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a aby otcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletému S.. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , druhá veta, , , , , , Zákona o rodine, . Uviedol, že v priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý

zostane i naďalej v osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie túto ich rodičovskú dohodu aj so súhlasom kolízneho opatrovníka v záujme maloletého schválil. Otec s maloletým už takmer rok nebol v osobnom kontakte, na výživu maloletého neprispieva a ani nevyvinul žiadne úsilie mať stabilný mesačný príjem, z ktorého by vedel uživiť rodinu. Otec nevie zrejme viesť usporiadaný rodinný život, a teda nie je pozitívnym príkladom pre svojho maloletého syna, keďže, ako sám uviedol, matke svojho dieťaťa bol v minulosti opakovane neverný, správal sa k nej agresívne a i v súčasnosti požíva návykové látky a takisto ho netrápi ani to, že dlhodobo neplatí na výživu svojho syna žiadnu sumu a teda spolieha sa na matku, že okrem osobnej starostlivosti o maloletého zabezpečí pre maloletého zo svojho príjmu všetky náklady. Navyše otec je v súčasnosti vo väzbe a nemá stále bydlisko. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, túto súd prvej inštancie určil na návrh matky od 01.09.2020 na sumu 80,- eur mesačne. Pri takto určenej výške výživného prihliadol súd prvej inštancie na vek maloletého, skutočnosť, že zdravotné problémy nemá, že celkové náklady na maloletého v súčasnosti sú vo výške 125,- až 130,- eur mesačne (otec ich v konaní nespochybnil), pričom osobnú starostlivosť maloletému poskytuje výlučne len matka (otec s maloletým nie je dlhodobo v kontakte), s tým, že vzhľadom na vek maloletého, osobná starostlivosť matky o maloletého vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca. Pri takto určenej výške výživného prihliadol súd prvej inštancie aj na to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom matka má ešte vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej X,X-ročnej dcére. Súd prvej inštancie prihliadol takisto na to, že obaja rodičia sú nemajetní, na príjem matky v celkovej výške 319,90 eur mesačne, vrátane poberania výživného na maloletú D. v sume 140,- eur mesačne a na to, že otec nemá zdravotné problémy, je vyučený murár a touto prácou si v minulosti dokázal u matky maloletého mesačne zarobiť sumu vyše 500,- eur mesačne, pričom, ako sám uviedol, ak by bol na slobode, výživné v sume 80,- eur mesačne pre maloletého by platil. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie neprihliadol na to, že otec je v súčasnosti vo väzbe a z tohto dôvodu je dočasne bez akéhokoľvek príjmu, pretože si tento stav zavinil výlučne sám, svojím agresívnym správaním voči matke svojho mal. dieťaťa. Otcovi vznikol za obdobie od 01.09.2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (za mesiac september 2020) nedoplatok na výživnom pre maloletého v celkovej výške 80,- eur, ktorý nedoplatok určil súd prvej inštancie otcovi, s poukazom na jeho súčasné pomery a výšku zameškaného výživného, zaplatiť spolu s bežným výživným, v primeraných, 10,- eur mesačných splátkach, pod následkom straty výhody týchto splátok v prípade nezaplatenia jednej z týchto splátok riadne a včas, v súlade s ust. .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a III. o výživnom v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec. Žiadal zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a určenie nižšieho výživného, ktorú sumu presne neurčil. Uviedol, že sa aktuálne nachádza vo väzbe, je bez pracovného pomeru a stanovené výživné pre maloletého súdom prvej inštancie nedokáže uhrádzať a že ústav má stanovené zraziť mesačne na výživnom max. 30,- eur. Poukázal na to, že ústav na výkon väzby mu nemá z čoho zrážať výživné, nakoľko nie je zamestnaný, v dôsledku čoho dlh na výživnom bude narastať.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že určenú výšku výživného považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého a navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

5. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa ako vo výroku vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a v podrobnostiach naň poukazuje.

7. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne sa domáhala určenia výživného zo strany otca pre maloletého, pretože rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec je vo výkone väzby a na výživu maloletého nijako neprispieva.

8. Súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu uzavretú na pojednávaní, týkajúcu sa osobnej starostlivosti o maloletého a povinnosti matky pravidelne informovať otca maloletého dieťaťa o stave maloletého. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2020, nedoplatok na zameškanom výživnom v sume 80,- eur určil otcovi splácať po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

9. Odvolateľ (otec) namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že je toho času vo výkone väzby a nemá príjem, v dôsledku čoho nedokáže platiť súdom určené výživné pre maloletého S..

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

11. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

14. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletý S. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú a otec je v súvislosti s obvinením zo zločinu vydierania podľa , , s poukazom na a , z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , , ods. 2 písm. a/ , s poukazom na a a z prečinu výtržníctva podľa , toho času vo výkone väzby, pričom skutkov sa mal dopustiť na matke maloletého. V súčasnosti má maloletý S. X rok, býva s matkou a sestrou D. u svojej starej matky v prenajatom X-izbovom byte. Maloletý má bežné výdavky primerané jeho veku v sume cca 130,- eur. Matka je slobodná. Okrem maloletého S. má matka maloletú dcéru D. R., na ktorú poberá výživné zo strany otca maloletej D. vo výške 140,- eur mesačne, pričom na obe maloleté deti matka poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami na dve maloleté deti vo výške 319,90 eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec je slobodný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, aktuálne je vo väzbe, v ktorej nie je pracovne zaradený. Povolanie otca je murár, pričom jeho zdravotný stav je dobrý. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

15. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné otca pre maloletého S., nepresahuje zodpovedajúci podiel na nákladoch daných jeho vekom a základnými odôvodnenými potrebami, ale tiež súčasne nepresahuje limity dané osobnými, majetkovými a potenciálnymi finančnými možnosťami na strane otca ako povinného rodiča, reflektuje

na vývoj životných nákladov, ako aj na skutočnosť, že zo strany matky je vyživovacia povinnosť vo finančnom vyjadrení kompenzovaná výkonom jej osobnej starostlivosti o maloletého.

16. Nedôvodne otec namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že je t.č. vo väzbe a nemá žiaden príjem, čím v princípe namietal, že pri hodnotení jeho pomerov vychádzal nesprávne z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý dosahoval predtým, ako nastúpil do väzby.

17. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, čo znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, a to bez ohľadu na to, že tento príjem v dôsledku svojej nečinnosti reálne nepoberá.

18. Vyššie uvedený princíp spočívajúci v tom, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov vynaložiť všetky sily na zodpovedné zabezpečenie výživy svojich detí a vystríhať sa každého konania, ktoré by malo negatívny dopad na zabezpečenie výživy detí. V rozpore s touto povinnosťou môže byť zmena zamestnania za menej výhodné s nižším príjmom, no obdobné dôsledky má tiež protiprávne konanie povinného rodiča majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Vtedy je plne namieste uplatniť princíp potencionality príjmov, ako to správne vykonal súd prvej inštancie, keďže skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na ťarchu oprávneného mal. dieťaťa.

19. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberali tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. ), ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.02.2019, sp. zn. ), so závermi ktorých plne korešpondujú závery prijaté v posudzovanej veci. Oba súdy v princípe konštatovali, že opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom medzi iným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Situáciu otca treba hodnotiť tak, že sa sám vzdal možnosti dosiahnuť určitý príjem, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam a schopnostiam.

20. Odvolací súd je toho názoru, že pre protizákonné konanie otca nemôže trpieť dieťa tým, že by bolo po dobu väzby (ktorú si zavinil sám) odkázané na výživu iba druhého rodiča. Ani súčasné ťaživé sociálne či ekonomické pomery otca ho nezbavujú bez ďalšieho zodpovednosti za výživu maloletého dieťaťa najmä, keď je predpoklad, že sa sám pričinil k vzniku tejto situácie. Pokiaľ by sa totiž trestnej činnosti nedopustil, mal možnosť dosahovať zárobok ako murár, ktorú prácu podľa jeho vlastného tvrdenia vykonával v rámci dohôd o pracovnej činnosti v období, keď vo väzbe nebol a nepochybne by bol spôsobilý vyživovaciu povinnosť zabezpečiť. Otec má stále zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Určenie povinnosti prispievať na výživu maloletého nezodpovedajúce jeho primeraným výdavkom by malo za následok ohrozenie zabezpečenia základných životných potrieb dieťaťa. Nie je možné ponechať prevažne na matku, aby uspokojovala všetky potreby maloletého, a to nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj po stránke finančnej. Otcom uplatnený dôvod odvolania preto nebol dôvodný.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny. Preto ho odvolací súd podľa potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.