Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-13-2019.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: K. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., V. XX, A.. : InLaw, s.r.o., IČO: 36 716 979, so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie č.1, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.04.2018, č.k. 14C/196/2016-146, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že výpoveď nájmu bytu č. XXX. I. kategórie, nachádzajúceho sa na D.. poschodí domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na V. G. Č.. XX, T.. Č.. XXXX, L.. Č.. XXXX zo dňa 30.06.2015 daná Q. Y. L. F., T. W. Č..X, XXX XX F. v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, je neplatná.
II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %(výrok II), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods.2, § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu podala žalobkyňa v zákonnej lehote. Súd pri preskúmaní hmotnoprávnych náležitostí výpovede zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v spornom byte dlhšie nebývala a zdržiavali sa v ňom iné osoby bez súhlasu prenajímateľa. I keď sa žalobkyňa bránila tým, že sporný byt neprenajímala iným osobám, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala, nenavrhla vypočuť svedkov, ktorý by danú skutočnosť potvrdili. Z listinných dôkazov predložených žalovaným súd prvej inštancie mal za preukázané (sťažnosťami nájomcov a vlastníkov sporného domu), že v byte žalobkyne sa zdržiavalo viacero osôb, ktorí rušili domový poriadok a nočný kľud. Uvedené potvrdili to aj svedkovia K.. U. V. E. T.. R. V.. Vzhliadol aj na vyúčtovania predložené žalovaný do spisu za rok 2014 a 2015. Žalobkyňa nepreukázala, že by žiadala prenajímateľa, či už ústne, alebo písomne o súhlas s podnájmom. Pričom vo výzvach žalovaného bola žalobkyňa poučená, že ak nedôjde k náprave hrubého porušovania povinnosti nájomcu bytu, dôjde k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z toho, že z obsahu výpovede je zrejmé, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu, lebo prenechala byt do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa tretím osobám, z jej obsahu bolo zrejmé kedy nájom skončí, bola stanovená 3- mesačná zákonná lehota, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola žalobkyni doručená výpoveď, ustálil, že výpovedný dôvod bol konkretizovaný dostatočne a určite a výpoveď, ako právny úkon spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre jej platnosť. Dospel tak k záveru, že výpoveď nájmu bytu daná žalovaným žalobkyni podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, bola daná zo zákonných dôvodov a dôvodne a je platná, preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonne lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.. Mala za to, že skutkové závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedla, že súd prvej inštancie na ňou vznesenú námietku premlčania vyhodnotil nesprávne vo vzťahu k listom vlastníkov a nájomníkov obytného domu na V. G. Č.. XX zo dňa 05.05.2009, 20.07.2009, 09.05.2011, 14.07.2011. Poukázala na to, že v konaní poprela tvrdenia uvedené v predmetných listoch. Poprela tvrdenia, že sporný byt prenechala do podnájmu iným osobám. Uviedla, že bola oprávnená prijímať v spornom byte návštevy pozostávajúce z jej blízkych osôb či už v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere, ktoré sú sebe navzájom blízke. Tieto osoby nechala prípadne z času na čas u seba prespať, čo nie je možné považovať za uzatvorenie zmluvy o podnájme na základe ktorej by prenechal sporný byt po podnájmu. Tvrdenia uvedené v liste zo dňa 27.04.2015 nie je možné považovať za pravdivé a hodnoverné, keďže ide len o subjektívne vyjadrenie p. M., ktorá nie je a ani nikdy nebola vlastníkom sporného bytu na základe ktorého by bola oprávnená vstúpiť do sporného bytu za účelom prípadnej kontroly plnenia si povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy žalobcom, tak ako je oprávnený vykonať žalovaný. Uvedené tvrdenia p. M. je možné považovať len za domnienku z jej strany. Zo strany žalovaného neboli akýmkoľvek spôsobom hodnoverne preukázané uvedené domienky p. M., aby ich bolo možné považovať za hodnoverné tvrdenia nesporné pre predmetný spor a to poukazujúc nižšie na príslušné svedecké výpovede svedkov žalovaného. Z výsluchu svedka K.. U. V., W.. XX.XX.XXXX, nevyplývajú nesporné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že v spornom byte, ktorý má v nájme žalobca malo bývať viacero osôb bez nájomnej zmluvy. Svedok síce vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v byte vykonali viacero obhliadok v roku 2005 a v čase vykonania kontrol sa v byte malo nachádzať väčší počet iných osôb, pričom tieto osoby mali tvrdiť, že v byte sú na návšteve. Napriek týmto tvrdeniam svedok na druhej strane uviedol, že z príslušných kontrol neboli vykonané akékoľvek písomné záznamy, keď vykonávali kontrolu, tak nekontroloval totožnosť osôb napriek jeho tvrdeniu, že kontrol sa zúčastňovala aj polícia, teda prípadnej kontrole totožnosti osôb nachádzajúcich sa v byte nebránila akékoľvek zákonná prekážka. Tvrdenia svedka K.. U. V. neobstoja aj v súvislosti so skutočnosťou, že v rámci obytného domu na V.K. G. Č.. XX bola zo strany žalovaného ustanovená strážna služba za účelom, aby kontrolovala poriadok a dodržiavanie povinností nájomcami resp. vlastníkmi bytov v predmetnom obytnom dome. Keďže táto strážna služba bola ustanovená v inkriminovanom období v rámci ktorého sa mala dopustiť hrubého porušenia povinností vyplývajúcich mu z nájmu bytu spočívajúcich v prenechaní bytu do podnájmu tretím osobám bez písomného súhlasu žalovaného, tak žalovaný mal možnosť zabezpečiť si takýto jednoznačný dôkaz prostredníctvom strážnej služby ako len prostredníctvom subjektívneho vyjadrenia vlastníkov alebo nájomníkov bytov v obytnom dome a to na najmä na základe vyjadrení dvoch osôb, a to pani Č. a najmä pani M.. Zo svedeckej výpovede svedka K.. U. V. nevyplývajú také skutkové okolnosti, ktoré by jednoznačne preukazovali nespornosť skutočnosti, že v byte, ktorý má v obytnom dome na V. G. Č.. XX v jej nájme malo bývať viacero osôb bez nájomnej zmluvy tak ako to tvrdí súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Svedok R. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že za žalovaného zabezpečuje technickú stránku bytov v obytnom dome na V. G. Č.. XX a za žalovaného chodí na výročné schôdze vlastníkov, kde sa vlastníci sťažujú všeobecne na nájomníkov žalovaného. V súvislosti s prípadným prenechaním bytu iným osobám do nájmu vo svedeckej výpovedi uviedol, že ostatní nájomcovia a ostatní vlastníci bytov tvrdili, že byt prenajíma iným osobám. Zo svedeckej výpoveď svedka R. V.Í. vyplýva, že o prípadnom prenajímaní bytu nájomcom iným osobám nadobudol vedomosť na základe tvrdení ostatných nájomcov a vlastníkov bytov a teda prípadnú vedomosť o uvedenej skutočnosti nenadobudol priamym videním alebo počutím, ale teda len na základe jej reprodukcie od ďalších osôb bez toho, aby toto tvrdenie mal alebo bolo hodnoverne preukázané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že svedeckú výpoveď svedka R. V. nie je možné považovať za nesporný dôkaz ako tvrdí súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorý by nesporne preukázal skutočnosť, že žalobca prenechal byt do podnájmu iným osobám, čím mal porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy so žalovaným a na základe ktorej vzniklo oprávnenie žalovanému dať výpoveď nájmu bytu žalobcovi v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. V súvislosti s preukazovaním skutočnosti, že v spornom byte malo bývať viacero osôb bez nájomnej zmluvy, pričom súd prvej inštancie mal preukázanú túto skutočnosť z výsluchu svedkov či na základe listinných dôkazov predložených žalovaným, poukázala na rozsudok NS SR č.k. 5 Cdo 199/2013 z 23.10.2014, v ktorom vyslovil právny názor, že „sama skutočnosť, že nájomníčka bytu umožnila v byte bývať ďalšej osobe, neznamená, že medzi nimi došlo konkludentne k uzatvoreniu zmluvy o podnájme bytu (§ 719 Občianskeho zákonníka).“ Z predložených vyúčtovaní energií za rok 2014 a 2015 vyplýva, že celková spotreba studenej vody za rok 2014 bola 190 m3 a celková spotreba teplej vody 67 m3 a za rok 2015 bola celková spotreba studenej vody 139 m3 a teplej vody 53 m3. Rozdiely medzi spotrebami uvedených energií nepredstavujú až dvojnásobnú spotrebu ako tvrdí žalovaný, keďže spotreba studenej vody za rok 2014 oproti roku 2015 je vyššia asi o 37% a teplej vody asi o 26,5%. Na základe uvedených hodnôt nie je možné teda jednoznačne stanoviť, že v spornom byte sa v roku 2014 malo podľa tvrdenia žalovaného zdržiavať viacero osôb. Vyvodila, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z vykonaných dôkazov nebola jednoznačne preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného, že v spornom byte by sa malo nachádzať viacero osôb ktorým mala prenechať byt do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako prenajímateľa, čím sa mala dopustiť porušenia nájomnej zmluvy a v dôsledku čoho bol žalovaný oprávnený vypovedať nájom bytu žalobcovi podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že výpoveď prenajímateľa z nájmu bytu je jednostranným, adresovaným právnym úkonom, ktorý musí - vedľa náležitostí stanovených v § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahovať i požiadavku určitosti v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka tiež špecifikácie použitého výpovedného dôvodu. Zákonnou podmienkou platnosti písomnej výpovede nájmu bytu je teda uvedenie konkrétneho dôvodu výpovede, a to nielen s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ale i vymedzením skutkových okolností, z ktorých jasne vyplýva, že o ktorý konkrétny výpovedný dôvod nájmu bytu ide, a to aj z dôvodu, aby príslušný výpovedný dôvod nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. V zmysle uvedeného § 711 ods. 2 k splneniu požiadavky určitosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nepostačuje len všeobecné vymedzenie bez uvedených bližších skutkových okolností, ktoré by konanie zakladajúce daný výpovedný dôvod náležite a jednoznačne konkretizoval z dôvodu požiadavky určitosti právneho úkonu. Z praktického hľadiska by prenajímateľ mal k daniu výpovedi podľa § 711 ods. 1 písm. d) pristúpiť len vtedy, ak má k dispozícii informácie o tom, že v prenajímanom byte, ktorého nájom vypovedá býva osoba alebo prípadne osoby na základe podnájmu dohodnutého s nájomcom bez písomného súhlasu prenajímateľa. Je teda potrebné, aby tento výpovedný dôvod vymedzil prinajmenšom údaje o počte osôb, ich pohlaví, prípadne veku resp. aby boli vo výpovedi uvedené iné údaje, na základe ktorých je možné tieto osoby individualizovať. Rovnako je potrebné konkretizovať dobu, po ktorú takéto osoby užívajú resp. sa zdržiavajú v byte bez písomného súhlasu prenajímateľa. Požiadavka určitosti výpovede nájmu bytu zo strany prenajímateľa je odôvodnená aj tým, že nájomca musí v prípadnej žalobe o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka uviesť v čom vidí neplatnosť tejto výpovede - neexistenciu uplatneného výpovedného dôvodu, t.j. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktorými sa v zmysle ustanovenia § 132 a nasl. C.s.p. rozumejú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom skutkovom základe má súd prvej inštancie rozhodnúť. Pre platnosť výpovede teda nestačí, že účastníkom je jasné, čo je jej predmetom, ak nie je uplatnený výpovedný dôvod skutkovo nezameniteľne konkretizovaný. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu musí byť nevyhnutnou náležitosťou výpovedi nájmu bytu, pretože vymedzuje záväzný rámec. Ak nie je výpovedný dôvod v samotnom právnom úkone skutkovo konkretizovaný nie je ani pre nájomcu ako osobu dotknutú výpoveďou z nájmu vymedzený priestor k obrane jeho práv. Z obsahu výpovede žalovaného okrem uvedenia konkrétneho výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nie je zrejmé kedy t.j. v akom časovom období sa mala dopustiť hrubého porušenia svojich povinností vyplývajúcich mu z nájmu bytu, ktoré mali spočívať v prenechaní nájmu bytu do podnájmu inej osobe bez súhlasu žalovaného ako prenajímateľa. Z výpovede nie je rovnako zrejmé o akú osobu alebo osoby by malo má ísť, ktorým podľa žalovaným uvedeného tvrdenia vo výpovedi mal prenechať do podnájmu byt, ktorý je predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy v znení neskorších dodatkov. Mala za to, že žalovaný svojím konaním t.j. skutočnosťami uvedenými vo výpovedi výrazne obmedzil jej práva účinne sa brániť výpovedi nájmu bytu, keďže podľa jej názoru žalovaný vo výpovedi nedostatočným spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré by mali preukazovať jej konanie, ktorým mala porušiť povinnosti uložené mu Občianskym zákonníkom prípadne nájomnou
zmluvou v znení neskorších dodatkov v súvislosti s nájmom bytu. Poukázala na to, že v spornom byte býva aj so svojimi deťmi a najmä s dcérou U. W.É., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá.
5. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 31.08.2018 a uviedol, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí. Uviedol, že svedkovia potvrdili, že sa niekoľkokrát zúčastnili prehliadky bytu prenajatého žalobkyni, pričom v čase obhliadky sa v byte nachádzal veľký počet rôznych neznámych ľudí. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o rovnaké osoby, ako aj vzhľadom na ich počet považoval tvrdenie žalobkyne, že sa jednalo o jej blízke osoby za zavádzajúce. Mal za to, že tvrdenia osôb, ktoré dennodenne prichádzali do kontaktu so žalobkyňou a tretími osobami nachádzajúcimi sa v danom byte je potrebné považovať za hodnoverné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne že vyššie náklady na teplú a studenú vodu nepreukazujú prítomnosť tretích osôb uviedla, že práve na týchto nákladoch sa prejavuje počet osôb. Uviedol, že výpovedný dôvod je vymedzený jasne a zreteľne a nie je zameniteľný s inými výpovednými dôvodmi.
6. K podaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 23.10.2018 a uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výpovede svedkov IW.. U. V. E. R. V. mali jednoznačne potvrdiť, že niekoľko krát sa zúčastnili prehliadol jej prenajatého bytu, pričom počas obhliadok sa v byte nachádzal veľký počet rôznych neznámych tretích osôb, ktoré na pobyt v byte nemali žiadny právny titul. Z výsluchu svedkov K.. U. V. a R. V. jednoznačne vyplynulo, že v inkriminovanom období kedy žalovaný podal výpoveď z nájmu bytu, tak svedok K.. U. V. už ako poverený pracovník žalovaného nemal na starosti kontrolu spôsobu užívania bytov vo vlastníctve žalovaného zo strany nájomníkov v bytovom dome, kde sa jej byt nachádzal. V rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného je aj skutočnosť, že svedok K.. U. V. ním podanej svedeckej výpovedi uviedol, že z príslušných kontrol užívania bytu v jej nájme, neboli vykonané akékoľvek písomné záznamy, keď vykonávali kontrolu, nekontroloval totožnosť osôb napriek jeho tvrdeniu, že kontrol sa zúčastňovala aj polícia, teda prípadnej kontrole totožnosti osôb nachádzajúcich sa v byte nebránila akékoľvek zákonná prekážka. Rovnako zo svedeckej výpovede svedka R. V.Í. jednoznačne vyplynulo, že o údajnom prenajímaní bytu žalobcu iným osobám sa mal dozvedieť na niektorej z výročných schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Na základe tejto skutočnosti ho žalovaný na prípadnú kontrolu spôsobu užívania bytu neposlal a na kontrolu jej bytu, ak sa sťažovali nájomcovia, mal byť podľa jeho vyjadrenia dodržaný istý postup a ten dodržaný nebol. Uvedené tvrdenia žalovaného v súvislosti s preukázaním zákonnosti dôvodov výpovede z nájmu bytu neboli svedeckými výpoveďami svedka K.. U. V. E. R. V. preukázané takým spôsobom, aby zakladali právo žalovaného dať výpoveď z nájmu bytu z uvedeného dôvodu a preto uvedené tvrdenie žalovaného považuje za zavádzajúce a nezakladajúce na skutočnostiach vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že tvrdenia osôb bývajúcich v bytovom dome (najmä pani M.) je možné považovať za hodnoverné a maximálne relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci, pretože ide len o subjektívne vyjadrenie p. M., ktoré nie je a ani nikdy neboli preukázané žalovaným ako vlastníkom sporného bytu. Uvedené tvrdenia p. M. je možné považovať za domnienky, ktoré žalovaným neboli akýmkoľvek spôsobom hodnoverne preukázané, aby ich bolo možné považovať za hodnoverné tvrdenia nesporné pre predmetný spor a to aj v nadväznosti na svedecké výpovede svedkov žalovaného. Žalovaný v súvislosti s prítomnosťou tretích osôb v byte má prejavovať najmä v nákladoch na vodu. S uvedeným tvrdením žalovaného žalobca nemôže súhlasiť, pretože zvýšenie spotreby vody nepredstavuje dvojnásobnú spotrebu ako sa túto skutočnosť snaží vehementne podsúvať žalovaný, keďže spotreba teplej a studenej vody stúpla v priemere cca. o 30%. Na základe uvedených skutočností nie je možné teda stanoviť, že v spornom byte sa v roku 2014 a a 2015 malo podľa tvrdenia žalovaného zdržiavať viacero osôb. Uvedenú skutočnosť vyvracia aj samotná skutočnosť, že spotreba tepla na ohrev vody za rok 2014 a 2015 bola rovnako nižšia vzhľadom na predpísanú zálohu vo výške 397,92 eur oproti skutočným nákladom vo výške 230,81 eur. Trvala na tom, že žalovaný nedostatočne t.j. nie dostatočne určito vymedzil výpovedný dôvod, čím výrazne obmedzil jej práva účinne sa brániť výpovedi nájmu bytu.
7. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 16.11.2018 a uviedol, že žalobkyňa si s výpovede svedkov vybrala len časti, nezohľadnila ich ako celok. Je bezpredmetným, či pán V. mal v období dania výpovede na starosti kontrolu užívania bytov. Je však podstatným že pán V. vo výpovedi uviedol, že sa zúčastnil viacerých kontrol predmetného bytu a zistil prítomnosť tretích osôb v byte. I keď žalobkyňa tvrdila, že sa jednalo o jej blízke osoby, uvedené tvrdenie nepreukázala. Obyvatelia domu jej svoje sťažnosti na hluk šíriaci sa z bytu žalobkyne písomne oznámili, čo preukázala aj v konaní. Dal do
pozornosti, že skutočné náklady na studenú vodu v roku 2013 dosiahli sumu 151,11 eur a v roku 2014 595,04 eur, čo je vzhľadom na počet osôb, ktoré mali byt obývať ( 3 osoby) neprimeraným.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je podané dôvodne.
9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 08.10.1999 s Mestskou časťou Bratislava -Staré Mesto ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. XXXX/XX-XXX, na základe ktorej sa stala nájomcom bytu nachádzajúceho sa v F., V. G.. Č.. XX, F. Č..XXX, D.. poschodie pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva (ďalej len „byt“), na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 zo dňa 01.05.2002 k nájomnej zmluve č. XXXX/XX-XX došlo okrem iného k zmene v osobe prenajímateľa z Mestskej časti Bratislava -Staré Mesto na žalovaného. Listom zo dňa 30.6.2015 bola žalobkyni daná žalovaným (prenajímateľom) výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechala byt inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v zákonnej lehote.
11. V podanom odvolaní odvolateľka namietala, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dôvodnosť citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľka odôvodnila neurčitosťou výpovede, majúc za to, že žalovaný výpovedný dôvod náležite a jednoznačne nekonkretizoval.
12. Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí spĺňať podmienky stanovené Občianskym zákonníkom v jeho všeobecnej časti (§ 37 a nasl.), ako i v jeho osobitnej časti (§ 710 ods. 3). Musí ísť o taký písomný prejav vôle prenajímateľa, z ktorého je zrejmé, že smeruje k zániku nájmu bytu výpoveďou z niektorého z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom prejav vôle musí obsahovať okrem výpovedného dôvodu aj lehotu, kedy sa má nájom skončiť (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dôvodom k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nemôže byť každé porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu, ale len porušenie hrubé. Pojem „hrubo porušuje svoje povinnosti" činí citované ustanovenie normou s relatívne neurčitou hypotézou. V prípade citovaného ustanovenia môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z nájmu podľa citovaného ustanovenia je potrebné, aby uvedený dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu došlo k skončeniu nájmu.
13. V posudzovanej veci žalovaný listom zo dňa 30.06.2015 označeným ako „Výpoveď z nájmu bytu“ dal výpoveď žalobkyni z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechala byt inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Súd prvej inštancie svoje právne závery vo vzťahu k posúdeniu určitosti výpovede, založil na konštatovaní, že z obsahu výpovede z nájmu bytu je zrejmé, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu, z dôvodu prenechania bytu do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa tretím osobám a uviedol, že z obsahu výpovede je zrejmým, kedy nájom bytu končí. S uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, nakoľko v predmetnej výpovedi žalovaný výpovedný dôvod žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzil, bližšie neurčil -nešpecifikoval obdobie, za ktoré mala žalobkyňa prenechať predmetný byt do podnájmu bez jeho súhlasu iným osobám, ani bližšie nekonkretizoval osoby, ktorým mala žalobkyňa prenechať byt do podnájmu, čo je pri posudzovaní platnosti výpovede zásadným. Uvedenie ust. Občianskeho zákonníka na základe,
ktorého prenajímať vypovedá zmluvu o nájme bytu a uvedenie dňa kedy nájom bytu končí, nie je samé o sebe na platnosť výpovede postačujúcim. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-40/1964>, vrátane citácie tohto zákonného ustanovenia, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nemožno napraviť ani dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Chýbajúce zdôvodnenie výpovedného dôvodu tak nenahradilo ani tvrdenie žalovaného, že nájomníci a vlastníci sa listom zo dňa 04.05.2015 obrátili na primátora Hlavného mesta Bratislava a poukázali na neoprávnené prenajímanie bytu žalobkyňou. Dôvodnosť a určitosť výpovedného dôvodu nie je podporená ani listom zo 26.02.2007, ktorým prenajímateľ upozornil žalobkyňu na poškodzovanie prenajatého bytu a neplatenie úhrad, čo bolo dôvodom na výpoveď podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c) príp. podľa ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonník. Rovnako list zo dňa 05.06.2009 je upozornením žalovaného na možnosť dania výpovede podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c) Obč. zákonníka. Vychádzajúc z toho, že požadovaný predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, možno prijať záver, že výpoveď nájmu bytu zo dňa 30.06.1995 takýto účinok vzhľadom na jej neurčitosť nevyvolala, čo spôsobuje neexistenciu platnej výpovede danej žalovaným (prenajímateľom) žalobkyni (nájomcovi). Vzhľadom k uvedenému zisteniu mal odvolací súd za to, že je nadbytočným vyjadrovať sa k ďalším odvolacím námietkam odvolateľky, nakoľko ich odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za rozhodné.
14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že určil, že výpoveď nájmu bytu č. XXX. I. kategórie, nachádzajúceho sa na D.. poschodí domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na V. G. Č.. XX, T.. Č.. XXXX, L.. Č.. XXXX zo dňa 30.06.2015 daná Hlavným mestom SR Bratislava, Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, je neplatná.
15. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), § 396 ods. 1, 2 C.s.p. . Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná odvolací súd ustálil, že je dôvodným priznať žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).