Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cob-83-2019.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu TEOTIHUACAN, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 762 900, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bánovce nad Bebravou, so sídlom Farská 492/4, 957 01 Bánovce nad Bebravou , IČO: 34 072 772, právne zastúpenému JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom Jesenského 70/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2Cb/21/2018 - 64 zo dňa 27. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že právny úkon žalovaného - výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov a úprave niektorých iných práv a povinností súvisiacich s nájmom týchto nebytových priestorov zo dňa 31.08.2014, doručená žalovanému dňa 16.10.2018, je neplatný.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania: dňa 31.08.2014 žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov a úprave niektorých iných práv a povinností súvisiacich s nájmom týchto nebytových priestorov (v texte rozsudku aj len "predmetná zmluva o nájme"), predmetom ktorej je podľa článku I tejto zmluvy nájom nebytových priestorov a úprava niektorých iných práv a povinností súvisiacich s nájmom týchto nebytových priestorov, a to nebytového priestoru prevádzkovej stavby - kultúrne stredisko so s.č. XXX na parcele registra "C" č. XX/X a nájom pozemkov, a to parcely registra "C" č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú na ulici A. v U. nad U. a sú zapísané na LV č. XXXX K. úradom U. nad U., katastrálnym odborom pre k.ú. U. nad U.. Predmetnou zmluvou sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi do dočasného užívania vyššie vymedzený predmet nájmu a nájomca sa zaviazal prevziať tento predmet nájmu do nájmu a uhrádzať prenajímateľovi nájomné podľa článku III predmetnej zmluvy
o nájme a to za podmienok stanovených v tejto zmluve. Listom zo dňa 15.10.2018 označenom ako "Výpoveď Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.08.2014", adresovanom žalobcovi, žalovaný predmetnú zmluvu o nájme vypovedal v súlade s čl. III ods. 2 tejto zmluvy z dôvodov: i) žalobca mešká o viac ako jeden mesiac s platením nájomného stanoveného v čl. II ods. 1 predmetnej zmluvy o nájme, ii) žalobca mešká o viac ako jeden mesiac s platením za služby (vodné, stočné) stanovené v čl. II ods. 5 predmetnej zmluvy o nájme, iii) žalobca prenechal časť nebytového priestoru prenajatého predmetnou zmluvou o nájme do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, v rozpore s čl. I ods. 3 predmetnej zmluvy o nájme, iv) žalobca neuhradil pomernú časť dane z nehnuteľnosti za predmet nájmu v rozpore s čl. II ods. 4 predmetnej zmluvy o nájme, v) žalobca propagoval a vykonal v prenajatých priestoroch činnosť v rozpore so základnými zásadami kresťanskej morálky (divadelno- tanečno striptízové vystúpenie vykonané dňa 27.09.2018 o 18.00 hod.).V listine je ďalej uvedené, že dlh žalobcu na nezaplatenom nájomnom predstavuje sumu 42 000,00 eur, na nezaplatenej dani z nehnuteľnosti predstavuje sumu 5 292,56 eur a na nezaplatených službách poskytovaných v predmete nájmu predstavuje sumu 835,06 eur.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. d/ CSP a konštatoval, že žalobca sa v danom prípade domáhal určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade predmetná výpoveď zmluvy o nájme ako jednostranný právny úkon žalovaného) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy o nájme. Vychádzajúc zo znenia § 137 písm. d) CSP súd prvej inštancie konštatoval, že Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 77 tohto zákona), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 tohto zákona), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 6 tohto zákona). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej výpovede zmluvy o nájme (s výnimkou zmluvy o nájme bytu podľa uvedeného ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo nebol daný prípad) ako právnej skutočnosti. Súd prvej inštancie poukázal i na právny názor odvolacích súdov v obdobných veciach, napríklad v rozhodnutiach Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/339/2017 zo dňa 31.01.2018 alebo Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/50/2018 zo dňa 13.03.2019. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného
- výpovede zo dňa 15.10.2018 predmetnej zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 31.08.2014, a preto bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby. Žalobný návrh podal dňa 13.11.2018, teda v prvý mesiac trojmesačnej výpovednej doby, dojednanej medzi stranami v zmluve o nájme zo dňa 31.08.2014. Žalobným návrhom sa preto nemohol domáhať určenia, či nájomný vzťah trvá alebo nie, platnosť nájomného vzťahu medzi stranami nebola od 31.08.2014 nikdy spochybnená a výpovedná doba mala uplynúť až ku dňu 31.01.2019. Pokiaľ by právny názor súdu prvej inštancie bol správny, žalobca by počas plynutia výpovednej doby nemohol uplatňovať žiadne nároky súvisiace s jednostranným právnym úkonom žalovaného - výpoveďou zo dňa 15.10.2018 a až po uplynutí výpovednej doby by sa mohol určovacou žalobou domáhať určenia platnosti nájomného vzťahu. Týmto by však bol žalobca ukrátený na svojom práve na súdnu ochranu. Písomnú výpoveď žalovaného zo dňa 15.10.2018 považoval za absolútne neplatnú. Pokiaľ by žalobca ostal po celú výpovednú dobu nečinný,
bolo by možné považovať jeho správanie za konkludentný súhlas, resp. akceptáciu výpovede zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie sa následne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobnom návrhu, nevykonal žiadny z ním navrhovaných dôkazov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že ho považuje za účelové. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy nie je daný, pretože vykonanie výsluchov navrhnutých svedkov a zástupcu žalovaného by v žiadnom prípade neprispelo k potvrdeniu dôvodnosti alebo nedôvodnosti podanej žaloby a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti. Žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu je rýdzo právnou otázkou. Mal za to, že ani druhý odvolací dôvod vo veci daný nebol, v totožnej veci obdobne rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím sp.zn. 8Cob/50/2018. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí z dôvodu, že podľa jeho názoru je žaloba tak, ako bola podaná, prípustná, pričom súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného nevykonal ním navrhnuté dôkazy, preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).
15. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
18. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. V súdenej veci sa žalobca, ako nájomca nebytových priestorov špecifikovaných v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2014, proti žalovanému ako prenajímateľovi z danej zmluvy, domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2014, datovanej dňom 15.10.2018, doručenej žalobcovi dňa 16.10.2018.
20. Na základe uvedeného bolo správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca sa v danom prípade domáhal určenia právnej skutočnosti, pretože právny úkon (v súdenej veci výpoveď zmluvy o nájme) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy o nájme. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate civilnosporovej zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov procesnoprávna úprava účinná od 01.07.2016- zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu; napr. ako uviedol súd prvej inštancie zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 77 tohto zákona), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 tohto zákona), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 6 tohto zákona).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vec správne právne posúdil keď uzavrel, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti, pričom vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d/ CSP určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti zásadne prípustné nie sú, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Občiansky zákonník, zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ani iný právny predpis podanie takejto žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov (na rozdiel od žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu - § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka) nepripúšťa, a preto záveru súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu v súdenej veci niet čo vytknúť. Na veci nič nemení ani fakt, že žalobca žalobu podal počas plynutia výpovednej doby, pretože ani táto skutočnosť v zmysle platnej právnej úpravy nezakladá možnosť, resp. prípustnosť takejto žaloby a žalobca mal (a má ) možnosť uplatniť svoje práva procesne prípustným spôsobom.
22. Keďže súd prvej inštancie svoj zamietavý výrok v napadnutom rozsudku založil na procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 CSP, odvolací súd dáva do pozornosti, že ide o taký dôvod pre zamietnutie žaloby, so zreteľom na ktorý už nebolo potrebné vykonávanie ďalšieho dokazovania. Súdu prvej inštancie potom nemožno vytýkať, že už ďalej procesne nepôsobil a nevykonával dôkazy, ktoré by boli významné pre rozhodnutie v prípade, že by aktívne legitimovaný subjekt podal žalobu prípustnú v zmysle platných procesnoprávnych noriem.
23. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).