Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-71S/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. D. XXXX/XX, E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2022/18064-2/84560/60/ADC zo dňa 6.10.2022, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2022/18064-2/84560/60/ ADC zo dňa 6.10.2022 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v

rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.1.2022 prijal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica žiadosť vlastníka – žalobcu o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v rozsahu výstavby 20 ks rodinných domov – jednopodlažných objektov so sedlovou strechou s využiteľným podkrovím typu ,,A“, ,,B“, ,,C“: rodinné domy ,,A“ – zastavaná plocha 130 m2,, rodinné domy ,,B“ – zastavaná plocha 160 m2, rodinné domy ,,C“ – zastavaná plocha 95 m2. K žiadosti bolo priložené splnomocnenie G. B., bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX I., na zastupovanie a dokumentácia ,,Podklady k prerokovaniu Urbanistickej Štúdie obytnej zóny D. – F., vypracovala B. J. G., dátum 01/2022“. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica do spisu doložil list vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. F. a kópiu katastrálnej mapy. 2. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie č. KPUBB-2022/2743-2/7956/GON zo dňa 1.2.2022, ktorým konanie prerušil a vyzval vlastníka, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia svoje podanie doplnil o výkres znázorňujúci zámer z chráneného pohľadu, vymedzeného pohľadovým uhlom č. VIII., ktorý je zakreslený vo výkrese č. 10 dokumentu Zásady ochrany pamiatkového územia Pamiatková rezervácia Štiavnice Bane (ďalej len ,,Zásady“) na siluetu (panorámu) pamiatkového územia a jeho prostredia. Súčasne ho upovedomil, že ak v určenej lehote nedostatky svojej žiadosti neodstráni, konanie vo veci podľa o správnom konaní (ďalej len ,k“) zastaví. Vlastník sa s preskúmavaným rozhodnutím nestotožnil a dňa 5.3.2022 podal na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky podnet, ktorým namietol správnosť rozhodnutia o prerušení konania a požiadal o nápravu predmetného konania. Na základe podaného podnetu Pamiatkový úrad Slovenskej republiky listom č. PUSR-2022/5861-3/27873 zo dňa 4.4.2022 oznámil začatie konania o preskúmanie rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-2/7956/GON zo dňa 1.2.2022 mimo odvolacieho konania. Dňa 25.5.2022 Krajský

pamiatkový úrad Banská Bystrica uskutočnil ústne pojednávanie vo veci, priebehu ktorého vlastníka oboznámil s požiadavkami a regulatívmi platnými v predmetnom pamiatkovom území vyplývajúcimi zo Zásad. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č. KPUBB-2022/2743-10/46667/GON. 3. Dňa 25.4.2022 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č. PUSR-2022/5861-6/33543/27/ADC, ktorým rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-2/7956/GON zo dňa 1.2.2022 ako nezákonné zrušil a uložil Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica ďalej pokračovať v začatom správnom konaní o zámere úpravy nehnuteľnosti na základe žiadosti vlastníka zo dňa 25.1.2022. Dňa 2.6.2022 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vykonal ústne pojednávanie za účasti vlastníka, z čoho spísal zápisnicu č. KPUBB-2022/2743-10/46667/GON. 4. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal podľa a , v spojení s rozhodnutie č. KPUBB-2022/2743-14/51365/GON,RUS zo dňa 1.7.2022, ktorým v časti ,,A“ výroku určil predložený zámer vlastníka v rozsahu výstavby 20 ks rodinných domov podľa dokumentácie ,,Urbanisticko – architektonická štúdia K. I. D. – F. (F.P.B. 18.2.2. – Východná časť) E. F., zodp. projektant: B. J. G., Dátum: 04/2022“ za z hľadiska záujmov chránených o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,pamiatkový zákon“) neprípustný a súčasne v časti ,,B“ výroku určil zámer úpravy predmetných nehnuteľností v rozsahu výstavby rodinných domov za z hľadiska záujmov chránených prípustný pri dodržaní podmienok v rozsahu 15 bodov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia pritom vyplynulo, že orgán verejnej správy prvého stupňa ho vydal primárne na základe dokumentu Zásady ochrany pamiatkového územia Pamiatková rezervácia F. E.. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal vlastník/žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne závery odôvodňujúce neprípustnosť predloženého zámeru, konštatovanú v časti A výroku, rozhodnutie bolo prekvapivé a rozporné s doterajším priebehom konania, rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti B výroku v rozsahu podmienok 1, 2, 3, pretože z odôvodnenia nevyplývajú žiadne dôvody pre uloženie týchto podmienok, došlo k nesprávnej aplikácii Zásad, orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k nesprávnym záverom vo vzťahu k prípustnosti predloženého zámeru z hľadiska záujmov chráneného . 6. Žalovaný ako miestne príslušný orgán verejnej správy v zmysle o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,n“) a podľa tohto zákona, ako vecne príslušný vykonávať v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady (ďalej len ,,KPÚ“) a podľa o odvolaní vlastníka/žalobcu proti rozhodnutiu KPÚ Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-14/51365/GON, RUS zo dňa 1.7.2022 o zámere úpravy nehnuteľnosti parc. E- KN č. 5656/1, 5656/2, 5656/3, 5656/4, 5656/5, 5657, 5658/1, 5658/2 k.ú. E. F., ktorá sa nachádza na území Pamiatkovej rezervácie F. E., v lokalite ,,E. F. a technické pamiatky v jej okolí“ zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, postupom podľa Správneho poriadku odvolanie vlastníka/žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 7. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. , , , , , Správneho poriadku, , , , , , , , , , , . Mal za to, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva postup, ktorý je nutné dodržať v prípade zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Poukázal na to, že podľa je vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území povinný vopred si vyžiadať rozhodnutie KPÚ. Príslušný KPÚ rozhodne o prípustnosti plánovaného zámeru a určí podmienky jeho prípravy a realizácie a to najmä s ohľadom na pamiatkové hodnoty pamiatkového územia. Pri rozhodovaní KPÚ vychádza primárne zo Zásad ochrany pamiatkového územia, ktoré sú podľa dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia. V súvislosti s rozhodovaním KPÚ uviedol, že hmotnoprávne ustanovenia explicitne neustanovujú plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu, keďže vzhľadom na špecifiká pamiatkovej ochrany nie je možné na úrovni zákonných noriem konštatovať jediné všeobecné platné pravidlo. V konaní teda príslušný KPÚ na základe tzv. diskrečnej právomoci aplikuje Zásady ochrany pamiatkového územia, ak sú spracované, pretože tieto predstavujú odborný dokument na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia a ako také obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu atď. Zásady ochrany

pamiatkového územia vo vzťahu ku konkrétnemu pamiatkovému územiu vo všeobecnosti stanovujú podrobnejšie podmienky ochrany nehnuteľností nachádzajúcich sa v danom pamiatkovom území, a to vzhľadom na charakter a pamiatkové hodnoty týchto nehnuteľností a v nadväznosti na pamiatkové hodnoty daného pamiatkového územia. Príslušný KPÚ teda v konkrétnej veci rozhoduje po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu, a to na základe podmienok stanovených v príslušných Zásadách ochrany pamiatkového územia. V predmetnej veci žalovaný preskúmal Zásady a uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v území Pamiatkovej rezervácie F. E. v sektoroch 3 a 5. Zo Zásad (s.157) vyplývajú všeobecné požiadavky na zachovanie pamiatkových hodnôt platné pre všetky sektory. V tejto súvislosti poukázal v bodoch 1-7 na všeobecné požiadavky na zachovanie pamiatkových hodnôt platné pre všetky sektory. Ďalej v bodoch 1-6 uviedol špecifické požiadavky (s.158), ktoré platia v sektore 3. K sektoru 5 označil v bodoch 1-6 špecifické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú (s.159). Zároveň uviedol, že vo vzťahu k novostavbám Zásady (s.152) určujú urbanisticko – architektonické požiadavky a to v bodoch 1-15. Taktiež konštatoval, že sektor 5 je v zmysle Zásad (s.147-148) vzhľadom na rozsah, špecifickosť a koncentráciu pamiatkových hodnôt charakterizovaný ako Územie krajinného prostredia – kultúrna krajina, so zachovanými pamiatkovými hodnotami montánneho charakteru. V nadväznosti na to, popísal charakter sektora a metódu ochrany a prezentácie, ktorá spočíva v konzervácii a rehabilitácii kultúrnej krajiny a existujúceho unikátneho vodohospodárskeho systému v jeho celistvosti s dôrazom na zachovanie originálnej kompozície krajinných štruktúr a krajinného rázu. Mal za to, že predmetné nehnuteľnosti sa tiež nachádzajú v lokalite svetového dedičstva UNESCO ,,E. F. a technické pamiatky okolia“, ktorá bola do Zoznamu svetového dedičstva zapísaná na základe rozhodnutia Výboru svetového dedičstva pod č. 618rev dňa 11.12.1993, čím jej bola priznaná jedinečná svetová hodnota, autenticita a integrita, ktoré majú náležitú právnu ochranu a vytvorené mechanizmy na zabezpečenie ich zachovania, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ) 8. Žalovaný v súvislosti s námietkami uplatnenými odvolateľom konštatoval, že zo znenia Zásad, ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí na s. 5-8 priamo vyplýva, že na území sektora 5 nie je možné realizovať predložený zámer t.j. výstavbu rodinných domov podľa predloženej dokumentácie. KPÚ Banská Bystrica správne rozhodol, že na území sektora 5 je potrebné konzervovať a rehabilitovať kultúrnu krajinu a existujúci unikátny vodohospodársky systém v jeho celistvosti, v dôsledku čoho je v zmysle Zásad vylúčené umiestňovanie cudzorodých prvkov a stavieb, ktoré nie sú pre územie charakteristické a nesúvisia s prezentáciou pamiatkových hodnôt. Z predloženej dokumentácie je pritom zrejmé, že navrhovaný zámer nesmeruje k prezentácii pamiatkových hodnôt. Žalovaný konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s Správneho poriadku, pričom z odôvodnenia vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodoval na základe platných právnych predpisov (primárne a Správneho poriadku) a jednotlivé podmienky prípustnosti zámeru (v časti ,,B“ výroku) určil na základe Zásad. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané prekvapujúco a v rozpore s doterajším priebehom konania. Dňa 25.5.2022 KPÚ Banská Bystrica uskutočnil v predmetnej veci ústne pojednávanie, v priebehu ktorého vlastníka oboznámil s požiadavkami a regulatívmi platnými v predmetnom pamiatkovom území v zmysle Zásad. Vlastník bol upovedomený aj o podmienkach platných v sektore 5, z ktorých vyplýva, že realizovať predložený zámer v tomto sektore je neprípustné. Vydanie napadnutého rozhodnutia, vrátane časti A výroku, preto nemohlo byť pre vlastníka prekvapujúce. Vlastník v odvolaní namietal aj to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k odôvodneniu podmienok č. 1, 2, 3 v časti B výroku, ktoré sa týkajú archeologického výskumu (podmienka č. 1), výlučného realizovania zámeru na území sektoru 3 a teda mimo sektoru 5 (podmienka č. 2), spracovanie prípravnej dokumentácie – architektonickej štúdie, ktorej súčasťou budú výkresy znázorňujúce zámer z chránených pohľadov, vymedzených pohľadovým uhlom č. VII. a č. VIII na siluetu (panorámu) pamiatkového územia a jeho prostredia (podmienka č. 3). K uvedenému žalovaný konštatoval, že podmienka č. 1 (archeologický výskum) je odôvodnená na s. 9 napadnutého rozhodnutia a to skutočnosťou, že na riešenom území je predpoklad archeologických nálezov a situácií. Uvedený predpoklad je potvrdený lidarovou snímkou, ktorá je súčasťou vyjadrenia KPÚ Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-17/6514/GON,RUS zo dňa 17.8.2022. Na lidarovej snímke daného územia sú viditeľné zvyšky komunikácií a terénnych úprav. Uvedené odôvodňuje predpoklad archeologického potenciálu a dôvodnosť podmienky č. 1. 9. Vo vzťahu k podmienke č. 2 (výlučne realizovanie zámeru na území sektora 3) žalovaný konštatoval, že táto podmienka vyplýva zo Zásad, primárne z požiadaviek a regulatívov vzťahujúcich sa k sektoru 5. K podmienke č. 3 (spracovanie dokumentácie vrátane špecifických výkresov) žalovaný uviedol, že v rozhodnutí č. PUSR-2022/5861-6/33543/27/ADC zo dňa 25.4.2022 o preskúmaní mimo odvolacieho

konania žalovaný konštatoval, že výkres znázorňujúci zámer z chráneného pohľadu, vymedzeného pohľadovým uhlom č. VIII., ktorý je zakreslený vo výkrese č. 10 Zásad na siluetu (panorámu) pamiatkového územia a jeho prostredia nie je nevyhnutnou náležitosťou žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, preto uvedeným rozhodnutím, zrušil rozhodnutie KPÚ Banská Bystrica č KPUBB-2022/2743-2/7956/GON zo dňa 1.2.2022 o prerušení konania. Uvedené sa však týkalo náležitosti žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa a či možno uvedený výkres vyžadovať pred vydaním rozhodnutia, o čom žalovaný rozhodol, že nemožno vyžadovaním jeho predloženia podmieňovať vydanie rozhodnutia. Námietka vlastníka proti podmienke č. 3 napadnutého rozhodnutia sa však týka vyžadovania dokumentácie v rozhodnutí o zámere. V zmysle je KPÚ Banská Bystrica oprávnený v rozhodnutí o zámere určiť, či úpravy nehnuteľnosti vyplývajúce z predloženého zámeru možno vykonávať na základe výskumov a inej prípravnej a projektovej dokumentácie. Inými slovami KPÚ nie je oprávnený vyžadovať dokumentácie nad rámec ust. pred vydaním rozhodnutia o zámere, ale v samotnom rozhodnutí o zámere je podľa oprávnený vyžadovať vypracovanie potrebných dokumentácií. Povinnosť overiť vhodnosť realizácie novej výstavby urbanisticko – architektonickou štúdiou, zameranou na intaktnosť a syntagamatický súlad s existujúcimi historickými zásahmi, ich súbormi a krajinou explicitne vyplýva zo Zásad (s.158), na ktoré napadnuté rozhodnutie priamo odkázalo v odôvodnení na s. 8 (Požiadavky na ochranu a zachovanie pamiatkových hodnôt v urbanistickom sektore 3.). K uvedenému žalovaný tiež konštatoval, že riešené územie je viditeľné z chráneného pohľadu č. 8 a to aj v období vegetačnej aktivity. K námietke, že Zásady neboli premietnuté do územného plánu Mesta E. F., pričom zámer vlastníka je v súlade s územným plánom žalovaný uviedol, že základná ochrana pamiatkového územia sa vykonáva na základe Zásad ochrany pamiatkového územia. Skutočnosť, že Zásady ochrany neboli premietnuté do príslušného územného plánu, hoci premietnuté byť mali, nemôže poprieť alebo negovať povinnosť príslušného KPÚ rozhodovať na základe Zásad ochrany. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že KPÚ je v zmysle zákona viazaný obsahom Zásad ochrany pamiatkového územia. Preto pokiaľ bolo rozhodnuté v súlade so Zásadami, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.23S/16/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Asan/8/2017). 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu podľa a nasl. (ďalej len ,.“), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a nepreskúmateľné, vecne nesprávne a bez opory v administratívnom spise. Podľa žalobcu žalovaný postupoval svojvoľne a rozhodol v rozpore s a Zásadami pamiatkovej ochrany ŠB, ale samotné odôvodnenie neposkytuje ani skutkovú ani právnu oporu pre výrok rozhodnutia, je nepreskúmateľné a zmätočné. Uviedol, že zo Zásad pamiatkovej ochrany ŠB nevyplýva absolútne nič o nemožnosti realizovať zámer žalobcu k výstavbe jednopodlažných rodinných domov. Zásady sú odborný metodický materiál a upravujú len vo všeobecnosti podmienky pamiatkovej ochrany územia pamiatkovej rezervácie F. E.. Zo žiadnej ich časti, ani z a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že na území sektora 5 pamiatkovej rezervácie F. E. (kam zasahuje aj časť nehnuteľnosti žalobcu) nie je možné realizovať výstavbu rodinných domov. Toto tvrdenie uviedol žalobca aj s poukazom na obsah rozhodnutia, kde sa síce odkazuje na špecifické požiadavky na zachovanie pamiatkových hodnôt v sektore 5 a tiež na urbanisticko – architektonické požiadavky vo vzťahu k novostavbám, no tieto požiadavky neboli dôsledne aplikované. Poukázal na to, že z bodu 6. špecifických požiadaviek vyslovene vyplýva, že aj v sektore 5 pamiatkovej rezervácie sa predpokladá nová výstavba. Pre jej realizáciu je potrebné overiť intaktnosť a syntagamatický súlad (harmónia tvaru, proporcie, veľkosti, mierky, tektoniky, textúry, materiálu, ich významový a tvarový kontext) s existujúcimi historickými zásahmi, ich súbormi a krajinou. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa nevykonali žiadne overenie vhodnosti novej výstavby na základe takto určených kritérií. Rozhodnutie je odôvodnené odkazom na všeobecné a špecifické požiadavky na zachovanie pamiatkových hodnôt v sektore 5 pamiatkovej rezervácie a tiež urbanisticko – architektonické požiadavky vo vzťahu k novostavbám. Ani z jednej tejto ,,skupiny“ požiadaviek nevyplýva žiadny generálny zákaz výstavby rodinných domov v území patriacom do sektora 5. Závery žalovaného vybočujú z prípustnej miery správnej úvahy o tom, či zámer úpravy nehnuteľnosti žalobcu je v súlade so záujmami chránenými . Medze správnej úvahy určujú spomenuté Zásady pamiatkovej ochrany ŠB. Žalobca zdôraznil, že požiadavky reprezentované Zásadami pamiatkovej ochrany ŠB za konkrétnych podmienok pripúšťajú novú výstavbu. Z rozhodnutia – napriek zásadnému negatívnemu vplyvu na práva žalobcu – nevyplýva, v čom konkrétne je zámer úpravy nehnuteľnosti žalobcu neprípustný. V rozhodnutí chýbajú konkrétne

závery, namiesto toho sa uvádza, len mechanicky prepis jednotlivých častí zo Zásad pamiatkovej ochrany ŠB doplnený z formálnej a textovej stránky tak, že niektoré body špecifických podmienok na zachovanie pamiatkových hodnôt v sektore 5 sú podčiarknuté, niektoré nie. Takáto úprava je aj pri iných častiach citovaných zo Zásad pamiatkovej ochrany ŠB, hoci podľa rozhodnutia sa vlastne nedá zistiť, čo táto úprava má znamenať, čo si z nej má žalobca odvodzovať a ani to, prečo iné časti nie sú podčiarknuté. Z rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo žalovaný nepodčiarkol a ani nezohľadnil časť špecifických požiadaviek, kde sa výslovne predpokladá posudzovanie vhodnosti novej výstavby podľa požiadaviek určených pre sektor 5. Zdôraznil, že všeobecný záver o neprípustnosti novej výstavby v rozhodnutí preto nemôže obstáť ani z pohľadu zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia, a súčasne odporuje aj logickému úsudku o tom, aký zmysel by bod 6. špecifických podmienok vlastne mal mať, ak by nová výstavba v sektore 5 pamiatkovej rezervácie nemala byť prípustná. Žalovaný tak fakticky potvrdil svojvoľne zákaz výstavby na pozemku v sektore 5 pamiatkovej rezervácie, hoci mu to právne predpisy nedovoľujú. Pre žalobcu tak ide o stavebnú uzáveru, o ktorej môže rozhodnúť výlučne stavebný úrad, pričom podľa územného plánu je však výstavba v tejto lokalite prípustná. 11. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa rozhodnutia zámer úpravy nehnuteľnosti nesmeroval k reprezentácii pamiatkových hodnôt. Podľa žalobcu však žiadna časť Zásad pamiatkovej ochrany ŠB nepodmieňuje prípustnosť novej výstavby takouto podmienkou. Otázku prezentácie pamiatkových hodnôt pre sektor 5 upravujú Zásady pamiatkovej ochrany ŠB takto ,,Konzervácia a rehabilitácia kultúrnej krajiny a existujúceho unikátneho vodohospodárskeho systému v jeho celistvosti s dôrazom na zachovanie originálnej kompozície krajinných štruktúr a krajinného rázu“. Toto žalobca považoval za vymedzenie metódy ochrany a prezentácie sektora 5, ktorá sa má realizovať na základe všeobecných a hlavne pre sektor 5 špecifických požiadaviek na zachovanie pamiatkových hodnôt. Čiže ani to nevylučuje realizáciu novej výstavby v sektore 5 pamiatkovej rezervácie. 12. Okrem uvedeného žalobca namietal i to, že zistenie skutkového stavu a jeho právne zhodnotenie sa odôvodňuje v rozhodnutí podkladom, ktorý je nezákonný. Poukázal na ust. a a uviedol, že na základe jeho vlastných zistení spracovatelia predmetných Zásad pamiatkovej ochrany ŠB nikdy nemali vydané osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu. 13. Podľa žalobcu právne relevantným problémom je aj skutočnosť, že jedna vec (pozemok – parc. E- KN 5656/5 v obci E. F., k.ú. E. F.) je v Zásadách pamiatkovej ochrany ŠB rozdelený medzi dva sektory a to bez právneho titulu. 14. Žalobca namietal i porušenie jeho práv podľa a Správneho poriadku v odvolacom konaní, keď žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom svojho rozhodnutia. Malo ísť o podanie – vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-17/6514/ GON, RUS zo dňa 17.8.2022, ktorého súčasťou má byť aj lidarová snímka potvrdzujúca predpoklad výskytu archeologických nálezov a situácii. O ich existencii sa dozvedel až z odôvodnenia rozhodnutia, pričom podklady boli vyhotovené až po podaní odvolania. 15. V otázke prípustnosti výstavby na pozemkoch žalobcu nachádzajúcich sa v sektore 5 pamiatkovej rezervácie žalobca poukázal aj na prípis Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zo dňa 16.6.2008. Išlo o stanovisko pamiatkového úradu vo vzťahu k územnému plánu mesta E. F. a konkrétne k územiu D. – F., Lokalita 18-2-2, podľa vtedy platných Zásad pamiatkovej ochrany F. E. 2004, z ktorého vyplýva, len požiadavka na doplnenie graficky podlažnosti navrhovanej zástavby IBV a indexu zastaviteľnosti pre územie D. – F., Lokalita 18-2-2, z čoho logicky vyplýva záver, že realizácia výstavby v lokalite, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti žalobcu, je aj podľa orgánu pamiatkovej ochrany prípustná. 16. Záverom žalobca poukázal na to, že platný územný plán mesta E. F. už zohľadňuje aj požiadavky pamiatkovej ochrany. Odsúhlasenie zadania pre spracovanie urbanistickej štúdie pre F.P.B. 18.2.2 východná časť A ul. Obrancov, D. – F.. E. F. uznesením Mestského zastupiteľstva č. 29/2022 znamená potvrdenie súladu zámer úprav nehnuteľnosti žalobcu s územným plánom mesta E. F.. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na žiadnom mieste nekonštatoval, že na území sektora 5 pamiatkového územia ,,Pamiatkovej rezervácie F. E.“ nie je možná žiadna výstavba. Žalovaný nevydal žiaden generálny zákaz výstavby rodinných domov na území sektora 5. V danej veci bola v rozhodnutí konštatovaná výlučne neprípustnosť realizácie zámeru v rozsahu predloženom žalobcom a nie neprípustnosť akéhokoľvek zámeru výstavby rodinných domov, pričom žalovaný mal za to, že na území predmetného sektora platia veľmi striktné požiadavky na prípadnú novú výstavbu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol konkrétne časti dokumentu Zásady ochrany pamiatkového územia “ Pamiatková rezervácia F. E.“ (ďalej len ,,Zásady“), na základe ktorých dospel k záveru vyjadrenom vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k sektoru 5 žalovaný uviedol, že zo Zásad je zrejmé, že na území tohto sektora je potrebné konzervovať a rehabilitovať

kultúrnu krajinu a existujúci unikátny vodohospodársky systém v jeho celistvosti, v dôsledku čoho je v zmysle Zásad vylúčené umiestňovanie cudzorodých prvkov a stavieb, ktoré nie sú pre územie charakteristické a nesúvisia s prezentáciou pamiatkových hodnôt. Z predloženej dokumentácie je pritom zrejmé, že navrhovaný zámer nesmeruje k prezentácii pamiatkových hodnôt. Žalovaný taktiež uviedol, že realizáciou žalobcom predloženého zámeru nie je splnená požiadavka týkajúca sa sektora 5 v zmysle Zásad (s.159),, zachovať chrániť a rekonštruovať autentický vzhľad a ráz kultúrnej krajiny jej významné krajinné prvky a zachovanú historickú kompozíciu terénnych tvarov (historické krajinné štruktúry, krajinné horizonty a krajinné dominanty).“Realizáciou žalobcom predloženého zámeru nedôjde k zachovaniu ani rekonštruovaniu autentického vzhľadu krajiny v predmetnej časti pamiatkového územia. V ďalšej z požiadaviek k sektoru 5 Zásady uvádzajú ,,Vylúčiť investičné zámery a stavebné realizácie nerešpektujúce hodnoty pamiatkového územia a kultúrnej krajiny (objem, výška, úpravy terénu, sekundárne požiadavky na výstavbu technickej infraštruktúry, zmeny vnútorného a vonkajšieho obrazu).“ Žalovaný zdôraznil, že zámerom žalobcu je výstavba celého súboru rodinných domov vrátane infraštruktúry, komunikácií a sekundárnych objektov (napr. samostatne stojacich garáži atď.) pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím neznemožnil žalobcovi realizovať jeho zámer v celom rozsahu, ale zredukoval ho na územie sektora 3 a vylúčil zo sektora 5 vzhľadom na požiadavky Zásad. V danej veci nešlo o rozhodovanie o stavebnej uzávere. Nestotožnil sa s tvrdením, že Zásady prípustnosť novej výstavby nepodmieňujú prezentáciou pamiatkových hodnôt, čo vyplýva zo Zásad (s.159) v časti G.4.3. Požiadavky na ochranu a zachovanie pamiatkových hodnôt v sektoroch, Sektor 5., bod 5. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti spracovania Zásad, keď ich mali spracovať osoby na to neoprávnené poukázal na a uviedol, že na spracovanie Zásad bol oprávnený KPÚ BB, ktorý tak urobil prostredníctvom svojich zamestnancov a tieto boli riadne schválené žalovaným, čo bolo potvrdené aj súdmi. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu ohľadne rozdelenia pozemku medzi dva sektory toto vyplýva primárne z rozdielnej úrovne pamiatkových hodnôt v rámci pamiatkového územia a reflektuje rozdielne požiadavky kladené na jednotlivé sektory. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s vyjadrením KPÚ BB zo dňa 17.8.2022, ktorého súčasťou je aj lidarová snímka, žalovaný uviedol, že išlo o stanovisko prvostupňového orgánu k odvolaniu, s čím spravidla neoboznamuje odvolateľov. Ak by sa aj žalobca k tomuto stanovisku vyjadril, aj tak by musel rozhodnúť obdobne. Lidarová snímka, ku ktorej sa žalobca nemal možnosť vyjadriť je podkladom, ktorý len potvrdzuje predpoklad existencie možných archeologických nálezov. Vo vzťahu k archeologickému výskumu žalovaný poukázal na znenie ust. a . 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoprel a ani nevyvrátil jednu z podstatných žalobných námietok a to námietku nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že všeobecný poukaz žalovaného, či už v rozhodnutí alebo vo vyjadrení k žalobe na ustanovenia Zásad pamiatkovej ochrany ŠB, bez hodnovernej a vecnej konfrontácie predloženej projektovej dokumentácie s týmito Zásadami a riadnej formulácie konkrétnych dôvodov rozhodne nemožno považovať za odôvodnenie, ktoré spĺňa požiadavky podľa Správneho poriadku. Za nesporné považoval aj to, že došlo k zásadnému porušeniu a Správneho poriadku v postupe žalovaného, keď neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s vyjadrením KPÚ BB zo dňa 17.8.2022. V tejto súvislosti žalovaný ním uvádzaný predpoklad archeologických nálezov v dotknutej lokalite v rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe žiadnym spôsobom nepodložil. Žalobca mal za to, že v rozhodnutí sa citujú všeobecné a špecifické požiadavky pamiatkovej ochrany uvedené v Zásadách pamiatkovej ochrany ŠB. Z ich citácie konkrétne citácia bodu 6. špecifických požiadaviek vyslovene vyplýva, že aj v sektore 5 pamiatkovej rezervácie sa predpokladá nová výstavba. V rozpore s tým však žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v sektore 5 nie je možné predložený zámer realizovať podľa predloženej dokumentácie. Poukázal na to, že v Zásadách pamiatkovej ochrany ŠB sa žiadne ustanovenie o tom, kde by sa posudzoval zámer žalobcu na úpravu nehnuteľnosti – výstavba rodinných domov podľa predloženej dokumentácie nenachádza. Žalovaný tak svojvoľne uviedol, že Zásady majú nejaký vzťah ku konkrétnemu zámeru úpravy nehnuteľnosti žalobcom. Podľa žalobcu si žalovaný vo vyjadrení k žalobe odporuje, keď na jednej strane uvádza, že nevydal žiaden generálny zákaz výstavby v sektore 5 a že za neprípustné považuje iba riešenie výstavby, ktoré je predmetom predloženej projektovej dokumentácie (a teda akoby nešlo o paušálny zákaz), ale zároveň ako svoj kľúčový argument uvádza, že zo Zásad pamiatkovej ochrany ŠB má byť zrejmé, že na území sektora 5 je potrebné konzervovať a rehabilitovať kultúrnu krajinu a existujúci unikátny vodohospodársky systém v jeho celistvosti, v dôsledku čoho je v zmysle Zásad vylúčené umiestňovanie cudzorodých prvkov a stavieb, ktoré nie sú pre územie charakteristické a nesúvisia s prezentáciou pamiatkových hodnôt. V predmetnom území pritom žiadny vodohospodársky systém nebol vybudovaný. Taktiež uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa v rozsudku zo dňa 27.5.2020 zaoberal tým, či KPÚ v Banskej Bystrici

bol oprávnený na ich vydanie. Mal za to, že sa však nezaoberal žiadnym aspektom nezákonnosti, resp. že Zásady boli spracované osobami, ktoré nemali potrebné oprávnenie o odbornej spôsobilosti k vypracovaniu dokumentácie pre Zásady. Predmetné Zásady navyše nereflektujú ani platný územný plán mesta E. F., hoci naň odkazujú ako na použitý zdroj. Záverom uviedol aj to, že zápis do Zoznamu svetového dedičstva zo strany OSN/UNESCO sám osebe nemá pre štátne orgány ani pre vlastníkov bez publikácie v Zbierke zákonov žiadne právne dôsledky. 19. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 20. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 28.3.2024 podľa S.s.p. 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2022/18064-2/84560/60/ ADC zo dňa 6.10.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-14/51365/GON, RUS, zo dňa 1.7.2022 ktorým ako orgán vecne a miestne príslušný podľa a , v spojení s Správneho poriadku rozhodol postupom podľa , , v spojení s ,

- v časti výroku A. o zámere vlastníka/žalobcu vykonať úpravu nehnuteľností parc. E-KN č. 15656/1, 5656/2, 5656/3, 5656/4, 5656/5, 5657, 5658/1, 5658/2. k.ú. E. F., v rozsahu podľa dokumentácie ,,URBANISTICKO – ARCHITEKTONICKÁ ŠTÚDIA OBYTNEJ ZÓNY D. – F. (F.P.B. 18.2.2. VÝCHODNÁ ČASŤ) E. F., ZODP. PROJEKTANT: B. J. G., AUTORI: B. L. H., G., B. J. G., INVESTOR: G. B., A. H. XXXX/XX I., M. XX/XXXX, STUPEŇ PD: UAŠ, PARCELNÉ ČÍSLO E- KN: 5656/1, 5656/3, 5656/4, 5656/5, 5657, 5658/1, 5658/2“ – výstavba 20 ks rodinných domov – jednopodlažné objekty so sedlovou strechou s využiteľným podkrovím typu ,,A“, ,,B“, ,,C“:

- 7 ks rodinných domov ,,A“ – zastavaná plocha 1 rodinného domu ,,A“ je 130, 75 m2,

- 5 ks rodinných domov ,,B“ – zastavaná plocha 1 rodinného domu ,,B“ je 159,30 m2

- 8 ks rodinných domov ,,C“ – zastavaná plocha 1 rodinného domu ,,C“ je 94,56 m2,

- Otočisko pre požiarnikov/smetiarov ,,O1“,

- Otočisko pre obsluhu lesa ,,O2“,

- Disponibilná plocha pre detské ihrisko ,,D1“ (330 m2),

- Technická parcela ,,TP“ (854 m2),

- Asfaltová cesta š. 5 m ,,C1“ (2595 m2),

- Lesná cesta š. 4 m ,,C2“ (315 m2),

- Chodník ,CH“ (719 m2),

- Zelený pás 1,5 m ,,Z“ (716 m2),

- 20 ks garáže + prístrešok (41 m2, alt. 37m2),

- 20 ks dielňa (8,4 m2),

- 20 ks sklad (8,7 m2, alt. 5,3m2),

- 20 ks dreváreň (12 m2),

- 20 ks Smeti stojiská (2,6 m2) tak, že predmetný zámer úpravy nehnuteľnosti je neprípustný.

- v časti výroku B postupom podľa a rozhodol o zámere vlastníka/ žalobcu vykonať úpravu nehnuteľností parc. E-KN č. 15656/1, 5656/2, 5656/3, 5656/4, 5656/5, 5657, 5658/1, 5658/2, k.ú. E. F., situovaných v Pamiatkovej rezervácii E. F., v rozsahu -výstavba rodinných domov tak, že zámer úpravy je z hľadiska záujmov chránených prípustný a zároveň v bodoch 1-15 (špecifikovaných v rozhodnutí) určil jednotlivé podmienky realizácie zámeru. 22. Podľa , základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 23. Podľa , Krajský pamiatkový úrad vypracúva Zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych

hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. 24. Podľa , pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území. 25. Podľa , v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä Zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. 26. Podľa Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 27. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 28. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Podľa Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Správny súd vychádzajúc zo žalobných dôvodov zistil, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy s poukazom na to, že už samotné Zásady pamiatkovej ochrany ŠB (z ktorých vychádzali rozhodnutia orgánov verejnej správy, resp. boli podkladom pre ich vydanie) sú zaťažené vadou nezákonnosti, keď tieto podľa jeho argumentácie odvolávajúcej sa aj na ust. a boli vypracované osobami, ktoré nemali vydané osvedčenie o osobitnej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu a teda predmetné Zásady nemohli predstavovať zákonný podklad pre rozhodovanie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle KPÚ vypracúva Zásady ochrany pamiatkového územia, pričom tieto Zásady sú tak dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa tohto zákona a zároveň predstavujú podkladový materiál pre územný plán. Na základe Zásad ochrany pamiatkového územia sa tak uskutočňuje ochrana toho, ktorého pamiatkového územia. Príslušný KPÚ je pritom povinný tieto Zásady v rámci svojej rozhodovacej činnosti aplikovať, resp. je ich obsahom viazaný. Podľa , účinného od 1.9.2011 do 30.9.2013 ,,Krajský pamiatkový úrad alebo osoba oprávnená podľa vypracúva Zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitého predpisu. Právna úprava účinná v čase vydania Zásad zverila ich vypracovanie KPÚ, ktorý tak učinil prostredníctvom svojich zamestnancov. Zásady boli následne schválené žalovaným a stali sa tak záväzným podkladom i pre vydanie rozhodnutí o zámere úpravy nehnuteľností v zmysle a . Správny súd zastáva názor, že žalovaný nemal v konaní o zámere úpravy nehnuteľností dôvod spochybňovať zákonnosť, či vecne prehodnocovať postup spracovania Zásad

ochrany pamiatkového územia, viažucich sa k Pamiatkovej rezervácii F. E., keďže ich obsahom bol viazaný (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Asan/8/2017). Napokon ani z príslušnej právnej úpravy nevyplývajú dôvody, ktoré by legitimizovali uplatnenie ,,limitovanej“ viazanosti orgánov verejnej správy Zásadami ako záväzným podkladom ani dôvody za splnenia, ktorých by nimi viazané neboli. Naopak ich nerešpektovanie, by mohlo vyústiť do svojvôle. KPÚ je pritom obsahom Zásad viazaný a to bez ohľadu na to, či došlo k ich premietnutiu do územného plánu, alebo nie. Tento odborný metodický materiál je tak podkladom pre vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia, z ktorého boli orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci úpravy dotknutých nehnuteľností vychádzať. 32. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pozemok - parc. E-KN 5656/5, v k.ú. E. F. je v Zásadách pamiatkovej ochrany F. E. rozdelená medzi dva sektory 3 a 5 a to bez právneho titulu, resp. opory v právnych predpisoch. V tejto súvislosti musel správny súd prisvedčiť argumentácii žalovaného, že rozdelenie Pamiatkovej rezervácie F. E. na sektory vyplýva zo samotných Zásad, pričom v pamiatkovom území zohľadňuje rôznu úroveň pamiatkových hodnôt a požiadavky vo vzťahu k jednotlivým sektorom. Skutočnosť, že v zmysle Zásad dochádza i k situácii, že na ten istý pozemok sa vzťahuje režim rôznych sektorov možno pripísať rôznej úrovni ochrany niektorých častí pamiatkových území. Táto okolnosť však sama o sebe neodporuje právnej úprave, keď ani samotný žalobca neoznačil právny predpis, ktorý by takémuto rozdeleniu, resp. začleneniu pod rôzne sektory bránil. Navyše ako už bolo vyššie uvedené zaradením pozemkov do rôznych sektorov boli s poukazom na záväznosť Zásad orgány verejnej správy viazané. Zmenu, resp. úpravu rozdelenia sektorov tak, aby k žalobcom označenému ako nežiaducemu javu nedochádzalo preto možno pristúpiť zmenou/aktualizovaním samotných Zásad. Uvedenú skutočnosť správny súd v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia nepovažoval za takej povahy, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 33. Okrem uvedeného žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplývajú dôvody, pre ktoré bol zámer úpravy nehnuteľností vyhodnotený z hľadiska záujmov chránených ako neprípustný. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia ustanovenia , t.j. rozhodnutie o tom, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný je spojená/podmienená uplatnením správnej úvahy, keď vo veci rozhodujúcim orgánom verejnej správy bola zverená diskrečná právomoc v tom smere, aby predostrením vlastných úvah prípustnosť zámeru úpravy nehnuteľnosti v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotili. Na uvedené je tak naviazaná aj požiadavka náležitého odôvodnenia rozhodnutia, rešpektujúca aj ust. Správneho poriadku a to v tom smere, aby z neho bolo zrejmé, prečo bol navrhovaný zámer posúdený tým ktorým spôsobom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nepochybne vyplýva, že záver formulovaný vo výrokovej časti sa opieral o Zásady ochrany dotknutého pamiatkového územia. V tejto súvislosti tak žalovaný vymenoval všeobecné požiadavky na zachovanie pamiatkových hodnôt platné pre všetky sektory, uviedol špecifické požiadavky platné v sektore 3, resp. 5, ako aj urbanisticko – architektonické požiadavky vo vzťahu k novostavbám. Vo vzťahu k sektoru 5 popísal charakter tohto sektora a metódu ochrany a prezentácie. V odôvodnení rozhodnutia následne konštatoval, že zo znenia Zásad, ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí na s. 5-8 priamo vyplýva, že na území sektora 5 nie je možné realizovať predložený zámer t.j. výstavbu rodinných domov podľa predloženej dokumentácie. KPÚ Banská Bystrica správne rozhodol, že na území sektora 5 je potrebné konzervovať a rehabilitovať kultúrnu krajinu a existujúci unikátny vodohospodársky systém v jeho celistvosti, v dôsledku čoho je v zmysle Zásad vylúčené umiestňovanie cudzorodých prvkov a stavieb, ktoré nie sú pre územie charakteristické a nesúvisia s prezentáciou pamiatkových hodnôt. Z predloženej dokumentácie je pritom zrejmé, že navrhovaný zámer nesmeruje k prezentácii pamiatkových hodnôt. Správny súd nepopiera, že Zásady sú právne záväzným dokumentom, od ktorého sa odvíja posúdenie prípustnosti zámeru úpravy nehnuteľnosti v zmysle a teda aj ich popis, resp. odkaz na ne v odôvodnení rozhodnutia je pochopiteľný. Proti uvedenému tak nemožno nič namietať. Na strane druhej je však potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o konkrétnom návrhu – zámere musí byť z odôvodnenia rozhodnutia nielen zrejmé, ktoré zo Zásad boli vzaté za základ pre rozhodnutie o prípustnosti konkrétneho zámeru, ale aj to, ako boli vo vzťahu ku konkrétnemu zámeru úpravy nehnuteľnosti vyhodnotené. V danej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia označil jednotlivé body Zásad, keď niektoré z nich podčiarkol. Možno sa tak domnievať, že žalovaný podčiarknutím jednotlivých bodov zdôraznil ich význam a že práve podčiarknuté body jednotlivých Zásad boli relevantnými pre rozhodnutie vo veci zámeru úpravy nehnuteľnosti. V ostatnej časti odôvodnenia sa však žalovaný zmieňuje iba o niektorých z nich a teda nie je tak zrejmé, aký význam bol, resp. či vôbec mal byť pripísaný aj ostatným (podčiarknutým) bodom Zásad, prípadne z akého dôvodu ich v konečnom dôsledku neaplikoval. Z rozhodnutia tak nemožno spoľahlivo vyvodiť, ktoré zo Zásad, resp. ich jednotlivých bodov boli na účely posúdenia prípustnosti

zámeru vyhodnotené ako smerodajné/určujúce a napokon ani to, ako boli vyložené vo vzťahu ku konkrétnemu posudzovanému zámeru. 34. Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s vyhodnotením zámeru ako neprípustného stroho konštatoval, že z predloženej dokumentácie je zrejmé, že navrhovaný zámer nesmeruje k prezentácii pamiatkových hodnôt. Možno si len domýšľať, či práve táto skutočnosť – kritérium prezentácie pamiatkových hodnôt bola rozhodujúcou pre posúdenie zámeru ako neprípustného, prípadne či išlo aj o ďalšie dôvody, majúce oporu v ním označených/ podčiarknutých Zásadách. Žalovaný tak vo svojom rozhodnutí v podstate len poukázal na časť Zásad, ktoré majú vylučovať realizáciu zámeru – výstavbu rodinných domov v sektore 5 Pamiatkovej rezervácie F. E., no dostatočným spôsobom však už argumentačne nerozviedol, v čom konkrétne mal tento nesúlad, resp. rozpor predloženej dokumentácie zo Zásadami spočívať. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže evokovať aj to, že v sektore 5 Pamiatkovej rezervácie F. E. nie je možné realizovať akýkoľvek zámer spočívajúci vo výstavbe rodinných domov, čo však nezodpovedá bodu 6. špecifických požiadaviek, ktorý s novou výstavbou v sektore 5 počíta, keď jej vhodnosť sa overuje urbanisticko

- architektonickou a environmentálnou štúdiou. Snahu o čiastočnú nápravu uvedeného nedostatku žalovaným vzhliadol správny súd vo vyjadrení k žalobe, čo však na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia nemožno považovať za relevantné. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia pritom nemožno zhojiť po vydaní rozhodnutia, t.j. vo vyjadrení k žalobe. Na takéto - dodatočné odôvodnenie nebolo možné prihliadať, keďže predostrenie vlastných úvah musí byť obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Na uvedený nedostatok odôvodnenia tak nemohla mať vplyv ani žalovaným (vo vyjadrení k žalobe) uvádzaná skutočnosť, že dňa 25.5.2022 KPÚ Banská Bystrica uskutočnil v danej veci ústne pojednávanie, v rámci ktorého malo dôjsť k oboznámeniu vlastníka/žalobcu s požiadavkami a regulatívmi platnými v predmetnom pamiatkovom území v zmysle Zásad, resp. keď mal byť upovedomený o podmienkach platných v sektore 5, podľa ktorých mala byť realizácia predloženého zámeru neprípustná. Podľa názoru správneho súdu v danej veci tak orgán verejnej správy prvého stupňa, ako ani žalovaný svoj záver o neprípustnosti zámeru úpravy dotknutých nehnuteľností v sektore 5 Pamiatkovej rezervácie F. E. v odôvodnení svojich rozhodnutia dostatočne neobjasnili. Uvedená skutočnosť preto svedčí o dôvodnosti žalobcom namietaného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. doviedla i správny súd k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. 35. Ďalšou zo žalobných námietok, ktorou žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí bolo pochybenie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom svojho rozhodnutia. Konkrétne malo ísť o vyjadrenie KPÚ Banská Bystrica č. KPUBB-2022/2743-17/6514/GON, RUS zo dňa 17.8.2022, ktorého súčasťou mala byť aj lidarová snímka, majúca potvrdzovať predpoklad výskytu archeologických nálezov. Správny súd v tejto súvislosti z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že toto vyjadrenie označené ako ,,Odvolanie proti rozhodnutiu KPUBB-2022/2743-14/51365/GON,RUS zo dňa 01.07.2022 – predloženie veci“ bolo stanoviskom orgánu verejnej správy prvého stupňa k podanému odvolaniu. Neoboznámenie účastníka konania so stanoviskom orgánu verejnej správy prvého stupňa k podanému odvolaniu ako takým správny súd nepovažuje za pochybenie, ktoré by malo mať za následok porušenie práv žalobcu, keďže ide iba o procesný úkon orgánu verejnej správy spojený s predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. V danej veci však obsahovou súčasťou tohto stanoviska bola aj lidarová snímka s vyznačením štruktúr – komunikácie, terénne úpravy s predpokladom archeologického potenciálu, ktorá skutočnosť mala potvrdzovať predpoklad existencie archeologických nálezov v dotknutej lokalite. Práve uvedenou skutočnosťou pritom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodňoval predpoklad archeologického potenciálu a dôvodnosť podmienky č. 1 uloženej v časti výroku B rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Išlo tak nepochybne o podklad rozhodnutia, o ktorý sa žalovaný opieral pri odôvodňovaní nutnosti pristúpiť k uloženiu jednej z podmienok určených vo výrokovej časti rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca s predmetným stanoviskom, resp. jeho súčasťou nepochybne majúcou povahu podkladu pre vydanie rozhodnutia (na ktorý podklad sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v reakcii na odvolacie námietky žalobcu odvolával) nebol pred vydaním rozhodnutia oboznámený, keď o jeho obsahu sa dozvedel až zo samotného rozhodnutia odvolacieho orgánu – žalovaného, správny súd musel konštatovať, že uvedeným postupom došlo k porušeniu § 3 ods. 2, resp. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného, rozhodujúceho vo veci zámeru úpravy nehnuteľností preto nemožno v tomto smere považovať za zákonné, keďže bolo vydané na základe takého podkladu, ku ktorému nebolo žalobcovi ako účastníkovi konania umožnené sa vyjadriť, resp. sa s nim oboznámiť. Správny súd uvedené pochybenie vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení

o konaní, ktoré odôvodňuje záver o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. 36. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného preto pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. Ďalším dôvodom, pre ktorý správny súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné bola skutočnosť, že žalobca nebol pred jeho vydaním oboznámený s podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorý nedostatok viedol k záveru o nutnosti zrušiť toto rozhodnutie aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom t.j. vytýkané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odstrániť, resp. pochybenie spočívajúce v neoboznámení žalobcu s podkladmi rozhodnutia napraviť a vo veci znova rozhodnúť. Správny súd zrušil v danom prípade len rozhodnutie žalovaného, hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán môže v prípade vydania nového rozhodnutia odstrániť všetky nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, aby bolo možné považovať jeho rozhodnutie za zákonné, prípadne môže žalovaný sám zrušiť vydané prvostupňové rozhodnutie. 37. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 S.s.p. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.