Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-11-2019.pdf
PDF · 136.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: J.. W. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XX, XXX XX A. a žalobkyne v 2. rade: Q. S., N.. XX.XX.XXXX C. A. A. XX, XXX XX A. obaja zastúpení: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanému: J.. J. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XX, XXX XX A. o náhradu škodu a ochranu osobnosti spolu s náhradou nemajetkovej ujmy takto,
rozhodol:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 100,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
3. Žalovanému sa proti žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,4 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 100,-€ titulom náhrady škody. Zároveň sa však domáhali aj uloženia povinnosti žalovanému doručiť im ospravedlnenie v znení: ,, Ja, J.. J. S., sa ospravedlňujem za to, že neoprávneným odpojením elektrickej energie do rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Modra, ktorej ste vlastníkmi, som protiprávne zasiahol do Vašich osobnostných práv“. Okrem doručenia ospravedlnenia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v sume 2.000,-€ ako aj náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 22.06.2017 v čase okolo 7.30 hod v Modre - Harmónii, na chate so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku s parcelným číslom XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, v k.ú. Modra, dal žalovaný príkaz na odpojenie eklektickej energie do vedľajšej rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Modra, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade. K odpojeniu elektrickej energie aj reálne došlo, čím žalovaný neoprávnene bránil žalobcom v užívaní rekreačnej chaty, ktorá je v ich vlastníctve. Žalobcovia sa domáhali ochrany svojich práv súdnou cestou, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete žalobcov, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách žalovaného č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X v katastrálnom území Modra, obec Modra, okres Pezinok zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Násilným a neodborným prerušením dodávky elektrického prúdu do rekreačnej chaty žalobcov, došlo vyskratovaním k zničeniu elektrických spotrebičov (mikrovlnná rúra, televízor, rýchlovarná kanvica), pričom tieto museli byť zakúpené nové. Žalobcovia ostali náhle a nečakane bez elektrickej energie, čo ich veľmi zaskočilo. Mali
ohlásenú návštevu vnučiek na prázdniny, na čo sa pripravili nákupom potravín, ktoré sa im v chladničke a mrazničke bez elektrického prúdu počas horúcich letných dní pokazili. Vnučky museli ísť počas prázdnin do letného denného tábora, s čím mali ich rodičia zbytočné finančné náklady. Aby žalobcovia mohli aspoň čiastočne užívať svoju rekreačnú chatu, boli nútení si provizórne zabezpečiť nevyhnutnú dodávku eklektického prúdu od suseda cez obyčajný elektrický kábel, v obmedzenom výkone do 1000 W. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného obmedzovaní na svojich právach. Nemohli v pokoji užívať svoj majetok so svojou rodinou. Žalovaný protiprávnym konaním spôsobil žalobcom nielen škodu v podobe nákladov na znovu pripojenie odberného miesta elektrickej energie vo výške 100,-€, ale zasiahol aj do ich osobnostných práv - práva na súkromie a rodinný život, ako aj do práva na zdravie. Žalovaný v 1. rade trpí ischemickou chorobou srdca a vysokým krvným tlakom a protiprávne konanie žalovaného, za ktoré je žalovaný aj trestne stíhaný významnou mierou prispelo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Oboch žalobcov protiprávne konanie žalovaného zaskočilo, vystresovalo. Spôsobilo im zvýšenie krvného tlaku a psychicky na nich pôsobilo mimoriadne traumatizujúco, keďže bolo nečakané s prežívaním hnevu a bezmocnosti. Uvedeným neoprávneným zásahom žalovaného došlo podľa žalobcov do neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv a to práva na zdravie, práva na súkromie, čím iba bola spôsobená aj nemajetková ujma.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 14.06.2019, v ktorom dôvody a rozhodujúce skutočnosti žalobcami uplatneného nároku v celom rozsahu neuznáva. Vo vyjadrení poukázal na množstvo nepravdivých tvrdení uvádzaných žalobcom v 1. rade či už na polícii ako aj v podanej žalobe. Na svoju obranu uviedol, že jeho chata je napojená samostatnou prípojkou v súlade s výkresovou dokumentáciou len pre jeho chatu, overenú v stavebnom konaní z 5.11.1984. Táto elektrická prípojka bola daná do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia ku chate žalovaného č.XXX/JE z 13.05.1994 a je výlučne jeho majetkom na základe objednávky a prihlášky prípojky elektriny pre chatu žalovaného u Západoslovenských energetických závodov š.p.. Žalovaný zároveň poukázal na prílohu č.4 Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.02.2009, kde príloha č.4 nie je súčasťou tejto Kúpnej zmluvy, z čoho je podľa neho zrejmé, že článok o vecnom bremene v kúpnej zmluve zo dňa 20.02.2009 je vadný a pre právne úkony by nemal byť použitý. Ďalej vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca v 1. rade si pri výstavbe svojej chaty nevyhotovil projekt elektrickej prípojky ani o žiadnu elektrickú prípojku svojej chaty stavebný úrad nepožiadal. Preto v stavebnom povolení ani kolaudačnom rozhodnutí jeho chaty nemá k užívaniu elektrickej prípojky k svojej chate stavebné povolenie. K tvrdeniam o údajne násilnom a neodbornom prerušení dodávky elektriny do chaty žalobcov, žalovaný uviedol, že v obave o bezpečnosť svojej chaty požiadal odborne spôsobilého elektrikára, ktorý predmetnú prípojku odpojil. Taktiež odmietol tvrdenia žalobcu v 1. rade, že v dôsledku neodborného odpojenia elektriny bol zasiahnutý elektrickým prúdom, čím mu bola spôsobená škoda na majetku, keďže boli vyskratované zásuvky a v dôsledku toho poškodené spotrebiče ako televízor, mikrovlnná rúra či rýchlovarná kanvica. Toto tvrdenie malo byť vyvrátené výpoveďami osôb vypočutých pred orgánmi polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: Y.-XX/X-M.-W.-XXXX pred ORPZ Pezinok. Žalobca v 1. rade po odchode žalovaného z jeho chaty vstúpil na jeho pozemok a do jeho rozvodnej skrine, kde opätovne elektrickú prípojku zapojil. Z uvedených dôvodov žalobcami uplatnené nároky v celom rozsahu neuznáva, pričom uviedol, že má obavy o bezpečnosť svojej osoby, ako aj majetku, a vzhľadom na klamlivé vyjadrenia a osočovanie zo strany žalobcu v 1. rade nie je taktiež dodržaná ochrana jeho osobnosti.
4. V rámci repliky sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 16.07.2019. Na tvrdeniach uvádzaných v podanej žalobe zotrvali v celom rozsahu. Pokiaľ ide o žalovaným spochybňované právo žalobcu na vybudovanie, uloženie, resp. prevádzku inžinierskych sietí na pozemkoch žalovaného, a ich vybudovanie v zmysle zákona, skolaudovanie ako aj to, či sú schopné bezpečnej a trvalej prevádzky považujú za potrebné dať do pozornosti súdu to, že v čase (takmer pred 30-timi rokmi), kedy došlo k vybudovaniu inžinierskych sietí, boli pozemky, na ktorých sa predmetné inžinierske siete nachádzajú, vo vlastníctve matky žalobcu v 1. rade a žalovaného. Žiadna dohoda o vybudovaní, uložení, resp. prevádzke predmetných inžinierskych sietí medzi žalobcom a žalovaným preto neexistovala. V dôsledku terénu bol prívod elektrickej energie do chaty žalobcu, ktorá bezprostredne susedí s chatou žalovaného, realizovaný takým spôsobom, že od stĺpa elektrického vedenia bol ťahaný podzemný kábel k chate žalovaného (na pozemku parc. č. XXXX/X) a tam sa rozdvojuje, pričom jedna vetva smeruje priamo k chate žalovaného (do rozvodnej skrine) a druhá vetva pokračuje podzemným káblom k chate žalobcu (do rozvodnej skrine). V decembri roku 2008 sa žalobca so žalovaným dohodli na zrušení a vzájomnom vysporiadaní ich podielového spoluvlastníctva
k pozemkom (nadobudnutých dedením), na ktorých boli zriadené predmetné inžinierske siete a to tak, že v zmysle geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa 19.06.1999 vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom Ing. Ondrejom Dernerom, ktorý bol úradne overený dňa 18.06.1999, pod č. XXX/XX, došlo k reálnemu rozdeleniu parciel. Nakoľko sa v dôsledku rozdelenia parciel ocitla časť inžinierskych sietí žalobcu na pozemku žalovaného, písomnou zmluvou zo dňa 05.12.2008, ktorou došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k jeho vyporiadaniu, došlo medzi žalobcom a žalovaným aj k zriadeniu vecného bremena v prospech žalobcu, ktoré bolo zavkladované do katastra nehnuteľností podľa M.. Zo zriadeného vecného bremena vyplývalo pre žalobcu oprávnenie vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí na parcelách žalovaného a žalovaný bol povinný zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete žalobcu, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách žalovaného. Podľa stavu vplývajúceho z uzavretej zmluvy medzi sporovými stranami dňa 05.12.2008 je elektrické vedenie v ich spoluvlastníctve a vodovodné potrubie je vo vlastníctve žalobcu (článok V bod 6.5), čo konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia č.k. XCo XX/XXXX- XXX zo dňa 21.03.2018 aj Krajský súd v Bratislave. Žalovaný dňa 22.06.2017 bezdôvodne, bez akejkoľvek výzvy a upozornenia nechal odpojiť žalobcov od elektrickej energie, hoci mu zo zriadeného vecného bremena vyplýva povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete žalobcu, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný počas celého konania vedeného pod sp.zn. XXC/XX/XXXX a XCo/XX/XXXX) o nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nepoprel ba dokonca ju sám preukázal faktúrou a dokladom o úhrade za poskytnutú službu dňa 22.06.2017- odpojenie domu od elektrickej energie. Žalovaný dňa 22.06.2017 bránil žalobcovi vo výkone oprávnenia z vecného bremena, nakoľko mu neumožnil vstup na jeho pozemok za účelom obnovenia dodávky elektrickej energie, a to aj napriek privolanej policajnej hliadke. K obnoveniu dodávky elektrickej energie do objektu chaty žalobcu došlo až dňa 06.07.2017, v čase neprítomnosti žalovaného (aby to nemohol zmariť), a to na základe objednávky žalobcu o znovu pripojenie odberného miesta odborne spôsobilou osobou - W. Š. zo spoločnosti BECALEL, s.r.o.. Pred tým ako došlo k znovu pripojeniu odberného miesta žalobcu, elektrikár spoločnosti BECALEL, s.r.o. overoval skutočnosti ohľadne vecného bremena k inžinierskym sieťam na pozemku žalovaného aj u Západoslovenskej distribučnej, a.s.. ktorá mu ich potvrdila, pričom o tom, že je odberné miesto žalobcu odpojené, nemala Západoslovenská distribučná, a.s. žiadnu vedomosť. Elektrikár žalovaného sa dopredu nepresvedčil, či sa jedná o schválené odberné miesto a elektrický prúd s napätím 380 V odpájal pod prúdom. Žalobcovia zotrvali na tom, že konanie žalovaného bolo úmyselné s cieľom porušiť práva žalobcov užívať predmetné inžinierske siete, ktoré im vyplývajú zo zmluvy uzavretej dňa 05.12.2008 a tým chcel vyvolať obavu ohrozenia práv žalobcov aj do budúcna.
5. Dňa 20.08.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k replike žalobcov v ktorom tvrdenia žalobcom odmietol. Doklady predložené žalobcom na podporu jeho tvrdení považuje za neplatné. Článok 4 v Kúpnej zmluve týkajúci sa zriadeného vecného bremena považuje za vadný a vadná je podľa neho aj príloha č.4, ktorá nie je súčasťou Kúpnej zmluvy. Taktiež odmietol tvrdenia žalobcom o tom, že im bránil vo vstupe na jeho pozemok, pričom zdôraznil, že žalobca dojednal vstup na jeho pozemok v čase jeho neprítomnosti bez toho aby ho o tom vopred požiadal. K priloženej zdravotnej dokumentácii žalobcu uviedol, že z nej vyplýva, že žalobca v 1. rade bol hospitalizovaný v dňoch od 12.02. do 20.02.2017, pričom k odpojeniu elektrickej prípojky došlo dňa 22.06.2017. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobcom uplatnenú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov ako aj žalovaného a výsluchom svedka Ing. Branislava Hamara. Oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu ( R. Č.. XXXX, R. Č.. XXXX, R. Č..XXXX, Záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods.3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Zápisnica z výsluchu podľa § 196 ods.2 Trestného poriadku, Uznesenie o začatí trestného stíhania žalovaného zo dňa 21.09.2017, Upovedomenie o podaní obžaloby na žalovaného zo dňa 23.07.2018, Uznesenie OS Pezinok č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 20.07.2017 o nariadení neodkladného opatrenia, Uznesenie KS BA č.k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 21.03.2018, FA č. XXXXXXXXX z č.l. 38, Doklad o úhrade faktúry z č.l. 39, Situačný plán rekreačnej chaty žalobcov, Prerokovanie spôsobu zriadenia elektrickej prípojky pre žalobcu v 1. rade, Stavebné povolenie vydané žalobcovi sa stavbu rekreačnej chaty, Kolaudačné rozhodnutie č.XXX/XX/Jš zo dňa 13.05.1994, Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 05.12.2008, Dodatok č.1 Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o zrušení
podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 11.02.2009, Lekárska správa žalobcu v 1. rade z č.l. 96, Zápisnica o hlavnom pojednávaní na OS Pezinok z č.l. 147) a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX, postavenej na parc.č. XXXX/X postavenej v katastrálnom území Modra, okres Pezinok.
8. Z výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že žalovaný je výlučným vlastníkom chaty so súpisným číslom XXXX, postavenej na parc. č. XXXX v katastrálnom území Modra, okres Pezinok. V časti C : Ťarchy, vyššie uvedeného listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno právo vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí v prospech každodobého vlastníka pare. č. XXXX podľa V XXXX/XXXX.
9. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia sú na základe Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva V XXXX/XXXX zo dňa 20.02.2008 bezdpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX t.j. pozemku ku ktorému je na LV č. XXXX zriadené vecné bremeno.
10. Dňa 05.12.2008 došlo medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným na strane predávajúcich a JUDr. Michaelou Šikulovou ako kupujúcou k uzavretiu Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva. Ako vyplýva z článku I Zmluvy, žalobca v 1. rade a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaných v článku I zmluvy, pričom tieto nadobudli dedením. V článku II Zmluvy je uvedené, že predávajúci spoločne a nerozdielne odplatne prevádzajú vlastnícke právo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX s parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X na kupujúcu v celosti do výlučného vlastníctva.
11. Z článku V bod 5.1 Zmluvy sa predávajúci t.j. žalobca v 1. rade a žalovaný dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva podľa § 141 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a to ich reálnym rozdelením v rovnakom podiele. Z článku V bod 5.3 je zrejmé, že predávajúci sa dohodli, že vzájomné vyporiadanie spoluvlastníctva nehnuteľností zapísanými na liste vlastníctva č. 4159 na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Pezinok, okres Pezinok, obec Modra sa uskutoční tak, že predávajúci v prvom rade (žalobca v 1. rade) sa stane výlučnými vlastníkom pozemkov v podiele 1/1 s parcelnými číslami: č. XXXX/X o výmere 2381 m2 , vinica, č. XXXX/X o výmere 1036 m2 záhrada a č. XXXX/X o výmere 349 m2 vinica. Žalovaný ako predávajúci v 2. rade sa mal stať výlučným vlastníkom pozemkov v podiele 1/1 s parcelnými číslami č. XXXX/X o výmere 2382 m2 vinica, č. 5785 o výmere 577 m2 záhrada a č. XXXX/X o výmere 807m2, vinica.
12. V článku 6 Zmluvy sa strany dohodli na zriadení vecného bremena na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/X. Povinným z vecného bremena bol žalovaný a oprávneným z vecného bremena bol žalobca v 1. rade. Z bodu 6.3 vyplýva, že vecné bremeno sa zriaďuje na pozemkoch parc.č. XXXX/ X, XXXX a XXXX/X. V článku VI bod 6.4 si strany dojednali práva vyplývajúce z vecného bremena v prospech oprávneného t.j. žalobcu v 1. rade. V bode 6.4 je teda uvedené, že povinný z vecného bremena sa zdrží akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete oprávneného z vecného bremena, jedná sa o vodovodné potrubie plastové v hĺbke 80 cm a elektrické vedenie podzemné v hĺbke 60 cm v zmysle priloženého nákresu v geometrickom pláne zo dňa 18.6.1999, ktorí tvorí prílohu č.4 tejto zmluvy. Právo vstupu a uvedené pozemky oprávneného z vecného bremena v prípade opravy inžinierskych sietí zostáva zachované. Pravosť podpisov na Zmluve bola osvedčená pracovníkom notára dňa 27.11.2008 ( kupujúca), dňa 01.12.2008 ( žalovaného) a dňa 05.12.2008 na Mestskej časti Bratislava -Petržalka ( žalobca v 1. rade).
13. Z FA č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 21.07.2017 na sumu 100,-€ so splatnosťou dňa 01.08.2017 vyplýva, že spoločnosť BECALEL, s.r.o. IČO: 46915354 účtovala žalobcovi v 1. rade elektro práce spočívajúce v pripojení odberného miesta parc. č. XXXX v okrese Modra. Z dokladu o úhrade z č.l. 39 mal súd za preukázané, že žalobca dňa 21.07.2017 sumu 100,-€ spoločnosti BECALEL, s.r.o. uhradil.
14. Z Upovedomenia Okresnej Prokuratúry Pezinok č. W. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 23.07.2018 vyplýva, že na žalovaného bola dňa 23.07.2018 podaná obžaloba pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.2 Trestného zákona.
15. Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXC XX/XXXX-XX uložil súd žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva žalobcu v 1. rade vyplývajúce mu vecného bremena zriadeného na základe rozhodnutia o vklade V 4946/2008 okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom spočívajúceho v práve vstupu v prípade opravy inžinierskych sietí na parcelách žalovaného KNC č. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, v katastrálnom území Modra ako aj povinnosť iný zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete žalobcu, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách žalovaného KNC Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, v katastrálnom území Modra, obec Modra, okres Pezinok, zapísané na LV č. XXXX. Uznesenie OS Pezinok č.k. XXC XX/XXXX-XX bolo rozhodnutím KS BA č.k. XCo XX/XXXX-XXX potvrdené v časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by znefunkčnil inžinierske siete žalobcu v 1. rade, vodovodné potrubie a elektrické vedenie umiestnené na parcelách odporcu číslo XXXX, číslo XXXX/X, číslo XXXX/ X v katastrálnom území Modra. Vo zvyšku výrok uznesenia zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaného odvolací súd zároveň poučil, že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby v právnej veci, v ktorej bude vystupovať on ako žalobca, proti navrhovateľovi ako žalovanému, o ochranu svojich práv vyplývajúcich mu z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorú medzi sebou uzavreli 5.12.2008, ako aj o výkon práv navrhovateľa z vecného bremena podľa článku VI označenej zmluvy. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný však v konaní neuviedol, či takúto žalobu proti žalobcovi podal.
16. Právny zástupca žalobcov v prednese pred súdom uviedol, že dňa 22.06.2017 v čase okolo 7:30hod. došlo zo strany žalovaného k udeleniu príkazu na odpojenie elektrickej energie do rekreačnej chaty, ktorej vlastníkmi sú žalobcovia, na základe ktorého aj reálne došlo k odpojeniu od elektrickej energie. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného obmedzení na svojich právach. Protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcom spôsobená škoda v podobe nákladov za znovu pripojenie odberného miesta vo výške 100,-€. Okrem tejto škody došlo neoprávneným zásahom žalovaného aj do zásahu do osobnostných práv žalobcov a to do práva na súkromie a práva na zdravie a rodinný život. Násilným a neodborným prerušením dodávky elektrického prúdu došlo k vyskratovaniu a k následnému zničeniu elektrických spotrebičov v dôsledku čoho zostali žalobcovia náhle bez elektriny, čo ich zaskočilo nakoľko mali nahlásenú návštevu vnúčat na prázdniny. Všetky potraviny, ktoré mali odložené v mrazničke a chladničke sa im v dôsledku odpojenia elektrickej energie pokazili. Aby žalobcovia mohli aspoň z časti užívať svoju rekreačnú chatu boli nútení si provizórne zabezpečiť nevyhnutú dodávku el. energie od suseda a to cez obyčajný elektrický kábel v obmedzenom výkone. Neoprávneným zásahom žalovaného do práva na zdravie, práva na súkromie a rodinný život bola žalobcom v 1. a 2. rade spôsobená nemajetková ujma, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáhajú. Žalobca v 1. rade trpí ischemickou chorobou srdca a vysokým krvným tlakom, pričom protiprávne konanie žalovaného výraznou mierou prispelo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Oboch žalobcov konanie žalovaného zaskočilo, vystresovalo a psychicky na nich pôsobilo mimoriadne traumatizujúco.
17. Žalobca v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že stres spojený s vyššie uvádzanou situáciu bol pre neho a manželku život ohrozujúci. V čase keď došlo k neoprávnenému odpojeniu boli na chate, následne zavolali políciu, tí sa dostavili a vyzvali žalovaného, aby znovu zapojil elektrický prúd, čo žalovaný rázne odmietol. Následne bol žalobca v I. rade vypočutý na polícii aj v súvislosti s trestným konaním. Na výsluchu musel vyvracať klamlivé tvrdenia žalovaného týkajúce sa údajnej chýbajúcej kolaudácie nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Ďalšie výdavky mal so zabezpečením certifikovaného elektrikára zo ZSE. Stres mal taktiež spojený so zabezpečením listín spojených s vecným bremenom za účelom opätovného zapojenia elektrickej energie. Táto situácia pokračovala celé leto. Taktiež sa ho dotklo vyjadrenie žalovaného zaslaného súdu kde ho označil za chorého. Škoda na potravinách im vznikla približne vo výške 200,-€. Nakoľko k odpojeniu elektrickej energie došlo pod prúdom, všetky elektrické spotrebiče boli vyskratované, pričom škodu vyčíslil na 320,-€. Ďalšie výdavky mali spojené s detským letným táborom pre deti vo výške 300,- €, ďalej dal sumu 200,-€ ako zálohu právnemu zástupcovi, 33,-€ zaplatil za súdny poplatok za nariadenie neodkladného opatrenia, 50,-€ za obstaranie elektrickej šnúry na núdzové zapojenie, 120,-€ za súdny poplatok za žalobu a 95,-€ za 5 ciest z Modry do Bratislavy a naspäť. Spolu teda žalobcami uplatnená škoda predstavuje sumu 1.418,-€. Žalobca zároveň uviedol, že ide o opakované konanie žalovaného voči nim, neoprávnene im strihá plot a taktiež ich udal za to, že mu prevísajú konáre z ich stromov na jeho pozemok.
18. Žalovaná v 2. rade pred súdom uviedla, že sa pridržiava tvrdení uvádzaných žalobcom v 1. rade, pričom zdôraznila, že ide o opakované konanie žalovaného.
19. Žalovaný vo výpovedi pred súdom tvrdenia žalobcov odmietol. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom v 1. rade uzavreli Kúpnu zmluvu na vysporiadanie pozemkov dedičského konania (K. XXXX/ XXXX). Zdôraznil, že článok 6.4 predmetnej Kúpnej zmluvy neuznáva, nakoľko podľa jeho názoru v čase, kedy došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy u notára dňa 01.12.2008 sa tam príloha č. 4, na ktorú sa odkazuje v bode 6.4. nenachádzala. Okrem toho keď videl prílohu č. 4 zistil, že ide o fotomontáž inžinierskych sietí na geometrickom pláne zememerača. Inžinierske siete boli chybne nakreslené. Vecné bremeno tak bolo podľa neho zaregistrované podvodom. Taktiež uviedol, že stavebník strany žalobcov predložil výkres č. 10 vzdušnú prípojku elektriny, o ktorú požiadal priamo na svoju chatu, tú ale nikdy nezrealizoval a keď videl, že on má svoju prípojku na svojej chate vyhotovenú, tak sa bez toho, aby existoval akýkoľvek doklad o takejto prípojke, pripojil na chatu žalovaného, bez jeho vedomia a bez súhlasu stavebného úradu. To bolo akceptované ZSE. Táto prípojka vykazuje, že je čiernou stavbou. Žalobca o tomto vedel a tak si mal prípojku zriadiť sám. Žalovaný zároveň uviedol, že zistil, že mu v rozvádzači bzučí tak zavolal odborne spôsobilého elektrikára, ktorý daný stav posúdil a prípojku odpojil. Poukázal aj na súdnoznalecký posudok, ktorý dala vypracovať polícia v Modre, kde sa konštatuje, že odpojenie bolo robené odborne a žiadne spotrebiče poškodené neboli. K tvrdeniu žalobcu, že odstránil prevísajúce konáre uviedol, že žalobcom bolo toto odstránenie prikázané pracovníkom Miestneho úradu Modra, pričom dodnes tak žalobca neurobil. K tvrdeniam o výške škody, ktorá mala byť spôsobená žalobcom uviedol, že nimi preukázané tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dokladmi.
20. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.
23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
24. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
25. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
26. Podľa § 420, OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, ak sa vyžaduje zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide od objektívnu zodpovednosť.
28. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá.
29. Ustanovenie § 420 OZ upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420
OZ sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné predpoklady zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je upravená v osobitnom zákone. Ustanovenie § 420 OZ možno aplikovať aj na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti, teda ak škoda bola spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným.
30. Jedným z nárokov, ktoré si žalobcovia podanou žalobou uplatnili je nárok na náhradu škody vo výške 100,-€, ktorú museli žalobcovia uhradiť za opätovné pripojenie dodávky elektrickej energie do ich chaty. Skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odpojeniu elektrickej energie do chaty vo vlastníctve žalobcov konštatoval vo svojom rozhodnutí nielen Okresný súd Pezinok ( č.l. 21), ale aj Krajský súd v Bratislave (č.l. 26) . Žalobcovia v konaní preukázali, že za opätovné pripojenie elektrickej energie uhradili spoločnosti BECALEL dňa 21.07.2017 sumu 100,-€.
31. Krajský súd Bratislava v Uznesení č.k. XCo XX/XXXX v bode 21 konštatoval, že medzi stranami existuje právny vzťah spočívajúci v ich spoluvlastníctve elektrického vedenia, podľa pôvodného stavu, ktoré je vedené cez pozemok žalovaného na pozemok žalobcu (článok VI, zmluvy), ako aj v práve vecného bremena zriadeného na pozemku žalovaného v prospech žalobcu a ktoré žalobcu oprávňuje vstúpiť na pozemok žalovaného v prípade opravy inžinierskych sietí, vodovodného potrubia a elektrického vedenia. V tomto rozhodnutí zároveň poukázal na ustanovenie § 123 a § 151m Občianskeho zákonníka. Súd zároveň konštatoval, že žalovaný dňa 22.6.2017 konal vo vzťahu k inžinierskym sieťam, konkrétne vo vzťahu k elektrickému vedeniu, ktoré cez jeho pozemok prechádza na pozemok žalobcu tak, že vedome, bez predchádzajúceho, zdôvodneného upozornenia žalobcu, prerušil dodávku elektrického vedenia do objektu žalobcu a nápravu tohto stavu žalovaný nevykonal ani potom, ako žalobca požiadal o súčinnosť políciu. Z obsahu Kúpnej zmluvy taktiež vyplýva, že elektrické vedenie podľa stavu vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi stranami 5.12.2008 je v ich spoluvlastníctve, vodovodné potrubie je vo vlastníctve žalobcu (článok VI, bod 6.5). Súd navyše konštatoval, že žalovaný bez preukázaného právneho základu, teda právnej dôvodnosti takéhoto zásahu, porušuje právo žalobcu užívať predmetné inžinierske siete vyplývajúce mu zo zmluvy uzavretej stranami tohto konania dňa 05.12.2008 a vyvoláva obavu ohrozenia práv žalobcu aj do budúcna, keď z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi stranami sú napäté. Z odôvodnenia rozhodnutia KS BA zároveň vyplýva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z priložených dôkazov nevyplýva, že žalovaný sa správal takým spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zasahoval do práva žalobcu vstúpiť na jeho pozemok za účelom opravy inžinierskych sietí. Navrhovateľ elektrické vedenie spoločne s odborne spôsobilou osobou sfunkčnil ešte v čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa jeho vyjadrenia 6.7.2017) a teda realizoval svoje právo z vecného bremena bez tohto, aby bol konfrontovaný s prekážkou v osobe žalovaného.
32. Žalovaný v konaní nepoprel, že odpojenie žalobcu od elektrického prúdu urobila osoba na základe jeho žiadosti, pričom odmietol tvrdenie, že k takémuto zásahu nemal právo. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súdov, ktoré rozhodovali o neodkladnom opatrení a vo svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalovaný bez preukázaného právneho základu, teda právnej dôvodnosti takéhoto zásahu, porušil právo žalobcu užívať predmetné inžinierske siete vyplývajúce mu zo zmluvy uzavretej stranami tohto konania dňa 05.12.2008 a vedome, bez predchádzajúceho, zdôvodneného upozornenia žalobcu, prerušil dodávku elektrického vedenia do objektu žalobcu a nápravu tohto stavu žalovaný nevykonal ani potom, ako žalobca požiadal o súčinnosť políciu považoval žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 100,-€ za preukázaný a teda dôvodný. Ostatné nároky uplatňované žalobcami pozostávajúce zo škody na spotrebičoch, potravinách a iné žalobcovia súdu ničím nepreukázali a preto súd tieto nároky žalobcov zamietol.
33. Okrem vyššie uvedenej náhrady škody sa žalobcovia domáhali podanou žalobou aj práva na ochranu osobnosti a to tak, že žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade doručiť ospravedlnenie v nasledovnom znení:,, Ja, J.. J. S., sa ospravedlňujem za to, že neoprávneným odpojením elektrickej energie do rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Modra, ktorej ste vlastníkmi, som protiprávne zasiahol do Vašich osobnostných práv“.
34. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu.
35. Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana občianskym zákonníkom.
36. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytnosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním.
37. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
38. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.
39. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci sa aj zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu nemožno posudzovať ako neoprávnené, pokiaľ existujú okolnosti vylučujúce ich protiprávnosť; okolnosti, ktoré majú takéto právne následky, sú obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú.
40. Vykonaným dokazovaním konajúci súd nemal za preukázané, že by konaním žalovaného došlo k zásahu do práva na súkromie a rodinného života žalobcov tak, ako to žalobcovia uvádzajú. Konanie žalovaného, ktoré spočíva v odpojení elektrickej prípojky do nehnuteľnosti žalobcov nemožno považovať za taký zásah, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie právom chránených záujmov žalobcov. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia využili svoje zákonné právo a podali na žalovaného trestné oznámenie, a teda porušenie ich práv momentálne riešia orgány činné v trestnom konaní, pričom je nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu sú napäté dlhodobo.
41. Vo vzťahu k zásahu do ich osobnostných práv predpokladaných § 11 Občianskeho zákonníka však podľa názoru súdu nedošlo.
42. Účinnú právnu ochranu proti zásahom, ktoré ohrozujú alebo spôsobujú ujmu na osobnostných právach, zákon zabezpečil zavedením sankcií, upravených v § 13 OZ, v zmysle ktorého má fyzická osoba právo domáhať sa, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a ak by sa nejavilo postačujúcim najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
43. Podmienkou, aby k uplatneniu týchto sankcií mohlo dôjsť, je v prvom rade existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození osobnostných práv fyzickej osoby, ďalej neoprávnenosť - protiprávnosť - tohto zásahu a nakoniec existencia príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a neoprávneným zásahom.
44. Nakoľko podľa názoru súdu zo strany žalovaného k zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť alebo porušiť osobnostné práva žalobcov nedošlo, súd sa náhradou žalobcami uplatnenej nemajetkovej ujmy ako sankcie sa porušenie osobnostných práv nezaoberal.
45. Okrajovo súd uvádza, že vzhľadom na všeobecnú povahu ustanovenia § 11 OZ nie je vylúčené, aby sa podľa okolností prípadu fyzická osoba domáhala ochrany osobnostných práv aj v súvislosti so zásahom, ku ktorému došlo v rámci trestno-právnych vzťahov. Uplatnenie § 11 OZ však prichádza do úvahy len tam, kde osobitný predpis neobsahuje vlastnú úpravu ochrany práv.
46. Neoprávneným zásahom do práv chránených § 11 a nasl. OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenie, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli vykonané v prostredí oprávnenom vec riešiť. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného postupu a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi.
47. Žalobcovia sa teda nemôžu domáhať v tejto súvislosti žalobou ochrany svojich osobnostných práv, tak ako to má na zreteli ustanovenie § 11 a nasl. OZ.
48. Súd poukazuje aj na to, že informácie poskytnuté žalobcami orgánom činným v trestnom konaní boli len impulzom k ich ďalšiemu konaniu v medziach zákona. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by žalovaný mimo orgánov činných v trestnom konaní zverejňoval svoje názory o žalobcoch. Obe strany sporu pred súdom uviedli, že ide o dlhoročné spory medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sú bratia.
49. Žalovaný počas celého konania poukazoval na neexistenciu prílohy ku Kúpnej zmluve, pričom táto skutočnosť nijak s predmetom tohto konania nesúvisí a preto sa súd touto otázkou nezaoberal.
50. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia má súd za to, že v danom prípade nemohlo z hľadiska posúdenia zásahu do ochrany osobnosti žalobcov dôjsť k takej ujme na ochrane práv ako uvádzajú žalobcovia. Jediný dôkaz, ktorým žalobca v 1. rade preukazuje zásah do jeho práva na zdravie je lekárska správa z č.l. XX P. XX, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca v 1. rade bol v dňoch 12.02.2017 až 20.02.2017 hospitalizovaný. Nakoľko k neoprávnenému odpojeniu došlo 22.06.2017 je zrejmé, že k tejto ujme nedošlo bezprostredne po danom incidente so žalovaným, ale ide o dlhodobejší problém žalobcu v 1. rade.
51. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie a s tým spojeným nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
52. Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 C.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobcom pomerná náhrada trov konania v rozsahu 90,4 % (žalobca požadoval zaplatenie sumy 2 100,-€, súd priznal žalobcom sumu 100,-€ ; žalovaný mal teda v konaní úspech v pomere 90,04 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.