Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/13/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 13 622,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. – 129 zo dňa 16.05.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 303,68 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 303,68 eura od 15.03.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , a , (ďalej len „“ ), , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) a , (ďalej len „“).

1.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 10.10.2017 uzatvoril žalobca v pozícii veriteľa a zároveň dodávateľa so žalovaným ako dlžníkom a spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1750915841 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 20 400 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 318,47 eura s konečnou splatnosťou úveru dňom 15.10.2025 pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 11,40 % s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom v sume 30 573,08 eura s výškou odplaty 9,94 % ročne zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej len „OP“) a Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný realizoval platby vo výške 14 096,32 eura. Pre porušenie platobných povinností došlo k predčasnému zosplatneniu úveru dňom 14.03.2022, oznámeniu o zosplatnení úveru predchádzala výzva na zaplatenie zo dňa 15.02.2022. Predčasné zosplatnenie úveru súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné a účinné. Konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a zároveň o spotrebiteľský úver, pričom zistil, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ju urobili neplatnou. Pokiaľ ide o overovanie bonity žalovaného podľa súdu prvej inštancie postup žalobcu plne zodpovedal § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch, keď overoval existenciu pracovného pomeru žalovaného a jeho dĺžku zo Sociálnej poisťovne ako nezávislého externého zdroja a existujúce záväzky žalovaného zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Z výpisu zo Sociálnej poisťovne súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol v čase poskytnutia úveru zamestnaný, výšku čistého príjmu uviedol žalovaný v sume 697 eur. Poskytnutý úver bol účelový s cieľom refinancovania ďalších úverov, ktoré bol žalovaný povinný splatiť. Podľa výpisu zo SRBI mal žalovaný v čase podpisu predmetnej zmluvy o úvere ďalšie tri úvery, súčet ich mesačných splátok bol vo výške 586 eur (52 eur + 225 eur + 309 eur). Uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere sa žalovaný dostal do výhodnejšieho finančného postavenia, pretože refinancovaním došlo k zníženiu súčtu jeho mesačných splátok za všetky úvery zo sumy 586 eur na sumu 543,47 eur (225 eur + 318,47 eur). Žalovaný v žiadosti o úver uviedol, že nemá žiadne vyživované deti a je slobodný. Žalobca nebol v čase žiadania o úver a podpisu spotrebiteľskej zmluvy povinný počítať limit ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017. Na druhej strane však súd prvej inštancie nemal za preukázané, že zmluva obsahuje vstupné údaje (predpoklady) pre výpočet hodnoty RPMN. Poukázal na účel ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým bolo jednoznačné vymedzenie údajov (celkovo obsiahnutých v zmluve), ktoré slúžia ako predpoklad pre výpočet RPMN. Nepostačuje, že tieto vstupné údaje sa v zmluve nachádzajú (bod 2.2 zmluvy), keď priemernému spotrebiteľovi tak nemôže byť zrejmé, ktoré z tam uvedených údajov slúžia ako predpoklad pre výpočet RPMN a ktoré nie. Z dôvodu uvedeného nedostatku súd prvej inštancie predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 6 303,68 eura, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi reálne poskytnutým úverom 20 400 eur a platbami žalovaného na predmetný úver do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej (14 096,32 eura). Súčasne súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti príslušenstva v podobe uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 6 303,68 eura, a to od 15.03.2022 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti (presahujúcej priznanú istinu a úrok z omeškania) súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.3 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a , keď vzhľadom na pomerný zodpovedajúci cca 1 procesný úspech žalobcu, súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (, , a ).

2.1 Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie skonštatoval absenciu predpokladov RPMN, pričom svoju právnu argumentáciu relevantným spôsobom neodôvodnil. Poprel, že by v zmluve chýbali predpoklady pre výpočet RPMN, odkázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zavŕšil transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá upravuje aj podmienky výpočtu a predpokladov RPMN. Poukázal na bod 2.2 zmluvy o úvere, v závere ktorého sú formulované predpoklady nasledovne: „Predpoklady výpočtu RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že Dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia ZoÚ, ZoÚ zostane platná dohodnutý čas a Dlžník/Spoludlžník a Banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v ZoÚ. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady Dlžníka spojené so ZoÚ s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v ZoÚ“. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že predpokladmi pre výpočet RPMN v zmluve sú: výška čerpaného úveru, dátum čerpania, počet a výška splátok. V tomto kontexte potom poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. zo dňa 24.02.2021:„12. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.“ Žalobca preto namietol, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru o bezúročnosti zmluvy. Právne závery súdu prvej inštancie sú zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok.

2.2 Odvolaciemu súdu žalobca navrhol, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na nové konanie alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (, a ).

3.1 Podľa žalovaného žalobca nesplnil svoju povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou jeho bonitu, čoho dôkazom je aj to, že v žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 09.10.2017 v časti mesačné splátky iných úverov a pôžičiek je uvedená suma 0 eur (pričom z reportu SRBI vyplýva, že žalovaný mal v čase podpisu zmluvy o úvere ďalšie tri existujúce úvery, ktorých súčet mesačných splátok predstavoval 586 eur), zrážky 0 eur a z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že výška jeho čistého príjmu predstavuje 697 eur. V žiadosti absentujú údaje o výdavkoch žalovaného (SIPO, telefón, strava, pôžičky, a pod.). Žalobca pri overovaní bonity žalovaného nemal k dispozícii dostatočné údaje o výdavkoch žalovaného, pokiaľ ide o jeho iné výdavky ako sú SIPO, strava a podobne, pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver tak nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jeho bonite, a preto si nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného. Napriek tomu mu poskytol úver. Podľa žalovaného bol postup žalobcu iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti, preto nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že hrubo porušil povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a súčasne tento nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa a . Žalovaný ďalej uviedol, že ku dňu pojednávania 20.04.2023 došlo k splatnosti splátok splatných v období od 15.11.2017 do 15.04.2023, teda 66 splátok, keď žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, konečná splatnosť úveru je 15.10.2025. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pri celkovej sume 20 400 eur a počte splátok 96 mala byť mesačná splátka 212,50 eura. Pri počte splátok od 15.11.2017 do 15.04.2023 a výške splátky 212,50 eura mal žalovaný uhradiť sumu 14 025 eur (66 x 212,50 eura). Splátky splatné od 15.11.2017 do 15.02.2020 sú premlčané, teda 37 splátok x 212,50 eura = 7 862,50 eura. Žalovaný ku dňu podania odvolania zaplatil sumu 6 795,30 eura. Žalobcovi preto nevznikol voči žalovanému žiaden nárok.

3.2 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, pričom žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % alebo v napadnutej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že odvolanie považuje za účelové a v rozpore zo zásadou zákazu zneužitia práva vyjadreného v Žalovaný neuvádza žiadne nové argumenty resp. opakovane namieta skutočnosti, ktoré už namietal v konaní pred súdom prvej inštancie, a to aj napriek skutočnosti, že prvoinštančný súd sa s námietkami a tvrdeniami v súvislosti so splnením si povinnosti veriteľa skúmať platobnú schopnosť žalovaného náležite vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaným tvrdené porušenia povinností nemajú žiadnu oporu v zákone, ale ani v súdnej praxi a s prihliadnutím aj na neskoršiu právnu úpravu zákonodarcu, ktorý jasne určil výnimku striktného počítania ukazovateľa schopnosti splácať úver v prípade účelových úverov určených na splatenie predchádzajúcich úverov v zákona o spotrebiteľských úveroch a v opatrenia č. 10/2017 Národnej banky Slovenska. Žalovaný zámerne ignoruje skutočnosť, že refinancovaním úverov si znížil finančné zaťaženie spočívajúce v znížení výšky mesačnej anuitnej splátky z 309 eur na 293,94 eura a napokon aj fakt, že nešlo o výrazné prevýšenie čerpaného úveru v porovnaní s výškou refinancovaných úverov. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti skúmania bonity, pričom súčasne neskoršia zákonná úprava vyriešila otázku obligácie povinnosti podmienením prevýšenia úveru o konkrétny rozsah.

4.1 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil žalovaným napadnutý výrok a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania a zároveň zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oboma stranami sporu proti výrokom napadnutého rozhodnutia, vydaným v ich neprospech ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru v sume 13 604,70 eura, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 1 769,02 eura, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 27,81 eura (od dátumu poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13 604,70 eura od 15.03.2022 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia), poplatky v sume 18 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 379,51 eura, z dôvodu porušenia platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Odvolací súd preskúmal správnosť postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. žalobe čiastočne vyhovel v sume 6 303,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 303,68 eura od 15.03.2022 do zaplatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN. Suma 6 303,68 eura, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal, predstavuje rozdiel medzi sumou 20 400 eur (poskytnutý úver) a platbami žalovaného na predmetný úver do vyhlásenia napadnutého rozsudku (14 096,32 eura). Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške zo sumy 6 303,68 eura od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia. Napadnutým výrokom II. vo zvyšnej časti presahujúcej priznanú istinu a úrok z omeškania žalobu zamietol a závislým výrokom III. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16. Odvolací súd súhlasne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi žalobcom ako veriteľom (pod obchodným menom Poštová banka, a. s.) a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 20 400 eur určený na refinancovanie úverov. Spotrebiteľský úver bol poskytnutý za účelom splatenia záväzku žalovaného voči nebankovej spoločnosti Home Credit Slovakia – zostatok úveru vo výške 50 eur a voči Poštovej banke, a. s. – zostatok úveru 19 398,77 eura. Je nesporné, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa okrem ustanovení a nasl. a ustanovení a nasl. riadi aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Na námietku žalovaného vyjadrenú v prvoinštančnom konaní súd prvej inštancie skúmal, či si žalobca ako veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej úverovej zmluvy splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že postup žalobcu pri overovaní bonity žalovaného plne zodpovedal ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Námietka žalovaného, že postup žalobcu pri skúmaní jeho schopnosti splácať predmetný spotrebiteľský úver bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti tvorí podstatu odvolania žalovaného. Žalovaný aj v odvolacom konaní tvrdil, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nebolo možné platne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nedostatočné overovanie bonity podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca neskúmal jeho výdaje, neoveroval bonitu žalovaného z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI.

18. V zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že s odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa overovania jeho bonity žalobcom nie je možné súhlasiť. Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere zisťoval informácie o žalovanom z príslušných registrov - zo SRBI aj zo Sociálnej poisťovne. Zistil, že žalovaný mal v čase žiadosti o predmetný úver tri existujúce úvery, súčet mesačných splátok predstavoval 586 eur. Predmetnú úverovú zmluvu sporové strany uzavreli za účelom refinancovania úverov, čím došlo k zníženiu súčtu jeho mesačných splátok na 543,47 eura. Pri overovaní bonity žalovaného vzal žalobca skutočnosť, že ide o refinancovanie úverov do úvahy. Žalobca z registra klientskych informácii zistil existujúce aj ukončené úvery žalovaného aj jeho profil splácania, nie je preto významné, že v žiadosti o predmetný spotrebiteľský úver sú uvedené mesačné splátky iných úverov a pôžičiek v sume 0 eur. Objektívnym zdrojom informácií o existujúcich úveroch žalovaného je práve uvedený register. Žalobca zistil príjem žalovaného a jeho zamestnávateľa jednak zo Sociálnej poisťovne, jednak od samotného žalovaného, ktorý v žiadosti o spotrebiteľský úver uviedol, že je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť k deťom, žije u rodičov. Tým, že žalobca skúmal osobný stav žalovaného, jeho prípadné vyživovacie povinnosti a okolnosti jeho bývania nie je možné vyhodnotiť tak, že žalobca žiadnym spôsobom neskúmal výdavky žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie v tejto časti dostatočne zistil skutkový stav, tento aj správne vyhodnotil, keď uzavrel, že vzhľadom k účelu poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorým získal žalovaný výhodnejšiu sumu splátky, bolo zisťovanie bonity žalobcom dostatočným a spĺňalo predpoklady odbornej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej v dôsledku hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je preto nedôvodná. V súvislosti so skúmaním bonity žalovaného ako dlžníka súd prvej inštancie správne zvolil, aplikoval aj interpretoval ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným tak nie sú dané.

20. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v nesúhlase so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o úvere nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.V tejto súvislosti odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2021 (publikované pod č. 86. v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021), v rámci odôvodnenia ktorého najvyšší súd konštatoval, že „...zastáva názor, že zo znenia (v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere išlo o písm. k) – pozn. odvolacieho súdu) nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.... Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,...“

21. Zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplývajú všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN - uvedenie výšky úveru, výšky mesačnej splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie. Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch - všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Z uvedeného vyplýva, že je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch na zistený skutkový stav. Z dôvodu nesprávnej aplikácie citovaného zákonného ustanovenia, keď konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre ustálenie skutkového stavu ako základu pre vecne správne rozhodnutie, keď pri ustálení sumy, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi nebral do úvahy zmluvné úroky dohodnuté sporovými stranami zmluvou o úvere.

23. Rozhodnutie tak nie je vecne správne ani v napadnutom výroku I., voči ktorému sa odvolal žalovaný ani v napadnutom výroku II., voči ktorému sa odvolal žalobca. Nie je preto možné napadnuté rozhodnutie potvrdiť, nie je však možné ho ani zmeniť rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože pre také rozhodnutie nie je dostatočne, úplne zistený skutkový stav. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať pred súdom prvej inštancie, tak ako je tomu v preskúmavanej veci, keď rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať presahuje zákonné možnosti dokazovania, ktoré je možné vykonať na odvolacom súde ( ).

24. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. Citované zákonné ustanovenie je možné aplikovať nielen v prípade nevykonania navrhnutých dôkazov (keď v preskúmavanej veci nejde o nevykonanie navrhnutých dôkazov), ale aj v prípade nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení, pričom nesprávne- nedostatočné zistenie skutkového stavu je následkom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)

v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nesprávne vyhodnotil zmluvné ustanovenia predmetnej úverovej zmluvy (predpoklady pre výpočet RPMN), nevykonal dokazovanie, ktorým by jednoznačne ustálil sumu, ktorú žalovaný bol povinný zaplatiť ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. aj II. postupom podľa ustanovenia zrušiť a v zmysle mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne preskúma za účelom ustálenia sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, pričom bude vychádzať z toho, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Je teda potrebné vziať do úvahy nielen skutočnosť, že v prípade predmetného úveru nejde o situáciu, keď je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ale je potrebné preskúmať aj tvrdenia žalovaného o výške ním zaplatených platieb, pričom sa súd prvej inštancie vyrovná aj s námietkou premlčania, ktorú už v odpore vzniesol žalovaný, a s ktorou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania ( ). V zmysle je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).