Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_17CoCsp-38-2020.pdf
PDF · 106.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu M. G., a.s., so sídlom W. č. XXX/A, XXX XX M., E.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. X/XXX, XXX XX W., o zaplatenie 6.090,01 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/209/2019-68 z 05.03.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako postupník domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy z úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s., Bratislava na základe zmluvy z 19.09.2014 pod č. XXXXXXXXXX. Pohľadávku voči žalovanému postúpila Poštová banka, a.s. žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.12.2018. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil ako prebiehal proces uzavretia zmluvy o úvere. Dňa 16.09.2014 podpísal žalovaný tlačivo označené ako zmluva o úvere lepšiasplátka (ďalej len zmluva o úvere), v ktorom ako žiadateľ o poskytnutie úveru vyplnil svoje osobné údaje, výšku požadovaného úveru a spôsob jeho vyplatenia (na účet v banke) s tým, že by chcel splácať úver k 20. dňu v mesiaci a z údajov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) iba výšku, dobu a frekvenciu splácania úveru. Na tento návrh zmluvy reagoval pôvodný veriteľ tým, že súhlasil s výškou, dobou a frekvenciou splácania úveru, ale do zmluvy dňa 19.09.2014 doplnil aj ďalšie údaje, a to výšku mesačnej splátky, dátum prvej a každej ďalšej a poslednej splátky, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú RPMN a celkovú výšku nákladov. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany pôvodného veriteľa, ale o novom návrhu, ktorý by mal dlžník písomne prijať alebo odmietnuť v zmysle § 44 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by k tejto písomnej akceptácii nového návrhu pôvodného veriteľa zo strany dlžníka došlo. Ak nebola preukázaná existencia dvoch vzájomných obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, nedošlo k uzavretiu zmluvy v predpísanej písomnej forme, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Úver bolo potrebné vyhlásiť za bezúročný a bezpoplatkový aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že v zmluve nie je správne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z. z.). 1.1 Podľa údajov v zmluve o úvere doplnených právnym predchodcom žalobcu 19.09.2014 žalovaný mal splatiť úver v 120 mesačných splátkach po 78,- Eur od 20.10.2014 do 20.09.2024 vždy k 20. dňu v
mesiaci. Iba v článku 6.8 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery nepodpísaných žalovaným bolo dohodnuté, že ak je dlžník v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. 1.2 Z listiny aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018 súd prvej inštancie zistil, že úver nebol žalovaným splácaný v zmluvne dohodnutých mesačných splátkach. Do 20.04.2017 zaplatil žalovaný celkom 2.089,56 Eur, ktoré z dôvodu, že úver bol bezúročný a bez poplatkov bolo potrebné započítať len na istinu. Pri dohode o splatení úveru 120 splátkami mala činiť jedna splátka iba sumu 41,6666667 Eur (5000,- Eur : 120 splátok). Pôvodný veriteľ mal za to, že žalovaný je v omeškaní so splácaním úveru, preto ho dňa 20.02.2017 písomne upozornil, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 420,69 Eur a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade je banka oprávnená podľa § 565 OZ vyhlásiť úver za predčasne splatný. Podľa podacieho hárku táto výzva bola odoslaná žalovanému poštou dňa 21.02.2017. Listom z 20.03.2017 vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru k 20.03.2017 a oznámenie o predčasnej splatnosti bolo žalovanému odoslané tak, že sa mu dostalo do dispozičnej sféry. 1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.03.2017 neexistoval. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal k 20.03.2017 zaplatiť žalovaný 30 splátok po 41.6666667 Eur, t. j. 1.250,- Eur, pričom započítaním platieb z aktuálneho stavu úveru na istinu v zmysle § 566 OZ uhradil do tohto dátumu 1.889,56 Eur, teda podstatne viac. Úhradou sumy 2.089,56 Eur zaplatil žalovaný celých 50 splátok istiny, vrátane časti 51 splátky splatnej až 20.12.2018. Ak žalovaný nebol v omeškaní so splácaním úveru, nemal byť právnym predchodcom žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ dňa 20.02.2017 upozornený na možnosť zosplatnenia úveru a neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru k 20.03.2017. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (20.12.2018) mohol veriteľ pohľadávku zo spotrebiteľského úveru postúpiť iba po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky v čase postúpenia pohľadávky splnené neboli, keď k zosplatneniu úveru Poštovou bankou, a.s. došlo v rozpore s ustanovením § 565 OZ, teda neplatne (§ 39 OZ). 1.4 Platnosť postúpenia pohľadávky skúmal aj podľa § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj „zákon o bankách“) v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu a uzavrel, že postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu odporuje zákonu, a to nielen § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď žalobca nepreukázal zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Tieto podmienky musia byť v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018 a sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 splnené a bez ich splnenia je postúpenie pohľadávky zakázané. Nerešpektovanie právnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že banka zaslala žalovanému pred postúpením pohľadávky výzvu na splatenie splatného dlhu. Za takúto výzvu nie je možné považovať list z 20.02.2017 ani z 20.03.2017 z dôvodu, že v tom čase nebol žalovaný v omeškaní so splácaním istiny. Žalobca takúto výzvu ani nemohol predložiť, pretože k 20.12.2018 predstavoval dlh žalovaného na úvere iba časť 51 splátky. 1.5 Zo zistených skutočností vyvodil súd prvej inštancie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a žalobu v celom rozsahu zamietol. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) v spore úspešnému žalovanému nepriznal len z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný na základe tej skutočnosti, že neexistovala platná dohoda o možnosti zosplatnenia úveru pre nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca nerozporoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nebola uzavretá v písomnej forme a zhodne s konajúcim súdom konštatoval, že nedostatok písomnej formy môže mať za následok podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. len bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Ak zmluvu o úvere napriek nedodržaniu písomnej formy považoval prvoinštančný súd za existentnú (keďže z nej vychádzal) a nesporným bolo zistenie, že dňa 16.09.2014 žalovaný podpísal „tlačivo“ (ako to nazval prvoinštančný súd) a žalovaný svojím podpisom podľa bodu 3.7 tohto dokumentu potvrdil prevzatie obchodných podmienok spotrebiteľského úveru, v ktorých bola (bod 6.8) dohodnutá
možnosť predčasného zosplatnenia úveru, absencia písomnej formy zmluvy o úvere nemá za následok jej neplatnosť. Zmluva je platná, a to za podmienok, ktoré medzi sebou strany dohodli s výnimkou následkov vyplývajúcich z nedodržania písomnej formy (bezúročnosť a bezpoplatkovosť). 2.1 Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne neukladá stranám povinnosť uzatvoriť dohodu o možnosti predčasného zosplatnenia úveru písomne. Absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou bol odkaz na obchodné podmienky obsahujúce možnosť predčasného zosplatnenia úveru nemôže mať za následok neplatnosť dohody o možnosti zosplatnenia úveru ako to arbitrárnym rozhodnutím určil súd prvej inštancie bez akéhokoľvek podkladu v právnych predpisoch. 2.2 Za neakceptovateľné žalobca označil, že súd prvej inštancie svojvoľne prepočítal výšku mesačných splátok, ktoré mali byť žalovaným uhrádzané na 41,67 Eur, keď dohoda o výške splátok medzi účastníkmi zmluvy o úvere znela na 78,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie na jednej strane prihliadol na dojednanie zmluvných strán ohľadne počtu dohodnutých splátok pre vlastné prispôsobovanie si výpočtov, avšak na druhej strane absolútne odignoroval dohodu o výške jednej splátky. Súd pre svoje výpočty akceptoval dohodu strán o počte splátok napriek tomu, že podľa jeho názoru nebola dodržaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale z rovnakého dôvodu pre absenciu písomnej formy zmluvy konštatoval neexistenciu platnosti dohody o možnosti predčasného zosplatnenia úveru. 2.3 Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že neboli dodržané podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa § 53 ods. 9 OZ právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného listom z 20.02.2017, že je so svojim záväzkom viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a má možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Keď napriek tomu žalovaný úver nesplácal, dňa 20.03.2017 zosplatnil právny predchodca žalobcu úver poskytnutý žalovanému. V liste z 20.03.2017 zároveň vyzval žalovaného aj na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní a toto oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru je potrebné považovať za samotnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný svoj záväzok právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil v lehote 90 dní odo dňa písomnej výzvy, následkom čoho mohol pôvodný veriteľ pohľadávku z úveru postúpiť. 2.4 Z uvedeného aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore odvoditeľná je, keď nadobudol pohľadávku voči žalovanému platnou zmluvou o postúpení pohľadávky po splnení všetkých zákonných podmienok v zmysle § 53 ods. 9, § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v spore pasívny, k žalobe sa nevyjadril. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Tvrdenia žalobcu, čo do základu nároku a jeho výšky žalovaný nepoprel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektujúce základné princípy civilného konania podľa Civilného sporového poriadku, je nezákonné, v rozpore s procesným právom a výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie. Žalobca preto navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. splnené neboli, a to v celom rozsahu (§ 379 C.s.p.) a len z hľadiska dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore z dôvodu, že sporný úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2014 je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.), preto v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.03.2017 nebol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru s dôsledkom nedodržania podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pri postupovaní pohľadávky pôvodného veriteľa proti žalovanému na žalobcu, keď v podrobnostiach v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.); aj podľa odvolacieho súdu je na kontraktačný
proces potrebné aplikovať kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje (§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.). Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z priloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu oproti návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy zmenil (doplnil) navrhované podmienky o ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o úvere (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN a priemernej RPMN, celkovú čiastku, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť, výšku mesačnej splátky), pri zmene (doplnení) ktorých musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), t.j. iná forma prijatia návrhu na uzavretie obligatórne písomnej zmluvy ako písomná neprichádza do úvahy (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 364 alebo Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár, Praha: C.H.Beck 2015, str. 352). Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť. Osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v dôsledku neuzavretia úverovej zmluvy v písomnej forme je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.). 6.1 Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky žalobcu (že ustanovenie § 565 OZ nevyžaduje písomnú formu dohody o možnosti zosplatnenia úveru) odvolací súd uvádza, že aj keď ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka nestanovuje písomnú formu dohody o práve veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach, zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva dôkaz o dojednaní tohto práva veriteľa, ktorým ani podľa odvolacieho súdu nemôžu byť obchodné podmienky zmluvy, ktoré sa v dôsledku neuzavretia zmluvy o úvere v písomnej forme nemohli stať jej súčasťou. Je logicky vylúčené, aby obchodné podmienky, ktoré sa mali stať súčasťou právneho vzťahu strán na základe inkorporačnej doložky v zmluve, mohli upravovať práva a povinnosti strán pred samotným platným vznikom zmluvy, preto samotná existencia ustanovenia o práve veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v obchodných podmienkach, ktoré sa v dôsledku neuzavretia zmluvy v obligatórnej písomnej forme nestali súčasťou zmluvy, nemôže byť dôkazom o dojednaní práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v ústnej forme; súčasne však podľa názoru odvolacieho súdu platí, že pokiaľ sa má dohoda o práve veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach, stať súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak v zmysle osobitnej (špeciálnej) právnej úpravy (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.) musí mať táto dohoda písomnú formu, čo v posudzovanom prípade nebolo splnené (okrem toho záver o absencii dojednania tohto práva zmluvnými stranami nebol jediným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu). 6.2 Ani druhá odvolacia námietka žalobcu o svojvoľnom prepočte splátok súdom prvej inštancie pre prispôsobenie si výpočtov nie je dôvodná. Súd prvej inštancie neprepočítal svojvoľne splátky úveru, iba prihliadol na skutočnosť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho predmetom každej z dojednaných (120) splátok mohla byť len časť poskytnutej istiny úveru (5.000,- €), t.j. suma 41,67 € (záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov nemá vplyv na pôvodne dojednaný počet a splatnosť splátok úveru, ale len na výšku dohodnutých splátok), z tohto dôvodu nie je dôvodná ani odvolacia argumentácia žalobcu, že boli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a na postúpenie pohľadávky na žalobcu, pretože táto vyplýva len z nesúhlasu so stanovením splátky úveru na sumu 41,67 € v dôsledku záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ktorý nesúhlas žalobcu však nie je dôvodný. Odvolací súd sa preto stotožnil so súdom prvej inštancie, že v čase upozornenia žalovaného na omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 20.02.2017 ani v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 20.03.2017 nebol žalovaný v omeškaní so splácaním splátok úveru (znížených na príslušnú časť istiny v dôsledku záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov).
6.3 Nakoniec nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie (nesprávne) nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol v spore pasívny a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o „základe a výške nároku, podmienkach dohodnutých v zmluve o úvere ako aj tvrdenie o zosplatnení úveru“, pretože danosť základu a výšky uplatneného nároku predstavuje až právne posúdenie veci a súd prvej inštancie nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu (ktoré boli aj podľa odvolacieho súdu v dôsledku pasivity žalovaného nesporné), ale tieto skutkové tvrdenia právne posúdil ako nedostatočné pre prisúdenie uplatneného nároku žalobcovi. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s v bode 34. citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 (R 60/2018) a sp. zn. 7Cdo/26/2017, z ktorých vyplýva, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zákonnými špeciálnymi podmienkami, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) na splatenie dlžnej sumy a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2017 nedovoľovalo postúpiť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, ak sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu listom z 20.03.2017 nebolo v súlade so zákonom (z dôvodu, že žalovaný nebol v omeškaní so splnením svojho záväzku z úverovej zmluvy) z tohto dôvodu sa list z 20.03.2017 nemôže považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď aj podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom k 30.06.2017 sa vyžadovalo, aby výzva banky smerovala k dlžníkovi na zaplatenie takého peňažného záväzku, s plnením ktorého je v omeškaní. Ku dňu 20.03.2017 nebol žalovaný v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku a dôsledkom neplatného zosplatnenia úveru odporujúcemu zákonu (§ 39 OZ) je aj neplatné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pretože podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a uplatnený nárok správne právne posúdil. Na základe tohto zistenia odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol vecne správny a odôvodnený skutočnosťou, že napriek plnému úspechu žalovaného v spore žalovanému žiadne trovy nevznikli.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania; žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).