Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-91-2020.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Subarea
15Co/91/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Železničná 257/19, proti žalovaným: 1/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 1, 2/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 1, obaja zastúpení JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 487/19, 050 01 Revúca, o uloženie povinnosti prejavu vôle, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/36/2020-62 zo dňa 13.10.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/, 2/ zakázal akékoľvek scudzenie (t.j. majetkovú dispozíciu predajom, darom, založením, či bezodplatným prevodom vlastníckeho práva) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres C., vedenej Okresným úradom C., katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela registra “E“ parc. č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 1168 m2, pod B: 3 v 2/5-inách, tretím osobám, a to aj prostredníctvom tretích osôb až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 8C/36/2020. O neodkladnom opatrení okresný súd rozhodol podľa § 324 ods. 1 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“). Skutkovo neodkladné opatrenie odôvodnil tým, že ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností vedení: žalobkyňa 1/ v podiele 1/5, žalobca 2/ v podiele 2/5 a žalovaní 1/ a 2/ v podiele 2/5. Žalovaní uvedený podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou V-XXX/XXXX zo dňa 23.04.2018, ktorú uzavreli s predávajúcimi E. L., nar. XX.XX.XXXX a R. Q., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia vyzvali žalovaných listom zo dňa 25.08.2020 na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou bude prevedený podiel 2/5 predmetnej nehnuteľnosti zo žalovaných na žalobcov. List bol doručený žalovaným 31.08.2020. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú uloženia povinnosti nahradenia prejavu vôle žalovaných tak, aby im súd uložil povinnosť uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu uvedenú v žalobnom návrhu, pričom žalobcovia tvrdili, že pri predaji 2/5 podielu predmetnej nehnuteľnosti na žalovaných, bolo porušené ich predkupné právo v dôsledku čoho majú právo domáhať sa voči žalovaným uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou na nich bude prevedený uvedený podiel na nehnuteľnosti za rovnakých podmienok ako ho nadobudli žalovaní. Nakoľko v prípade scudzenia 2/5 podielu žalovaných na predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu by sa žalobcovia už nemohli domáhať uzavretia navrhovanej zmluvy, kde žalovaní vystupujú ako predávajúci, pretože žalovaným by po scudzení nesvedčilo vlastnícke právo, je daný dôvod na úpravu pomerov strán, teda na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
2. Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podali odvolanie žalovaní. Nespochybnili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, avšak práva žalobcov nijakým spôsobom neporušili, pričom boli ubezpečení, že k tomu nedošlo ani zo strany prevodcov, t.j. pôvodných
podielových spoluvlastníkov. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu nadobudli žalovaní v máji v roku 2018, t.j. pred viac ako 2,5 rokom, o ktorej okolnosti žalobcovia vedeli a proti tejto skutočnosti nenamietali. Žalobcovia žalovaných nikdy v užívaní nehnuteľností a hlavne v starostlivosti o nehnuteľnosť nerušili a nenapádali, preto ich podaná žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zaskočili a považujú ich za nedôvodné s úmyslom škodiť žalovaným. Viac ako 2,5 roka mali žalobcovia možnosť nakladať s nehnuteľnosťou spoločne ako majoritní podieloví spoluvlastníci, pričom k žiadnemu z týchto úkonov nedošlo, nikdy sa nesnažili o vec sa zaujímať a pred uplynutím trojročnej lehoty podali návrh na nahradenie prejavu vôle spolu so zákazom dispozície s vlastným majetkom. Pokiaľ by žalovaní chceli konať spôsobom, ako sa obávajú žalobcovia, urobili by tak už dávno. Pretože sú však dobromyseľní, tvrdia, že neporušili práva žalobcov a nemali dôvod sa takto správať. Podľa názoru žalovaných, pre vydanie neodkladného opatrenia neboli osvedčené predpoklady, súd nedisponuje a žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by žalovaní konali spôsobom, ktorý by porušoval práva žalobcov a chceli vlastnícke právo scudziť, nepredložili a neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by akokoľvek preukazoval vôľu žalovaných takto konať do budúcna. Súd bez uvedenia relevantnej skutkovej argumentácie viažucej sa k preukázaniu naliehavosti ochrany práv žalobcov vydal rozhodnutie, ktorým autoritatívne zasiahol do práv žalovaných nad rámec ich povinností, ako podielových spoluvlastníkov. Výroková časť rozhodnutia súdu navyše nemá oporu v jeho odôvodnení, keďže v ňom nie sú uvedené úvahy viažuce sa k ich myšlienkovým pochodom pri hodnotení žalobcami predložených dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných uviedli, že s odvolaním žalovaných nesúhlasia. Pokiaľ žalovaní poukázali na tú skutočnosť, že žalobcovia mali požiadať o zápis tohto konania v administratívnom konaní a ochrana im mala byť poskytnutá v tomto tzv. administratívnom konaní, zápis poznámky na okresnom úrade, katastrálnom odbore jednak nenahrádza, resp. nevylučuje podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní. Nehovoriac o tom, že nariadené neodkladné opatrenie v súdnom konaní vyvoláva úplne iné právne účinky ako zapísaná poznámka v katastri nehnuteľností. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdeniami žalovaných, že mali už od počiatku v čase prevodu vedieť, že žalovaní nadobudli predmetný podiel 2/5 v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach. O tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli krátko pred podaním žaloby vo veci samej na súd, kedy ihneď iniciovali predžalobnú výzvu adresovanú žalovaným, a títo keďže sa vôbec k predžalobnej výzve nevyjadrili a nezaujali adekvátne stanovisko k požiadavke žalobcov, žalobcovia práve preto, aby žalovaní do budúcna nemohli svojim dispozitívnym scudzovacím právnym úkonom previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby, iniciovali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše nemôžu byť na žalobcov kladené povinnosti spočívajúce v neustálom kontrolovaní výpisu z príslušného listu vlastníctva, či na danom liste vlastníctva nie je zapísaná plomba. Práve inštitút nariadenia neodkladného opatrenia dáva žalobcom ako opomenutým podielovým spoluvlastníkom dostatočnú právnu ochranu ich domnelým majetkovým právam. S poukazom na uvedené navrhli uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie viazané rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
8. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo ale z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. V tomto konkrétnom prípade sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Žalovaní 1/, 2/ ako odvolatelia namietali v odvolaní, že žalobcovia podaným návrhom neosvedčili potrebu jeho nariadenia. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaných nestotožňuje. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcom hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že by sa im viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
9. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní preukázali, že v katastri nehnuteľností sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres C., vedenej Okresným úradom C., katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela registra “E“ parc. č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 1168 m2, pod B1 a B2 spolu v 3/5-inách. Kúpnou zmluvou evidovanou na Okresnom úrade C., katastrálny odbor pod V XXX/XXXX z 15.05.2018 sa žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi k spornej nehnuteľnosti na základe kúpy podielov od podielových spoluvlastníkov, pričom u žalobcov došlo k porušeniu ich predkupného práva ako podielových spoluvlastníkov, na ktoré majú právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne posúdil opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo škody žalobcom spočíva v tom, že žalovaní sú oprávnení nakladať s nadobudnutým spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, čo by mohlo viesť k znemožneniu realizovať nimi zvolenú formu uplatnenia svojich práv opomenutého vlastníka. Právo opomenutého spoluvlastníka upravuje priamo ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to dokonca nielen niektorému z nich, samozrejme okrem prípadu, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ide o zákonné predkupné právo, ktoré priamo zo zákona má vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka možnosť a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Už zo žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobcovia prejavili záujem u žalovaných nadobudnutý spoluvlastnícky podiel odkúpiť za rovnakých podmienok, za akých ho kúpili žalovaní, predžalobnou výzvou zo dňa 25.08.2020. Nakoľko k uzavretiu zmluvy nedošlo, žalobcovia, aby zabránili dispozícii so spoluvlastníckym podielom žalovanými, domáhali sa s podaním žaloby zároveň nariadenia neodkladného opatrenia. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať, aby mu nadobúdateľ spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, pričom podmienkou nie je, aby sa najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na nadobúdateľa prevedený.
10. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaných, že vzhľadom na uplynutie času viac ako 2,5 roka, počas ktorého nedošlo zo strany žalovaných k dispozícii s nehnuteľnosťou, neexistuje obava takýchto úkonov.
11. To, že zo strany žalovaných neboli vykonané žiadne úkony, ktoré by predstavovali pre žalobcov bezprostredne hroziacu ujmu, nie je podstatné, pretože nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Ak by totiž žalobcovia mali vyčkávať na prejavenie úmyslu žalovaných nehnuteľnosť scudziť, mohlo byť dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcov zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa im ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Postačuje preto preukázanie
odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadovalo predloženie dôkazu o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou. Čo sa týka samotného uplynutia času, táto okolnosť je irelevantná, nakoľko žalobcovia sa môžu domáhať svojho práva kedykoľvek, význam času je dôležitý len z hľadiska premlčateľnosti nároku v prípade vznesenej námietky premlčania.
12. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení v civilnom sporovom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s neodkladným opatrením predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Civilnom sporovom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe nariadenie neodkladného opatrenia (pozri aj rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2000; I. ÚS 46/2000; II. ÚS 222/2004). Neodkladným opatrením došlo k uloženiu zákazu žalovaným nakladať so sporným spoluvlastníckym podielom najmä v právnej rovine, a to tento spoluvlastnícky podiel predať, darovať, alebo iným spôsob zaťažiť v prospech tretích osôb. Žalovaní pri kúpe spornej nehnuteľnosti mali možnosť preveriť si u predávajúcich vzhľadom na to, že bol predávaný spoluvlastnícky podiel, či došlo k naplneniu práv ostatných spoluvlastníkov ohľadne predkupného práva. Splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákonného predkupného práva malo byť nielen tvrdené, ale predávajúcimi aj preukázané. Nepostačuje tak, ako to žalovaní uviedli v odvolaní, že boli predávajúcimi ubezpečení, že práva žalobcov neboli porušené.
13. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie okresného súdu považuje za jasné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, potvrdil ho v celom rozsahu.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v tomto konaní nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nakoľko k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo počas konania, pričom vydaným neodkladným opatrením nejde o trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzuje konanie vo veci samej.
15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).