Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/270/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej advokátom: JUDr. Pavol Pospecha, Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Z. L., nar. XX. B. XXXX, bytom L. XXXX/X, P., o zaplatenie 1.032,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 9. septembra 2019 č. k. -59, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 83,99 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 471,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 471,61 eur od 5.6.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením (ďalej len „“), , , , a , , až 4, , , , , , , a , , (ďalej len „“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „“). Vecne zdôvodnil, že žalovaná dňa 12.3.2015 písomnou žiadosťou požiadala žalobkyňu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu vo výške 1.500 eur a v žiadosti uviedla aj ďalšie podrobné podmienky pre poskytnutie úveru vyplnením bodu 5 žiadosti - údaje o požadovanom úvere. Žalobkyňa dňa 19.3.2015 podpísala predmetnú žiadosť/zmluvu a vyplnila bod 6 - údaje o schválenom úvere. Toho istého dňa žalobkyňa zároveň vyhotovila listinu označenú ako oznámenie veriteľa a schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere. Podľa bodu 14 žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Žalobkyni následne v zmysle čl. 2 bod 2.2. zmluvných dojednaní zmluvy vznikla povinnosť zaslať žalovanej oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy (čo by v prípade jeho totožnosti s ofertou žalovanej mohlo predstavovať písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Prijatie návrhu tak, ako to vyplýva z oznámenia žalobkyne, ako aj zo žalobkyňou vyplneného bodu 6

žiadosti, ale nezodpovedá oferte žalovanej uvedenej v bode 5 žiadosti, keď žalovanej bol poskytnutý úver pri RPMN vo výške 26,19 % (oproti RPMN uvedenej v návrhu vo výške 27,03 %). Žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru možno považovať za písomný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle ustanovenia . Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (bod 6 žiadosti a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) neboli totožné, keďže sa líšia v údaji o RPMN pre úver, nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) žalovanej zo strany žalobkyne, ale išlo o nový návrh, ktorý mal byť dlžníkom prijatý alebo odmietnutý. Ten však nebol žalovanou prijatý spôsobom, ktorý vyžaduje vo svojich ustanoveniach . Preskúmaním listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že k uzavretiu zmluvy medzi stranami nedošlo. Pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy je preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná, nakoľko takýto záväzkovoprávny vzťah je nutné uzavrieť spôsobom v zmysle ZoSÚ (v písomnej forme). Z dôvodu, že uvedený právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, jedná sa o neplatný právny úkon podľa . Vzniknutý záväzkový vzťah medzi stranami sporu bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.350 eur (nie vo výške schváleného úveru 1.500 eur), pričom žalobkyni jednotlivými splátkami žalovaná uhradila celkom 878,39 eur. S poukazom na uvedené bola potom žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu 471,61 eur (1.350 eur - 878,39 eur), v tejto časti súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Pretože sa žalovaná dostala do omeškania súd priznal žalobkyni i úrok z omeškania. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty (0,04 % denne zo sumy 1.032,49 eur, čo predstavuje sumu 14,6 % ročne), ktorá podľa žalobkyne bola dohodnutá v článku 8 bod 8.1 zmluvy. Keďže súd predmetnú zmluvu právne posúdil ako neplatnú, tak nevznikol ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Doplnil však, že v prípade, ak by aj zmluva bola platná, uvedenú zmluvnú pokutu by považoval v zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o zaplatenie 83,99 eur ako náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ktorá suma mala zodpovedať výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj nárok v tomto smere odôvodnila tým, že zo strany právneho zástupcu bol zaslaný pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Žalobkyňa žiadnym listinným dôkazom nepreukázala, že táto listina bola zo strany žalobkyne, resp. jej zástupcu žalovanej zaslaná, a taktiež nepreukázala, že svojmu zástupcovi tieto vzniknuté trovy právneho zastúpenia aj zaplatila. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením , (ďalej len „“), vecne úspechom žalovanej v rozsahu 8,64 %. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho celej zamietajúcej časti vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu. Všeobecne platí, že na to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia tých fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takého dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z . Podľa uvedeného ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať), pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. ZoSÚ a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj RPMN bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Údaj o RPMN je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k ZoSÚ) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne zákonom stanoveným spôsobom. Ak by žalobkyňa neurčila údaj RPMN podľa zákona

(zákonného vzorca), ale by uviedla hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušila ZoSÚ. K zmluvnej pokute uviedla, že skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť. Navyše za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá a jeho vykonávaciemu predpisu (, 3a vlády).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

8. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

9. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, je nepreskúmateľný. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie zmluvu medzi stranami sporu posudzoval, keď citoval ustanovenia týkajúce sa zmluvy o úvere i ustanovenia týkajúce sa zmluvy o pôžičke. Následne však dospel k záveru, že nebola zachovaná písomná forma zmluvy v zmysle ZoSÚ, zaoberajúc sa údajom RPMN v návrhu na uzavretie zmluvy a v zmluve, vychádzajúc i z necitovaného ustanovenia ZoSÚ (na toto ustanovenie však v odôvodní svojho rozhodnutia ale poukázal). Súd prvej inštancie dôsledne nerozlíšil uzavretie zmluvy (a jednoznačne neuviedol, o akú zmluvu sa malo jednať, či o zmluvu o pôžičke, o

úvere, alebo o revolvingovom úvere) od zákonom stanovených náležitostí v zmysle ZoSÚ, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( ZoSÚ), zohľadniac charakter údaju o RPMN, ktorého výpočet vyplýva zo zákona (prílohy k ZoSÚ). Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

11. Odvolací súd preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti s výnimkou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 83,99 eur zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal.

12. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 83,99 eur (správne zamietnuté pre neunesenie dôkazného bremena), v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, nakoľko hoci odvolanie bolo podané v i tejto časti, odvolací súd nemal akými odvolacími námietkami sa vo vzťahu k tejto časti nároku zaoberať. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie navyše dostatočne odôvodnené, preskúmateľné.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania rozhodnúť (pri aplikácii zásady predvídateľnosti postupu súdu), na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne (v zostávajúcej časti, vrátane zmluvnej pokuty) v zmysle príslušných ustanovení , prípadne a ZoSÚ. Súd prvej inštancie dôsledne rozlíši uzavretie zmluvy (a jednoznačne uvedie, o akú zmluvu sa malo jednať/jednalo, či zmluvu o pôžičke, o úvere, alebo o revolvingovom úvere) od zákonom stanovených náležitostí v zmysle ZoSÚ, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( ZoSÚ), zohľadniac charakter údaju o RPMN, ktorého výpočet vyplýva zo zákona (prílohy k ZoSÚ).

14. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol (a to vrátane rozhodnutia o trovách konania).

15. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

17. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.