Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-48-2020.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - W.. T. I., štátnej občianky SR, bytom I. XXX/X, S. - O., právne zastúpenej U.. X. X., advokátkou, so sídlom F. XXXX/XX, S. a otca - H. I., štátneho občana SR, bytom W. XXXX/XX, N., zastúpeného U.. P. F., advokátkou so sídlom A. M. R. Q. 1, N., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/232/2018-208 zo dňa 20. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. S. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2018 do 31.12.2018 a s účinnosťou od 01.01.2019 sumou 250,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa zvyšuje jeho doterajšia vyživovacia povinnosť zo sumy 99,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Rozhodol, že dlh na výživnom pre mal. S. za obdobie od 01.10.2018 do rozhodnutia súdu vo výške 2.150,- eur sa otcovi dieťaťa povoľuje splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 60,- eur s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Tým rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/2/2009-71 zo dňa 09.04.2009. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že výživné pre maloletú S. vo výške 99,- eur mesačne bolo stanovené pred viac ako 11-timi rokmi, z čoho je nepochybne zrejmé, že na strane všetkých účastníkov nastala zmena pomerov. S poukazom na zistený skutkový stav považoval za primerané výživné vo výške 150,- eur mesačne od 01.10.2018 do 31.12.2018 a vo výške 250,- eur mesačne od 01.01.2019. Pri rozhodovaní prihliadol najmä na vek maloletej, jej výdavky súvisiace s návštevou školy, nástupom na strednú školu, výdavky spojené s bývaním, na mimoškolské aktivity a na zdravotnú starostlivosť. Uviedol, že na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu, v súčasnosti je matka zamestnaná na C. H. X.. V priebehu rokov 2017 a 2018 mala matka uzatvorenú aj dohodu o vykonaní práce v spoločnosti F. X. X. X.. X.. Otec v čase posledného určenia výživného dosahoval príjem 818,23 eur, od 04.09.2013 podniká v predmete podnikania výroba jednoduchých výrobkov z kovu. V roku 2017 dosiahol podľa daňového priznania príjmy 13.513,50 eur, výdavky 10.655,43 eur, základ dane 2.858,07 eur a daň 0,00 eur. V roku 2018 mal podľa daňového priznania príjmy 14.990,- eur, výdavky 10.830,56 eur, základ dane 4.159,44 eur a daň 62,58 eur. V roku 2019 otec svoje príjmy z podnikania nepreukázal. Ohľadne roku 2020 otec súdu predložil dve nekompletné zmluvy o dielo, z ktorých nebola zrejmá cena za zhotovenie diela. Podľa
zistenia súdu obidve zmluvy boli uzatvorené pravdepodobne do 31.12.2020 a miesto realizácie obidvoch diel bolo A.. Pri určení výživného za obdobie do 31.12.2018 súd vychádzal z daňového priznania otca za rok 2018 a s jeho súhlasom výživné zvýšil na 150,- eur mesačne. Za rok 2019 otec ani na výzvu súdu svoje príjmy nepreukázal, preto súd vychádzal z predpokladu, že otec má príjem, ktorého výšku určil postupom podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vo výške 20-násobku sumy životného minima, a to od 01.01.2019 do 30.06.2019 vo výške 4.101,40 eur (20 x 205,07 eur) a od 01.07.2019 do 31.12.2019 vo výške 4.204,- eur (20x 210,20 eur). Pokiaľ ide o príjem otca v roku 2020, vychádzal zo skutočnosti, že otec pracuje v A. a má uzatvorené dve zmluvy o dielo. Z uvedených činností podľa zmluvy o dielo by otec mohol dosahovať príjem minimálne vo výške 18,- eur/hod. tak, ako ho bol schopný dosiahnuť na základe zmluvy o dielo zo dňa 06.06.2018, kde pri 160-tich odpracovaných hodinách v mesiaci by takto mohol dosahovať príjem vo výške 2.880,- eur. Vysvetlil, že zo zmluvy o dielo zo dňa 06.06.2018 vychádzal z dôvodu, že otec, pokiaľ ide o výkon jeho práce v roku 2020, predkladal súdu zmluvy v nekompletnom vyhotovení, aby súd z nich nemohol zistiť cenu za zhotovenie diela. Vzhľadom na to, že otec pracuje v A., spochybnil otcom preukázaný výdavok na bývanie vo výške 460,- eur za prenájom v byte v N. podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 07.08.2019. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že otec okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá a o maloletú sa osobne stará jej matka. Otec sa s maloletou stretáva nepravidelne.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.01.2019 a rozhodol o nedoplatku na výživnom od 01.10.2018 do rozhodnutia súdu. Predovšetkým namietal, že pojednávanie sa konalo dňa 20. mája 2020, kedy bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Pred pojednávaním bol otec pracovne v A. a keby sa chcel dostaviť na pojednávanie, musel by ísť do povinnej karantény. Otec chcel súdu doložiť požalované doklady, ale aj v tomto prípade by musel ísť do povinnej karantény, čo by pre otca znamenalo, že by cca 2 týždne bol bez práce. Predvolanie na pojednávanie prevzala otcova matka a otcovi nie je známe, prečo poštárka doporučený list, ktorý bol určený do vlastných rúk, odovzdala jeho matke, ktorá ho neskoršie informovala o obsahu zásielky. Otec sa na pojednávanie riadne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, ale keďže nemá právnické vzdelanie, o možnosti odročenia pojednávania nevedel. Otec má za to, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť uplatnenia jeho procesných práv pred súdom. Nestotožnil sa so záverom súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť od 01.01.2019 zvýšené výživné, ktoré súd rozsudkom stanovil na 250,- eur mesačne, pričom výdavky matka deklarovala v sume 300,- eur mesačne, čo predstavuje značný nepomer oproti vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorá je zamestnaná. Zdôraznil, že na výžive maloletej sa podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine majú primerane podieľať obidvaja rodičia. K svojmu príjmu uviedol, že pracuje ako zvárač na stavbách, kde je práca sezónna, to znamená, nemá stabilnú prácu 12 mesiacov v roku. Cez zimné obdobie často 2 - 3 mesiace nepracuje. Uviedol, že poslané zmluvy o dielo boli kompletné, ale platnosť týchto zmlúv bola ukončená, a to objednávateľom L. P. X.. odstúpením od zmluvy objednávateľom zo dňa 08.06.2020 a s „druhým“ objednávateľom otec zmluvu ukončil ústne, nakoľko mu objednávateľ nevyplatil finančné prostriedky za vykonané práce a aj z dôvodu nedodržania bezpečnostných podmienok na pracovisku zo strany objednávateľa. Otec je preto nútený hľadať si ďalšiu prácu, čo nie je ľahké a čo podľa názoru otca nie je potrebné v tejto situácii koronavírusu preukazovať. K odvolaniu pripojil oznámenie o poskytnutí príspevku v rámci projektu „prvá pomoc“ za obdobie od 13.03.2020 do 31.03.2020 vo výške 150,- eur. Namietal, že súd pri ustálení jeho mesačného príjmu v roku 2020 vychádzal z čiastky 2.880,- eur, čo považoval za priemerný čistý mesačný príjem, avšak otec nepracuje celých 12 mesiacov a pravidelne platí odvody do sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, má náklady na cestu do A. a späť, náklady na živnosť, oblečenie, ochranné a pracovné pomôcky, na údržbu vozidla, ubytovanie a stravu v A.. Jeho čistý mesačný príjem je teda o polovicu nižší oproti tomu, ako súd uviedol vo svojom rozhodnutí. Otec nie je odmeňovaný hodinovou mzdou, ale jeho príjem je stanovený po odpočítaní paušálnych nákladov vo výške 60% z celkového ročného príjmu. Na preukázanie toho, že otec je nútený požičiavať si finančné prostriedky, má svedčiť zmluva o bezúročnej pôžičke zo dňa 09.04.2019 na sumu 1.500,- eur. Súdu vytýkal, že spochybnil jeho výdavok za bývanie vo výške 460,- eur za prenájom bytu v N.. Uviedol, že iné bývanie na Slovensku nemá. Akceptoval, že výdavky na maloletú sa vekom zvýšili, avšak nie v rozsahu o 150 %. Uviedol, že obedy v školskej jedálni sa za posledný rok neplatia, lyžiarsky výcvik bol v roku 2018, čo sa vykompenzovalo s nákladmi na gastroenterológiu v roku 2019. Na dioptrické okuliare prispel sumou 150,- eur. Maloletej kupuje darčeky a dáva jej finančné príspevky, chodí s ňou na dovolenky. Mal za to, že na výdavkoch maloletej by sa výživným 250,- eur mesačne podieľal výlučne otec, pričom matka má stabilný príjem, je zamestnaná, ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére. V
odvolaní akcentoval, že vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine majú obidvaja rodičia. Namietal, že súd uprednostnil v súvislosti s možnosťami a schopnosťami otca princíp potencionality, ktorý je pri rozhodovaní vzhľadom na vyhľadávaciu zásadu neprípustný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Poukázala na to, že otec si bol sám dlhodobo vedomý, že suma 99,- eur nepokrýva ani základné potreby dieťaťa a od mája 2019 prispieval v sume 150,- eur mesačne. Tvrdenie otca, že celkové mesačné náklady na maloletú sú 300,- eur, nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Suma 300,- eur, ktorú otec deklaruje v odvolaní, je sumou nákladov na maloleté dieťa bez stravy, ošatenia a nákladov na bývanie, bez osobitných nákladov spojených s nástupom dieťaťa na vyšší stupeň, bez osobitných nákladov spojených s chorobnosťou alebo pomôckami dieťaťa, súťažnou činnosťou dieťaťa a podobne. Uviedla, že otec bol opakovane súdom vyzývaný, aby deklaroval svoje skutočné príjmy za obdobie od podania návrhu do súčasnosti. Svoju povinnosť zámerne nesplnil a súdu riadne nezdokladoval svoje skutočné príjmy. Úmyselne predložil nekompletné zmluvy o dielo. Považovala za absurdné, že otec súdu zámerne súdu predložil len prvú a poslednú stranu zmluvy o dielo, z obsahu ktorých nie je možné ani zistiť, či tieto sú súčasťou toho istého dokumentu, o čom otec vedel a konal takto s úmyslom, aby súd nemohol zistiť cenu diela. Pokiaľ otec zámerne nedeklaroval svoj príjem a nepreukázal príjem za rozhodné obdobie, matka má za to, že za obdobie rokov 2019 a 2020 súd mohol a mal aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedla, že z odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorú otec v odvolaní predložil, nevyplývajú skutočnosti, ktoré otec v odvolaní tvrdí, t.j. nevyplýva dôvod ukončenia zmluvy o dielo. Odstúpenie od zmluvy nie je žiadnou osobou, t.j. žiadnym oprávneným zástupcom objednávateľa podpísané. Otec opäť súdu predložil nekompletný doklad a opakovane nezdokladoval a nepreukázal svoj príjem za rok 2019 a 2020, ani ukončenie zmluvných vzťahov s objednávateľmi za uvedené obdobie. Z predloženej zmluvy o bezúročnej pôžičke finančných prostriedkov nevyplýva ani dôvod pôžičky, ale najmä nevyplýva skutočnosť, že by otec bol aktuálne povinný túto pôžičku splácať. Poprela tvrdenie otca, že v období od mája 2019 do mája 2020 uhradil na výživnom sumu 2.150,- eur.
4. Otec v písomnej replike uviedol, že výdavky na maloletú sú matkou nadnesené a pri príjme matky a úvere, ktorý deklaruje, nereálne. Približne polovicu nákladov na maloletú predstavujú ročný, prípadne ojedinelý nepravidelný výdavok (lyžiarsky výcvik, návštevy lekára, okuliare, konzultácie v gastroenterológii, inhalačná premedikácia a podobne). K plateniu výživného uviedol, že od apríla bolo súdom určené výživné vo výške 99,- eur a otec posielal každý mesiac sumu 100,- eur až do mája 2019, čiže matka dostala nad rámec vyživovacej povinnosti 108,- eur. Od mája 2019 otec posiela výživné 150,- eur plus k meninám maloletej poslali starí rodičia a otec spolu ďalších 150,- eur. Otec výdavky maloletej spochybnil s tým, že matka účelovo využíva maloletú na splácanie svojich pochybných pôžičiek od nebankových spoločností a na zvýšenie svojej životnej úrovne. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec zámerne predložil nekompletné zmluvy, uviedol, že nešlo o zámer, ale o časovú tieseň pripraviť sa na pojednávanie. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy s objednávateľom L. P. X.. zo dňa 08.06.2020 sa udialo e-mailovou komunikáciou, čo je v súčasnosti bežný spôsob komunikácie. 5. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol otcom spochybnený v časti výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2018 do 31.12.2018. V tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
8. Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami v tomto zákonnom ustanovení vymedzenými. Otec v podanom odvolaní uvádza, že odvolanie uplatňuje z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, z jeho obsahu však vyplýva, že namieta tiež, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, otec súdu vytýkal, že v čase vyhláseného núdzového stavu prijatého Vládou SR v boji
proti COVID-19 sa dňa 20.05.2020 uskutočnilo súdne pojednávanie, z neúčasti na ktorom sa písomne ospravedlnil. V prípade, pokiaľ by sa pojednávania zúčastnil, musel by ísť do povinnej karantény, keďže pracoval v A.. O odročenie pojednávania nepožiadal, nakoľko nemá právnické vzdelanie a o tejto možnosti nevedel. Podľa jeho názoru tak otcovi bola odňatá možnosť uplatnenia jeho procesných práv pred súdom.
9. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 1Cdo 198/2019 a pod.). V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu otec podaným odvolaním nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nie je sporné, že na prejednanie veci samej nariadil súd prvej inštancie termín pojednávania na deň 20.05.2020, na ktorý riadne a včas predvolal účastníkov konania. Nebolo sporné, že predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené dňa 04.05.2020. Nie je významné tvrdenie otca, že predvolanie na pojednávanie prevzala jeho matka. Otec sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil. Nakoľko otec nepožiadal o odročenie pojednávania, nie je porušením procesného postupu, ak súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca.
10. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal pri ich úprave. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd o výživnom rozhoduje. Zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie.
11. V danom prípade bola posledná úprava výživného vykonaná ešte v roku 2010 v čase, keď maloletá mala 4 roky. V súčasnej dobe navštevuje strednú školu, z obsahu spisu nevyplýva, akú strednú školu maloletá navštevuje (poznámka odvolacieho súdu). Je nepochybné, že pomery na strane maloletej sa podstatne zmenili a odôvodnené potreby maloletej sa podstatne zvýšili. Zvýšené náklady súvisia s návštevou maloletej koncového ročníka základnej školy a s jej nástupom na strednú školu, zohľadňujú rastúci vývoj životných nákladov. Zohľadňujú štúdium, pričom výdavky súvisia nielen s návštevou školy, ale aj s plateným doučovaním, a zdravotný stav (maloletá nosí okuliare, navštevuje ortopéda, gastroenterológa, absolvovala inhalačnú premedikáciu). Maloletá má psa, ktorého jej kúpil otec k narodeninám a je členom klubu Y. klub Y., s ktorým sú spojené mesačné výdavky. Otec trvá na tom, že celkové náklady na maloletú predstavujú mesačne približne 300,- eur a súd nesprávne vyhodnotil a posúdil proporcionalitu medzi oprávnenými potrebami maloletej a zárobkovými možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, ktorí obaja majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Pokiaľ ide o náklady maloletej, z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby oprávnených detí podstatným kritériom. Odôvodnenými potrebami sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a dospel k správnemu názoru, že tieto sú nepochybne vyššie v súčasnosti, keď maloletá navštevovala 8. resp. 9. ročník základnej školy, v súčasnosti navštevuje strednú školu, je vekovo blízka dospelosti a jej bežné nároky sú porovnateľné s dospelým človekom. Vyživovacia povinnosť nie je určená len na úhradu úplne bežných základných potrieb dieťaťa, ale je určená aj na krytie výdavkov nepravidelných, ktoré sa u maloletej vyskytujú. Takými sú práve náklady spojené s doučovaním, náklady za prípravný výtvarný kurz, výtvarné pomôcky, kúpa okuliarov, náklady spojené s návštevou odborných ambulancií. Pokiaľ otec namieta proporcionalitu medzi nákladmi oprávnenej a rozsahom vyživovacej povinnosti s tým, že zákonnú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, ktorí majú povinnosť podieľať sa na hradení nákladov maloletej, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní tiež aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Možno dať preto za pravdu otcovi, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, avšak je potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem a môže byť plnená aj osobnou starostlivosťou alebo aj poskytovaním vecných plnení.
12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4). Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
13. Jedným zo základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp. Svoje vyjadrenie má v článku 6 základných princípov CMP a § 36 CMP. Vyšetrovací princíp predstavuje súhrn procesných postupov smerujúcich k vytvoreniu podkladu rozhodnutia. Vyšetrovací princíp je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy. Aj napriek vyšetrovaciemu princípu a dôrazu na procesnú aktivitu súdu pri zhromažďovaní poznatkov nevyhnutných pre prejednanie a rozhodnutie veci v konaniach podľa tohto zákona, nerezignuje zákon na procesnú aktivitu účastníkov konania. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie (§ 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). V posudzovanej veci otec má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Mal zákonnú povinnosť svoje príjmy preukázať súdu. V prípade, pokiaľ otec podklady na preukázanie svojho príjmu súdu za rok 2019 nepredložil, bol legitímny postup súdu prvej inštancie aplikovať domnienku stanovenú v § 63 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine a prezumovať výšku mesačného výšku povinného rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Zmluvy o dielo v znení, ako boli súdu predložené, neumožňovali vyhodnotiť výšku príjmu otca, nakoľko boli nekompletné. To, že išlo o zmluvy nekompletné v podstate pripustil aj otec, keď vo svojej replike zo dňa 28.09.2020 potvrdzuje, že nešlo o zámer, ale o časovú tieseň. Tieto zmluvy nepochybne deklarovali, že otec vykonáva prácu na území A. a tiež že otec má živnosť od roku 2013. Je tak nepochybné, že pokiaľ by otec príjem z tejto živnosti nemal, prácu by nevykonával. Otec netvrdí, že prácu v A. nevykonáva a aj keď zdôrazňuje, že v priebehu roka 2020 už obidve zmluvy o dielo boli ukončené, uvádza, že prácu v zahraničí má nestálu, nepravidelnú a nedosahuje taký vysoký čistý príjem ako súd deklaroval v rozsudku. Aj keď výšku príjmu, ktorú zo zmluvy o dielo zo dňa 06.06.2018 vyvodil súd prvej inštancie, otec podľa svojho tvrdenia nedosahuje, otec žiadnu inú sumu svojho príjmu neudáva, len v odvolaní poukazuje na to, že jeho čistý mesačný príjem „je aj o viac ako polovicu nižší (keďže nepracuje celý rok) oproti tomu, ako to súd uviedol vo svojom rozhodnutí“.
14. S poukazom na ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine možno konštatovať, že otec mal možnosť svoje príjmy preukázať, na čo bol súdom vyzvaný. Z tých listinných dôkazov, ktoré otec predložil, možno dospieť k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2019. Na takto určený rozsah vyživovacej povinnosti nemá vplyv skutočnosť, že otec (rovnako ako matka) má výdavky na bývanie na X.. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výške zročného výživného, vrátane povolenia zaplatenia dlhu v splátkach, keď zohľadnil rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.10.2018 do z 31.12.2018 na sumu 150,- eur mesačne, čím mu vznikol nedoplatok 50,- eur x 3 mesiace, a zvýšené výživné s účinnosťou od 01.01.2019 na sumu 250,- eur, keď zohľadnil platenie výživného v sume 100,- eur za mesiac január až apríl 2019 a od mája 2019 platby 150,- eur, čím vznikol nedoplatok na zročnom výživnom 2.150,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý do zročného výživného nezapočítal platby pri príležitosti menín zo strany babky, dedka a otca, nakoľko tieto boli určené ako dar nad rámec vyživovacej povinnosti. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP .
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.