Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-7-2020.pdf
PDF · 116.81 KB
No categories available
2CoPr/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: IZOLPLAST, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 87/A, IČO: 36 217 905, zastúpeného: KubalaLegal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rozvojova 2, proti žalovanému I. Y.W., Y.. X.X.XXXX, E. G. R., I. XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie 688,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41Cpr/15/2019-279 zo dňa 25.2.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 41Cpr/15/2019-279 zo dňa 25.2.2020 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 688,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.11.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 € po právoplatnosti rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že nesplnením čo len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o nároku bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorý sa žalovanej sumy domáhal titulom náhrady škody na základe ustanovení Zákonníka práce. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe pracovnej zmluvy pracoval v pozícii stavebný robotník, pričom v súvislosti s plnením pracovných úloh mu bolo odovzdané osobné motorové vozidlo Škoda Octavia s evidenčným číslom R.-XXX-K., čo žalovaný potvrdil podpísaním preberacieho protokolu. V tomto protokole sa zaviazal žalobcovi uhradiť škodu na vozidle, ktorú by spôsobil svojim zavinením. Dňa 20.2.2018 žalovaný na predmetnom vozidle skutočne škodu aj spôsobil a dňa 27.8.2018 došlo k zasadnutiu škodovej komisie žalobcu s tým, že bola žalovaným realizovaná neodborná oprava vozidla v neautorizovanom servise. Keď bolo vozidlo odovzdané na ohliadku a opravu do autorizovaného servisu, bolo zistené, že došlo k poškodeniu zadnej časti vozidla a oprava bola vykonaná neodborne. Autorizovaný servis Auto Gabriel, s.r.o., Košice vykonal opravu poškodených častí a za toto uhradil žalobca 772,18 € bez DPH a za dolepenie olepu vozidla po oprave sumu 35 € bez DPH. Žalobca ohlásil vznik poistnej udalosti spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s., ktorá mu Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.10.2018 priznala poistné plnenie vo výške 118,34 €. Po odrátaní tejto čiastky zo skutočne uhradenej sumy za opravu autorizovanému servisu preto výzvou zo dňa 25.10.2018 žalobca žalovaného vyzval na úhradu 688,84 €, žalovaný však túto sumu neuhradil.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si taktiež náhradu trov konania. Nepoprel, že dňa 20.2.2018 vo večerných hodinách došlo z jeho strany k poškodeniu nárazníka zvereného služobného
motorového vozidla, pričom hneď ráno o tejto udalosti informoval konateľa žalobcu pána Šošovičku, ktorý bol v tom čase jeho zamestnávateľom. Ten ho odbil so slovami, že s takými vecami ho nemá otravovať a nech škodovú udalosť na vlastné náklady vyrieši sám, v prípade, že náklady na opravu vozidla budú v takej výške, aká bola stanovená v prípade spoluúčasti poistky tohto motorového vozidla, čo malo byť podľa žalobcu okolo 160 €. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na pokyn žalobcu na vlastné náklady opraviť auto a vyriešiť celkovú situáciu, toto skutočne aj zabezpečil. Ešte v ten istý deň, t.j. 21.2.2018 na základe pokynov a odporúčaní od žalobcu a s jeho vedomím, s motorovým vozidlo navštívil spriaznený autoservis Auto - Box, s.r.o., kde sa zvykla riešiť väčšina opráv firemných motorových vozidiel, požiadal vedúcu servisu p. C. o ohliadku vozidla a stanovenie predbežnej ceny, na čo ona stanovila cenu približne 200 €, avšak žalovaný túto cenu považoval za privysokú a následne požiadal a dohodol opravu s iným servisom, ktorý bol ochotný opraviť vozidlo aj počas víkendu za nižšiu sumu 120 €. Túto okolnosť aj oznámil konateľovi žalobcu p. Š., na čo tento reagoval podráždene a vyjadril nesúhlas s opravou vozidla v servise C., s.r.o., ktorý žalovaný zabezpečil na opravu a požiadal, aby vozidlo z opravy ihneď stiahol. Žalovaný sa riadil jeho pokynmi, avšak servis v tom čase už vykonával opravu a nebolo možné ho zastaviť. Aj o tejto udalosti informoval žalobcu, čo žalobca žalovanému síce vytkol a až 9.3.2018 telefonicky prvýkrát spomenul, že táto oprava mala byť realizovaná v autorizovanom servise. Motorové vozidlo denne od škodovej udalosti parkovalo v areáli obchodnej spoločnosti žalobcu a bolo tam až do 26.3.2018, kedy žalovaný absolvoval operáciu kolena a stal sa dočasne práceneschopným, keďže dovtedy bol riadne počas pracovných dní v práci. Je veľmi nepravdepodobné, že by žalobca poškodenie vozidla alebo vykonanú opravu, ktorú zabezpečil žalovaný na vlastné náklady si nijako nevšimol a žalovaný vyjadril počudovanie, že k riešeniu škodovej udalosti pristúpil až v auguste 2018, pretože jeho práceneschopnosť trvala ž do 31.8.2018, kedy došlo aj k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom dohodou. Žalovaný tiež poukazoval na to, že podľa GPS systému na predmetnom vozidle sa jazdilo aj v čase, keď trvala jeho práceneschopnosť a okrem toho nebol pozvaný na zasadnutie škodovej komisie, či mu ako zainteresovanej osobe bolo znemožnené vyjadriť sa k priebehu celej škodovej udalosti. K výsledkom zasadnutia škodovej komisie sa mohol vyjadriť až následne, a to písomne.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 81 ods. 1 písm. a/, písm. e/, § 179 ods. 1,2, § 186 ods. 1,2, § 191 ods. 1,2 Zákonníka práce, ale aj § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. a vo veci rozhodol.
5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.4.2015, pričom žalovaný pracoval ako stavebný technik. Na základe preberacieho protokolu zo dňa 12.2.2016 na plnenie pracovných úloh žalobca žalovanému odovzdal služobný osobný automobil Škoda Octavia ev. č. R.-XXX-K., rok výroby 2015 za účelom výkonu práce. V prípade, ak by zavinením pracovníka vznikla škoda na vozidle, bol pracovník povinný takto vzniknutú škodu uhradiť vlastníkovi vozidla. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že skutočne dňa 20.8.2018 o 20.30 min. došlo zo strany žalovaného k poškodeniu nárazníka zvereného vozidla a nebolo sporné ani to, že na druhý po škodovej udalosti ráno 21.2.2018 informoval žalovaný konateľa žalobcu p. Š.Š. o tejto udalosti. Nespornou bola aj doba práceneschopnosti žalovaného od 26.3.2018 do 31.8.2018, kedy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou k tomuto dňu. Sporné bolo oznámenie žalovaného čo sa týka rozsahu škody konateľovi žalobcu p. Šošovičkovi, ale aj ďalší postup a vyjadrenia v konaní žalovaného i žalobcu ohľadne likvidácie škodovej udalosti. Žalovaný totiž po tom, čo spôsobil škodu na vozidle, zrealizoval opravu v neautorizovanom servise Sazden s.r.o., ktorému zaplatil za opravu podľa jeho vyjadrenia bez papiera 120 €, čím považoval opravu za dostatočnú a vec vyriešenú. Na základe vykonaného dokazovania však súd uzavrel, že žalovaný podľa pokynu žalobcu mal len oprávnenie dať opravu vozidla posúdiť od obvyklého servisu Autobox s.r.o. p. C. a dať vozidlo opraviť v tomto servise za predpokladu, že oprava vozidla nepresiahne spoluúčasť 166 €, alebo to rieši cestou poisťovne v prípade vyššej škody. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na výslovný pokyn konateľa žalobcu p. Š. a jeho dodržiavanie, žalovaný nemal oprávnenie opraviť vozidlo v inom servise ako Autobox s.r.o. alebo autorizovanom servise Auto Gabriel s.r.o.. Táto skutočnosť vyplynula aj zo svedeckej výpovede zamestnanca I. R.. Tento pokyn konateľa žalobcu p. Š. sa súdu javil ako logický, pretože nebolo sporné, že žalovanému bolo pridelené vozidlo asi rok staré, vysokej hodnoty a v záruke, okrem toho vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Taktiež následný postup pri oprave vozidla zo strany žalovaného v úplne inom neautorizovanom servise bez predloženia faktúry nebol správny a naopak správny bol postup žalobcu, keď vozidlo na ohliadku a na opravu dal do autorizovaného servisu, ktorý opravu vykonal a riadne ju faktúrou vyúčtoval. S
obsahom správy, ktorá bola vypracovaná na základe ohliadky autorizovaným servisom, bol žalovaný oboznámený a svoj nesúhlas so správou a rozsahom škody žalovaný nijako nepreukázal. Nič nebránilo žalovanému, aby súdu predložil dôkaz, napr. odborné stanovisko ohľadom rozsahu škody a správnosti pri postupe opravy vozidla zo škodovej udalosti a dokonca nezaplatil ani taký dôkaz, akým je zaplatenie sumy 120 € za opravu vozidla, z ktorého by bolo zrejmé, čo bolo predmetom opravy. Vykonaným dokazovaním ďalej bolo preukázané, že žalobca skutočne za opravu poškodených častí vozidla vyplatil v autoservise Auto Gabriel s.r.o. 772,18 € bez DPH, doplnenie olepu 35 € bez DPH. Nahlásil tiež vznik poistnej udalosti v zmluvnej poisťovni, ktorá plnila poistné len vo výške 118,34 € žalobcovi, a tak skutočná škoda predstavuje žalovanú sumu. Súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, nakoľko, ak by žalovaný nepoškodil vozidlo dňa 20.3.2018 a nerealizoval neodbornú opravu vozidla v inom servise, ako bol pokyn zamestnávateľa, k škode 688,84 € by nedošlo. Boli tak splnené základné predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu ohľadne spôsobu úhrady škody, povolil žalovanému splácanie dlhu v mesačných splátkach po 50 € pod následkami straty výhody splátok. Zároveň bol žalovaný zaviazaný aj na úroky z omeškania, keďže svoj dlh riadne a včas neplnil.
6. Súd sa vyporiadaval aj s námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a konaním osoby ako podmienky zodpovednosti zamestnanca za škodu z dôvodu, že vozidlo bolo aktívne používané zamestnancami žalobcu počas PN žalovaného a že žalobca sa snaží škodu riešiť účelovo, pár dní pred skončením pracovného pomeru žalovaného u žalobcu. S týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil, považoval ho len za účelovú obranu. Žalovaný totiž prevzal služobné motorové vozidlo na základe písomného protokolu, niesol za neho zodpovednosť až do jeho protokolárneho odovzdania žalobcovi. Keďže žalovaný bol dlhodobo práceneschopný z dôvodu podstúpenia operácie kolena, o operácii žalovaný vedel a nič mu nebránilo, aby vozidlo protokolárne žalobcovi odovzdal, či už pred nástupom na práceneschopnosť alebo počas práceneschopnosti, čo neučinil. Preto nesie zodpovednosť až do protokolárneho odovzdania vozidla žalobcovi. Ďalšia námietka žalovaného, ktorú vzniesol na pojednávaní 12.2.2020 ohľadne nedodržania mesačnej lehoty podľa § 191 Zákonníka práce súd dodal, že pokiaľ by aj nebola mesačná lehota dodržaná, táto má len poriadkový charakter, začína plynúť zistením škody a nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Nedodržanie odseku 2 nie je sankcionované. Podľa názoru súdu žalobca zistil výšku škody až po ohliadke a oprave zvereného vozidla v autoservise Auto Gabriel s.r.o..
7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. V konaní nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého by korigoval výšku náhrady trov konania a nepristúpil by k použitiu zásady úspechu v spore. 8. V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny, lebo súd sa nijako nezaoberal podrobne prostriedkami procesnej obrany žalovaného a jeho námietkami v súvislosti s krokmi po vzniku škodovej udalosti a je presvedčený, že konajúci súd nemal preukázané splnenie základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to je existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného. Ide pritom o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný nikdy netvrdil, že dostal výslovný pokyn vozidlo opravovať v inom servise, ako v servise Autobox s.r.o.. Už v podanom odpore jeho procesná obrana spočívala v tom, že tvrdil, že potom, čo z jeho strany došlo k oznámeniu škodovej udalosti konateľovi žalobcu, konateľ mu dal jasný pokyn, že má si túto vec riešiť sám a na vlastné náklady v prípade, ak náklady na opravu poškodenia vozidla budú v takej výške, aká bola stanovená v prípade spoluúčasti poistky motorového vozidla, čo malo byť podľa žalobcu okolo 160 €. Súčasťou tohto pokynu nikdy nebolo, že by mal dať žalovaný opravovať vozidlo buď v servise Autobox alebo v servise Auto Gabriel s.r.o.. Neobstoja preto závery súdu prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia rozsudku o tom, že žalovaný mal mať len oprávnenie dať opravu vozidla posúdiť do autoservisu Autobox s.r.o. p. C. a dať vozidlo v tomto servise opraviť, ak vec nepresiahne spoluúčasť, lebo takýto pokyn konateľa žalobcu neodznel. Dokonca ani jeden zo svedkov pán R. nepotvrdil, že pokyn na opravu vozidla mal znieť tak, ako uviedol samotný žalobca. Bol to konateľ žalobcu, ktorý sa po oboznámení žalovaného, že k škode došlo, sa o vec vôbec nezaujímal a chcel, aby to bolo čo najskôr vyriešené a žalovaný konal podľa jeho pokynu. Po vykonanej oprave vozidlo naďalej slúžilo na podnikateľské účely žalobcu a nijaká
skutočnosť technického ani estetického charakteru žalobcovi ani jeho zamestnancov nebránila vozidlo užívať. Až potom, čo sa žalobca dozvedel, že žalovaný s ním chce ukončiť pracovný pomer dohodou, sa účelovo odohrala akási narýchlo zvolaná škodová komisia, o ktorej nebol žalovaný ani len informovaný a žalobca po vyše polroku od bezproblémového užívania vozidla sa začal o opravu vozidla zaujímať, dovtedy nespochybňoval ani vizuálnu opravu vozidla, ktorá bola žalovaným zabezpečená. Je nemiestne, ak súd mu vyčíta ako zamestnancovi, ktorému bolo zverené vozidlo zamestnávateľa skutočnosť, že práceneschopnosť trvala dlhšie, lebo on nemal ako vedieť dokedy táto práceneschopnosť bude trvať. V tom čase, t. j. v čase trvania práceneschopnosti bol stále v pracovnom pomere so žalobcom a nebol žiaden dôvod mu zverené vozidlo žalobcovi odovzdávať. Žalobca konal protiprávne, ak odovzdal vozidlo zverené žalovanému, ktorý bol zaň riadne zodpovedný, svojim ostatným zamestnancom na užívanie a žalovaného o tom ani len neinformoval. Práve opakované používanie vozidla inými osobami môže predstavovať narušenie príčinnej súvislosti medzi škodou na vozidle spôsobenej žalovaným a jeho konaním, kedy nie je nijako vylúčené, že poškodenia na vozidle boli spôsobené aj inými zamestnancami, ktoré dali následne opraviť, za čo on však nemôže niesť zodpovednosť. Poukazoval na to, že vznik škody žalovaný hneď nasledujúci deň oznámil riadne svojmu zamestnávateľovi a splnil si povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Vozidlo bolo riadne opravené a škoda bola odstránená, aj keď neautorizovaným servisom. Túto opravu dlhé mesiace nikto ani nenamietal a žalobca mal o vykonanej oprave plnú vedomosť. Konateľ žalobcu musel vizuálne vozidlo po oprave vidieť. Žalobca bez vedomia žalovanému zverené vozidlo dal do užívania iným svojim zamestnancom a vozidlo dlhé mesiace napriek tomu, že bolo žalovanému zverené, bolo týmito zamestnancami využívané. Žalobca sa o opravu vozidla začal zaujímať až 5 dní pred skončením pracovného pomeru so žalovaným dohodou a škodová komisia sa uskutočnila po viac než polroku od škodovej udalosti bez účasti a upovedomenia žalovaného o jej zasadnutí. Žalobca nemal ani v deň škodovej udalosti ani niekoľko mesiacov po nej záujem hlásiť vec poisťovni. Žalovaný spochybnil záver súdu prvej inštancie v súvislosti s ust. § 191 Zákonníka práce s tým, že nedodržanie tejto lehoty nie je sankcionovateľné, pretože uvedené ustanovenie Zákonníka práce by nemalo prakticky žiaden význam. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Žalovaný je presvedčený, že v konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi opravou vozidla v neautorizovanom servise, ktorú zabezpečil žalovaný a škodou, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená a zistená následnou opravou v autoservise AUTO GABRIEL, s.r.o.. Ak sa žalobca bránil tým, že s opravou vozidla nebol spokojný, mal k oprave vozidla pristúpiť bezprostredne potom, čo sa o škode dozvedel a následne do jedného mesiace o tejto skutočnosti zariadiť zasadnutie škodovej komisie. Následne záver zasadnutia škodovej komisie mu bolo umožnené vyjadriť až v septembri 2018 e-mailom, keď už nebol v pracovnom pomere so žalobcom. Ak by platila konštrukcia a názor súdu prvej inštancie uvedený v bode 38. odôvodnenia rozsudku, že sa žalobca mal o škode a jej výške dozvedieť až po oprave v autoservise AUTO GABRIEL, s.r.o., potom možno vyvodzovať, že škodovú komisiu ohľadne tejto škody ani len nezvolal. Buď teda vedel žalobca o škode skôr, avšak zasadnutie škodovej komisie zvolal až v auguste 2018, alebo sa o nej dozvedel až po opakovanej oprave vozidla v autoservise AUTO GABRIEL, s.r.o., avšak táto škoda sa nijako neprejednala. Žalovaný trval na tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov ohľadne prejednania škody na majetku žalobcu. Žalovaný je presvedčený, že oprava v autoservise, ktorý on zvolil, bola vykonaná odborne a kvalitne a nebolo potrebné vykonávať následnú opravu vozidla v inom servise. Ak súd prvej inštancie žalovanému vyčítal, že do konania nepredložil vlastné dôkazy o tom, že by opakovaná oprava nemala byť dôvodná, resp. zistiť rozsah poškodenia vykonanom neodbornou opravou, žalovaný uviedol, že po skončení pracovného pomeru nemal k dispozícii poškodené vymieňané časti vozidla a je plne presvedčený, že vzhľadom na dlhý časový úsek od vykonania opravy v neautorizovanom servise a opravou v inom servise, ktorý zvolil žalobca za aktívneho využívania vozidla inými osobami by ani objektívne nebolo možné akékoľvek zistenia tohto charakteru identifikovať. Podľa jeho názoru sa súdu nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, či reálne mohla existovať príčinná súvislosť medzi škodou na vozidle, ktoré opakovane používali iné osoby a konaním žalovaného.
9. Žalobca k podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie. V prvom rade sa vyjadril k spochybneniu žalovaného súdneho výkladu ust. § 191 Zákonníka práce obsiahnutého v odôvodnení rozsudku. Podľa žalobcu právna argumentácia žalovaného je výsledkom nepochopenia a nesprávnej interpretácie tohto ustanovenia (§ 191 ods. 2 Zákonníka práce). Poukázal pritom na odbornú literatúru, v tejto súvislosti uviedol, že aj ďalšie tvrdenia žalovaného, napríklad, že čím dlhšia doba od škodovej udalosti uplynie tým sa miera zodpovednosti a jej reálne kontúry u konkrétnej osoby zmenšujú, táto argumentácia nemá oporu v platnom práve ani v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Namietal tiež tvrdenia žalovaného
ohľadne pokynu žalobcu na opravu poškodeného vozidla a poukázal na výpoveď svedka I. R., ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 12.2.2012 jednoznačne odpovedal, že konateľ žalobcu dal pokyn žalovanému dať posúdiť a opraviť auto pani C. do servisu Auto box. K ďalším námietkam uviedol, že žalovaný sa dozvedel o svojej operácii niekoľko dní vopred ako sám uviedol a nič mu nebránilo odovzdať protokolárne žalobcovi vozidlo. V súvislosti s namietaním, že žalobca dal predmetné vozidlo užívať na podnikateľské účely iným zamestnancom a že nie je nijako vylúčená, že škoda mohla vzniknúť aj tak, žalovaný ničím nepreukázal, že by bola spôsobená na tomto vozidle škoda inými zamestnancami, ktorá škoda by sa dávala následne opravovať, žalovaný nepredložil v priebehu konania žiaden dôkaz, ktorými by tieto špekulácie preukázal. Aj ďalšie námietky žalovaného sú v rozpore s obsahom súdneho spisu, keď žalovaný účelovo dezinpretuje skutočnosti, ktoré boli v priebehu dokazovania preukázané. Doteraz nepredložil žiaden dôkaz o tom, že oprava vozidla vykonaná v neautorizovanom autoservise Sazden, s.r.o., bola vykonaná riadne. Dokonca nepreukázal ani to, že bol to práve autoservis Sazden, s.r.o., ktorý vykonal opravu vozidla. Nie je pravdivá tiež skutočnosť, že žalobca opravu vozidla dlhé mesiace nenamietal a že sa o opravu začal zaujímať až 5 dní pred skončením pracovného pomeru so žalovaným dohodou. Konateľ žalobcu K. Š. sa o autá stará, berie ich vážne, čo napokon aj sám žalovaný na výsluchu na pojednávaní vypovedal, a preto ďalšie jeho námietky vyznievajú rozporuplne. Vzhľadom na uvedené žalobca uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
10. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach v odvolaní.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. novembra 2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
12. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a keďže namietal aj arbitrárnosť rozsudku pre nedostatok riadneho odôvodnenia, aj písm. b/ tohto ustanovenia. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
14. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a nevidí potrebu ho dopĺňať. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a pre prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie dôkazu je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Žalobca v konaní tvrdil existenciu svojho nároku proti žalovanému a predložil to relevantnými dôkazmi. Žalovaný v konaní okrem svojho tvrdenia až do rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie nepredložil relevantné dôkazy a v podstate tak neurobil ani v odvolacom konaní.
16. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Z § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Žalovaný ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili uplatniť okrem svojich tvrdení relevantné prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Tiež tvrdenia o nedostatočnom, len všeobecnom odôvodnení rozsudku neobstoja, pretože súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými argumentmi sporových strán a zodpovedal na všetky otázky, ktoré v spore vyvstali. To platí aj k výkladu ustanovenia § 191 ods. 2 Zákonníka práce.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté výroky súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešnému žalobcovi preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).