Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, sídlo kancelárie: Južná trieda 48, 040 01 Košice, správca úpadcu: SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO: 36 772 623, zastúpený: Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 751, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -429 zo dňa 3. februára 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -429 zo dňa 3. februára 2020.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd určuje právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie a výšku pohľadávok uplatnených žalobcom v konkurznom konaní úpadcu, zapísaných pod číslami 1691 až 1697 a popretých správcom dňa 12.6.2018, konkrétne ide o pohľadávky zapísané pod číslom 1691 vo výške 281.299,86 eur, pod číslom 1692 vo výške 141.795,71 eur, pod číslom 1693 vo výške 220.992,54 eur, pod číslom 1694 vo výške 141.730,19 eur, pod číslom 1695 vo výške 86.899,31 eur, pod číslom 1696 vo výške 69.564,80 eur a pod číslom 1697 vo výške 36.914,48 eur v celkovej sume 979.196,89 eur. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca - Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom Radlinského 37, Bratislava sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15. augusta 2018 domáhal, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie a výšku pohľadávok uplatnených žalobcom v konkurznom konaní úpadcu, zapísaných pod číslami 1691 až 1697 a popretých správcom dňa 12.6.2018, konkrétne ide o pohľadávky zapísané pod číslom 1691 vo výške 281.299,86 eur, pod číslom 1692 vo výške 141.795,71 eur, pod číslom 1693 vo výške 220.992,54 eur, pod číslom 1694 vo výške 141.730,19 eur, pod číslom 1695 vo výške 86.899,31 eur, pod číslom 1696 vo výške 69.564,80 eur a pod číslom 1697 vo výške 36.914,48 eur v celkovej sume 979.196,89 eur.

3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že dňa 16. februára 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze a žalovaný bol ustanovený za správcu podstaty tohto úpadcu. Žalobca si v tomto konkurznom konaní prihlásil pohľadávky voči úpadcovi po uplynutí zákonnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok a to súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok

č. 9, 10, 12. Ide o pohľadávky z titulu nezaplatenej dane z pridanej hodnoty a vyrubenej úhrnnej pokuty na základe jednotlivých rozhodnutí tvoriacich prílohu k týmto prihláškam pohľadávok, ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 1689-1698. Oznam o zapísaní týchto pohľadávok do zoznamu pohľadávok bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 90/2018 dňa 11. mája 2018.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný správca prihlásené pohľadávky žalobcu poprel čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávok a oznámil žalobcovi toto popretie pohľadávok tromi podaniami zo dňa 12. júna 2018, ktoré boli žalobcovi doručené 13. júna 2018.

5. Žalobca uviedol, že správca poprel výšku a právny dôvod vzniku pohľadávok č. 1692, 1693, 1694, 1695, 1696, 1697 v plnej prihlásenej výške a to z toho dôvodu, že rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bol za daňový subjekt označený správca - Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, ktorý nie je účastníkom daňového konania, nenesie práva a povinnosti účastníka daňového konania, nakoľko ho nemožno označiť za daňový subjekt v danom daňovom konaní. Zároveň vo veci rozhodoval nepríslušný správca dane, a to Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, namiesto Daňového úradu Košice - pobočka Michalovce, vzhľadom na to, že ročný obrat daňového subjektu (úpadcu) od roku 2015 až doposiaľ nedosiahol výšku 40.000.000,00 eur a viac a podľa ustanovenia o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov na vykonanie daňovej kontroly nebol vecne príslušný Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Takýmto postupom Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty došlo k vydaniu rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

6. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi popretia uvedených prihlásených pohľadávok žalobcu zo strany žalovaného správcu preto, že podľa Daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní, za daňový subjekt koná správca a na správcu sa v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku a právnych predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Preto označenie daňového subjektu v predmetných rozhodnutiach bolo v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku ako aj s interným predpisom Finančného riaditeľstva SR, z ktorých je zrejmé, že daňovým subjektom je úpadca a koná za neho v daňovom konaní správca. Ďalej žalobca uviedol, že správca poprel prihlásené pohľadávky z formálnych dôvodov, pretože z predložených rozhodnutí vyplýva jednoznačne, voči ktorému subjektu, v akom období a s akým výsledkom bola uskutočňovaná daňová kontrola, výsledkom ktorej boli rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu, ktoré boli podkladom pre uplatnenie pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu.

7. Žalobca k dôvodu popretia pohľadávok pre nedostatok príslušnosti správcu dane žalobca ďalej uviedol, že za obdobie od 16. februára 2015 - 31. decembra 2017, počas ktorého bol daňový subjekt v konkurze a správca dane o obrate daňového subjektu vo výške 7.988.955,90 eur sa dozvedel až z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podaného dňa 2. júla 2018. Preto správca dane sa nemal ako dozvedieť informácie o dosiahnutom obrate úpadcu inak ako z podaného daňového priznania. Podľa o orgánoch štátnej správy sa vyžaduje, aby výška obratu daňového subjektu bola nad zákonom stanovenú hranicu nepretržite počas celého obdobia dvoch rokov, nerozlišuje sa kalendárny rok, hospodársky rok, resp. individuálna zdaňovacie obdobie. Zmena miestnej príslušnosti daňového subjektu v danom prípade nastala k 1. januáru 2019 a rozhodnutia v daňovom konaní preto vydal príslušný správca daní.

8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo vzťahu k rozhodnutiam daňového úradu podal opravné prostriedky, časť z nich bola odmietnutá z dôvodu oneskoreného podania, v časti bol žalovaný vyzvaný na ich doplnenie, ktoré však žalovaný nedoplnil a následne bolo konanie zastavené a vo zvyšku nebolo odvolaniam žalovaného vyhovené. Vo všetkých týchto podaných odvolaniach odvolacie dôvody boli však iné ako boli uvádzané žalovaným správcom v oznámeniach o popretí prihlásených pohľadávok žalobcu. Žalovaný v týchto odvolaniach nenamietal ani nesprávne označený subjekt v rozhodnutiach a ani miestnu príslušnosť, teda v týmto odvolaniach žalovaný nevyčerpal všetky dôvody týkajúce sa podaného opravného prostriedku podľa Daňového poriadku. Preto žalobca trvá na podanej žalobe a na tom, že prihlásené pohľadávky sú oprávnené.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zotrval na dôvodoch popretia pohľadávok uvádzaných v oznámeniach správcu a to, že za daňový subjekt nemožno v

rozhodnutiach správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty označiť správcu, pretože ten nie je účastníkom daňového konania. Daňovým subjektom je úpadca a správca v konkurznom konaní koná za úpadcu. Vyplýva to z ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Daňový úrad pre vybrané subjekty ako správca dane v rozpore s § 59 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii označil vo výrokoch rozhodnutí, z ktorých odvodzuje prihlásené pohľadávky, za daňový subjekt žalovaného správcu, aj keď mal označiť úpadcu. Preto vydané daňové rozhodnutia sú nezákonné rozhodnutia a na základe nich prihlásené pohľadávky v konkurznom konaní sú nedôvodne prihlásené.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na dôvodoch popretia pohľadávky z ďalšieho dôvodu a to, že v daňových konaniach rozhodoval Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako nepríslušný správca dane v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku a Zákona o orgánoch štátnej správy, pretože miestna príslušnosť správcu dane pre vydanie rozhodnutí sa mala riadiť podľa sídla úpadcu. Úpadca nesplnil podmienky k zmene príslušnosti daňového úradu na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 68 ods. 3 písm. c) Zákona o orgánoch štátnej správy, pretože jeho ročný obrat v rokoch 2015, 2016, 2017 nedosiahol sumu 40.000.000,00 eur, pretože poklesol pod túto hranicu. Preto je irelevantné aj to, či v následnom správnom konaní bol proti rozhodnutiam daňového úradu podaný opravný prostriedok a to, či v správnom konaní nadobudli tieto rozhodnutia právoplatnosť a vykonateľnosť z toho dôvodu, že správca je vždy povinný poprieť takéto rozhodnutia, pokiaľ je toho názoru, že sú k tomu splnené zákonné predpoklady a súd preto je povinný skúmať samotnú podstatu daných rozhodnutí v správnom konaní bez ohľadu na to, či nadobudli právoplatnosť, alebo vykonateľnosť. Správca je oprávnený poprieť aj pohľadávku, ktorá bola priznaná právoplatným vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. .

11. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 3. októbra 2019 rozhodol tal, že pripúšťa, aby žalobca: Slovenská republika - Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (predtým ako Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty), so sídlom: Radlinského 37, 817 73 Bratislava z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav veci:

13. Na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9. februára 2015 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. februára 2015 a za správcu bol ustanovený žalovaný.

14. V konaní nebolo sporné, že predmetom sporu sú ostatné správcom popreté pohľadávky uplatnené súhrnnými prihláškami pohľadávok žalobcu a sú zapísané pod č. 1691 - 1697 v celkovej sume 979,196,89 eur. Sporné nebolo ani to, že žalovaný tieto prihlásené pohľadávky včas poprel s odôvodnením a toto popretie doručil právnemu predchodcovi žalobcu ako oznámenie správcu o popretí žalobcom prihlásených pohľadávok. Sporné nebolo ani to, že všetky tieto prihlásené popreté pohľadávky vychádzajú z rozhodnutí vydaných Daňovým úradom pre vybrané subjekty, Radlinského 37, Bratislava a sporné nebolo ani to, že žalovaný podal proti týmto rozhodnutiam Daňového úradu odvolanie a že o týchto odvolaniach nebolo meritórne rozhodnuté.

15. Z jednotlivých rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vyplýva, že daňový úrad určil daňovému subjektu - Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom: Horná 23, Banská Bystrica ako správcovi úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2013, august 2012, november 2012, december 2012, apríl 2012, jún 2012, január 2012 na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie nepriznaný nadmerný odpočet v celkovej výške 979.196,89 eur tak ako to podrobne rozpísal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 8. - 14. odôvodnenia rozsudku.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z odvolaní žalovaného proti týmto daňovým rozhodnutiam doručeným súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením žalovaného vyplýva, že odvolacie dôvody v týchto odvolaniach boli iné ako ich uviedol žalovaný správca v oznámeniach o popretí správcu, pretože v týchto odvolaniach žalovaný správca nenamietal ani nesprávne označený subjekt v rozhodnutiach a ani miestnu príslušnosť daňového úradu pre vybrané subjekty na predmetné daňové konanie.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), ktoré upravujú prihlášky pohľadávok a popieranie prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní a oprávnenie úpadcu konať za úpadcu. Ďalej podľa ustanovenia

- Daňový poriadok, ktorý upravuje konanie správcu za daňový subjekt v konkurznom konaní.

18. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného a popretie prihlásených pohľadávok žalobcu zo strany žalovaného nie sú dôvodné. K tvrdeniu žalovaného, že správca má právo poprieť aj pohľadávku prihlásenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, súd prvej inštancie uviedol, že toto jeho tvrdenie je správne, pretože podľa má správca povinnosť porovnať každú prihlásenú pohľadávku s účtovnou dokumentáciou úpadcu a prihliadnuť pritom na vyhlásenie úpadcu a iných osôb a správca má vykonať aj vlastné šetrenie. Ak správca zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť, môže poprieť aj pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím alebo iného orgánu. Ak správca poprie takúto pohľadávku, je veriteľ oprávnený podať incidenčnú žalobu. V opačnom prípade napriek judikovanej pohľadávke, po zákonom stanovenej lehote na podanie incidenčnej žaloby, veriteľ v rozsahu popretej pohľadávky prestáva byť veriteľom úpadcu v konkurznom konaní.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že všetky daňové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a z jednotlivých odvolaní žalovaného proti týmto rozhodnutiam Daňového úradu pre vybrané subjekty nepochybne vyplýva, že odvolacie dôvody žalovaného v týchto daňových konaniach boli iné ako boli uvádzané v oznámeniach správcu o popretí pohľadávky žalobcu zo strany správcu. Žalovaný v týchto odvolaniach nenamietal ani nesprávne označený subjekt v daňových rozhodnutiach, ani miestnu príslušnosť Daňového úradu pre vybrané subjekty. Žalovaný nepreukázal, že využil možnosť podania žaloby domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv proti týmto rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa - .

20. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto incidenčnom konaní súd nemôže skúmať obsah a závery rozhodnutí daňového úradu ani zákonnosť samotného daňového konania a teda ani príslušnosť daňového úradu, pretože na to nemá oprávnenie. Tá je daná správnym súdom podľa , podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a iných orgánov.

21. Súd prvej inštancie napriek týmto svojim záverom k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného ako správcu v jednotlivých daňových konaniach, ktoré sú predmetom tohto sporu, poukázal na ustanovenie § 159 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aplikovať na prejednávanú vec.

22. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je čo do dôvodu a výšky preukázaný a preto súd prvej inštancie upustil od vykonania ďalšieho stranami sporu navrhovaného dokazovania.

23. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto končí a to samostatným uznesením.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení , , , , Uviedol, že žalobca, predtým Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty si v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze uplatnil pohľadávky voči úpadcovi po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 1689 - 1698 a tieto pohľadávky správca poprel čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávok a toto popretie oznámil správca žalobcovi podaniami zo dňa 12. júna 2018. Ide o pohľadávky v celkovej prihlásenej výške 979.196,89 eur. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ak určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie prihlásených pohľadávok. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy

na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neboli splnené procesné podmienky konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky a to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a vecne príslušné sú krajské súdy.

25. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva to, že by sa súd zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu, ktoré uviedol v oznámení správcu o popretí pohľadávky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že správca má právo poprieť pohľadávku priznanú aj právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Na druhej strane však v odseku 23. odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že všetky daňové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, pričom z jednotlivých odvolaní žalovaného nepochybne vyplýva, že odvolacie dôvody žalovaného v týchto daňových konaniach boli iné ako boli uvádzané v oznámeniach o popretí správcu. Súd teda vylúčil ďalšie skúmanie odôvodnenosti dôvodov popretia žalobcom prihlásených pohľadávok zo strany žalovaného, čím porušil princíp zákazu „degetaio iustitiae“. Dôvodom popretia pohľadávok sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal, poukázal iba na ustanovenie - Daňový poriadok. Preto žalovaný je toho názoru, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo meritórne sa zaoberať dôvodmi popretia pohľadávok. Žalovaný trvá na dôvodoch, ktoré uviedol v oznámení o popretí pohľadávok a to, že za správcu dane v prejednávaných daňových konaniach konal nesprávny subjekt - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty a jeho rozhodnutie vydané voči správcovi nemožno považovať za pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, pretože podľa , , Daňového poriadku účastníkom daňového konania je daňový subjekt, ktorým je úpadca a nie správca. Správca iba koná v konkurznom konaní za úpadcu v zmysle Daňového poriadku a správca nie je sám daňovým subjektom. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bol nepríslušným správcom dane a konal v rozpore s , o orgánoch štátnej správy v oblasti daní (Zákon o orgánoch štátnej správy), pretože miestna príslušnosť daňového subjektu úpadcu sa mala riadiť podľa sídla úpadcu. Ročný obrat úpadcu dosiahol v jednotlivých rokoch nižšiu sumu ako 40.000.000,00 eur, čo vyplýva, z prehľadu ročného obratu úpadcu v rokoch 2013 - 2017. Ročný obrat pred vyhlásením konkurzu bol v roku 2013 - 162.248.656,00 eur v roku 2014 - 102.750.917,00 eur a v roku 2015 - 1.008.016,00 eur, teda pred vyhlásením konkurzu. Po vyhlásení konkurzu v roku 2015 bol ročný obrat 398.074,00 eur, v roku 2016 - 1.043.725,00 eur a v roku 2017 - 162.559,00 eur. To znamená, že obrat daňového subjektu poklesol pod ustanovenú hranicu 410.000.000,00 eur, preto príslušnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty nebola daná. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že súdom príslušným na určenie popretej pohľadávky je iný súd ako konkurzný súd. Uviedol, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. júla 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určenie tejto pohľadávky podľa v znení účinnosti do 31. júna 2016.

27. Podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. júla 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal. Podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom do 31. júna 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

28. Na základe citovaného ustanovenia účinnom od 1. júla 2016 bola vypustená tá časť zákonného ustanovenia, ktorá osobitným spôsobom upravovala príslušnosť súdu na konanie o žalobe o určení popretej pohľadávky v konkurze a bola novelou, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím vypustená a preto pri absencii odlišného určenia príslušného súdu platí všeobecná právna úprava a to, že na konanie

súvisiace s konkurzom je príslušný konkurzný súd podľa ustanovení , podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie BSM.

29. Žalobca uviedol, že žaloba v tomto spore bola podaná po 1.7.2016, teda za účinnosti novelizovanej právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého predmetná vec viac nepatrí pod príslušnosť krajského súdu konajúceho vo veciach správneho súdnictva, ale na konanie o tejto žalobe je príslušný konkurzný súd podľa v spojení s , teda Okresný súd Košice I ako konkurzný súd.

30. Žalovaný k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu a to, že žalobca ako daňový subjekt bol nesprávne uvedený v daňových rozhodnutiach správca a nie úpadca poukázal na ustanovenie o správe daní (Daňový poriadok), podľa ktorého označenie daňového subjektu - úpadcu v týchto rozhodnutiach bolo v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku aj s interným predpisom Finančného riaditeľstva SR, z ktorých je zrejmé, že daňovým subjektom je úpadca a koná za neho v daňovom konaní správca. Z predmetných rozhodnutí daňového úradu vyplýva, voči ktorému subjektu, v akom období a s akým výsledkom bola uskutočnená daňová kontrola a táto bola podkladom pre uplatnenie pohľadávok právneho predchodcu žalobcu v tomto konkurznom konaní.

31. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu a to, že správca - žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu z dôvodu, že v daňových konaniach predchádzajúcich vydaniu daňových rozhodnutí rozhodoval nepríslušný správca dane, teda Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty z toho dôvodu, že v rozhodnom období úpadca nedosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac, žalobca uviedol, že za obdobie od 16. februára 2015 do 31. decembra 2017, počas ktorého bol daňový subjekt - úpadca v konkurze, sa správca dane o obrate daňového subjektu vo výške 7.988.955,90 eur dozvedel až z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podaného dňa 2.7.2018, teda správca dane sa nemal ako dozvedieť informácie o dosiahnutom obrate inak ako len z podaného daňového priznania. To znamená, že zmena miestnej príslušnosti daňového subjektu nastala k 1.1.2019, preto rozhodnutia v daňovom konaní vydal príslušný správca dane.

32. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že správca je oprávnený preskúmať aj pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, žalobca uviedol, že žalovaný riadne nepodal opravné prostriedky proti rozhodnutiam Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ani nevyužil možnosť podania žaloby podľa . Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Tie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Vecnú správnosť takýto rozhodnutí by bolo možné posudzovať len v rámci konania o opravnom prostriedku voči takémuto rozhodnutiu v rámci súdneho konania podľa . Incidenčné konanie nepredstavuje ďalšiu súdnu inštanciu pre preskúmavanie vecnej správnosti takéhoto rozhodnutia v incidenčnom konaní. Konkurzný súd preskúmava len to, či si veriteľ takúto pohľadávku do konkurzného konania uplatnil riadne a včas prihláškou v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Preto žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a procesne správny.

33. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu. Opätovne uviedol, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, teda ku dňu 16. februára 2015, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky. Podľa § 10 Súdneho správneho poriadku na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, preto aj v prejednávanej veci mal rozhodnúť nie Okresný súd Košice I ale Krajský súd v Bratislave, v obvode ktorého má daňový subjekt, teda úpadca svoje sídlo. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na tom, že označenie správcu za daňový subjekt v rozhodnutiach správcu dane je nesprávne a tiež, že rozhodnutie vydané voči správcovi nemožno považovať za pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, ktorú by bolo možné

uplatniť prihláškou v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že za obdobie od 16. februára 2015 do 31. decembra 2017, počas ktorého bol úpadca v konkurze sa správca dane nemal ako dozvedieť o dosiahnutom obrate daňového subjektu inak ako len z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zo dňa 2. júla 2018. Žalovaný uviedol, že toto neobstojí, pretože vecná a miestna príslušnosť správcu dane sa mala riadiť podľa sídla úpadcu a daňový subjekt nespĺňal podmienky k zmene príslušnosti daňového úradu. Preto je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a opätovne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. Odvolacia replika žalovaného bola doručená žalobcovi dňa 12.6.2020, odvolaciu dupliku žalobca nepodal.

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

36. Odvolací súd podľa sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

37. V konaní nebolo sporné, že žalovaný správca konkurznej podstaty poprel v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske riadne prihlásených 7 pohľadávok právneho predchodcu žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom: Radlinského 37, Bratislava v celkovej výške 979,196,89 eur zapísané v zozname pohľadávok pod č. 1691 - 1697 a nebolo sporné ani to, že tieto pohľadávky boli priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava v čase po vyhlásení konkurzu na majetok tohto úpadcu dňa 16. februára 2015 a to v dňoch 2. novembra 2017 a 13. októbra 2017, tak ako ich špecifikoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 1a. - 1g.

38. Sporné v konaní nebolo ani to, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v týchto rozhodnutiach „určil daňovému subjektu - Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, IČO: 36772623, DIČ: 2022372374, IČ DPH SK2022372374, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, daňovú povinnosť ako rozdiel v sume nadmerného odpočtu.

39. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný správca konkurznej podstaty poprel tieto prihlásené pohľadávky žalobcu a v oznámení o popretí všetkých pohľadávok uviedol rovnaký dôvod popretia „daňový subjekt - označený správca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. nie je účastníkom daňového konania, nenesie práva a povinnosti účastníka daňového konania, nakoľko ho nemožno označiť za daňový subjekt v danom daňovom konaní a vo veci rozhodol nepríslušný správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty namiesto Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce, vzhľadom na to, že ročný obrat daňového subjektu - úpadcu od roku 2015 až doposiaľ nedosiahol výšku 40.000.000,00 eur a viac ... preto na vykonanie daňovej kontroly nebol vecne príslušný daňový úrad pre vybrané daňové subjekty“.

40. Podľa Z.z - Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

41. Pretože žalovaný správca poprel predmetné pohľadávky veriteľa právneho predchodcu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, má tento veriteľ právo v incidenčnom konaní sa domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky popretej pohľadávky.

42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že súd v incidenčnom konaní preskúmava prihlásené pohľadávky v rozsahu dôvodov, pre ktoré správca poprel prihlásené pohľadávky veriteľa.

43. Preto aj odvolací súd sa obmedzil na posudzovanie toho, či správca dôvodne poprel pohľadávku žalobcu z toho dôvodu, že daňový úrad v daňovom rozhodnutí nemohol označiť za daňový subjekt správcu na splnenie daňovej povinnosti a ďalší dôvod, či predmetné daňové rozhodnutia z ktorých sú uplatnené daňové pohľadávky v konkurznom konaní vydal príslušný správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, alebo či ch mal vydať miestne príslušný Daňový úrad Michalovce, v obvode ktorého má úpadca svoje sídlo.

44. Podľa - Daňový poriadok, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

45. Z citovaného zákonného ustanovenia Daňového poriadku, ktorý podľa § 1 Daňového poriadku upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktorým vzniknú v súvislosti so správou daní, vyplýva, že na správcu v konkurznom konaní sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a iných osobitných predpisov upravujúcich dane. Preto sa správca za obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu a na jeho práva a povinnosti sa vzťahujú všetky ustanovenia Daňového poriadku a hmotnoprávnych daňových predpisov a to v nadväznosti na ustanovenie § 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje oprávnenie správcu nakladať s majetkom úpadcu. Preto správca počas trvania konkurzného konania je oprávnenou osobou pri nakladaní s peňažnými prostriedkami úpadcu, vrátane daňových povinnosti. Z toho vyplýva aj postavenie správcu ako účastníka daňového konania namiesto úpadcu obdobne ako je správca účastníkom súdnych a iných konaní podľa § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa ktorého súdne a iné konania, teda aj daňové konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúce konkurzu, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu a návrhom podaným voči správcovi, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

46. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné popretie prihlásenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo strany žalovaného správcu v tejto časti za dôvodné, pretože daňový úrad správne vydal predmetné daňové rozhodnutia vo vzťahu k správcovi a nie úpadcovi, pretože po začatí konkurzného konania sa účastníkom daňových konaní namiesto úpadcu stáva správca.

47. K ďalšiemu dôvodu popretia predmetných pohľadávok právneho predchodcu žalobcu a to, že daňové rozhodnutia, z ktorých si žalobca uplatnil predmetné pohľadávky v konkurznom konaní, vydal nepríslušný Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Bratislava, namiesto Daňového úradu Michalovce, v obvode ktorého má sídlo úpadca, odvolací súd udáva:

48. Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac; zmena príslušnosti tohto daňového subjektu k daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty nastáva k 1. januáru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac; ak ročný obrat tohto daňového subjektu poklesne pod ustanovenú hranicu, dochádza k zmene príslušnosti daňového úradu po dvoch rokoch od roku, v ktorom poklesol jeho obrat pod ustanovenú hranicu; to neplatí, ak počas týchto dvoch rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40.000.000,00 eur a viac.

49. Podľa , o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislava vykonáva pôsobnosť na území celej Slovenskej republiky, ak daňový subjekt dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac. To znamená, že ak aj úpadcovi klesol ročný obrat pod 40.000.000,00 eur v roku 2015 a predmetné daňové rozhodnutia vydal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v roku 2017, k zmene daňového úradu by

došlo až po dvoch rokoch od 1. januára roku kedy došlo k poklesu ročného obratu pod 40.000.000,00 eur, teda až od roku 2018. Ak došlo k poklesu ročného obratu úpadcu v roku 2015 až v roku 2017 to mohol daňový úrad zistiť z daňového priznania a teda až od 1. januára 2018 by došlo k zmene príslušnosti daňového úradu, teda po dvoch rokoch od roku v ktorom poklesol jeho obrat pod hranicu 40.000.000,00 eur.

50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava preto v roku 2017 bol oprávnený podľa § 6 ods. 1, 3 písm. c) Zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov vydať predmetné daňové rozhodnutie.

51. Odvolací súd preto tieto obidva dôvody popretia prihlásených pohľadávok právneho predchodcu žalobcu zo strany žalovaného správcu považuje za nedôvodné tak ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie a taktiež za nedôvodné považuje odvolanie žalovaného z týchto dôvodov voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.

52. Ďalšie odvolacie dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní a to, že súd prvej inštancie ako konkurzný súd nie je vecne príslušný na prejednanie predmetného incidenčného sporu, ale je ním podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii orgán, ktorý vydal rozhodnutie o prihlásených daňových pohľadávkach, nepovažuje odvolací súd taktiež za dôvodné.

53. Odvolací súd k tomu udáva, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.7.2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky.

54. To znamená, že ak žalobca podal predmetnú žalobu na základe tohto zákonného ustanovenia po nadobudnutí jeho účinnosti, po 1.7.2016 a to dňa 16.7.2018 aj keď bola popretá správcom pohľadávka o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu a to daňového orgánu, je konkurzný súd príslušný aj na konanie o určenie tejto pohľadávky. To znamená, že na konanie o tejto incidenčnej žalobe nie je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia daňového úradu v zmysle § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom do 31.6.2016. Nie je teda príslušný Krajský súd v Bratislave ako súd, ktorý má právomoc preskúmavať rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ale príslušným súdom na prejednanie tejto incidenčnej žaloby je konkurzný súd - Okresný súd Košice I, ktorý o tejto incidenčnej žalobe rozhodol ako súd vecne a miestne príslušný.

55. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe je správne a preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o nároku trov konania pre úspešného žalobcu.

56. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).