Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-102-2023.pdf
PDF · 163.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/102/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, 924 01 Galanta, dieťa rodičov - matky: C. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, F., toho času bytom E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. apríla 2023 č.k. 21P/224/2022-131, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti svojej matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom mesiaci v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod., dňa 26.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 31.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod., vždy za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa sa zaväzuje maloleté dieťa na stretnutia s otcom maloletého dieťaťa včas a riadne pripraviť a styk s otcom maloletého dieťaťa umožniť. Matka maloletého dieťaťa sa zaväzuje maloleté dieťa odovzdať v stanovený čas otcovi maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa sa zaväzuje po ukončení styku maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdať. Výrokom II. otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 240,- Eur mesačne, počnúc od 21.11.2022, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom III. rozhodol, že zročné výživné za čas od 21.11.2022 do 30.04.2023 činí sumu 390,- Eur, ktoré súd povoľuje otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 33,- Eur až do zaplatenia, tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“). Vecne tým, že rodičia maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí rodičov, s modifikáciou pred otvorením pojednávania dňa 19.04.2023, predniesli návrh rodičovskej dohody v časti zverenia maloletého dieťaťa, jeho zastupovania a spravovania jeho majetku a v časti úpravy styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom. Medzi rodičmi nebola sporná otázka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ani to, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež to, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom mesiaci v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod., dňa 26.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 31.12. od 09:00 hod. do 11:00 hod., vždy za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, preto súd dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti výchovy a styku s maloletým dieťaťom v znení v akom je uvedená v I. výroku tohto rozsudku schválil.
3. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa zostala sporná otázka výživného na maloleté dieťa.
4. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloleté dieťa má toho času 9 mesiacov a je v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Je kojené a začína s príkrmami. Matka maloletého dieťaťa tvrdila, že maloleté dieťa navštevuje raz ročne kardiologickú ambulanciu C. C. kvôli šelestu. Maloleté dieťa lieky na šelest neužíva. Maloleté dieťa užíva vitamíny C a D, Espumisan a v prípade horúčky berie lieky. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého dieťaťa, matka maloletého dieťaťa tvrdila, že maloletému dieťaťu kupuje ešte mastičky na ekzém, ktorý máva dieťa nepravidelne. Zatiaľ to riešila len s pediatričkou, kožnú lekárku nenavštevujú. Ekzém sa u maloletého dieťaťa vyskytuje v ohraničenej časti a treba to pravidelne premasťovať. Otec maloletého dieťaťa tieto skutočnosti nerozporoval. Súd ustálil mesačné výdavky na maloleté dieťa nasledovne: drogéria v sume 60,- Eur, plienky v sume 60,- Eur, strava v sume 70,- Eur, lieky v prípade choroby, vitamíny a výživové doplnky v sume 33,35 Eur (paragóny a faktúra na čl. 71 - 75 spisu, celková výška bola v sume 266,82 Eur : 8 mesiacov = 33,35 Eur mesačne), oblečenie v sume 100,- Eur (do ktorej sumy súd zahrnul aj kúpu neoprénových plaviek v sume 15,- Eur, čo preukazuje pokladničný doklad na čl. 80 spisu), hračky a edukačné pomôcky v sume 40,- Eur, kurz plávania v sume 72,50 Eur (výpis z účtu na čl. 81 spisu, 2x po 145,- Eur Aquačik, pričom suma 145,- Eur predstavuje poplatok za 2 mesiace) a pomernú časť výdavkov na bývanie a energie v sume 49,89 Eur. Výdavky na bývanie pre štyri osoby v domácnosti pozostávajú z nájomného v sume 159,33 Eur mesačne (čl. 61 spisu), elektriny v sume 27,- Eur mesačne (čl. 61 spisu), plynu v sume 20,- Eur štvrťročne (čl. 61 spisu) a poplatku za komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti v sume 78,48 Eur ročne (čl. 63 spisu).
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka maloletého dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť a je slobodná. Je zamestnaná ako sociálny pracovník u zamestnávateľa Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých v F.. Materskú dávku poberala od 30.06.2022 do konca januára 2023 vo výške cca 1.060,70 Eur (v prípade, ak mal mesiac 31 dní). Toho času je na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom a od 01.02.2023 poberá rodičovský príspevok v sume 412,60 Eur mesačne a rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 60,- Eur mesačne. Za predaj spoločnej nehnuteľnosti, ktorú vlastnila s otcom maloletého dieťaťa, jej bola vyplatená suma 17.575,92 Eur. Tvrdila, že má problémy s chrbticou (so stavcami, platničkami a má skoliózu) a navštevuje neurológa podľa potreby. Kvôli svojím problémom s chrbticou cvičí prostredníctvom SM systému, čo preukazovali pokladničné doklady na čl. 86 spisu, z ktorých vyplývalo, že za toto cvičenie zaplatila sumu v celkovej výške 315,- Eur. Navštevuje aj alergologickú ambulanciu a berie lieky na alergiu, a to sezónne. Má ešte ženské problémy. Doklady preukazujúce jej zdravotné problémy však súdu nepredložila. Býva na adrese E. XXXX/XX, F. s maloletým dieťaťom a svojimi rodičmi H. C. a I. C. v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Tvrdila, že obaja rodičia sú zamestnaní s priemerným čistým mesačným príjmom v sume cca 800,- Eur. Z čestného prehlásenia jej matky zo dňa 03.04.2023 vyplývalo, že matka maloletého dieťaťa sa podieľa na úhrade výdavkov na domácnosť a stravu v sume 330,- Eur mesačne, čo preukazuje aj platba na účet jej matky dňa 23.03.2023 (čl. 82 spisu), pričom v období od októbra 2022 do februára 2023 bol tento príspevok v sume 200,- Eur (1x) a 295,- Eur (4x). K jej ďalším mesačným výdavkov patrí: drogéria, kozmetika, lieky a výživové doplnky v sume 30,-Eur, náklady na telefonovanie v sume 10,- Eur a PHM v sume 25,- Eur. Otcovi maloletého dieťaťa zasielala polovicu sumy splátky hypotéky a poistenia úveru
v sume 144,60 Eur, za spoločný byt, ktorý je toho času predaný. Súd neprihliadol na výdavky matky maloletého dieťaťa na PZP v sume 88,28 Eur/rok, STK a EK v sume 88,- Eur/dvojročne, keďže užíva osobné motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve jej rodičov.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že otec maloletého dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť a je slobodný. Je zamestnaný ako operátor vo výrobe u zamestnávateľa F. J. I., F., F. F. K. L., s miestom výkonu práce v M., s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 1.415,04 Eur. Daňový bonus na maloleté dieťa poberal v mesiacoch august až december 2022 v sume po 70,- Eur mesačne, t. j. v celkovej sume 350,- Eur. Od januára 2023 si už daňový bonus na maloleté dieťa neuplatňuje. Za predaj spoločnej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil s matkou maloletého dieťaťa, mu bola vyplatená suma 17.575,92 Eur. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Mazda 3, r.v. 2014. Tvrdil, že má meniskus a uvažuje nad operáciou. Doklad preukazujúci ním tvrdený zdravotný problém však súdu nepredložil. Býva na adrese E. XXXX/XX, F. so svojimi rodičmi C. B. a E. B. v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Jeho matka je zamestnaná a jej príjem je cca 800-900,- Eur mesačne a otec má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorého výšku nevedel presne uviesť a zároveň je zamestnaný a jeho príjem je cca 700,- Eur mesačne. Má vyhliadnutú nehnuteľnosť na E. N. K. F., ktorú by si mal kúpiť za sumu 120.000,- Eur. Ide o 3-izbový byt. Má predschválený hypotekárny úver v sume 94.500,- Eur, ale tento úver ešte nespláca. Mesačné výdavky, ktoré boli spojené s bytom, ktorý je toho času predaný zahŕňali: elektrinu v sume 30,- Eur (čl. 98 spisu), plyn v sume 10,- Eur (čl. 98 spisu), RTVS v sume 4,64 Eur (čl. 97 spisu) a splátku hypotéky v polovici v sume 117,60 Eur (pričom druhú polovicu platila matka maloletého dieťaťa). Za poistenie majetku sa platila suma 34,56 Eur štvrťročne (čl. 97 spisu). K mesačným výdavkom otca maloletého dieťaťa patrí: splátka spotrebiteľského úveru na osobné motorové vozidlo v sume 182,13 Eur (čl. 99, 100 spisu), životné poistenie v sume 37,50 Eur (čl. 101 spisu), telefón v sume 42,- Eur (čl. 102 spisu), PHM v sume 220,- Eur, strava v sume 200,- Eur, drogéria, čistiace prostriedky v sume 30,- Eur a výživné na maloleté dieťa v sume 200,- Eur. K ročným výdavkom patrí PZP v sume 309,12 Eur (čl. 101 spisu).
7. Vykonaným dokazovaním, najmä zo zhodných tvrdení rodičov maloletého dieťaťa, súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 07.10.2022. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku (9 mesiacov) a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (ku ktorým zahrnul okrem základných nákladov spojených s bývaním, stravovaním, ošatením, drogériou, plienkami, hračkami, edukačnými pomôckami, zdravotnou starostlivosťou aj náklady na kurz plávania, ktoré dieťa absolvuje od januára 2023) a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol na to, že každý z nich získal predajom spoločnej nehnuteľnosti značnú finančnú čiastku vo výške 17.575,92 Eur. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 240,- Eur mesačne, počnúc od 21.11.2022, t.j. od podania návrhu na súd (vychádzajúc z dátumu uvedeného na pečiatke súdu: došlo 21.11.2022, na čl. 1 spisu). Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju dieťaťa, s poukazom na ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu otca maloletého dieťaťa, ktorý bol v priemernej mesačnej sume 1.415,04 Eur. Súd zdôrazňuje, že za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Čo sa týka samotného výpočtu výživného na maloleté dieťa, výživné vypočítané povinnému rodičovi predstavuje 17% z jeho čistého mesačného príjmu, teda len o 1% menej ako požadovala matka maloletého dieťaťa. Túto sumu aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktoré má toho času 9 mesiacov, je kojené, začína s príkrmami a jeho zdravotný stav je dobrý, keďže len raz ročne navštevuje kardiologickú ambulanciu kvôli šelestu, bez užívania liekov a máva nepravidelne ekzém, považoval súd za primeranú. V zmysle súdnej praxe pokiaľ ide o dieťa od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, môže výživné predstavovať najviac 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča, čo však neznamená, že v každom jednotlivom prípade bude táto výška vždy predstavovať 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča. Tento rozsah veku dieťaťa zahŕňa dobu od narodenia dieťaťa až po ukončenie základnej školy, čo je rozsah 15-tich rokov. Za túto dobu nepochybne dochádza k takým zmenám, ktoré si vyžadujú zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Výživné na maloleté dieťa určené súdom zodpovedá aktuálnym mesačným výdavkom maloletého dieťaťa (rozpísaných v odseku 30.), a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu
rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne). Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Otcovi maloletého dieťaťa nebráni žiadna okolnosť v tom, aby sa podieľal na jednorazových a mimoriadnych výdavkoch maloletého dieťaťa, tak ako to realizoval v minulosti.
8. Zo zhodných tvrdení rodičov mal súd za preukázané, že otec maloletého dieťaťa prispel na výživu maloletého dieťaťa v novembri 2022 sumou 70,- Eur, v decembri 2022 sumou 70,- Eur, v januári 2023 sumou 150,- Eur, vo februári 2023 sumou 200,- Eur, v marci 2023 sumou 200,- Eur a v apríli 2023 sumou 200,- Eur. Matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd od zročného výživného neodpočítaval sumu 140,- Eur, ktorú sumu titulom výživného na maloleté dieťa zaplatil za mesiace november 2022 a december 2022, keďže išlo o sumy daňového bonusu, ktoré poberal otec maloletého dieťaťa a ktoré následne matke maloletého dieťaťa zasielal. Súd tieto sumy (spolu so sumami výživného poskytovaného za obdobie od januára 2023 do apríla 2023) od zročného výživného odpočítal, nakoľko išlo o sumy výživného na maloleté dieťa, ktoré otec maloletého dieťaťa preukázateľne zaslal na účet matky maloletého dieťaťa. To, či išlo o finančné prostriedky získané pracovnou činnosťou otca alebo poberaním daňového bonusu je bez relevancie vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Súd nevzhliadol žiadny dôvod, prečo by mal časť zaplateného výživného otcom od zročného výživného odpočítať a pri časti uhradeného výživného postupovať opačne. Do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej tak otec maloletého dieťaťa zaplatil na výživné pre maloleté dieťa spolu sumu 890,- Eur (2x po 70,- Eur, 1x 150,- Eur, 3x po 200,- Eur).
9. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 21.11.2022 do 30.04.2023 na maloleté dieťa v celkovej výške 390,- Eur, (alikvótna časť výživného za mesiac november 2022 predstavuje 240,- Eur : 30 dní v mesiaci = 8,- Eur/deň, teda 10 dní x 8,- Eur = 80,- Eur + výživné vo výške 240,- Eur za mesiace 12/2022, 1, 2, 3, 4/2023, teda 240,- Eur/mes. x 5 mesiacov = 1.200,- Eur, odrátajúc sumu 890,- Eur, ktorú otec maloletého dieťaťa preukázateľne zaplatil od novembra 2022 do dňa vyhlásenia rozsudku), súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 33,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. Keďže výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, príležitostné plnenia spočívajúce v nákupe oblečenia, plienok, liekov a vitamínov otcom maloletému dieťaťu, súd nezapočítal do nedoplatku na výživnom, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.1996, sp. zn. 2Tzn 172/1996, podľa ktorého za výživné nemožno považovať plnenia v dobe styku otca s dieťaťom, ktoré svojou povahou neprekračujú výdavky, ktoré nemožno na výživné počítať preto, že išlo o bežné darčeky, či iné podobné plnenia, ktoré nesmerovali k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou po 300 Eur mesačne a zročné výživné v sume, ktorú určí súd s tým, že zo sumy zročného výživného neodpočíta sumu 140 Eur, ktorá predstavovala daňový bonus. Uviedla, že počas súdneho konania otec s cieľom dosiahnuť určenie čo najnižšieho výživného uvádzal zavádzajúce tvrdenia, najmä v súvislosti s výškou svojich (súčasných a budúcich) výdavkov. Má za to, že sa otec snažil o to, aby súd bral do úvahy výdavky, ktoré už v čase rozhodovania súdu neboli aktuálne, resp. ich účelovo udržiaval len pre potreby súdneho konania (platby súvisiace s bytom, ktorý bol predaný v marci 2023 a ktoré začal rušiť až tesne po pojednávaní, napríklad poistku). Popritom už dňa 17.04.2023 bola hypotéka splatená a teda mohli byť zrušené aj platby súvisiace s bytom. Okrem toho sa počas konania pred súdom prvej inštancie otec snažil preukazovať to, že maloletej prispieval na výživu vecnými plneniami (ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako plnenia, ktoré sa nepovažujú za výživné) klamlivým spôsobom, a to predkladaním starých paragónov, a to až priamo na pojednávaní, kedy matka strácala možnosť reálne sa s nimi oboznámiť. Navyše, matka má za to, že počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie sa otec maloletej vykresľoval ako vzorný a starostlivý otec napriek skutočnosti, že do času podania návrhu odmietal otec prispievať na výživu maloletej (preposlal jej len sumu daňového bonusu).
12. Preto sa matka rozhodla, v súlade s ustanovením § 64 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov, zmeniť návrh v časti navrhovanej výšky výživného, a teda navrhuje sumu výživného vo výške 300,- Eur mesačne, čo predstavuje 21 % čistého príjmu otca maloletého dieťaťa (ktorý bol v konaní preukázaný vo výške 1.415,04 Eur).
13. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zaužívanou súdnou praxou, keď určil výživné zodpovedajúce 17 % čistého príjmu otca. Súd prvej inštancie odôvodnil toto rozhodnutie tým, že maloleté dieťa má 9 mesiacov a má dobrý zdravotný stav, pričom sa odvolal na súdnu prax, v zmysle ktorej pokiaľ ide o dieťa od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, môže výživné predstavovať najviac 20 % z čistého mesačného príjmu a ponechal priestor na prípadné zvyšovanie výživného. S týmito závermi však nesúhlasí. Má za to, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe výživné na jedno maloleté dieťa sa určuje príjmom 25 až 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, pričom ostatné výživné tvorí platba oprávneného rodiča, ktorého sa ostatok sumy výživného kompenzuje osobnou starostlivosťou. Navyše, ako uviedla už počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie, súdy sa pri určení výšky výživného riadia i tým prepočtom, v ktorom povinný rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa na nákladoch na maloleté dieťa podieľa v podiele 2/3 (keďže oprávnený rodič kompenzuje rozdiel osobnou starostlivosťou). V konaní bola súdom ustálená výška nákladov na maloleté dieťa v sume 485,75 Eur (avšak poukazuje na nesprávny výpočet sumy za vitamíny a výživové doplnky 33,35 Eur, keď súd vypočítal túto sumu delením sumy 266,82 Eur počtom mesiacov 8, pričom ale od odchodu zo spoločnej domácnosti do dňa vydania Rozsudku uplynulo iba 7 mesiacov), a teda suma výživného by predstavovala cca. 323 Eur. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, a teda nie je v jej možnostiach a schopnostiach navýšiť svoj príjem, keďže maloletému dieťaťu poskytuje celodennú starostlivosť. Okrem toho, má za to, že preukázaná výška výdavkov otca dosahuje výšku 737,39 Eur (711,63 Eur ako suma pravidelných mesačných výdavkov + 25,76 Eur ako alikvotná časť PZP) + 200,- Eur výživné, čo dokopy predstavuje sumu 937,39 Eur. Má za to, že má priestor na to, aby uhrádzal na výživu maloletej výživné v sume 300,- Eur mesačne. V tejto súvislosti ešte dodala, že otec maloletej je fajčiar – matka má teda za to, že náklady na kúpu cigariet by mohol otec vynaložiť zmysluplnejšie, t.j. na výživu svojej maloletej dcéry. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že súd neprihliadol na najlepší záujem dieťaťa, nesprávne právne posúdil vec, postupoval v rozpore so zaužívanou súdnou praxou a nezistil skutočný stav veci, keď určil výživné, ktoré je v prospech otca, ale nie v prospech maloletého dieťaťa, ktorému v konečnom dôsledku súd znižuje životnú úroveň. V nadväznosti na nesprávnu výšku výživného stanovenú súdom vo výroku II. Rozsudku, považuje a týmto odvolaním napáda aj súvisiaci výrok III. Rozsudku, keďže výška dlžného výživného má byť v nadväznosti na vyššie výživné automaticky vyššia. Zároveň rozporuje sumu zročného výživného aj z dôvodu nesprávne odpočítaných súm už uhradeného výživného. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že suma 70,- Eur, ktorú otec matke zaslal v novembri 2022 a suma 70,- Eur, ktorú otec matke zaslal v decembri 2022, boli sumy daňového bonusu, ktorý má patriť tomu rodičovi, s ktorým žije maloleté dieťa v spoločnej domácnosti. Svedčia o tom aj poznámky k príslušným platbám (príkladmo predkladáme výpis z účtu za december 2022, z ktorého vyplýva, že suma 70,- Eur predstavovala sumu daňového bonusu). Má za to, že suma 140,- Eur tak nemala byť otcovi odpočítaná z dlžného výživného. Navyše, daňový bonus v sume 70,- Eur, ktorý zaslal otec matke v novembri 2022, bol daňový bonus, na ktorý mu vznikol nárok (i keď už nie oprávnený, keďže už nežil s maloletou v spoločnej domácnosti) za mesiac október 2022.
14. Taktiež rozporuje a napáda aj skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsudkom povolil otcovi uhrádzať dlžné výživné v splátkach po 33,- Eur. Má za to, že suma 390,- Eur (prípadne ani suma, ktorá by bola určená ako suma zročného výživného v prípade priznania vyššieho výživného) nie je tak vysoká, aby bolo nutné povoľovať úhradu v splátkach. Navyše, ako bolo v konaní preukázané, otec disponuje sumou 17.575,92 Eur z predaja spoločného bytu. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach1, ktorý konštatoval, že „...vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa potreby maloletého zvyšujú a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné,
aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého.“
15. Poukazuje tiež na mieru inflácie, ktorá spôsobuje, že matka bude schopná maloletej kúpiť z obdržaných peňazí menej, ako keby ich dostala naraz.
16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že výrok matky, v zmysle ktorého otec s cieľom dosiahnuť určenie čo najnižšieho výživného počas súdneho konania uvádzal zavádzajúce tvrdenia, najmä v súvislosti s výškou svojich (súčasných a budúcich) výdavkov, sa ani prinajmenšom nezakladá na pravde, rovnako tak ani tvrdenie, že sa otec snažil o to, aby súd bral do úvahy výdavky, ktoré už v čase rozhodovania súdu neboli aktuálne, resp. ich účelovo udržiaval len pre potreby súdneho konania (platby súvisiace s bytom, ktorý bol predaný v marci 2023 a ktoré začal rušiť až tesne po pojednávaní, napríklad poistku). Otec maloletej súdu deklaroval svoje výdavky aktuálne v čase predkladania svojho oznámenia o majetkových pomeroch na základe výzvy súdu a vzhľadom na to, že tieto sa do času konania pojednávania zmenili, o tejto skutočnosti následne informoval súd. Vzhľadom na to, že matka maloletej žila uplynulé mesiace už v domácnosti rodičov, táto iba prevzala pomernú časť kúpnej ceny z predaja spoločnej nehnuteľnosti vo výške 17.575,92 eur avšak dodatočné náklady do času, kým otec opustil tento byt znášal tento sám, okrem úhrady poistného v sume 27,- Eur, ktoré poistenie bolo vypovedané. Následne sa otec maloletej presťahoval do domácnosti svojich rodičov na prechodné obdobie, kým si tento mohol zadovážiť svoju nehnuteľnosť, o ktorých skutočnostiach riadne súd informoval, nezamlčal ani jeden svoj oprávnený výdavok a taktiež si "umelo" tieto nenavyšoval, ako sa mylne domnieva matka. Otec maloletej aktuálne už hradí hypotekárny úver vo výške 435,29 Eur, ktorý bol tomuto poskytnutý na účel kúpy bytu. Zmena výšky požadovaného výživného na sumu 300,- Eur v aktuálnom odvolacom konaní zo strany matky sa javí výhradne ako tendenčná a účelová v snahe vytvárania a udržovania konfliktného stavu. Matka maloletej opakovane poukazuje na príjem otca, z ktorej výšky mylne odvodzuje výšku výživného. Je potrebné uviesť, že príjem otca, z ktorého prvostupňový súd vychádzal pri stanovení výšky výživného je priemerný za obdobie 12 mesiacov, pričom z predloženého potvrdenia o príjme otca vyplýva, že sú mesiace, kedy tento príjem objektívne nedosahuje. Prvostupňový súd aktuálne na účely výživného postihol príjem otca ako povinného rodiča v rozsahu 17 % jeho priemerného čistého príjmu. Okrem faktu, že sa jedná iba o rozdiel 10,- Eur v porovnaní s pôvodným návrhom matky je podstatné uviesť tú okolnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu mala maloletá iba 9 mesiacov a je prirodzené, že jej výdavky budú časom vzrastať, a teda otázka zmeny výšky výživného bude znova aktuálnou. Otec maloletej poukazuje na správny výrok prvostupňového súdu, ktorý tento v bode 33. Rozsudku uviedol nasledovné: " V zmysle súdnej praxe pokiaľ ide o dieťa od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, môže výživné predstavovať najviac 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča, čo však neznamená, že v každom jednotlivom prípade bude táto výška vždy predstavovať 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča. Tento rozsah veku dieťaťa zahŕňa dobu od narodenia dieťaťa až po ukončenie základnej školy, čo je rozsah l5 rokov. Prvostupňový súd vec ďalej správne posúdil ak do plnení otca započítal i poskytnutý daňový bonus matke, hoci táto uvedené rozporuje. Ako prvostupňový súd v rozsudku uviedol, súd tieto sumy (spolu so sumami výživného poskytovaného za obdobie od januára 2023 do aprz1a 2023) od zročného výživného odpočítal, nakoľko išlo o sumy výživného na maloleté dieťa, ktoré otec maloletého dieťaťa preukázateľne zaslal na účet matky maloletého dieťaťa. To, či išlo o finančné prostriedky získané pracovnou činnosťou otca alebo poberaním daňového bonusu je bez relevancie vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o výrok matky, v zmysle ktorého táto ,,nepovažuje za spravodlivé, keď je otcovi zohľadnená úhrada daňového bonusu za mesiac, za ktorý matke ešte neprináleží výživné a otec je tak oproti maloletému dieťaťu nespravodlivo zvýhodnený", tu otec udáva, že uvedené odporuje elementárnej logike, kedy nárok na výživné, resp. vyživovacia povinnosť otca voči maloletej je jeho základnou povinnosťou vyplývajúcou z postavenia rodiča, táto nemá žiaden vplyv na to, či otcovi daňový bonus vôbec je vyplácaný a v akej výške, preto tu nemožno konštatovať žiadne zvýhodňovanie otca.
17. Tvrdenia matky rozporujúce výdavky otca sa nezakladajú na pravde a výrok, v zmysle ktorého má byť otec maloletej fajčiar, ktorý svoj príjem vynaloží prv na kúpu cigariet namiesto toho, aby tieto financie využil na uspokojenie potrieb maloletej je nielen nepravdivý a v konaní nepreukázaný, predovšetkým však neprimerane osobne útočný. Matka maloletej rozporuje výšku výživného určenú súdnym rozhodnutím i možnosť povolenia splácania zročného výživného v splátkach, ani len príkladmo však neuviedla a nepreukázala, že by aktuálna situácia, t.j. výška výživného na pokrytie potrieb maloletej nepostačovala. Otec maloletej má za to, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k
majetkovým pomerom otca tak, že tento spravodlivo ustálil výšku výživného vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto otec maloletej žiada, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací Rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 21P/224/2022 zo dňa 19.04.2023 ako vecne správny potvrdil.
18. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že otec vo vyjadrení uvádza, že súdu deklaroval svoje výdavky aktuálne v čase predkladania svojho oznámenia o majetkových pomeroch na základe výzvy súdu a vzhľadom na to, že tieto sa do času konania pojednávania zmenili, o tejto skutočnosti následne informoval súd. Opakovane však uvádza, že otec tieto výdavky relevantným a postačujúcim spôsobom nepreukázal. Je zarážajúce, že otec poukazuje na to, že si kúpil nehnuteľnosť, a preto nemôže uhrádzať vyššie výživné, a zároveň poukazuje na to, že matka disponuje čiastkou 17.575,92 Eur z predaja spoločného bytu. Zároveň v tejto súvislosti uvádza, že je v tomto smere znevýhodnená, keďže maloletej poskytuje osobnú starostlivosť, a teda jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku, pričom otec má možnosť a čas zarobiť si viac ako matka. Každopádne, súd nemal zobrať do úvahy výdavky, o ktorých bolo zrejmé, že už nie sú aktuálne.
19. Ďalej uvádza, že otec sa odvoláva na výdavky, ktoré má údajne v súvislosti s tým, že žije u rodičov. Doteraz ich však žiadnym spôsobom nepreukázal (rovnako ako nepreukázal ani to, že spláca údajnú hypotéku), neuniesol teda dôkazné bremeno a je potrebné vychádzať zo sumy preukázaných výdavkov vo výške 737,39 Eur, t.j. vo výške, ktorá mu dovoľuje prispievať na výživu maloletej výživným v sume 300,- Eur, keďže priemerná výška jeho čistého príjmu je viac ako 1.400,- Eur. Od 01.01.2023 určil správca
- Naša domová správa, s.r.o., mesačný predpis vo výške 120,- Eur mesačne. Otec maloletej ho však dobrovoľne navýšil na sumu 160,- Eur - ide o neprimerane vysokú výšku, keďže aj pri platbe vo výške 138,- Eur mesačne a 2 osobách v byte v roku 2021 vznikol na úhradách preplatok v sume 152,96 Eur. Má za to, že aj touto cestou sa otec snažil navýšiť svoje výdavky a ochudobniť tak svoje maloleté dieťa. Matka maloletej uhrádzala 1/2-icu splátok hypotekárneho úveru, čo bolo súdu aj zdokladované, avšak je nelogické, aby sa podieľala aj na úhradách za energie a príspevky do fondov, keď v predmetnom byte nebývala a nemohla bývať. Nejde o to, že by došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ale o to, že už pôvodne žiadala matka menej, než na čo by maloletá mala v súlade so zaužívanou súdnou praxou nárok. V súvislosti s poberaním daňového bonusu uvádza, že práve argumentácia a konanie otca v tomto smere vykresľuje charakter otca - keď mu to vyhovuje, daňový bonus, ktorý poberal neoprávnene, žiada započítať na úhrady výživného, avšak obratom poukazuje na to, že ak by poberal daňový bonus aj naďalej, išlo by o nezákonné konanie. Otec vo Vyjadrení deklaruje, že maloletej poskytuje materiálne a finančné plnenia aj nad rámec. Uvádza, že počas súdneho konania reálne nemal čo v tomto smere zdokladovať a matka predpokladá, že v nadväznosti na to začal z času na čas maloletej niečo kupovať, avšak ide skôr o darčeky než o veci, ktoré by maloletá nevyhnutne potrebovala. Konkrétne ide o bábiku, rifľovú bundu, bundu na jeseň, 6 ks výživy, bublifuk a následne darčeky k MDD (6 ks výživy, loptička, plyšová hračka). Finančne nad rámec výživného neprispel ani to, čo sľúbil, konkrétne sumou 70,- Eur za plavecký kurz (tak, ako sľúbil na informatívnom stretnutí).
20. K otázke fajčenia uvádza, že túto skutočnosť uviedla už aj na pojednávaní, pričom otec toto tvrdenie nenamietal, a teda považuje túto skutočnosť za nespornú. Má za to, že výška zročného výživného (ani po prípadnom neuznaní započítania daňového bonusu na splátky výživného) nedosahuje takú výšku, ktorá by odôvodňovala povolenie plnenia v splátkach, navyše v situácií, keď otec neprispieval primeranými sumami vzhľadom na výšku svojho príjmu. Okrem toho, z predaja bytu získal sumu 17.575,92 Eur, a teda nie je dôvod povoľovať úhradu v splátkach, keď otec disponuje takouto sumou.
21. Má za to, že jeho životná úroveň a preukázaná výška príjmov a výdavkov mu dovoľujú uhrádzať výživné v sume 300,- Eur, pričom táto výška výživného je odôvodnená aj výškou nákladov na maloletú, ktoré v súčasnosti znáša matka v miere väčšej, než v akej by jej mala prislúchať v zmysle zaužívanej súdnej praxe vzhľadom na skutočnosť, že maloletej poskytuje osobnú starostlivosť.
22. V ďalšom vyjadrení matka uviedla, že nastali nové skutočnosti, keď jej životná úroveň sa zmenila tým, že jej bol predelený mestský sociálny byt a to od 01.02.2024 s čím súvisí aj zmena nákladov. Uviedla, že náklady matky sa zmenili na sumu 528,50 Eur, náklady na maloletú na sumu 622 Eur, keď kurz plávania už nie je aktuálny a vzhľadom na to, že byt potreboval prerábku a nakúpenie vybavenia, pričom stále býva u rodičov, kde platí 330 eur. Sťahovanie predpokladá v apríli.
23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
24. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bola úprava práv a povinností k maloletej, pričom súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov ohľadom zverenia a úpravy styku k maloletej a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca maloletej.
25. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody s prihliadnutím na odvolacie námietky matky maloletej preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej počnúc od 21.11.2022 sumou vo výške 240 eur (výrok II.) a rozhodol o zročnom výživnom vo výške 390 Eur za obdobie od 21.11.2022 do 30.04.2023, ktoré súd povolil otcovi splácať po 33 Eur mesačne (výrok III.).
26. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
27. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
29. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k základnému právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
32. Ako správne uviedol súd prvej inštancie konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
33. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
34. Podľa § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
35. Podľa § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
36. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
37. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
38. Vychádzajúc z Čl. 10 Základných princípov a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je povinný konať rýchlo a hospodárne, čo zodpovedá obsahu práva na spravodlivý súdny proces, ktorého požiadavkou je prejednať a rozhodnúť vec bez zbytočných prieťahov. Odročenie pojednávania na návrh účastníka konania alebo jeho zástupcu prichádza preto do úvahy len z dôležitého dôvodu, teda ak sa účastník konania alebo jeho zástupca nemôžu z dôležitých dôvodov dostaviť na pojednávanie, a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Príčina (prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže, a pre ktorú žiada o odročenie pojednávania), sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
39. Matka maloletej namietala, že súd zohľadnil výdavky otca, ktoré zohľadniť nemal, tieto si umelo navyšoval, dôkazy predkladal na pojednávaní, kedy strácala možnosť reálne sa s nimi oboznámiť.
40. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.04.2023 vyplýva, že otec predložil dôkazy, ktoré boli predložené aj PZ matky, ktorá sa k nim priamo na pojednávaní vyjadrila. Pokiaľ mala za to, že pre krátkosť času a priamo na pojednávaní nemala možnosť sa s nimi riadne oboznámiť, mohla súd požiadať
odročenie pojednávania a súd by mal takúto žiadosť akceptovať. Pokiaľ tak neurobila, namietať v rámci odvolania skutočnosť, že strácala možnosť sa s nimi reálne oboznámiť je už nedôvodná a zo strany súdu nedošlo k procesnému pochybeniu, pokiaľ neodročil pojednávanie ak matka uvedené nenamietala pred súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu tak odvolací súd má za to, že nedošlo matke maloletej k odňatiu možnosti konať pred súdom.
41. Nedôvodnou je aj námietka matky ohľadom výdavkov otca spojených s užívaním bytu. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ktoré výdavky boli spojené s bytom, keď sám uviedol, že toho času je predaný a zároveň uviedol, aké mesačné výdavky otca sú (bod 32. odôvodnenia). Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal z oprávnených výdavkov otca ako aj oprávnených výdavkov maloletej a hoci urobil chybu v počítaní pri výdavkoch na maloleté dieťa, keď nezohľadnil 7 mesiacov, ale 8 mesiacov pokiaľ išlo o vitamíny a výživové doplnky, nešlo vo výsledku o takú nesprávnosť, pre ktorú by mal odvolací súd korigovať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v zmysle súdnej praxe pokiaľ ide o dieťa od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, môže výživné predstavovať najviac 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča, čo však neznamená, že v každom jednotlivom prípade bude táto výška vždy predstavovať 20% z čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča. Pokiaľ určil výživné vo výške 17% s ohľadom na okolnosti prípadu (aj vek maloletej), výživné na maloleté dieťa určené súdom zodpovedá mesačným výdavkom maloletého dieťaťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného a takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine, keď je nutné s ohľadom na vek maloletej počítať do budúcna aj s jej korekciou s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorým minimálne nástup do predškolského zariadenia, resp. školy je. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje a pokiaľ ide o infláciu, na ktorú poukazovala matka, táto je zohľadňovaná pri rozhodovaní v bežnej miere. Inflácia v roku 2022 bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v priemere 12,8% a v roku 2023 v priemere 10,5% (viď Štatistický úrad SR). Matka však návrh podala v novembri 2022 a od rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo k zvýšeniu inflácie (skôr naopak), preto je aj táto odvolacia námietka nedôvodná.
42. Matka maloletej v rámci odvolacieho konania poukazovala na zvýšenie výdavkov v súvislosti s novým bývaním, nakoľko uzatvorila Zmluvu o nájme bytu s Mestom F., avšak poukazovala zároveň aj na to, že maloletej ubudli výdavky na plávanie. I keď prišlo k zmene výdavkov, s ohľadom na ich výšku, ale aj s ohľadom na už vyššie uvedenú aplikačnú prax, tieto okolnosti neovplynili rozhodnutie odvolacieho súdu, preto odvolací na ďalšie dôkazy v rámci odvolacieho konania neprihliadol.
43. V ďalšom matka maloletej namietala aj výšku zročného výživného, kde súd prvej inštancie nepriznal daňový bonus, ktorý bol vo výške 70 eur v mesiacoch november a december 2022 vyplatený otcovi.
44. Daňový bonus predstavuje formu daňového zvýhodnenia podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý tento inštitút upravuje v § 33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk (SZČO).
45. Daňový bonus podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne (prejaví sa v mzde zamestnanca), alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane, napríklad u živnostníka. Na základe uvedeného potom správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ uviedol, že túto sumu (140 Eur- ktoré boli vyplatené ako daňový bonus) zohľadnil ako vyplatené výživné, pretože výška daňového bonusu sa odzrkadľuje vo výške mzdy, z ktorej sa posudzuje výška výživného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na predložený dôkaz v odvolacom konaní o účele sumy, ktorá mala byť podľa matky titulom daňového bonusu.
46. Pokiaľ ide o matkou napadnuté súdom povolené splátky, kde súd prvej inštancie povolil otcovi maloletej zaplatiť dlžné výživné vo výške 390 Eur v pravidelných mesačných splátkach je možné konštatovať, že táto odvolacia námietka je dôvodná. Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo pristúpil
k povoleniu dlžnej sumy v splátkach, avšak s ohľadom na ust. § 44 CMP, kedy rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, meniť rozhodnutie v tejto časti i s ohľadom na výšku zročného výživného nepovažoval za dôvodné a preto potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie i v tejto časti.
47. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a na ďalšie dôkazy predložené v odvolacom konaní už odvolací súd neprihliadol, keďže nemali vplyv na rozhodnutie vo veci.
48. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti výroku II. a III. potvrdil.
49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 CMP alebo podľa § 55 CMP. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
50. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).