Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu Finanzpartner, a.s., so sídlom Tallerova 5, 811 02 Bratislava, IČO 44 493 282, právne zastúpeného JUDr. C. T., PhD., advokátom, so sídlom kancelárie L. XF, XXX XX J., proti žalovanému C. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C., L. B. XX, o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -123 zo dňa 21. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým žalobu zamietol a v napadnutom výroku IV., ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalobcovi vrátil nespotrebovaný preddavok zložený na trovy dôkazu vo výške 200 eur, výrokom III. upravil učtáreň Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila žalobcovi Finanzpartner, a.s., so sídlom Bratislava, Tallerova 5, IČO 44 493 282, nespotrebovaný preddavok vo výške 200 eur, zložený žalobcom dňa 28.4.2017, zaúčtovaný pod položkou D14 17/2017 a výrokom IV. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2 000 eur od 16.10.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania, odôvodnil žalobca tým, že uzatvoril so žalovaným ako spolupracovníkom dňa 25.10.2012 zmluvu o získavaní podľa . V žalobe poukázal na znenie článkov V. bod 3., V. bod 4. zmluvy, podľa ktorých vznikla žalovanému povinnosť vrátil žalobcovi vyplatenú odmenu vo výške 2 000 eur vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku produktových zmlúv, špecifikovaných v predmetnej zmluve a uvedených v priloženom zozname. Žalobca listom zo dňa 23.8.2013 vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie vyššie uvedeného záväzku.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu č.k. -16 zo dňa 27.2.2015 podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej. Uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená žiadna dohoda, či písomná, alebo ústna, o poskytovaní preddavku na províziu z produkcie. V spoločnosti

žalobcu mal žalovaný pôsobiť ako oblastný manažér s úlohou vybudovania obchodného zastúpenia a manažérskej kancelárie v Novom Meste nad Váhom. Suma 2 000 mu bola zaslaná na účet zo strany žalobcu na základe písomnej dohody medzi vtedajšou oblastnou riaditeľkou B. D., a bola určená na zriadenie a prevádzku kancelárie. B. D. osobne prevzala písomnú záruku za túto sumu, žalovanému bola táto dohoda len oznámená, s písomnou dohodou nebol oboznámený. V súlade s touto dohodou a pokynom B. D. žalovaný prenajal a sprevádzkoval kanceláriu v Novom Meste nad Váhom a pracoval na náborovaní spolupracovníkov pre žalobcu, prevádzkové náklady na kanceláriu boli za obdobie od novembra 2012 do apríla 2013 vo výške cca 4 140 eur. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že v žalobe zo dňa 19.12.2013 ako právny základ uplatňovaného nároku uviedol čl. V. bod 3. a čl. V. bod 4. zmluvy o získavaní a zabezpečení kontaktných údajov, čo sú však ustanovenia týkajúce sa ochrany osobných údajov. V konaní predložil ako dôkaz aj zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi stranami sporu, ktorá skutočne obsahuje čl. V. bod 3. a bod 4. v znení, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Žalobca ako samostatný finančný agent pri výkone svojej činnosti používa dva typy zmlúv - a/ zmluvu o spolupráci a b/ zmluvu o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov (označovaná aj ako tzv. „tipérska“ zmluva). Základný rozdiel medzi týmito zmluvami spočíva v tom, že podľa tzv. „tipérskej“ zmluvy je predmetom záväzku spolupracovníka „dávať tipy na klientov“, t.j. poskytovať kontaktné údaje klienta alebo potenciálneho klienta na účely uzatvorenia tzv. produktovej zmluvy životného poistenia, pričom sám spolupracovník v takomto prípade nevykonáva činnosť podriadeného finančného agenta podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, predmetom záväzku spolupracovníka podľa zmluvy o spolupráci je už samotný výkon činnosti podriadeného finančného agenta podľa uvedeného zákona, čo je činnosť regulovaná Národnou bankou Slovenskej republiky. Napriek uzatvorenej zmluve o spolupráci žalovaný pre žalobcu činnosť podriadeného finančného agenta napokon nevykonával a žalobca žalovaného nikdy neregistroval ako svojho podriadeného finančného agenta v registri finančných agentov, vedenom v NBS. Žalobca uplatňoval a dodnes uplatňuje voči svojim bývalým alebo súčasným spolupracovníkom na obdobnom právnom základe vysoký počet nárokov (spravidla na vrátanie vyplatenej provízie alebo preddavku na províziu), ide o desiatky žalôb. Pripustil, že v dôsledku nepozornosti pri vyhotovovaní žaloby došlo k chybe, kedy bola ako právny základ správne označená zmluva o získavaní (tzv. tipérska zmluva), no konkrétne články V. bod 3. a 4., ktoré sú uvedené v žalobe, pochádzajú zo zmluvy o spolupráci, čo je nesprávny údaj. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností a za účelom upresnenia žalovaného nároku žalobca vyhlásil, že právnym dôvodom nároku uplatňovaného voči žalovanému je zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, konkrétne článok III. - Odmena spolupracovníka, body 3. a 4. a zároveň poukázal na celé znenie týchto bodov. Znenie týchto bodov obsahuje štandardný model, ktorý zabraňuje špekulatívnemu konaniu zo strany spolupracovníkov, keď sú zmluvy po vyplatení provízie spolupracovníkovi zrušené. Žalovanému bola dňa 26.10.2012, deň po uzatvorení zmluvy o získavaní a zabezpečovaní údajov, tzv. tipérskej zmluvy na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená suma vo výške 2 000 eur, pričom ako účel platby bol uvedený „C. V. záloha na provízie“. Zmluva o získavaní a zabezpečovaní údajov neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa poskytovania preddavku (zálohy) na budúce odmeny (provízie). V tomto prípade išlo o osobitnú neformálnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným, uzatvorenú pri vzniku ich vzájomnej obchodnej spolupráci. Z tejto sumy následne mali byť odpočítané tie sumy odmien, na ktoré by žalovanému vznikol nárok, k čomu nedošlo. Dňa 4. apríla 2013 došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca mal za to, že alternatívne je možné nárok na vrátenie sumy 2 000 eur s príslušenstvom posudzovať podľa ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ako deň vzniku tohto nároku možno považovať 5. apríl 2013, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy došlo k zániku právneho vzťahu, na základe ktorého bola žalovanému vyplatená suma 2 000 eur.

5. Na tvrdenia žalobcu reagoval žalovaný vo vyjadrení, v ktorom uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzavretá žiadna interná ani iná dohoda o preddavkoch alebo zálohách na budúce provízie. Zálohy na provízie alebo preddavky sa poskytovali výlučne na základe už podpísaných a odovzdaných produktových zmlúv a vždy na základe písomnej žiadosti schvaľovanej vedením spoločnosti, on o takú zálohu nežiadal. Zálohy ani preddavky sa na základe tzv. tipérskej zmluvy alebo zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov v žiadnej finančnej sprostredkovateľskej spoločnosti neposkytovali, to bolo možné až po uzavretí zmluvy o spolupráci. Žalovaný ďalej uviedol, že pred

príchodom do spoločnosti žalobcu pracoval ako oblastný riaditeľ v spoločnosti QS Network, viedol skupinu 14 spolupracovníkov a dosiahol v priebehu roka obrat v uzavretých zmluvách cca 520 000 eur, koncom roka 2012 došlo v uvedenej spoločnosti k personálnym zmenám vo vedení spoločnosti a bola ohrozená ďalšia spolupráca. Pani D. mu dala ponuku pracovať u žalobcu v pozícii vedúceho kancelárie na pozícii M3, t.j. Senior manager. Bolo bežnou praxou, že spoločnosť, ktorá náborovala spolupracovníkov na manažérske posty z iných spoločností, poskytovala im finančnú podporu na určité obdobie. Suma 2 000 eur nebola záloha na provízie, ani iný preddavok, ktorý by sa žalovaný zaviazal vrátiť, ale bola to suma určená na pokrytie jeho osobných výdavkov a potrieb kancelárie. Ďalej uviedol, že nikdy nebola uzavretá žiadna písomná ani ústna interná dohoda o vrátení tejto čiastky, ani o jej uhradení z budúcich provízií, takáto dohoda sa vždy uzatvárala v písomnej forme. Ani žalobca nerátal s možnosťou vrátenia tejto čiastky, o čom svedčí fakt, že táto suma bola pripísaná až na provízny výpis z 15.4., teda po ukončení spolupráce zo strany žalobcu. Skutočnosť, že žalobca vedie túto sumu v účtovníctve ako zálohu na provízie, je internou záležitosťou žalobcu, on vedie uvedenú sumu ako odmenu za spoluprácu. Na bankovom výpise k tejto platbe nie je uvedená žiadna poznámka ani informácia, že ide o zálohu na provízie, preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že túto skutočnosť nerozporoval. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o opravu návrhu zo strany žalobcu, je na rozhodnutí súdu ako túto informáciu vyhodnotí, je zrejmé, že ide o nový návrh. Oznámenie o ukončení platnosti a účinnosti zmluvy o spolupráci zo dňa 4.4.2013 sa aj napriek nesprávne uvedenému dátumu začatia spolupráce evidentne týka zmluvy o spolupráci a nie zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov. Svedčí o tom názov a aj ustanovenia zmluvy, ktorým sa oznámenie zdôvodňuje. Zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, o ktorú sa opiera žalobca svoj nárok, nebola zmluvnými stranami nikdy vypovedaná. Žalovaný navrhol zastavenia konania s tým, aby si žalobca uplatnil pohľadávku na príslušnom rozhodcovskom súde.

6. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov zo dňa 25.10.2012 (článok IV. bod 4.) a zmluva o spolupráci zo dňa 13.11.2012 obsahujú dohodu strán sporu o riešení sporov rozhodcovským súdom a to konkrétne Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave. Vzhľadom na tieto dojednania medzi stranami sporu posudzoval súd prvej inštancie za použitia účinného v čase podania žaloby, a procesnú podmienku právomoci na konanie. Prihliadol na to, že so strany žalovaného nebola námietka v súlade s , resp. v súlade s (ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.07.2016) vznesená pri prvom úkone (podanie odporu vo veci) a preto na túto námietku neprihliadol. Zároveň poukázal na to, že v čase možného vznesenia námietky (dňa 25.5.2017) bol Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave rozhodnutím jeho zriaďovateľa ku dňu 31.03.2017 zrušený. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že je daná právomoc súdu predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.

7. V priebehu konania súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.5.2019 pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 000 eur od 5.4.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v celom rozsahu.“

8. Zo zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov zo dňa 25.10.2012, ktorú v konaní ako dôkaz predložil žalobca, súd prvej inštancie zistil, že bola uzatvorená medzi žalovaným ako spolupracovníkom a žalobcom, označeným v zmluve ako „FP“. V článku II. je špecifikovaný predmet zmluvy, a to konkrétne v bode 1. ako záväzok spolupracovníka v súlade s ustanovením o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve poskytovať žalobcovi kontaktné údaje na klienta alebo potencionálneho klienta na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia produktovej zmluvy životného poistenia. V článku III. je upravená odmena spolupracovníka. Článok III. bod 3. znie: „Zmluvné strany sa dohodli, že Spolupracovník je povinný vrátiť Províziu alebo jej pomernú časť FP v prípade, ak sa na základe príslušnej zmluvy uzavretej medzi FP a Zmluvným partnerom, bol FP povinný vrátiť Zmluvnému partnerovi Odmenu FP alebo jej časť, viažucu sa k činnosti Spolupracovníka podľa tejto Zmluvy, za ktorú Spolupracovníkovi vznikol nárok na Províziu podľa tejto Zmluvy a to do 14 dní odo dňa, kedy FP vznikla povinnosť na základe príslušnej zmluvy, uzavretej medzi FP a Zmluvným partnerom, vrátiť Zmluvnému partnerovi Odmenu FP alebo jej časť.“ Článok III. bod 4. znie: „Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že Spolupracovník je povinný vrátiť FP pomernú časť Provízie v prípade, ak si Klient, ktorého aktívne vyhľadal Spolupracovník a ktorý uzavrel so Zmluvným partnerom Produktovú zmluvu, neplní svoje záväzky vyplývajúce z Produktovej zmluvy alebo Klient zmenil Produktovú zmluvu a na základe takejto zmeny bolo určené nižšie plnenie Klienta

voči Zmluvnému partnerovi, pričom Spolupracovník je povinný vrátiť pomernú časť Provízie FP do 14 dní odo dňa, kedy FP vznikla povinnosť na základe príslušnej zmluvy, uzavretej medi FP a Zmluvným partnerom, vrátiť Zmluvnému partnerovi časť Odmeny FP.“

9. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému, označeného ako Vec: Oznámenie o ukončení platnosti a účinnosti zmluvy o spolupráci zo dňa 4.4.2013 vyplynulo, že týmto listom žalobca odstupuje od zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 25.10.2012 s poukazom na článok VII. bod 2., písm. c) a článok VII, bod 4. a 5. zmluvy, podľa ktorých môže byť zmluva ukončená odstúpením zo strany žalobcu. V liste sa ďalej uvádza, že zmluva v súlade s článkom VII., bod 5. zaniká dňom, v ktorom bolo doručené predmetné oznámenie. Z výpisu z účtu žalobcu - detail pohybu, zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že žalobca poukázal žalovanému uvedeného dňa sumu 2 000 eur a na výpise bolo uvedené : „C. V. záloha na provízie.“

10. Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 13.11.2012, kde ako spolupracovník je uvedený žalovaný, žalobca je uvedený pod skratkou „FP“, ktorú v konaní predložil ako dôkaz žalobca, vyplynulo, že predmet zmluvy je uvedený v čl. II, pričom podľa bodu 1. predmetom zmluvy je záväzok spolupracovníka vykonávať pre žalobcu finančné sprostredkovanie podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a podľa zmluvy a vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby klient mal príležitosť uzavrieť produktovú zmluvu so zmluvným partnerom, poskytovať klientom služby súvisiace s uzatvorením produktovej zmluvy, aktívne sa podieľať na rozširovaní Obchodnej siete, vykonávať činnosti špecifikované v zmluve v pozícii určenej žalobcom v súlade s plánom kariéry a postupu, vykonávať činnosť smerujúcu k dosiahnutiu toho, aby žalobca zabezpečil pre zmluvných partnerov vyhľadávanie klientov prostredníctvom obchodnej siete a činnosti spolupracovníka a zabezpečil pre svojich zmluvných partnerov uzatváranie produktových zmlúv s klientmi. Žalobca sa zaviazal žalovanému za uvedenú činnosť zaplatiť odmenu vo výške a za podmienok dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve, prípadne v dodatkoch a prílohách.

11. Z dokazovania vykonaného listinami (odsek 4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) zistil súd prvej inštancie skutkový stav, ktorý právne posúdil podľa , , podľa , a a podľa .

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, týkajúce sa konkrétnej zmluvy - zmluvy o získavaní zo dňa 25.10.2012 a v nej konkrétne označených ustanovení, ktoré považoval súd prvej inštancie však za zmätočné, žalobcom uvedené ustanovenia zmluvy nekorešpondovali so znením zmluvy, ktorá bola priložená ako dôkaz k žalobe. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.4.2019 možno považovať za doplnenie a opravu žaloby, pokiaľ ide o nesprávne a zmätočné odôvodnenie, týkajúce sa označenia konkrétnych ustanovení zmluvy. Po doplnení a spresnení skutkového odôvodnenia žaloby je podľa vyjadrenia žalobcu dôvodom nároku uplatňovaného voči žalovanému zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov zo dňa 25.10.2012, a to konkrétne článok III. - Odmena spolupracovníka, body 3. a 4. Pokiaľ však vo vyjadrení zo dňa 10.4.2019 žalobca uviedol, že sa voči žalovanému domáha vrátenia preddavku na budúcu odmenu (tak isto bol nárok popísaný žalobcom i vo vyjadrení k odporu), tu už ide jednoznačne o uplatnenie iného, nového nároku. V žalobe žalobca popisoval svoj nárok voči žalovanému ako nárok na vyplatenie odmeny vo výške 2 000 eur s tým, že došlo k zániku produktových zmlúv špecifikovaných v predmetnej zmluve a uvedených v priloženom zozname. Nárok na vyplatenú odmenu po zrušení produktových zmlúv a nárok na vyplatený preddavok sú dva odlišné nároky. Nárok na odmenu a nárok na preddavok vzniká na základe odlišných právnych úkonov, keď sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že ním tvrdený vyplatený preddavok bol vyplatený na základe neformálnej dohody, keď zmluva o zabezpečení údajov neobsahuje osobitné ustanovenia, týkajúce sa poskytovania preddavku (takéto skutkové tvrdenia však žaloba neobsahovala).

13. Z odseku 27. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie hodnotil, že i keď by pripustil, že po doplnení a spresnení skutkového odôvodnenia žaloby, je dôvodom nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému zmluva o získavaní a zabezpečení kontaktných údajov, konkrétne článok III. - Odmena spolupracovníka, bod 3 a 4., nemožno bez rozhodnutia o zmene skutkového odôvodnenia žaloby vec posudzovať s ohľadom na žalobcom tvrdenú neformálnu dohodu, na základe ktorej mala byť suma 2 000 eur vyplatená, tu už ide o úplne iný skutkový stav, tvrdený žalobcom. Zo strany žalobcu nebol podaný návrh na zmenu žaloby v súlade s , ktorého podanie je podľa názoru

súdu prvej inštancie vo výlučnej kompetencii žalobcu a bez takéhoto návrhu nie je možné o zmene rozhodnúť a následne vec s poukazom na zmenený skutkový stav prejednať.

14. Na základe skutkového stavu tvrdeného v žalobe s poukazom na predložené dôkazy, bola medzi stranami sporu uzatvorená podľa inominátna zmluva - zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov zo dňa 25.10.2012, pričom predmet zmluvy bol popísaný vyššie. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe, žalobcovi nárok, ktorý uplatňuje voči žalovanému, nepatrí. Žalobca nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného k uzatvoreniu produktových zmlúv, ktoré boli následne zrušené, v dôsledku čoho by žalobcovi patril nárok na vrátenie odmeny. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz i zmluvu o spolupráci zo dňa 13.11.2012, na základe tejto sa v konečnom dôsledku žalovanej sumy nedomáhal. Súd v konaní nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcovi žalovaná suma patrí na základe ním tvrdenej neformálnej dohody, keďže žalobca nenavrhol v tomto smere zmenu žaloby v časti zmeny skutkového stavu a teda o takto tvrdenom skutkovom stave za daného stavu súd prvej inštancie nemohl vec prejednávať a vykonávať dokazovanie. Z toho dôvodu súd prvej inštancie ani nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka Čečka. Súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za relevantné vyhodnotiť ďalšie vykonané dôkazy, ďalšie vykonané dôkazy predložené stranami sporu v predmetnej veci, ktoré neboli vyhodnotené, nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie dal do pozornosti, že to už ide o právne posúdenie veci, ktoré prislúcha výlučne súdu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že s poukazom na nezmenený žalobcom tvrdený skutkový stav, z ktorého musel vychádzať, k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalobca zložil na účet súdu preddavok na trovy dokazovania (výsluch svedka) vo výške 200 eur dňa 28.04.2017, tento bol zaúčtovaný pod položkou D14 17/2017. Vzhľadom na to, že dokazovanie výsluchom svedkov nebolo realizované, súd prvej inštancie žalobcovi zložený preddavok vrátil v celej výške 200 eur (výrok II. a III. rozsudku)

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí ( ).

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Tvrdil, že v konaní o vydanie platobného rozkazu uviedol ako právny základ nároku čl. V bod 3 a čl. V bod 4 zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, čo sú však ustanovenia týkajúce sa ochrany osobných údajov, pričom žalobca predložil v konaní ako dôkaz aj zmluvu o spolupráci, taktiež uzatvorenú medzi stranami sporu, ktorá skutočne obsahuje čl. V bod 3 a bod 4 v znení, ktoré žalobca uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uviedol, že žalobca pri výkone svojej činnosti používa vo vzťahu k osobám, ktoré pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dva typy zmlúv - 1. zmluvu o spolupráci a 2. zmluvu o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov (označovaná aj ako tzv. „tipérska“ zmluva). Žalobca mal za to, že základný rozdiel medzi týmito zmluvami spočíva v tom, že podľa tzv. tipérskej zmluvy je predmetom záväzku spolupracovníka „dávať tipy na klientov“, t.j. poskytovať kontaktné údaje klienta alebo potencionálneho klienta na účely uzatvorenia tzv. produktovej zmluvy, pričom sám spolupracovník v takomto prípade nevykonáva (a ani nemôže vykonávať) činnosť podriadeného finančného agenta podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Ďalej uviedol, že predmetom záväzku spolupracovníka podľa zmluvy o spolupráci je už samotný výkon činnosti podriadeného finančného agenta podľa uvedeného zákona, čo je činnosť regulovaná Národnou bankou Slovenskej republiky. Predpokladom pre to je registrácia spolupracovníka ako podriadeného finančného agenta v príslušnom registri vedenom Národnou bankou Slovenska. V tomto prípade, napriek uzatvorenej zmluve o spolupráci, žalovaný pre žalobcu činnosť podriadeného finančného agenta napokon nikdy nevykonával, nakoľko z dôvodov, ktoré nie sú predmetom tohto sporu, žalobca žalovaného ako svojho podriadeného finančného agenta v registri finančných agentov vedenom v NBS, neregistroval. Žalobca uplatňoval a dodnes uplatňuje voči svojim bývalým alebo súčasným spolupracovníkom na obdobnom právnom základe vysoký počet nárokov (spravidla na vrátenie vyplatenej provízie alebo preddavku na províziu). Ide o desiatky žalôb. Žalobca teda v písomnom vyjadrení z 10.4.2019 pripustil, že v dôsledku nepozornosti pri vyhotovovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k chybe, kedy bola ako právny základ správne označená

zmluva o získavaní (tzv. tipérska zmluva), no konkrétne čl. V. bod 3 a 4, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie konania, pochádzajú zo zmluvy o spolupráci, čo je nesprávny údaj. Po písomnom vyjadrení z 10.4.2019 a pojednávaní dňa 14.5.2019 bolo ustálené, že právnym dôvodom nároku uplatňovaného voči žalovanému, je zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, konkrétne čl. III- Odmena spolupracovníka, body 3 a 4. Žalobca tvrdil, že jediným účelom platby, ktorú zaslal žalovanému bolo poskytnúť (motivačný) preddavok na budúcu odmenu/ budúce odmeny, ktoré mali vzniknúť v dôsledku činnosti žalovaného na základe tzv. tipérskej zmluvy. Z vyplateného preddavku mali byť odpočítané tie sumy odmien, na ktoré by žalovanému reálne vznikol nárok v dôsledku jeho činnosti ako „tipéra“. Keďže k takémuto započítaniu napokon nikdy nedošlo, ba naopak, dňa 4.4.2013 došlo k zániku záväzkového vzťahu odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, do budúcna už nebolo možné očakávať vznik nových nárokov na odmenu. V dôsledku toho žalobca žiadal vrátiť sumu, ktorú žalovanému vyplatil ako zálohu na budúce provízie (odmeny). Ďalej tvrdil, že je pravdou, že zmluva o získavaní a zabezpečovaní údajov neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa poskytovania preddavku na budúce odmeny, avšak netreba osobitne zdôrazňovať, že dohoda o preddavku na budúce provízie by bez existencie tipérskej zmluvy nemala nijaký význam. Žalobca tvrdil, že dohoda o preddavku tvorí súčasť právneho vzťahu založeného tzv. tipérskou zmluvou a len dotvára vzájomné práva a povinnosti, ktoré medzi stranami vznikli v dôsledku uzatvorenia tipérskej zmluvy. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa mýli, ak teda nárok na vyplatený preddavok a nárok na vyplatenú odmenu po zrušení produktových zmlúv považuje / označuje za dva odlišné nároky resp. dochádza k záveru, že ide o úplne iný skutkový stav. Súd tu podľa názoru žalobcu nielenže dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj túto otázku nesprávne právne posúdil. Žalobca tvrdil, že ide o nároky, ktoré sa vzájomne prelínajú a sú na seba nadväzujúce. Medzi stranami sporu je, resp. bol, vytvorený len jeden obligačný právny vzťah, právnym dôvodom vzniku ktorého je tipérska zmluva. Z tohto vzťahu vyplývajú pre obe strany súbor práv a povinností. Žalobca zdôraznil, že neformálna dohoda o poskytnutí preddavku na budúce provízie by bola bez existencie tipérskej zmluvy, na základe ktorej žalovaný mohol tie provízie získať, absolútne nezmyselná. Nárok na províziu preto nemožno oddeliť od nároku na vrátenie preddavku na provízie, najmä ak k vzniku nároku na províziu nedošlo, resp. nedošlo k odpočítaniu nároku na províziu voči už vyplatenému preddavku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Postupom podľa uviedol žalovaný k odvolaniu žalobcu, že žalobca v odvolaní zámerne uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie a vedome klame o údajnej neformálnej dohode medzi ním a žalobcom. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd návrh žalobcu zamietol.

19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný postupom podľa ďalej nevyjadril.

20. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti začalo dňa 19.3.2014 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa v znení neskorších predpisov.

21. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

22. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

23. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

25. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením podľa tohto zákona, pričom v súlade s posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (, 2 ).

26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a napadnutý výrok IV. čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 25.11.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

27. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia a žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa uvádza :

29. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa . Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

30. Odvolací súd v súlade s postupom podľa pri vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktorými odôvodňoval uplatnené odvolacie dôvody, uvádza :

31. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

32. Podľa zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností.

33. Žaloba, ktorou si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, je svojím obsahom žalobou o splnenie povinnosti podľa i pri zohľadnení, že bola podaná za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, , podľa ktorého bola ako druh žaloby zaradená pod ako žaloba o splnenie povinnosti, ktorá vyplývala zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Ustanovenie do 30.6.2016 a ustanovenie od 1.7.2016 uvádzali jednotlivé druhy žalôb demonštratívne a zakotvili pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb. Hlavným rozlišovacím kritériom pri tomto členení bol a je žalobný návrh, teda to, čo má uviesť súd vo výroku meritórneho rozhodnutia - petit. Žalobný návrh bol a je obligatórnou/povinnou náležitosťou žaloby ( , do 30.6.2016 a a od 1.7.2016). Rozhodujúce skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a žalobným návrh - petit predstavujú spolu obsah žaloby označovaný v právnej teórii procesný nárok (vec). Pojmy obsah žaloby a žalobný návrh nie sú totožné. K zmene obsahu žaloby tak môže dôjsť nielen zmenou žalobného návrhu, ale aj podstatnou zmenou alebo doplnením rozhodujúcich skutkových tvrdení. Zmena obsahu žaloby môže byť kvantitatívna alebo kvalitatívna. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť buď bez zmeny skutkového stavu uplatnením vyššieho nároku, alebo ako dôsledok zmeny skutkového stavu, napr. v priebehu konania. Za kvalitatívnu zmenu žaloby je potrebné považovať takú zmenu žalobného návrhu, že žalobca žiada niečo iné, a aj v tomto prípade môže dôjsť súčasne k zmene v skutkovom stave. Ak pôjde o podstatnú zmenu táto znamená, že žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti rozhodné pre jeho uplatnenie, pričom nedochádza k zmene žalobného návrhu (petitu). Pri posudzovaní zmeny žaloby je potrebné posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád žaloby, kedy o zmenu formulácie žalobného návrhu (petitu), o zmenu žaloby na základe dispozície strany sporu alebo o zmenu žaloby v dôsledku doplnenia skutkových tvrdení na základe výzvy súdu.

34. Podľa v znení účinnom v čase začatia konania dňa 19.3.2014 konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20131001.html>) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20131001.html>), nazýva sa žalobou.

35. Podľa v znení účinnom v čase začatia konania dňa 19.3.2014 navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

36. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že povinnosť tvrdenia žalobcu spočívala v pravdivom opísaní rozhodujúcich skutočností, v následnom označení dôkazov, ktorých sa dovolával a v povinnosti pripojenia listinných dôkazov, na ktoré sa odvolával. Žalobca v žalobe opísal ako pravdivé rozhodujúce

skutočnosti tvrdenia, že so žalovaným ako spolupracovníkom uzatvoril dňa 25.10.2012 zmluvu o získavaní podľa a v zmysle článku V. bod 3. a bod 4. tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatenú odmenu vo výške 2 000 eur z dôvodu, že došlo k zániku produktových zmlúv, ktoré sú špecifikované v zmluve, a ktoré sú uvedené v priloženom zozname. K žalobe pripojil žalobca zmluvu o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov zo dňa 25.10.2012, oznámenie o ukončení platnosti a účinnosti zmluvy o spolupráci zo dňa 4.4.2013, detail pohybu na účte dňa 26.10.2012 na sumu 2 000 eur v prospech C. V. záloha na provízie a zoznam zaniknutých produktových zmlúv s údajmi : 11276 - V. C., provízny beh : XX.X.XXXX 14:31:22 (3/2013), popis : zúčtovanie - záloha na provízie 26.10.2012, čiastka : - 2000 eur.

37. Obrana žalovaného v odpore zo dňa 4.6.2015 proti platobnému rozkazu bola založená na tvrdení, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu dohodu, písomnú ani ústnu, o poskytovaní preddavkov na provízie produkcie. Čiastku 2 000 eur zaslal žalobca na účet žalovaného na základe písomnej dohody medzi vtedajšou oblastnou riaditeľkou B. D. a žalobcom a táto čiastka bola určená na zriadenie a prevádzku kancelárie v Novom Meste nad Váhom. B. D. osobne prevzala písomnú záruku za túto čiastku, žalovaný nebol s touto písomnou dohodou oboznámený. V súlade s touto dohodou a pokynov B. D. žalovaný prenajal a sprevádzkoval kanceláriu na adrese ul. Čsl. S. XX/XX, L. C. nad E. a náboroval spolupracovníkov pre žalobcu. Za dobu prevádzkovania kancelárie do ukončenia spolupráce so žalobcom mal priame náklady na nájom a energie cca 4 140 eur a jeho náklady prekročili čiastku 2 000 eur, ktorú poskytol žalobca na túto činnosť. Čiastku 2 000 eur žalobca duplicitne vymáha aj od B. D.. Navrhol jej výsluch ako svedka.

38. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.8.2015 k odporu žalovaného poprel tvrdenia žalovaného ako nepravdivé najmä vo vzťahu k existencii dohody medzi žalobcom a B. D., predmetom ktorej bolo financovanie a zriadenie kancelárie žalobcu v L. C. nad E., vrátane prevzatia akejkoľvek písomnej záruky B. D., zriadenia kancelárie žalobcu v L. C. nad E., o čom žalobca nemá žiadne písomné dokumenty. Žalobca je pri zriaďovaní kancelárií - pobočiek vždy zmluvnou stranou a vždy uzatvára zmluvy ako zmluvná strana. Aj napriek tomu, že aktuálny záväzok B. D. voči žalobcovi predstavuje sumu 22 017,39 eur, žalobca nepristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou, nakoľko považuje túto pohľadávku za nevymožiteľnú (pohľadávky iných subjektov mnohonásobne prevyšujú pohľadávku žalobcu). K vyjadreniu pripojil žalobca vyúčtovania provízií za obdobie 12/2012 - 3/2013 a nájomné zmluvy s inými subjektami v Košiciach, Nitre, Komárne, zmluvu o spolupráci zo dňa 13.11.2012.

39. Na pojednávaní dňa 13.10.2015 žalobca predniesol žalobou súhlasne s jej písomným vyhotovením. Na pojednávaní dňa 27.3.2019 vyzval súd prvej inštancie žalobcu na špecifikáciu skutkových okolností, ktorými odôvodňuje žalobu, teda na základe čoho sa domáha zaplatenia sumy 2 000 eur proti žalovanému. Žalobca písomným podaním zo dňa 10.4.2019, ktorým reagoval na výzvu súdu prvej inštancie z pojednávania dňa 27.3.2019, podal vysvetlenie a opísal skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňoval uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2 000 eur.

40. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.4.2019 vyplýva, že žalobca uviedol v žalobe zo dňa 19.12.2013 ako právny základ uplatňovaného nároku čl. V bod 3 a 4 zmluvy o získavaní a zabezpečení kontaktných údajov, čo sú však údaje týkajúce sa ochrany osobných údajov (čo je zjavne nesprávny právny základ), pričom žalobca predložil v konaní ako dôkaz aj zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, ktorá obsahuje čl. V bod. 3 a 4 v znení, ktoré uviedol žalobca v žalobe. V tomto podaní žalobca pripustil, že v dôsledku nepozornosti došlo k chybe, kedy bola ako právny základ správne označená zmluva o získavaní (tzv. tipérska zmluva), ale žalobcom označené články pochádzajú zo zmluvy o spolupráci, čo je nesprávny údaj. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností a za účelom upresnenia nároku žalobca vyhlásil, že právnym dôvodom jeho nároku proti žalovanému je zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, čl. III bod 3 a 4. tejto zmluvy. Žalobca na účet žalovaného vyplatil sumu 2 000 eur a účelom tejto platby bolo poskytnúť (motivačný) preddavok na budúcu odmenu, ktorá mala vzniknúť z činnosti žalovaného. Zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov neobsahovala osobitné ustanovenia týkajúce sa poskytovania preddavku na budúce odmeny, v tomto prípade išlo o osobitnú neformálnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenú pri vzniku vzájomnej obchodnej spolupráce. Z tejto sumy mali byť následne odpočítané tie sumy, na ktoré by žalovanému vznikol nárok. K takému započítaniu nedošlo, naopak dňa 4.4.2013 došlo k ukončeniu spolupráce odstúpením žalobcu od zmluvy a nebolo možné očakávať vznik nových nárokov na odmenu. Žalobca tiež uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že uvedený nárok nemožno podriadiť pod čl. III

bod 3, prípadne 4 zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, alternatívne mal žalobca za to, že je možné tento nárok posudzovať podľa ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t.j. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako deň vzniku nároku žalobcu na vrátenie sumy 2 000 eur možno považovať 5.4.2013, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy došlo k zániku právneho vzťahu. Žalobca odmietol všetky tvrdenia žalovaného o inom účele poskytnutej platby. Pôvodne žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2 000 eur od 16.10.2013 do zaplatenia. V písomnom podaní zo dňa 10.4.2019 navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v časti týkajúcej sa úroku z omeškania tak, že požadoval proti žalovanému 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 000 eur od 5.4.2013 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania uplatneného nároku súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní dňa 14.5.2019 za prítomnosti žalobcu a žalovaného.

41. V súlade s obsahom procesných podaní a úkonov žalobcu, ktoré odvolací súd posudzoval v súvislosti s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odseku 26. odôvodnenia rozsudku, či na strane žalobcu, ktorý uplatňoval proti žalovanému sumu 2 000 eur s príslušenstvom, došlo v priebehu konania k uplatňovaniu rovnakého peňažného plnenia čo do istiny na základe iného skutkového stavu než aký pôvodne uviedol v žalobe alebo o doplnenie existujúcich skutkových tvrdení, ktoré nezakladajú dôvod posúdenia v rozsahu procesnej dispozície v podobe nutnosti podania návrhu na zmenu žaloby aj v podstatných skutkových tvrdeniach. Na tomto mieste dospel odvolací súd k názoru, že pokiaľ ide o upresnenie skutkových tvrdení v žalobe v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.4.2019 v tej časti, v ktorej žalobca tvrdil, že právnym dôvodom uplatnenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 2 000 eur je zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov a to konkrétne čl. III bod 3, prípadne bod 4 tejto zmluvy, toto upresnenie nemá nepochybne charakter zmeny skutkových tvrdení. Ako nové podstatné skutkové tvrdenie však treba posúdiť v danej veci tvrdenie žalobcu v predmetnom vyjadrení, že zmluva o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov neobsahovala osobitné ustanovenia týkajúce sa poskytovania preddavku na budúce odmeny, a v tomto prípade išlo o osobitnú neformálnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenú pri vzniku vzájomnej obchodnej spolupráce, pričom zo sumy preddavku mali byť následne odpočítané tie sumy, na ktoré by žalovanému vznikol nárok. Oproti skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe, kedy právny dôvod nároku založil žalobca na písomne uzatvorenej zmluve o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov, došlo v tvrdeniach žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 2 000 eur ako preddavku na budúce odmeny na základe osobitnej neformálnej (ústnej zmluve) k takým podstatným zmenám v skutkových tvrdeniach pre posúdenie uplatneného nároku, že táto podstatná zmena vyžadovala kvalitatívnu zmenu žaloby podliehajúcu dispozícii podľa . Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca návrh na zmenu žaloby v tomto smere podľa citovaného procesného ustanovenia nepodal, mohol súd prvej inštancie vychádzať len z týchto skutkových tvrdení, ktoré žalobca uviedol v žalobe a ktoré upresnil, a to len rozsahu upresnenia tých článkov zmluvných dojednaní, ktoré sa týkajú zmluvnej odmeny v zmluve o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov. Je pravdou, že medzi uzatvorením zmluvy o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov (dňa 25.10.2012) a poskytnutím preddavku vo výške 2 000 eur na účet žalovaného (dňa 26.10.2012) je daná časová súvislosť, žalobca však z vecného hľadiska riadne nesplnil povinnosť tvrdenia v čase podania žaloby podľa a uzatvorenie osobitnej neformálnej dohody, na základe ktorej mal tento preddavok žalovanému poskytnúť na budúce odmeny z predmetnej zmluvy, tvrdil až na základe tvrdení žalovaného v odpore s podstatným časovým odstupom (dňa 10.4.2019) od podania žaloby (dňa 19.3.2014) bez dostatočného vecného vysvetlenia zmeny právneho dôvodu uplatneného nároku. V týchto vzájomných súvislostiach potom odvolací súd uzavrel, že názor vyslovený súdom prvej inštancie v odseku 26. odôvodnenia rozsudku je potrebné považovať za správny a žalobcom prezentované úvahy nemajú bez ďalšieho na tento názor vplyv.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené nie sú odvolacie tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť ani závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 27 a 28. odôvodnenia rozsudku a splniť tak podmienky pre dôvodnosť ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a .

43. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

44. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).