Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-338-2020.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Subarea
37Ek/338/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: S. N., D..: XX.XX.XXXX, C. XX/XX, XXX XX N.-F., o vymoženie pohľadávky vo výške 92,69 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úrad Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. 260EX 89/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.02.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 92,69 eur, na podklade exekučného titulu - výkaz nedoplatkov, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., č. 1964531717, zo dňa 26.07.2019 a vykonateľný dňa 13.01.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 25.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 260EX 89/20.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 05.03.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 15.04.2020. Dňa 17.04.2020 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 20.04.2020. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor vyzval oprávneného, ktorý sa elektronicky k návrhu povinného na zastavenie vyjadril dňa 06.05.2020.
4. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, dokladom o doručení návrhu na zastavenie exekúcie povinného na poštovú prepravu, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
9. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 16.04.2020 žiada celú exekúciu zastaviť. Začiatkom mesiaca február 2020 povinný vo svojej schránke našiel list zo VšZP, a.s. v Bratislave, v ktorom bol upozornený na nedoplatok na poistnom vo výške 92.69 Eur so splatnosťou 13.01.2020 a do 10 dní od doručenia výzvy mal nedoplatok uhradiť. Povinný obratom odpísal listom a žiadal vysvetlenie ako dlh vznikol a kedy presne v danom roku, na čo povinný tvrdí, že vyjadrenie zo VšZP do dnešného dňa neobdržal. Následne povinný požiadal o pomoc Centrum právnej pomoci, kde mu bolo povedané, aby nedoplatok uhradil a počkal na stanovisko VšZP. Začiatkom mesiaca marec 2020 povinný uhradil sumu 92,69 eur na číslo účtu IBAN: SK42 8180 0000 0070 0022 1411 s variabilným symbolom 1964531717 a konštantným symbolom 3558. Na základe úhrady nedoplatku povinným, žiada povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekúciu zastaviť ako nedôvodnú.
10. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 06.05.2020.. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. VšZP v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vykonala za povinného ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018, nakoľko splnil podmienky na jeho vykonanie. Celkovým výsledkom ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018, ktorý bol zistený ku dňu 25.7.2019, bol nedoplatok vo výške 92,69 eur. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 zákona v spojení s ustanovením § 17a zákona, VšZP vydala dňa 25.07.2019 výkaz nedoplatkov ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018 č. 1964531717 vo výške 92,69 eur , ktorý povinnému doručovala na adresu trvalého pobytu povinného, ktorý povinný prevzal dňa 11.11.2019. V dôsledku vyššie uvedeného výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 a vykonateľnosť dňa 13.01.2020, márnym uplynutím lehoty na podanie námietok, pričom o možnosti podania námietok bol povinný poučený. Dňa 29.01.2020 oprávnený odoslal povinnému predexekučnú výzvu, ktorej zasielanie dlžníkovi nie je zákonnou povinnosťou VšZP. Odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo dostatok času, kedy povinný mohol pohľadávku, ktorá nebola riadne a včas splnená, dodatočne uhradiť. VšZP pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vykonala všetky dostupné úkony s cieľom povinného upozorniť na potrebu urgentného splnenia svojho dlhu, no napriek tomu pohľadávka VšZP nebola v tom čase uhradená. V prípade, ak si platiteľ poistného neplní voči VšZP svoje zákonné odvodové povinnosti, VšZP je v zmysle platnej legislatívy, povinná vykonávať úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávok na poistnom a k uplatňovaniu týchto pohľadávok v príslušných konaniach, exekučné konanie nevynímajúc. Nakoľko pohľadávka uplatnená voči povinnému výkaz nedoplatkov č. 1964531717 zo dňa 25.07.2019, právoplatným dňa 27.11.2019 a vykonateľným dňa 13.01.2020 nebola uhradená, VšZP v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku spracovala a exekučnému súdu dňa 24.02.2020 doručila návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 92,69 eur začalo v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 24.02.2020. Po začatí exekúcie, dňa 10.03.2020 bola vykonaná úhrada vo výške 92,69 eur. VšZP návrh na vykonanie exekúcie podala dôvodne, v súlade so zákonom v čase, keď predmetná pohľadávka nebola povinným dobrovoľne uhradená. Predmetná
pohľadávky VšZP zanikla až následne, po začatí exekučného konania splnením zo strany povinného. Dňa 24.04.2020 zaslala VšZP povinnému komplexné vyjadrenie k jeho podaniu.
11. Poverený súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie požiadal súd, aby o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol. K podaným námietkam povinného súdny exekútor uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, oprávnený oznámil, že povinný uhradil dlžnú sumu, ale až dňa 10.03.2030 pripísanú na účet oprávneného dňa 12.03.2020, teda po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a taktiež po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie. Aktuálne exekučné konanie pokračuje pre vymoženie trov exekúcie.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku „exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.“
15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 a vykonateľnosť 13.01.2020.
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 17. Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
18. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
19. Súd mal za preukázané, že povinný uhradil na účet oprávneného dňa 10.03.2020 vymáhanú pohľadávku vo výške 91,69 eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 24.02.2020, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie
exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t.j. 23.02.2020. Súd má za to, že oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie na súd podal dôvodne, nakoľko ku dňu začatia exekučného konania nebola výška vymáhaného nároku uhradená ani len z časti.
20. V súvislosti s ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, okolnosti (dôvody), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva, napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Avšak splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
21. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá exekučný titul. Ak by však súd mal považovať plnenie povinného po začatí exekučného konania za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúci najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie.
22. Súd taktiež poukazuje na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by mal v zohľadňovať existenciu resp. neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, tzn. či bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne, či v čase exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania, príp. exekúcie jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.