Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/248/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: A. zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, Piaristická 2, Nitra a manžela: H., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: L. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov A. a H. uzavreté dňa X.X.XXXX v L. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a . Maloletý L. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. výživným vo výške 80,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd vyslovuje z á k a z styku otca s maloletým. Súd vo zvyšku návrh manželky z a m i e t a . Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. -24 zo dňa 13.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2017. Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. -53 zo dňa 28.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -73 zo dňa 15.6.2017. Manželka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici náhradu trov konania štátu vo výške 753,09 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Manžel je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici náhradu trov konania štátu vo výške 753,09 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 15.11.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo si nemôže plniť svoj účel ani nie je predpoklad na obnovenie spolužitia. Maloletého navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude na výživu maloletého prispievať výživným vo výške 280,-€ mesačne. Tiež žiadala, aby len ona maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok a vzhľadom na násilnícku povahu manžela žiadala aj o zákaz styku otca s maloletým. Zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Manžel sa k návrhu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Rovnako súhlasil aj s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol vo výške 50,-€ mesačne. Zároveň žiadal o konkrétnu úpravu styku s maloletým L..

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. , , a , s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. -667, vykonal znalecké dokazovanie, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú R.tátni občania, R. národnosti a u oboch sa jedná o J. manželstvo, ktoré uzavreli dňa X.X.XXXX v L. Manželia majú jedno maloleté dieťa: L., iné vyživovacie povinnosti nemajú.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -24 zo dňa 13.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2017, súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol otec zaviazaný predbežne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého počnúc dňom vydania uznesenia. Vo zvyšku bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -53 zo dňa 28.3.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky. Vo zvyšku bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2017 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -73 zo dňa 15.6.2017, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -147 zo dňa 25.3.2019 bol zamietnutý návrh matky, ktorým žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletého vo výške 280,-€ mesačne za obdobie od 1.10.2006 do 31.10.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2019. 7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -15 zo dňa 25.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého zakázal žalovanému

- manželovi priblížiť sa k žalobkyni - manželke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému L.. Zároveň súd zakázal žalovanému priblížiť sa k bytu žalobkyne na adrese O. na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a uložil žalovanému, aby úplne alebo čiastočne nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. 8. Manželka vo výpovedi dňa 25.10.2017 uviedla, že hneď po uzavretí manželstva sa všetko otočilo opačne takým spôsobom, že ona zabezpečovala finančne celú rodinu, ako aj všetko týkajúce sa maloletého syna a nepáčilo sa jej, že manžel nepracuje, neprispieva do domácnosti, nestará sa, píše si na počítači s cudzími ženami, nehľadá si prácu a ani finančne sa nepodieľa na chode domácnosti. Keď mu to vyčítala, tak ju fyzicky napadol a neskôr pri takýchto výčitkách už do bitky zahrnul aj syna. Manžel začal pracovať až v roku 2011, kedy mu jej otec zabezpečil auto, na ktorom jazdil, avšak peniaze z tejto činnosti nikdy nešli do rodiny. Od októbra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže manžel odišiel a následne bolo vydané uznesenie, podľa ktorého bolo manželovi zakázané priblížiť sa k nej a kontaktovať ju. Od októbra 2016 sa teda manžel so synom nestretáva, i keď syn jej hovoril, že manžel bol pri škole, čomu spočiatku neverila. Na odporúčanie školy bol syn odoslaný k psychológovi a tam sa podarilo terapeutickou metódou dokázať, že si syn nevymýšľa to, že ho otec pozoruje pri škole. V januári 2017 ich škola odporučila do poradenského Centra Nádej, pretože syn sa začal správať k spolužiakom tak, ako sa správal manžel k nej a teda najskôr začal druhé deti vydierať, potom biť, schovávať im veci a podobne, pričom z fyzického hľadiska je syn veľmi vyspelý a mal teda fyzickú prevahu nad inými deťmi. Poradenské Centrum Nádej navštevujú naďalej a v rámci pohovorov v poradenskom centre začal syn rozprávať psychologičke, že ho otec bil aj v čase, keď s nimi ona nebola, preto podala na manžela trestné oznámenie. Vyšetrovanie zatiaľ nie je ukončené a v rámci trestného konania absolvovala dokonca aj ona psychologické vyšetrenie. Poprela tvrdenie otca, že by mala nejaké problémy s nadmerným užívaním alkoholu, alebo že sa niekedy z tejto závislosti liečila a keďže manžel toto všade tvrdil, podala na neho trestné oznámenie pre ohováranie a aj v rámci tohto vyšetrovania sa podrobila vyšetreniu klinickým

psychológom. Pripustila, že pred uzavretím manželstva navštívila dva krát súkromné psychologické centrum za účelom vyšetrenia, ale išlo o to, že potrebovala vyšetrenie kvôli vodičskému preukazu. 9. Manžel vo výpovedi dňa 25.10.2017 uviedol, že podľa neho bolo príčinou rozvratu manželstva to, že si s manželkou prestali rozumieť. Potvrdil, že v minulosti prišiel o prácu a keďže je ťažko zdravotne postihnutý, bolo pre neho ťažké nájsť si zamestnanie a z tohto vyplývali nezhody. Príčinou rozvratu manželstva bolo aj to, že manželka vo zvýšenej miere požívala alkohol, niekedy aj tri týždne vkuse od rána do večera pila a toto pretrvávalo počas celého manželstva. Manželka sa aj počas manželstva liečila v protialkoholickej ambulancii. Manželkin otec mu tiež potvrdil, že už pred uzavretím manželstva bola na liečení. Ďalej uviedol, že je pravdou, že posledné 4 roky už nežili ako manželia a každý spával oddelene. Zdôraznil, že nikdy manželku a už vôbec nie maloletého syna fyzicky nenapadol, manželka v tomto klame a vymyslela si to účelovo. Naopak, každý deň vozieval syna zo školy, na tréningy, na zápasy a nevie si ani prestaviť, že ak by bol skutočne nejaký násilník, či by mu matka syna takto zverila. Potvrdil, že od októbra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti a stalo sa to tak, že v ten deň mu písal syn, aby prišiel rýchlo domov z práce. Keď sa vrátil, manželka bola úplne opitá, o syna nebolo postarané, bol hladný a teda postaral sa o neho a zostal s ním, keďže ho o to prosil. Manželka na to začala robiť scény, úplne chytila amok a vtedy ju chytil za ruku a odprevadil do spálne s tým, že sa neskôr porozprávajú. Ona ale zavolala policajtov aj svojho otca. Svokrovi teda povedal, že radšej ide do práce, aby bol kľud a o dva dni zistil, že sú v byte vymenené zámky. Čo sa týka starostlivosti o syna uviedol, že vždy mal so synom veľmi dobrý vzťah, venoval sa mu, vozieval ho všade, ale bohužiaľ posledný rok došlo k zmene, pretože syn je úplne matkou a jej rodinou ovplyvnený. Za posledný rok sa so synom nestretol ani raz a pripúšťa, že ho bol pár krát pozrieť pri škole, aby vedel ako sa má. Tiež sa bol informovať v škole, či by nebolo možné stretnúť sa so synom prostredníctvom školy, ale psychológ mu oznámil, že syn stretnutie s ním odmieta a teda to akceptoval. Viac sa stretnutia prostredníctvom školy nedomáhal, hoci by bol veľmi rád, keby sa mohol so synom stretnúť. 10. Kolízny opatrovník uviedol, že rodinu poznajú a potvrdil, že najskôr ich oddelenie navštívil otec, ktorý uvádzal, že matka mu bráni v kontakte s dieťaťom a že má obavy o syna, keďže údajne podľa otca matka požíva alkohol. Na základe toho prešetrili pomery u matky a odporučili otcovi, aby sa obrátil na školu, ktorú maloletý navštevuje, za účelom sprostredkovania prípadného kontaktu otca s dieťaťom. Tiež otcovi odporučili, aby navštívil Referát poradensko-psychologických služieb. Má vedomosť, že maloletý navštevuje psychológa v Centre Nádej. Na základe toho, že otec im oznámil, že nemá o dieťati vôbec žiadne informácie, odporučili mu navštíviť školu, keďže ako zákonný zástupca dieťaťa má právo sa o dieťati informovať a teda toto bol jeden z dôvodov, prečo sa otec pokúšal o kontakt so synom prostredníctvom školy. 11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých H. s tým, že znalcovi bolo umožnené pribrať do znaleckého dokazovania znalca - konzultanta z odvetvia, ktoré uzná za potrebné. Preto H. - znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovala znalecké posudky na osobu otca aj matky. Podľa záverov znaleckého posudku znalca H. doručeného súdu dňa 11.9.2019 bolo zistené, že pre osobnosť maloletého L. je typické extravertované zameranie v kombinácii s miernou emocionálnou labilitou v rámci dimenzie neuroticizmu, ktoré korešpondujú s cholerickým temperamentom. Ide o prístupný, reaktívny, sociabilný, priateľský, aktívny, impulzívny a pohotový typ osobnosti, v neštandardných emočne vypätých a konfliktných situáciách môže reagovať emotívne, precitlivene, nepokojne, neprispôsobivo a dráždivo. Psychologické vyšetrenie maloletého sa pre nespoluprácu matky uskutočnilo až na opakované predvolanie a samotné vyšetrenie bolo komplikované aj pre závažne narušené vzťahy medzi rodičmi, medzi maloletým a otcom ako aj medzi členmi širšej rodiny zo strany matky a otcom. Výsledky psychologického vyšetrenia maloletého vykazujú znaky, ktoré poukazujú na jeho vystavenie zraňujúcim a násilným heteroagresívnym verbálnym i brachiálnym atakom zo strany otca voči matke i maloletému dieťaťu v prostredí primárnej rodiny. Medzi matkou a maloletým prebieha nekonfliktná komunikácia s viditeľnými pozitívnymi emočnými sprievodnými javmi a maloletý sa cíti v prítomnosti matky spokojne a bezpečne. Pri porovnaní vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletým je medzi nimi komplikovaná komunikácia s prevažujúcimi negatívnymi momentmi, v prítomnosti otca sa necíti spokojne a bezpečne a nedôveruje mu. Psychologické vyšetrenie oboch rodičov nepreukázalo jednoznačne, v zhode s psychiatrickým vyšetrením rodičov, také závažné narušenie ich osobnostných dispozícií potrebných na zabezpečovanie výchovy dieťaťa, z ktorého sa rodičia navzájom obviňujú. Až vyšetrenie maloletého dieťaťa, resp. pozorovanie jeho interakcie v prítomnosti oboch rodičov poskytlo znalcovi dostatočné množstvo objektívnych informácií o kvalite vzájomných vzťahov. Je teda možné jednoznačne odpovedať na otázku súdu tak, že matka má v súčasnej situácii lepšie osobnostné predpoklady potrebné na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v porovnaní s otcom, ktorého rodičovské

kompetencie sú momentálne výrazne limitované s ohľadom na závažne narušený odmietavý vzťah maloletého k otcovi. Psychologické vyšetrenie poukázalo suspektne na škodlivé pitie alkoholou u matky, resp. zneužívanie alkoholu, čo sa jej pravdepodobne darí sociálne i profesijne kompenzovať vďaka zvýšenej sociálnej podpore zo strany jej rodičov. Na druhej strane matka objektívne zabezpečuje kompletnú osobnú starostlivosť o maloletého. Pre osobnosť matky je typické extravertované zameranie v kombinácii s emočnou stabilitou. V konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. V jej osobnosti môžu byť prítomné tendencie k simplexnej emotivite, schizoidné (uzatvorenosť) a impulzívne (emočná labilita a afektívna dráždivosť) tendencie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jej schopnosť efektívne sa adaptovať. Otec v rámci znaleckého dokazovania spolupracoval a k vyšetreniu bol motivovaný, pretože má neodkladným opatrením zakázaný styk s maloletým. Pri vyšetrení je nápadný jeho neupravený zovňajškom ako aj znížený hygienický štandard. Jeho osobnosť je momentálne v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky. Pre osobnosť otca je charakteristické extravertované zameranie v kombinácii s emočnou labilitou. Ide o sociabilný, komunikatívny, aktívny, priateľský, reaktívny a pohotový typ osobnosti s tendenciou k emotívnym, impulzívnym, dráždivým a precitliveným reakciám v špecifických záťažových situáciách. Podľa záverov psychiatrického vyšetrenia rodičov znalkyňou H. neboli u žiadneho rodiča zistené agresívne sklony ani prítomnosť duševnej poruchy, ktoré by mohli z medicínskeho hľadiska byť prekážkou, prečo by matka nemohla zabezpečovať starostlivosť o maloletého a ani dôvodom na pozastavenie výkonu rodičovských práv otca vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Znalkyňa konzultantka nezistila u matky Syndróm závislosti od alkoholu a iných návykových látok, ale Škodlivé užívanie alkoholu bez rozvinutých známok závislosti. Znalkyňa tiež predpokladá, že u matky sa aktuálne jedná o sporadický konzum alkoholu. U otca nezistila Závislosť od alkoholu a iných látok ani Škodlivé užívanie alkoholu prípadne iných návykových látok. Podľa výsledkov komplexného psychologického vyšetrenia maloletého bolo zistené, že nie je subjektívnou vôľou maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom, čo korešponduje aj s objektívnym zhodnotením vývinových potrieb maloletého, ktorého v súčasnej situácii znalec neodporúča nútiť proti jeho vôli k stretávaniu s otcom, voči ktorému prežíva obavnú, úzkostnú a vyhýbavú symptomatiku. Dôvodom takéhoto výrazného obavného, odmietavého a vyhýbavého reagovania maloletého vo vzťahu k otcovi nie je len dynamika rodinného systému po rozchode rodičov, ale aj zraňujúce a traumatické skúsenosti, ktorým bol maloletý vystavený v prostredí primárnej rodiny. Po komplexnom psychologickom vyšetrení všetkých zúčastnených súdny znalec odporúčal zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a súčasne odporúčal zákaz styku maloletého s otcom, najmä s ohľadom na prítomnosť obavnej a úzkostnej symptomatiky u maloletého vo vzťahu k otcovi, ktorá z hľadiska autenticity korešponduje s expozíciou traumatických zážitkov maloletého v prostredí primárnej rodiny. Neodporúčal ani asistované stretávanie sa maloletého s otcom a ani neupravenie styku maloletého s otcom a to minimálne dovtedy, kým sa daná problematika neuzavrie v prebiehajúcom trestnom konaní. 12. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka je konateľkou v spoločnostiach U.. a založila čestné vyhlásenie, že za výkon funkcie konateľa v týchto spoločnostiach nepoberala a ani nepoberá žiaden príjem. Z manželkou predložených dokladov o príjme vyplýva, že je zamestnaná v spoločnosti U. a jej príjem v roku 2016 bol 355,01 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 dosiahla príjem 352,65 € priemerne mesačne netto, v roku 2018 mala príjem 365,65 € priemerne mesačne netto, v roku 2019 mala príjem 363,03 € priemerne mesačne netto a v roku 2020 (január až júl) s výnimkou mesiaca apríl dosiahla príjem 387,40 € priemerne mesačne netto. 13. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manžel poberá invalidný dôchodok vo výške 232,30 € a lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že v období od 15.5.2015 do 16.10.2016 bol zamestnancom spoločnosti L. kde mal v období od septembra do októbra 2016 vymeriavací základ 30,-€ priemerne mesačne. Od 19.4.2017 do 18.4.2018 bol na základe Dohody o vykonaní práce zamestnaný u zamestnávateľa: K. a vymeriavací základ v období od apríla 2017 do marca 2018 bol 15,-€ mesačne. Od 19.4.2018 do 18.4.2019 bol na základe Dohody o vykonaní práce rovnako zamestnancom spoločnosti: K. s vymeriavacím základom 15,-€ mesačne, s výnimkou mesiacov máj, jún, júl a august 2018. Od 1.12.2018 je manžel zamestnancom spoločnosti S. kde za obdobie od decembra 2018 do júla 2020 mal vymeriavací základ v rozpätí od 331,38 € do 820,75 €. Od 19.4.2019 do 31.8.2019 opäť pracoval na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti: K. s vymeriavacím základom 15,-€ mesačne. 14. Maloletý L. v školskom roku 2020/2021 navštevuje 8.triedu ZŠ. 15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 17. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 18. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje výraznú rozdielnosť pováh oboch manželov, ich nevhodnú vzájomnú komunikáciu a názorové rozdiely. 20. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L. na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. Preto súd vychádzajúc aj zo znaleckého dokazovania zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. V ďalšom nebola medzi rodičmi žiadna zhoda. Na základe vykonaného dokazovania a to najmä zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých, voči ktorému žiaden z rodičov nemal námietky, súd vyslovil zákaz styku otca s maloletým. Bolo preukázané, že u maloletého sú prítomné znaky obavnej a úzkostnej symptomatiky vo vzťahu k otcovi a tento obavný postoj vyplýva nielen z rodinného prostredia a systému zabezpečovania starostlivosti o maloletého, ale aj zo zraňujúcich a traumatických skúseností, ktorým bol maloletý vystavený v rodinnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že súd zakázal styk otca s maloletým, rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude len matka. Čo sa týka výživného, súd výšku ustálil na sume 80,-€ mesačne vychádzajúc pritom z aktuálneho príjmu otca, ktorý v období od decembra 2018 do júla 2020 dosiahol príjem 543,34 € priemerne mesačne brutto. Súd má za to, že určené výživné zodpovedá aktuálnej situácii na strane otca, ktorý bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne a zároveň je ťažko zdravotne postihnutý. 21. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo je nesporová časť konania a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté dieťa. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletého dieťaťa ako aj v záujme samotného maloletého. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel účastníkov na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že každého zaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 753,09 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 2.706,18 € za vyhotovenie znaleckých posudkov (znalecké posudky H. spolu 733,28 € a znalecký posudok H. 1.972,90 €). Každému z rodičov bolo uložené zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,-€, ktorý sa aktuálne vymáha prostredníctvom justičnej pokladnice a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov, ktorú sumu súd uložil zaplatiť rodičom každému v jednej polovici. 23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).