Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-42-2017.pdf
PDF · 114.46 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: J. K., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 833,16 Eur a 5 % ročný úrok z omeškania
- zo sumy 743,68 Eur od 24.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 498,92 Eur od 28.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 590,56 Eur od 03.11.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 16.10.2017, po pripustení dvoch zmien žaloby spočívajúcich v jej rozšírení navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 881,30 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 851,47 Eur od 17.10.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 524,92 Eur od 28.02.2019 do zaplatenia a 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 504,91 Eur od 24.10.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a taktiež nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že je výlučným vlastníkom parcely KN E číslo XXX/X - orná pôda o výmere XX m2 zapísanej na LV číslo XXXX, W..Ú.. U., na ktorej sa nachádza inžinierska stavba miestnej komunikácie - ul. Y., vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemok žalobcov bez právneho dôvodu, bez toho, aby mal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohacuje. Týmto návrhom sa teda žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného za užívanie pozemku v jeho vlastníctve. Ako prílohu žaloby žalobca predložil znalecký posudok znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach, ktorý určil nájomné za rok 2015 vo výške 13,44 Eur za m2, za rok 2016 13,48 Eur za m2 a za rok 2017 13,33 Eur za m2. Žalobca si touto žalobou uplatnil bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne od podania žaloby, t.j. od 17.10.2015 do 16.10.2020, a to v celkovej výške 4 881,30 Eur.
2. Žalovaný v rámci písomné vyjadrenia zo dňa 07.12.2017 k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva ani čo do základu, ani čo do výšky, pričom podstatou podanej žaloby je skutočnosť, že žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená verejnoprospešná stavba miestnej komunikácie
a bezdôvodné obohatenie, podľa názoru žalobcu, spočíva v tom, že žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu, teda bez uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaný poukázal na zákon č. 66/2009 Z.z. v zmysle, ktorého vzniklo k predmetnému pozemku zákonné vecne bremeno a žalovaný teda neužíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu, keďže k tomuto pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno obsahom, ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou cesty. V tejto súvislosti zároveň poukázal na to, že predmetný zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009 a keďže prípadná náhrada z titulu vecného bremena je jednorázovou náhradou, nárok žalobcu je premlčaný, keďže si ju neuplatnil vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný zároveň poukázal na to, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňuje znalecký posudok predložený k žalobe, keďže znalecký ústav použil nesprávne porovnávaciu metódu namiesto metódy polohovej diferenciácie a navrhol vykonať dokazovanie znalcom ustanoveným súdom.
3. Zo znaleckého posudku číslo 20 Technickej univerzity v Košiciach vyplýva, že úlohou znalca, podľa objednávky advokátskej kancelárie Y.. T. K., je určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnávacou metódou na základe podkladov predložených dodávateľom vrátane nájomných zmlúv tak ako sú uvedené v posudku ( č.l. 10 spisu), pričom sa jedná o 2 zmluvy z roku 2006, 3 zmluvy z roku 2007, jednu z roku 2009 a 2 zmluvy z roku 2012. Na základe tohto znaleckého posudku bolo nájomne určené na základe zadania objednávateľa, teda porovnávacou metódou z podkladov, ktoré predložil právny zástupca žalobcu
4. Na základe návrhu žalovaného, ktorý aj zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, súd pribral do konania znalca N.. W. Y., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 74/2019, na základe ktorého určil nájomné za rok 2015 vo výške 5,44 Eur za m2, za rok 2016 vo výške 5,277 Eur za m2, za rok 2017 vo výške 5,216 Eur za m2, za rok 2018 vo výške 5,329 Eur za m2 a za rok 2019 vo výške 5,224 Eur za m2. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri vypracovaní posudku použil metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, že sa pri pozemku, ktorý je predmetom konania dajú posúdiť všetky hodnotiacej faktory uvedené vo vyhláške, pričom v tejto metóde zohľadnil aktuálnosť realitného trhu, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemku, spôsob a intenzitu využitia pozemku, jeho náväznosť na dopravnú infraštruktúru, polohu v zónach územného plánu mesta, zároveň posudzoval druh pozemku, jeho vybavenosť, možnosti jeho vybavenia technickou infraštruktúrou a inžinierskymi sieťami a posudzoval aj možný vplyv rôznych povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Uviedol, že hodnotený pozemok je zastavaný dopravnou stavbou. Nachádza sa v priemyselnej zóne mesta Prešov, pričom ponuky pozemkov pre výstavbu v priemyselnej zóne v okrajových častiach mesta Prešov sa pohybujú od 33 do 65 Eur za m2. Znalec vychádzal pri použití metódy polohovej diferenciácie s výškou 60 Eur za m2, čo zodpovedá vlastnostiam pozemkov hodnotenej lokality a zodpovedá to aj využitiu pozemkov na priemyselnú výstavbu. Znalec taktiež poukázal na to, že všeobecnú hodnotu nájmu je možné stanoviť porovnávaním alebo výpočtom, pričom výber spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov záleží od možnosti získania objektívnych podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. V súvislosti s porovnávacou metódou znalec uviedol, že táto sa nedá použiť ak podklady porovnateľných pozemkov s podobnými vlastnosťami ako je hodnotený pozemok nie sú k dispozícii a nie je predpoklad ich zabezpečenia. Uviedol, že použitie neobjektívnych podkladov u porovnávacích metód vedie k neobjektívnym výsledkom. V takýchto prípadoch je teda možné použiť na stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaného pozemku metódu polohovej diferenciácie, ak sa dajú posúdiť všetky hodnotiace faktory uvedené vo vyhláške. Znalec taktiež poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o špecifické hodnotenie pozemku, ktoré spočíva v tom, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená stavba iného vlastníka a nie je bežné, aby vlastník pozemku a vlastník stavby boli rôzne osoby. V súvislosti s nájomnými zmluvami, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku Technickej univerzite znalec uviedol, že porovnanie pozemku, na ktorom je vybudovaná stavba iného vlastníka s pozemkami so spevnenými a skladovacími plochami, parkovacími a odstavnými plochami prípadne plochami pod predajnými stánkami nie je objektívne, pretože ak sa má stanoviť hodnota nájomného za pozemok porovnávaním je potrebné porovnávať len pozemky bez stavieb a pozemky majú byť rovnakého druhu, porovnateľnej veľkosti, v podobnej lokalite a s podobnými vlastnosťami, pričom nájomné zmluvy, nájomné sadzby uvedené v súdnom spise sú za spevnené plochy, parkovacie a odstavné plochy, parkovacie miesta, skladovacie plochy, plochy pod predajnými stánkami, plochy pod reklamnými zariadeniami a pod. To znamená, že nájomná sadzba nie len za pozemok, ale aj za stavby, prípadne služby na ponúkanom pozemku. Stavby vybudované na pozemku zvyšujú hodnotu nájomného, ale nie pozemku. Porovnávať nájom za pozemok bez stavby s pozemkom so stavbami, preto nie je možné. Porovnávať možno len pozemky bez stavieb. Znalec poukázal taktiež na to, že
metódy stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov sú rovnocenné, pričom všeobecná hodnota pozemkov a ich nájmu stanovená akoukoľvek metódou musí zodpovedať realitnému trhu. Výber metódy sa dá rozhodnúť len podľa dostupných, vyhovujúcich a objektívnych podkladov potrebných pre jednotlivé metódy. Nie je možné žiadnu metódu dopredu uprednostňovať z akýchkoľvek iných dôvodov. Výber spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov záleží od možnosti získania objektívnych podkladov k vypracovaniu znaleckému posudku. Nájomné zmluvy uvedené v súdnom spise nie sú vhodné na objektívne porovnanie hodnoteného pozemku, pretože nemajú podobné vlastnosti ako hodnotený pozemok. Podmienkou pre použitie porovnávacej metódy je získanie nájomných zmlúv z troch porovnateľných pozemkov s podobnou charakteristikou ako hodnotený pozemok, tzn. že zmluvy mali byť len za nájom pozemkov bez stavieb. V súvislosti s podkladmi, ktoré predložil právny zástupca žalobcu, znalec uviedol, že predložených bolo 27 nájomných zmlúv, pričom zmluvy číslo 1 až 14, 16 až 19, 20, 21 27 majú v predmete nájmu parkovacie plochy, skladovacie a odstavné plochy niektoré aj so službami. Zmluvy č. 23 až 26 sú zmluvy o prenájme plôch pod predajnými stánkami. Zmluva č. 15 je prenájom plôch pod sústavou telekomunikačných zariadení. Zmluva č. 18 je na krátkodobý prenájom plôch používaných pri výstavbe dopravnej stavby. Časť zmlúv je na malé výmery plôch a niektoré sú uzatvorené ešte v slovenských korunách. Z dôvodu, že hodnotený pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, je na ňom vybudovaná miestna komunikácia a hodnotiť je potrebné len pozemok, predložené zmluvy nie je možné použiť.
5. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 15.11.2019 vyjadril výhrady k znaleckému posudku. Poukázal na to, že žalobca nesúhlasí so závermi znaleckého posudku N.. Y.. Ním určené hodnoty nezodpovedajú skutočným všeobecným hodnotám. Znalec k tomu na základe písomného vyjadrenia uviedol, že ním určené všeobecné hodnoty zodpovedajú realitnému trhu, pričom v prílohe znaleckého posudku sú uvedené ponuky na predaj pozemkov a prenájom pozemkov, ktoré potvrdzuje správnosť stanovenia všeobecných hodnôt. V súvislosti so žalobcom predloženými kúpnymi zmluvami znalec uviedol, že všetky súvisia s dopravnou infraštruktúrou a ceny v kúpnych zmluvách neboli dosiahnuté v podmienkach voľnej súťaže, pretože v týchto prípadoch jedna zmluvná strana musí pozemok kúpiť a druhá strana ich môže, ale nemusí predať. Ceny v zmluvách sú určené dohodou stanovenou za určitých podmienok a tieto podmienky nemusia zodpovedať realitnému trhu voľnej súťaže. Preto verejné ponuky realitných kancelárii sú objektívnejšie ako predložené zmluvy. Žalobca taktiež poukázal na to, že výber znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie nie je v súlade s európskymi hodnotiacimi štandardmi a znalcom určená výška nájmu hypotetickým výpočtom je trikrát nižšia ako je skutočné tržné nájomné. Znalec k tomu uviedol, že všeobecná hodnota nájmu sa nestanovuje metódou polohovej diferenciácie, ale je ju možné určiť porovnávaním alebo výpočtom. Pri stanovení výpočtom sa nájom určuje z hodnoty pozemku, ktorá sa dá stanoviť porovnávaním metódou polohovej diferenciácie alebo výnosovou metódou. Všetky tri metódy na stanovenie hodnoty pozemkov sú rovnocenné a výber metódy závisí od objektívnych podkladov na hodnotenie. V žiadnom prípade nie je pravdou, že metóda polohovej diferenciácie nie je v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Všetky metódy sú uvedené vo vyhláške a sú v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Od roku 2010 bola vyhláškou č. 254/2010 Z.z. doplnená možnosť stanovenia nájmu aj porovnaním, pričom spôsob výberu záleží od objektívnosti podkladov. Znalec uviedol, že predložená zmluva o nájme pozemkov pre NDS nie je objektívna, pretože nezodpovedá voľnej súťaží. Výška nájomného stanovená v znaleckom posudku nie je hypotetickým výpočtom, ale je stanovená podľa vyhlášky a zodpovedá realitnému trhu, podľa predložených ponúk realitnej kancelárii. Znalec teda výhrady k znaleckému posudku považuje za neopodstatnené, pričom v závere znaleckého posudku sú uvedené vysvetlenia a zdôvodnenia stanovenia všeobecných hodnôt, pričom všeobecná hodnota sa nedá vypočítať nejakým jednoduchým aritmetickým priemerom. Každá všeobecná hodnota stanovená akoukoľvek metódou musí byť porovnaná s realitným trhom a musí mu zodpovedať. Podľa priložených ponúk realitných kancelárii v znaleckom posudku sú stanovené všeobecné hodnoty porovnateľné s ponukami a zodpovedajú realitnému trhu. Znalec teda potvrdzuje správnosť a objektívnosť spracovaného znaleckého posudku.
6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parcely registra „E“ parcelné č. XXX/ X - orná pôda o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX, k.ú. U., obec L., okres L..
7. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
9. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. V konaní bol sporný základ nároku uplatneného žalobou, ako aj jeho výška. Žalobca žiadal vydať bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku žalovaným bez právneho dôvodu, t.j. bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný nepoprel, že so žalobcom nemá uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie predmetného pozemku zastavaného stavbou cesty, ktorá je v jeho vlastníctve, ktoré na neho prešlo zákonom, avšak namietal, že právnym dôvodom legálneho užívania tejto nehnuteľností je zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z.z. Vzhľadom na toto tvrdenie, mal žalovaný povinnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok potrebných pre aplikácii citovaného zákona. Sporným v tejto súvislosti bolo splnenie podmienky vyžadovanej zákonom, a teda, či stavba vo vlastníctve žalovaného (miestna komunikácia) umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcu, bola stavbou povolenou v zmysle právnych predpisov platných v čase jej výstavby, tak ako to vyžaduje § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou. Podstata neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ spočíva v tom, že stavebník stavia na cudzom pozemku, bez toho aby mu svedčal právny titul umožňujúci stavať na cudzom pozemku. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie a bez ďalšieho nie je rozhodujúce ani vydané kolaudačné rozhodnutie. Od neoprávnenej stavby však treba odlíšiť nepovolenú stavbu, t.j. stavbu postavenú v rozpore s príslušnými administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí. Aby bolo možné na uplatnený nárok aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., bolo potrebné zo strany žalovaného preukázať, že stavba, ktorá v súčasnosti v jeho vlastníctve, bola v čase jej výstavby postavená v súlade s vtedy platnými predpismi (§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.). Zo strany žalovaného však v priebehu konania takéto dôkazy (napr. rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, či kolaudačné rozhodnutie) predložené neboli. Žalovaný v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na uvedené je preto potrebné uzavrieť, že právny dôvod užívania pozemku v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z, t j. zákonné vecné bremeno nevzniklo a je daný nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia.
12. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 74/2019 vypracovaného znalcom Ing. Jančokom, ktorý považuje za objektívnejší a dôveryhodnejší ako posudok Technickej univerzity v Košiciach (TU KE) č. 20, na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota nájomného porovnávacou metódou, pričom podkladom pre porovnanie boli iba nájomné zmluvy predložené samotným žalobcom. Absentuje tu teda existencia viacerých a od seba nezávislých podkladov vhodných na porovnanie. Ďalej je potrebné poukázať na to, že nájomné zmluvy, z ktorých TU KE pri svojom výpočte vychádzala, sa týkali prenájmu skladovacích, parkovacích plôch, odstavných plôch, a teda sa nejednalo o porovnateľné pozemky s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže tieto pozemky už boli prispôsobené účelu, na ktorý sa prenajímali, a na rozdiel od porovnávaných pozemkov mali pre ich vlastníka reálne ekonomické využitie. Nájomná sadzba v predmetných zmluvách teda nebola určená len za samotný pozemok, ale aj za stavby, prípadne služby na ponúkanom pozemku, ktoré nesporne zvyšujú hodnotu nájomného. Pri určení výšky nájomného je podľa názoru súdu taktiež nevyhnutné prihliadať aj na tú skutočnosť, že v predmetom prípade je vlastníkom stavby iný subjekt než vlastník samotného pozemku, na ktorom je stavba (miestna komunikácia) postavená. V žalobcom predložených zmluvách je totiž vlastníkom objektu - stavby (napr. parkoviska, skladovacieho priestoru) a vlastníkom pozemku tá istá osoba. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť hodnotu pozemkov, a teda aj nájomného bez zohľadnenia vplyvu stavieb na nich postavených. Na trhovú cenu porovnávaných pozemkov má však nepochybne vplyv aj skutočnosť, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cestnej komunikácie, a teda sa už nedajú využiť na iný účel, než akému v súčasnosti slúžia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú Ing. Karolom Jančokom s použitím metódy polohovej diferenciácie, od ktorej sa odvíja aj všeobecná hodnota nájomného, za relevantnejšiu než hodnotu stanovenú v znaleckom posudku TU v Košiciach. Súd dodáva, že metóda polohovej diferenciácie je rovnocenná s porovnávacou metódou, a teda žiadna z nich nemá prednosť pred tou druhou.
13. Ako už súd konštatoval, v predmetnom konaní boli súdu predložené 2 znalecké posudky. Znalecký posudok Technickej univerzity, ktorý ako už bolo konštatované bol vypracovaný na základe objednávky právneho zástupcu žalobcu, tak aby Technická univerzita vypracovala znalecký posudok porovnávacou metódou z podkladov, ktoré predložil právny zástupca žalobcu. Už z tohto zadania je teda zrejmé, že Technická univerzita mala jasne zadanú objednávku, ktorú aj zrealizovala a v tomto ohľade nemožno akceptovať vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že pokiaľ by Technická univerzita považovala tieto podklady za nevhodné, tak by znalecký posudok nebola vypracovala. Na druhej strane bol na základe rozhodnutia súdu do konania pribratý znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe podkladov prístupných na voľnom realitnom trhu (ponuky realitných kancelárií, ktoré sú prílohou tohto znaleckého posudku), a teda závery tohto znaleckého posudku sú nepochybne objektívnejšie než závery posudku Technickej univerzity a súdu nie je zrejmé z akého dôvodu nebola zo strany právneho zástupcu žalobcu, resp. samotného žalobcu zadaná Technickej univerzite iba všeobecná požiadavka na určenie nájmu parcely, ktorá je predmetom konania bez toho, aby objednávka obsahovala akú metódu je potrebné použiť a bez predloženia podkladov, z ktorých sa má znalecký posudok vypracovať, tak aby si bola sama Technická univerzita zvolila metódu, ktorú je v danom prípade potrebné použiť a taktiež aj objektívne podklady, ktoré je potrebné použiť. V tomto ohľade je teda posudok N.. Y. presvedčivý a úplný vo vzťahu k zadaným otázkam. Závery jeho znaleckého posudku je potrebné hodnotiť ako logické a zároveň súladné s ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Právny zástupca žalobcu v rámci pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, súdu krátkou cestou predložil objednávku zo dňa 23.09.2020 adresovanú N.. T. P. a navrhol, aby súd vyčkal za vypracovaním tohto posudku s tým, že tento posudok by mohol byť predložený v lehote cca dvoch týždňov, pričom tento posudok by sa považoval za kontrolný posudok, keďže v konaní už boli predložené 2 posudky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že znalecký posudok N.. Y. bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený ešte dňa 31.10.2019 a napriek tomu, že právny zástupca žalobcu vyjadril určité námietky k tomuto posudku podaním zo dňa 15.11.2019 až na pojednávaní dňa 25.11.2020 súdu predložil tento návrh na doplnenie dokazovania, ktorý súd zamietol, keďže prostriedky procesnej obrany je potrebné predložiť včas, pričom takéto doplnenie dokazovania by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo sa prieči zásade hospodárnosti konania a je to v rozpore so zásadou koncentrácie konania, pričom žalobca mal skutočne dostatok času na prípadné návrhy na doplnenie dokazovania a tento návrh je možné, tak ako to uviedol právny zástupca žalovaného, považovať za obštrukciu konania. Právny zástupca žalobcu taktiež navrhol odročiť pojednávanie s poukazom na to, že vyjadrenie znalca k námietkam žalobcu mu bolo predložené až krátkou cestou pred pojednávaním konanom dňa 25.11.2020. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie znalca oboznámil celým jeho prečítaním a právny zástupca žalobcu sa k tomu aj vyjadril, pričom nešpecifikoval k akým ďalším skutočnostiam by sa ešte mal vo vzťahu k tomuto vyjadreniu znalca vyjadrovať, resp. zaujímať stanovisko. V súvislosti s predkladaním dôkazov súd zároveň poukazuje na to, že v rámci tohto posledného pojednávania právny zástupca žalobcu súdu predložil taktiež posudok N.. T. P.N. č. 118/2020, ako aj 5 nájomných zmlúv s poukazom na to, že výška nájomného by mala byť vyššia. S ohľadom na tento posudok súd poukazuje na to, že tento znalecký posudok bol taktiež vypracovaný porovnávacou metódou z podkladov, ktoré boli predložené objednávateľom (L. Y., J. XX L.). V tomto ohľade teda platí to, čo už bolo uvedené vyššie a teda, že pokiaľ má mať znalecký posudok objektívne závery je potrebné, aby si znalec sám určil metódu vypracovania posudku a sám vybral podklady, z ktorých vypracuje znalecký posudok, tak aby to zodpovedalo voľnému realitnému trhu.
14. V súvislosti s požiadavkou právneho zástupcu žalobcu na ďalšie odročenie pojednávania súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu predložil všetky tieto podklady až priamo na pojednávaní, hoci mu nič nebránilo, aby tieto podklady bol súdu predložil skôr. Sudca sa v rámci pojednávania s týmito podkladmi oboznámil a s ohľadom na zásadu hospodárnosti a plynulosť konania vo veci aj rozhodol. Súd zároveň poukazuje na to, že nájomné zmluvy, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní, ktoré uzatvorili fyzické osoby ako prenajímateľa s nájomcom - spoločnosťou Marko Tech s.r.o., sa týkajú úplne iného predmetu nájmu, keďže prenajímatelia prenechávajú nájomcovi do užívania za účelom zabezpečenia prístupu k susedným nehnuteľnostiam a parkovania motorových vozidiel časti nehnuteľností, pričom tento nájom nie je možné porovnať s predmetom tohto konania, pretože na základe predmetných nájomných zmlúv nájomca vlastne zabezpečoval prístup k svojim nehnuteľnostiam, resp. možnosť parkovania vozidiel, čo samozrejme nezodpovedá pozemku, ktorý je zastavaný verejnou komunikáciou. V tomto ohľade sa k týmto nájomným zmluvám vyjadril aj inštitút znalcov Súdneho inžinierstva, družstvo Košice v posudku č. 12/2020, keď na strane 39 svojho posudku poukázal na to, že tieto zmluvy nie sú vhodné na porovnanie, keďže nositeľom hodnoty pre účely parkovania nie je pozemok, ale spevnená plocha na pozemku.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery teda skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že stavba cesty, ktorá je čiastočne umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcov nie je povolenou stavbou, a teda nevzťahuje sa na ňu zákon č. 66/2009 Z.z., a k tomuto pozemku nevzniklo zákonné vecné bremeno, súd žalobe vyhovel z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku N.. Y. a žalobcovi priznal sumu 1 833,16 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie reprezentované nájomným za obdobie od 17.10.2015 do 16.10.2020, pričom s poukazom na už citovanú zásadu hospodárnosti konania vychádzal a aj pri určení nájomného za rok 2020, z hodnoty určenej znalcom za rok 2019, keďže aj s ohľadom na predchádzajúce roky nájmu sa nejedná o zásadné rozdiely vo výške nájomného, preto súd určenie sumy 5,224 Eur za m2 za rok 2020 považuje za korektný údaj. Vyššie uvedenú istinu súd priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania v závislosti od doručenia žaloby, resp. zmien (rozšírení) žaloby žalovanému, pričom nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu a v prevyšujúcej časti, jednak ohľadom istiny, ako aj ohľadom počiatku omeškania s plnením dlhu, súd žalobu zamietol.
16. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 257 CSP, keďže má za to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa týkajúce sa veci samej. Žalobca si žalobou uplatnil nárok vo výške cca 13,33 až 13,48 Eur za 1 m2 a bola mu priznaná náhrada vo výške 5,216 až 5,44 Eur za 1 m2, teda cca dva a pol krát menej, než bola žalovaná výška. Súd si je zároveň vedomý, že aj keď v ustanoveniach CSP o trovách konania už expresis verbis nie je vyjadrená zásada, ktorá bola v rámci Občianskeho súdneho poriadku, a teda, že pokiaľ závisí výsledok konania od znaleckého posudku, je možné strane sporu priznať plnú náhradu trov konania z prisúdenej istiny. V tomto ohľade sa, ale podľa názoru súdu javilo takéto rozhodnutie za neprimerané a nespravodlivé, pričom súd by pripustil takéto riešenie náhrady trov konania v prípade pokiaľ by aj zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na
základe pribratia znalca súdom, boli určené hodnoty porovnateľné s tými, ktoré boli uvedené v žalobe na základe znaleckého posudku predloženého samotným žalobcom. Pokiaľ by súd riešil otázku náhrady trov konania striktne podľa súčasného znenia CSP, teda úspechu a neúspechu v konaní, tak bol by pomerne úspešnejší žalovaný. Zároveň pokiaľ by mal súd vychádzať z rozhodovacej praxe súdov a prijať záver, že v danom prípade záviselo rozhodnutie súdu od znaleckého posudku, a teda nárok na náhradu trov konania má žalobca, avšak iba z prisúdenej istiny, súd poukazuje na to, že dôvod hodný osobitného zreteľa vidí aj v tom, že v danom prípade sa jedná o pozemok v relatívne malej výmere 69 m2, ktorý sa nachádza pod komunikáciou, ktorá bola postavená ešte za predchádzajúceho režimu, teda za iných sociálno-ekonomických podmienok a na samosprávne subjekty boli štátom tieto cesty delimitované zákonom a zároveň s ohľadom na to, že sa jedná o verejnú komunikáciu, ktorá je užívaná vo všeobecnosti občanmi mesta, resp. všeobecne ďalšími subjektami, je podľa názoru súdu namieste vyhodnotiť aj túto skutočnosť ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).