Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-101-2017.pdf
PDF · 171.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: STAVMLYN, s.r.o., v likvidácii, Bratislava, Peterská 15199/20, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 07. 2017 č.: OPS/BEZ/2017/4404, O-337/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2017, č.: OPS/BEZ/2017/4404, O-337/2017, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 03. 04. 2017 č.: 31/16/O, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 8 000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce a to konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), spočívajúce v tom, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23. 11. 2016 o 09:45 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb U. F., P. X., P. F. a P. Š., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali práce pri pokladaní zámkovej dlažby na stavbe Kováčová - Rezidencie - inžinierske siete a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z. t. j. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola dňa 23. 11. 2016 na uvedenom pracovisku vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené porušenie tak, ako bolo vyššie špecifikované. Inšpekciou práce bol zistený jeden nedostatok, ktorý bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 04. 01. 2017 č. IKO-3-3-1.2/P-B28-17, ktorý bol žalobcovi doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu. K uvedenému protokolu sa žalobca vyjadril podaním, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 17. 01. 2017 a tento na jeho základe vypracoval dňa 25. 01. 2017 Dodatok č. 1, ktorý bol doručený žalobcovi. Následne bolo na základe oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt, doručeného žalobcovi dňa 01. 03. 2017, začaté predmetné konanie. Žalobca sa k oznámeniu vyjadril listom zo dňa 09. 03. 2017. Po preskúmaní a zhodnotení
zisteného skutkového stavu bolo vo veci dňa 03. 04. 2017 vydané rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená predmetná pokuta. Na základe žalobcom podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako právnická osoba porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu, citujúc príslušné zákonné ustanovenia žalovaný konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 23. 11. 2016 o 09:45 hod. u účastníka konania na stavbe Kováčová - Rezidencie - inžinierske siete, kde závislú prácu vykonávali fyzické osoby p. U. F., p. P. X., p. P. F. a p. P. Š., ktorí vykonávali práce pri pokladaní zámkovej dlažby, ako to vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, vyhotovených v priebehu uvedenej inšpekcie práce s menovanými osobami i konateľom žalobcu D. P. tak, ako boli premietnuté v citovanom protokole.
3. K námietke, že rozhodnutie inšpektorátu práce nie je riadne odôvodnené, keďže odôvodnenie spočíva len v sumarizácii tvrdení uvedených v protokole a v sumarizácii tvrdení účastníka konania a stručnej špecifikácii kritérií, ktoré bral správny orgán do úvahy bez toho, aby uviedol, ako tieto kritériá aplikoval na predmetný prípad žalovaný uviedol, že rozhodnutie inšpektorátu práce považuje za riadne odôvodnené a tento sa podľa jeho názoru zaoberal dostačujúco každým kritériom, ktoré malo na predmetné rozhodnutie vplyv. K námietke, že zistenia o nelegálnom zamestnávaní boli založené len na zápisniciach o podaní informácie, z ktorých nevyplýva, že p. D. P. (štatutárny zástupca účastníka konania) dal niektorej z menovaných osôb konkrétny pracovnoprávny pokyn a že predmetné zápisnice nie sú autentickým prepisom priamej reči vypočúvaných osôb uviedol, že z týchto zápisníc jednoznačne vyplýva, že s menovanými sa na práci dohodol p. Mlynárik, ktorý im dal aj pokyny. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v predmetných zápisniciach sú potvrdené vlastnoručnými podpismi menovaných, ktorí boli poučení o následkoch v prípade úmyselného podania nepravdivého, resp. neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. K tvrdeniam účastníka konania, že z predmetných zápisníc nie je zrejmé, že uvedené osoby prácu vykonávali bez pracovnoprávneho vzťahu, ani v akom časovom období žalovaný uviedol, že všetci menovaní vykonávali prácu odo dňa 23. 11. 2016, čo potvrdil aj samotný konateľ účastníka konania, ktorý rovnako potvrdil aj to, že s menovanými nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nebola porušená zásada hospodárnosti a že správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, aj keď sídlo správneho orgánu prvého stupňa je vzdialené 270 km od miesta výkonu inšpekcie práce. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého môže generálny riaditeľ písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia, čo sa udialo aj v tomto prípade na základe poverenia č. 62/2016 zo dňa 03. 11.2016. Účastník konania mal dostatok priestoru na realizáciu svojich práv, čo aj využil (vid vyjadrenie k protokolu resp. vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania), a preto nebol žiadnym spôsobom na svojich právach ukrátený. Tvrdenia konateľa žalobcu, že uvedeným osobám zakázal vstup na stavenisko a to, že tieto osoby tento zákaz porušili, nemožno klásť za vinu účastníkovi konania považoval žalovaný s ohľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zápisníc, za účelové s tým, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby pracovisko zabezpečil tak, aby naň nemohli vstupovať nepovolané osoby. Žalovaný poukázal na to, že všetky okolnosti vzťahujúce sa na predmetný prípad boli správnymi orgánmi zohľadnené a premietnuté do výšky uloženej pokuty, ktorá je náležite odôvodnená a stanovená stále na spodnej hranici zákonnej sadzby. Vzhľadom na uvedené nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty. V súvislosti so žalobcom predloženým rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina, ktorým bola za nelegálne zamestnávanie štyroch osôb uložená pokuta vo výške 5000 eur žalovaný uviedol, že každý prejednávaný prípad je posudzovaný individuálne zohľadňujúc viaceré kritériá, preto považuje pokutu zo strany inšpektorátu práce vo výške 8000 eur za adekvátnu a náležite odôvodnenú. Konštatoval, že sankciu za nelegálne zamestnávanie zo strany inšpektorátu práce nemožno považovať za duplicitnú, aj keď dňa 22. 03. 2016 bola v jeho spoločnosti vykonaná finančná kontrola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba ÚPSVaR) so sídlom v Banskej Štiavnici, ktorý na základe toho, že inšpektorát práce zistil u účastníka
konania nelegálne zamestnávanie, uložil žalobcovi povinnosť vrátiť sumu 13 716 eur, pretože ÚPSVaR nesankcionoval žalobcu za nelegálne zamestnávanie, ale povinnosť vrátiť uvedenú sumu je len jedným z následkov nelegálneho zamestnávania. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Pri ukladaní pokuty prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných osôb, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Konštatoval, že účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
4. Včas podanou žalobou zo dňa 19. 09. 2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22. 09. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, je nepreskúmateľné a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonnosť rozhodnutia.
5. Zhodne ako v podanom odvolaní namietal správnosť záverov vo veci konajúcich správnych orgánov o nelegálnom zamestnávaní, ktoré vychádzali predovšetkým zo zápisníc spísaných inšpektormi práce, ktoré nie sú autentickým prepisom výpovedí vypočúvaných osôb, tieto nezachytávajú obsah ich vlastných vyjadrení a slov, čo je zrejmé z ich obsahu, podľa ktorého tieto osoby vypovedali de facto to isté, používali rovnaké slovné spojenia a vety, z čoho vyvodil, že formulácie v nich uvedené nie sú výsledkom autentických výpovedí vypočúvaných osôb, ale inšpektorov práce. Podľa jeho názoru, vety v nich uvedené boli účelovo naformulované, o čom svedčí aj to, že zápisnice, spísané dvoma inšpektormi práce, obsahujú rovnaké slovné spojenia a vety. Preto tieto zápisnice považuje za nedôveryhodné a neakceptovateľné. Vzhľadom na uvedené nepovažoval zistenie skutkového stavu za dostačujúce. Podľa jeho názoru, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, zmätočné a nedostatočne odôvodnené, pretože žalovaný sa k uvedeným námietkam žalobcu, vyjadril jedinou vetou a to, že zápisnice sú vlastnoručne podpísané danými osobami. Zastáva názor, že vychádzajúc z uvedeného predmetné zápisnice nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu, preto bolo potrebné tieto osoby opätovne vypočuť a až ich autentické a skutočné výpovede mohli tvoriť podklad pre závery Inšpektorátu práce.
6. Poukázal tiež na to, že predmetné zápisnice neposkytujú dostatočné informácie o tom, že p. D. P., štatutárny zástupca žalobcu, dal niektorej z vypočúvaných osôb konkrétny pracovnoprávny pokyn. Záver správneho orgánu, podľa ktorého údajne p. P.H. vysvetlil jednotlivým osobám, čo majú na stavbe robiť, nebol preukázaný. Nikde v zápisniciach nie je ani len zmienka o obsahu pokynov. Skutkový stav tejto veci teda nebol riadne zistený a objasnený, t. j. na vydanie rozhodnutia o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a uloženia pokuty nebolo dostatok podkladov. Žalobca zdôraznil, že takéto rozhodnutie má pre zamestnávateľa veľmi vážne dôsledky a preto nie je možné založiť ho na nepreukázaných záveroch. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že zo zápisníc nie je zrejmé, v akom časovom období malo nelegálne zamestnávanie prebiehať, čo bolo obsahom pokynov D. P. a ani či mali vypočúvané osoby uzatvorené v danom čase nejaké pracovnoprávne zmluvy. K tejto námietke sa žalovaný vyjadril opäť len jednou vetou, a teda že zo zápisníc daných osôb jednoznačne vyplýva, že na práci sa s nimi dohodol p. P. ktorý im dal aj pokyny. Nestotožnil sa tiež so záverom, že D. P. dal menovaným osobám pokyny tým, že ich doviezol pred stavenisko pretože menovaný vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že týmto osobám zakázal vstúpiť na stavenisko a skutočnosť, že tieto osoby zákaz porušili nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Ani jedna z uvedených osôb neuviedla, čo presne bolo obsahom pokynov D.J. P.D.V.H., avšak všetky osoby zhodne uviedli, že menovaný ich len priviezol pred stavenisko. Aj preto bol podľa neho odôvodnený ich výsluch v priebehu správneho konania. Pozornosť upriamil aj na to, že žalobca predložil inšpektorátu práce i dohody o pracovnej činnosti a registračné listy FO, ktorými ich prihlasoval do Sociálnej poisťovne, pričom tieto dôkazy neboli pri formulovaní záverov správneho orgánu žiadnym spôsobom zohľadňované. Žalovaný sa s nimi nevysporiadal a vôbec na ne neprihliadol. Aj v
zmysle uvedeného je skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
7. Žalobca namietal aj porušenie zásady hospodárnosti a úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovi bola podstatne sťažená realizácia jeho práv a to napríklad práva zúčastniť sa na prerokovaní predmetného protokolu, keďže šetrenie v tomto prípade vykonal Inšpektorát práce Košice, čím bol nútený zúčastňovať sa na prerokovaní protokolu na mieste, vzdialenom viac ako 270 km od miesta podnikania žalobcu, pričom prerokovanie bolo možné i prostredníctvom Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Tento postup považoval za neštandardný a nehospodárny. Žalobca sa mohol vyjadrovať výlučne písomne, pretože ak by chcel vycestovať za účelom prerokovania do Košíc, musel by týmto úkonom stráviť podstatne viac času a vynaložiť podstatne viac finančných prostriedkov. Takýmto výkonom kontroly sa cíti byť diskriminovaný.
8. Výhrady vzniesol aj voči neprimeranosti sankcie, udelenej správnym orgánom, ktorý vôbec neodôvodnil, z akého dôvodu udelil žalobcovi takú vysokú sankciu s tým, že na podporu svojich tvrdení priložil žalobca i rozhodnutie v skutkovo totožnej veci, k čomu žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Uviedol iba, že každý prejednávaný prípad je posudzovaný individuálne. Žalovaný však neuviedol, ktoré konkrétne zistenia odôvodňujú takúto výšku sankcie, nedefinoval, ktoré priťažujúce okolnosti ho k prijatiu rozhodnutia o výške sankcie viedli. Podľa názoru žalobcu správne orgány by mali rozhodovať tak, aby v rovnakých prípadoch nevznikali v rozhodovacej činnosti správnych orgánov neodôvodnené rozdiely, ako to vyplýva z § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Keďže žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by opodstatňovalo odchýlenie sa od štandardnej rozhodovacej praxe inšpektorátov práce, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ide aj o nesprávne právne posúdenie veci. Takýto postup žalovaného, ktorý sa len pridržiaval zistení inšpektorátu práce považuje za príliš formalistický. Žalobca nebol za nelegálne zamestnávanie nikdy predtým potrestaný, údajné nelegálne zamestnávanie nemalo žiadne následky v podobe pracovného úrazu alebo iných negatívnych následkoch a nelegálne zamestnávanie malo údajne trvať iba jeden deň. Žalovaný tieto skutočnosti nebral do úvahy, lebo inak by nemohol sankciu udelenú Inšpektorátom práce považovať za opodstatnenú a primeranú. Pre prípad, žeby správny súd rozhodnutie žalovaného potvrdil, žiadal, aby tento využil svoje moderačné právo a sankciu znížil.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 01. 03. 2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K námietke žalobcu, že zápisnice nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože nie sú autentickým prepisom priamej reči vypočúvaných osôb, ale sú výsledkom vopred pripravených a naformulovaných viet inšpektorov práce, uviedol, že skutočnosť, že výpoveď spisuje inšpektor práce je bežná prax správnych orgánov, teda v danom prípade nejde o žiadnu výnimku. Citujúc ustanovenie § 12 ods. l písm. c) zákona § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce poukázal na to, že inšpektorát práce je oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb a ich zamestnancov vyjadrenia, ktoré sú jedným z podkladov inšpekcie práce a v správnom konaní aj jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť kontrolovanej osoby tieto vyjadrenia poskytnúť. Zápisnice o podaní informácie boli v danom prípade riadne spísané a vypočúvané osoby boli vopred poučené o následkoch úmyselného podania nepravdivého, resp. neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Okrem uvedeného mali vypočúvané osoby možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice pred jej podpísaním a v prípade akýchkoľvek námietok mali možnosť tieto uplatniť, čo však neurobili a zápisnice riadne podpísali. Možno preto vyvodiť záver, že súhlasili s ich obsahom v plnom znení. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je rozdiel medzi tým, či sa výpoveď iba spisuje alebo ju sám inšpektorát aj sformuluje má žalovaný za to, že predmetné tvrdenie je v danom prípade irelevantné, nakoľko vypočúvané osoby svojim podpisom vyjadrujú súhlas s obsahom zápisnice, pričom samotné zápisy sú formulované v prvej osobe jednotného čísla. Okrem toho žalobca v danom prípade napáda iba formálnu stránku zápisníc o podaní informácie, ktorá nemá vplyv na prejednávanú vec. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný stotožňuje s vyjadreniami inšpektorátu práce, kde tento poukazuje na dôveryhodnosť podania informácií zamestnancov, nakoľko títo vypovedali oddelene, čím nedošlo k ich vzájomnému ovplyvňovaniu pri poskytovaní informácií.
10. K námietke žalobcu, že uvedené osoby mali byť opätovne vypočuté ohľadom skutočnosti, čo bolo obsahom údajných pokynov p. D. P.V.A. žalovaný uviedol, že z jednotlivých zápisníc o podaní informácie dotknutými osobami nevyplýva len to, že ich p. P.Á.H.G.O. doviezol (ako tvrdí žalobca), ale aj to, že zamestnancom dal pokyny čo a ako majú vykonávať a z týchto vyjadrení je zjavné, že dotknuté fyzické osoby nemali pochybnosti o práci, ktorú majú vykonávať, kde ju majú vykonávať, o jej rozsahu, spôsobe vykonania a o tom, kto ju zadáva.
11. K tvrdeniu žalobcu, že bola porušená zásada hospodárnosti a úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a že sa cíti byť diskriminovaný, nakoľko mu bola sťažená realizácia jeho práv žalovaný uviedol, že s predmetným tvrdením sa riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na znenie § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia V predmetnej veci konal Inšpektorát práce Košice na základe poverenia č. 62/2016 zo dňa 03. 11. 2016, udeleného generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce. Inšpektorát práce Košice konal v zmysle citovaného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, a teda konal v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedeného žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nejde o nové tvrdenia, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na predmet konania a jeho procesné práva mu neboli upreté tým, že inšpekciu vykonal Inšpektorát práce Košice.
12. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej sankcie uviedol, že s predmetným tvrdením žalobcu sa nemôže stotožniť, nakoľko sa danou vecou zaoberal, posúdil ju, pričom ukladaná výška pokuty bola jednoznačne odôvodnená, boli zohľadnené zákonné podmienky zakotvené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a bolo prihliadnuté na všetky okolnosti prípadu. Okrem toho z rozhodnutia inšpektorátu práce jednoznačne vyplývajú priťažujúce okolnosti, ktoré zohľadnil pri ukladaní sankcie za porušenie povinností, uvedených vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
13. K tvrdeniu žalobcu, že predložil inšpektorátu práce dohody o pracovnej činnosti a registračné listy FO, pričom žalovaný sa s nimi nevysporiadal a vôbec na ne neprihliadol žalovaný uviedol, že inšpektorát práce ako prvostupňový orgán na predmetné dokumenty prihliadol a vysporiadal sa s nimi vo svojom rozhodnutí, kde poukázal okrem iného na to, že p. D. P. v zápisnici o podaní informácie jednoznačne uviedol, že nemá zatiaľ so zamestnancami uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Vzhľadom na uvedené túto námietku považoval za neopodstatnenú. Poukázal tiež na to, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že so zamestnancami neboli v čase výkonu inšpekcie uzatvorené žiadne dohody ani pracovné zmluvy a preto ich dodatočné predloženie (po výkone inšpekcie) považuje iba za odstránenie nedostatku bez ohľadu na to, aký dátum uzatvorenia týchto dohôd bol v nich uvedený.
14. V replike zo dňa 26. 03. 2018 žalobca uviedol, že ani vyjadrenie žalovaného nie je vzhľadom na jeho námietky dostatočné, preto zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaným citované ustanovenia nehovoria nič o metodike spisovania zápisníc alebo pravidiel výsluchu týchto osôb, preto je potrebné aplikovať analógiu legis - Správny poriadok a keďže ani správny poriadok neobsahuje konkrétne pravidlá výsluchu svedkov, je podľa jeho názoru potrebné sa spravovať všeobecným predpisom - Civilným sporovým poriadkom a pravidlami v ňom ustanovenými, ktoré jednoznačne hovoria, že svedok má vlastnými slovami opísať to čo vnímal svojimi zmyslami. Spochybnil tvrdenie žalovaného o spôsobe výsluchu uvedených osôb a vyhotovovaní zápisníc o ich výsluchu s tým, že ani skutočnosť, že osoby zápisnicu podpísali, nemôže konvalidovať nezákonný postup získania dôkazu zo strany Inšpektorátu práce. Konštatoval, že žalovaný ani vo vyjadrení nereagoval na rozhodnutie tohto istého orgánu (Inšpektorátu práce), ktorý v obdobnom prípade uložil kontrolovanému subjektu sankciu na dolnej hranici možnej výšky. Podľa jeho názoru v prípade, ak chce správny orgán aplikovať vyššiu výšku sankcie, ako je zákonom predpokladaná, mal by zdôvodniť z akého dôvodu k tomu pristupuje, má vziať do úvahy priťažujúce i poľahčujúce okolnosti. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce však vôbec nie je zrejmé, aké priťažujúce okolnosti boli v tomto prípade aplikované a žalobca je presvedčený, že žiadne také ani neexistujú. Poukázal na to, že má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého sa mu v tomto prípade nedostalo.
15. V duplike zo dňa 05. 04. 2018 žalovaný uviedol, že rezolútne nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ohľadne toho, že zistenia uskutočnené (zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 23. 11. 2016) pred začatím konania trpia nezákonnosťou. Postup
správneho orgánu v posudzovanom prípade bol plne súladný s platnou legislatívou, keďže samotný výkon inšpekcie práce a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a v žiadnom prípade sa naň nevzťahuje právny režim Správneho poriadku. Inšpekcia práce je konaním a postupom inšpektorátu práce, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. V danom posudzovanom prípade po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce z pozície správneho orgánu obligatórne pristúpil k začatiu administratívno-deliktuálneho správneho konania, ktoré sa spravuje právnym režimom Správneho poriadku. Výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý v následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu s ostatnými obstaranými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. Nesúhlasil ani s tvrdením o nedostatku výpovednej hodnoty a nezákonnosti zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 23. 11. 2016. ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a nemajú žiadnu výpovednú lehotu. Zdôraznil, že zisťovanie skutkového stavu v rámci výkonu inšpekcie práce bolo vykonané štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Podanie informácií kontrolovanými fyzickými osobami realizované formou zápisníc o podaní informácie bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Otázky, ktoré boli inšpektormi práce v rámci zisťovania skutkového stavu kladené kontrolovaným fyzickým osobám boli štandardné, pričom kontrolované fyzické osoby ako subjekty s plnou právnou subjektivitou boli v rámci podania informácie do zápisnice riadne zákonným spôsobom poučené o ich právach a povinnostiach, ktoré v konečnom dôsledku opatrili aj svojimi vlastnoručnými podpismi. Uvedené hodnoverne potvrdzujú i samotné zápisnice obsiahnuté v predloženom žurnalizovanom spise. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 01. 03. 2018.
16. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
17. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 23. 11. 2016 a 04. 01. 2017 bola na pracovisku žalobcu na stavbe Kováčová - Rezidencie - inžinierske siete vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, o výsledku ktorej bol dňa 04. 01. 2017 pod č. IKO-3-3-1.2/P-B28-17 vyhotovený protokol. Z citovaného protokolu vyplýva, že dňa 23. 11. 2016 o 09:45 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa uvedenom pracovisku kontrolovaného subjektu, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu U. F., P. X., P. F. a P. Š., s ktorými žalobca nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tým porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2, v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Činnosť uvedených osôb spočívala v pokladaní zámkovej dlažby na uvedenej stavbe.
18. K citovanému protokolu, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na jeho prerokovanie dňa 30. 01. 2017 doručený dňa 09. 01. 2017, sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. 01. 2017, v ktorom uviedol, že nemá vedomosti o tom, že inšpekcia práce bolo vykonaná aj dňa 04. 01. 2017. Namietal, že k protokolu nebol pripojený ani jeden z dokladov, z ktorých inšpektorát práce vychádzal pri posudzovaní predmetnej veci. Nesúhlasil so záverom, že sa dopustil nelegálneho zamestnávania, pretože z vyjadrenia jeho konateľa pri výkone kontroly jednoznačne vyplýva, že uvedené osoby pred stavenisko iba priviezol, avšak výslovne im zakázal na pracovisko vstupovať a urobil tak po ceste do Sociálnej poisťovne, kde ich mal prihlásiť. Vzhľadom na telefonát od jeho zamestnanca sa musel vrátiť a prihlásenie realizoval až na nasledujúci deň. Poukázal tiež na to, že ani jedna z dotazovaných osôb do zápisnice o podaní informácie o dôvode jej prítomnosti na pracovisku neuviedla, že so žalobcom nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah, práve naopak, P. F. uviedol, že sa s konateľom žalobcu dohodol na zmluve, t. j. pracovnej zmluve. Všetci ostatí zhodne uviedli, že na výkone práce sa dohodli s konateľom žalobcu, čo podľa jeho názoru nasvedčuje tomu, že žalobca nemal nikdy v úmysle nelegálne zamestnávať. Naopak, uvedené svedčí o tom, že žalobca sa s menovanými osobami ústne dohodol na pracovnej zmluve ešte pred samotným výkonom práce. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nezakladá jej neplatnosť, pretože výslovne nevyplýva
z § 42 Zákonníka práce s tým, že tieto ustanovenia sa identicky uplatňujú i na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyvodil, že pracovný pomer bol v danom prípade uzatvorený na základe ústnej pracovnej zmluvy. Namietal tiež nenaplnenie jedného zo znakov závislej práce - dlhodobosti, resp. sústavnosti, pretože všetky uvedené osoby vykonávali prácu na stavenisku prvý deň a tieto boli do registra Sociálnej poisťovne prihlásené ešte 23. 11. 2016.
19. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu bol dňa 25. 01. 2017 vypracovaný Dodatok č. 1 k tomuto protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektor práce posúdil vyjadrenie konateľa žalobcu pri výkone inšpekcie práce a s prihliadnutím na vyjadrenia ďalších osôb posúdil toto vyjadrenie ako účelovú obranu so zdôraznením objektívnej zodpovednosti za predmetný správny delikt. Nestotožnil sa ani s výkladom obsahu zápisníc o podaní informácie, prezentovaným žalobcom a podľa jeho názoru záver žalobcu, že P. F. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, resp. dohodu z ich obsahu nemožno vyvodiť. Rovnako sa nestotožnil s názorom žalobcu v súvislosti posudzovaním platnosti resp. neplatnosti pracovnej zmluvy z hľadiska jej formy, čo sa podľa jeho názoru vzťahuje aj na dohody o prácach, vykonávaných mimo pracovného a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na ustanovenie § 228a ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne, pretože inak je neplatná. Podľa jeho názoru začiatok pracovného času bol stanovený dovozom uvedených osôb na pracovisko. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojich záveroch, obsiahnutých v protokole o výsledku inšpekcie práce.
20. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s P. X. dňa 23. 11. 2016 vyplýva, že na stavbe príjazdovej cesty vykonáva práce spojené s pokládkou zámkovej dlažby, robí pre žalobcu, na práci sa dohodol s D.E. P., konateľom, dnes (23. 11. 2016) tu robí od 07:30 hod, ráno ho priviezol pán D.Š. P. autom, po robote príde pre neho, bol poučený o BOZP zo strany zamestnávateľa - žalobcu, pracovné nástroje, ktoré používa, sú firemné.
21. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s P. F. dňa 23. 11. 2016 vyplýva, že na pracovisku Kováčová - Rezidencia robí pomocného robotníka - pokládku dlažby- špárovanie, v uvedený deň tu pracuje od cca 07:30 hod., na tejto práci sa dohodol s p. D. P. - Stavmlyn, s.r.o., dohodol sa s ním, že mu dá zmluvu.
22. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s P. Š. dňa 23. 11. 2016 vyplýva, že na pracovisku Kováčová - Rezidencia robí pomocného robotníka, kladie dlažbu, v uvedený deň je tam od cca 07:30 hod., na tejto práci sa dohodol s p. D. P. - Stavmlyn, on ho tam doniesol a dal mu aj zateplenú bundu - reflexnú a povedal mu, čo tam má dnes robiť.
23. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s U. F. dňa 23. 11. 2016 vyplýva, že na stavbe Kováčová, Rezidencia - Inžinierske siete robí pokládku zámkovej dlažby, v uvedený deň tu pracuje od cca 07:30 hod., robí pre žalobcu, na práci sa dohodol s D. P., majiteľom, ráno ho priviezol autom a po robote príde pre neho, on mu povedal, čo tam má robiť, pracovné nástroje (kladivo, žehlička) sú spoločnosti žalobcu.
24. Konateľ žalobcu Lukáš Mlynárik do zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom spísanej dňa 23. 11. 2016 uviedol, že na stavbe Kováčová, Rezidencia - Inžinierske siete vykonáva pokládku zámkovej dlažby prostredníctvom objednávky, na tejto stavbe robia pre jeho spoločnosť zamestnanci, menovite U. F., U. F., P. X., P. F. a P. Š., robia tam dnes prvý deň cca od 07:30 hod. On ich priviezol pred stavenisko, dal im jasný pokyn nevstupovať na pracovisko, nakoľko nemali uzatvorené žiadne zmluvy so zamestnávateľom. Boli ním poučení o BOZP pri práci na stavenisku, pracovné nástroje, ktoré používajú pri práci patria jeho spoločnosti, sú vybavení ochrannými pracovnými pomôckami (bundy, monterky a obuv). S P. X., P. F., P. Š.S. a U. F. nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, chcel ich dnes ráno prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne osobne v Žiari nad Hronom, nakoľko jeho ekonómka dňa 22. 11. 2016 večer nemala čas a kázala mu, aby ich išiel osobne prihlásiť, že ona má na to zákonom stanovenú lehotu 3 pracovných dní na elektronické prihlásenie. Z časovej tiesne tam ešte nestihol ísť.
25. Súčasťou administratívneho spisu sú aj dohody o pracovnej činnosti uzatvorené dňa 21. 11. 2016 podľa § 228a Zákonníka práce medzi zamestnávateľom - žalobcom a zamestnancami P. X., P. F., P. Š. a U. F., z obsahu ktorých zhodne vyplýva, že všetci menovaní na ich základe majú vykonávať činnosť
pomocného stavebného robotníka, s dohodnutým pracovným časom v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne, odmenou 2,75 eur za hodinu, pričom tieto boli uzavreté na dobu určitú do 31. 12. 2016.
26. P. F., P. X. aj P. Š. boli podľa predložených registračných listov - prihlášok do registra Sociálnej poisťovne žalobcom prihlásení dňa 23. 11. 2016 o 12:20 hod.
27. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za predmetný správny delikt listom zo dňa 24. 02. 2017, ktorý mu bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu ich zisťovania, na predloženie, resp. doplnenie dôkazov doručený dňa 13. 02. 2017.
28. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 03. 2017 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca odkázal na obsah svojho vyjadrenia k protokolu o výsledku inšpekcie práce. Nestotožnil sa so záverom inšpektora práce, že konateľ žalobcu vysvetlil jednotlivým osobám, čo majú robiť, pretože táto informácia nevyplýva zo žiadnej zo zápisníc, pretože vyjadrenia v nich sú nekonkrétne. Opakovane zdôraznil, že nemal úmysel nelegálne zamestnávať, čo vyplýva z vyjadrení najmä p. F., ktorý sa s konateľom žalobcu dohodol na zmluvnom vzťahu bližšie nekonkretizovanom. Navyše žalobca dodatočne predložil v rámci šetrenia inšpektorátu dohody o pracovnej činnosti, uzavreté s menovanými osobami, ktoré v čase výkonu inšpekcie nemal pri sebe, keďže uvedené pracovisko je od sídla firmy vzdialené 30 km, pričom zo žiadnej z výpovedí týchto osôb nevyplýva, žeby pracovali bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu so zamestnávateľom. Zotrval na svojej argumentácii v súvislosti s naplnením definičných znakov závislej práce pokiaľ ide o znak dlhodobosti, resp. sústavnosti vykonávanej práce. Namietal tiež porušenie § 3 ods. 3, ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v nadväznosti na nesprávnu interpretáciu vyjadrení jednotlivých osôb a nesprávny postup pri vyhotovovaní zápisníc o podaní informácie týmito o dôvode ich prítomnosti na pracovisku.
29. Následne bolo Inšpektorátom práce Košice dňa 03. 04. 2017 pod č. 31/16/O vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8 000 eur za spáchanie predmetného správneho deliktu tak, ako bol už vyššie špecifikovaný. Správny orgán prvého stupňa reagujúc na námietky žalobcu, vznesené v priebehu administratívneho konania poukázal na to, že výkon inšpekcie práce nemožno zúžiť iba na samotný výkon na mieste, preto bol uvedený ako deň vykonania inšpekcie aj deň spracovania protokolu na inšpektoráte práce. Vyhodnotiac vykonané dôkazy dospel k záveru, že výpoveď D. P. je v súlade s výpoveďami zamestnancov, ktoré považoval za dôveryhodné, pretože títo vypovedali oddelene a i napriek tomu na kladené otázky odpovedali zhodne. Zdôraznil, že sám zamestnávateľ uviedol, že so zamestnancami nemá zatiaľ uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Aby vznikol faktický pracovný pomer, musel by byť v súlade so skutočnou vôľou konajúcich strán. Ako však vyplýva z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré predložil zamestnávateľ, vôľou účastníkov zmluvného vzťahu bolo založiť taký pracovnoprávny vzťah, kde je písomná forma predpísaná. Vychádzajúc z jednoznačnej výpovede zamestnávateľa na mieste kontroly mal správny orgán za to, že zamestnávateľ dohody vyhotovil a menované osoby do registra Sociálnej poisťovne prihlásil až po vykonanej kontrole. V súvislosti s vyhotovovaním sporných zápisníc uviedol, že je bežnou praxou, že výpoveď spisuje inšpektor práce, čo je v zápisniciach aj uvedené. Osoba, ktorá podáva informáciu zápisnicu len podpisuje. Správny orgán prvého stupňa zastáva názor, že práca, ktorú menované osoby vykonávali mala charakter závislej práce, pretože činnosť vymedzená v predložených dohodách - pomocný stavebný pracovník je jednoznačne činnosťou, ktorá sa dá vykonávať iba podľa pokynov. Prácu podľa pokynov nemožno vykladať tak, že ide o priame pokyny pri práci, ale práca podľa pokynov znamená, že zamestnávateľ určí, čo a v akom rozsahu je potrebné urobiť. Prácu na konkrétnom pracovisku, jej postup, si už zamestnanec určuje sám. Je jasné, že pokládku dlažby nemohli bez takýchto pokynov zamestnanci realizovať. Títo pracovali s pracovnými nástrojmi zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahov s objednávateľom prác. Určil im čas, kedy sa má práca vykonať, priviezol ich na pracovisko. Z uvedeného vyplýva vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Osobným výkonom práce je, že zamestnanec prácu vykonáva sám. O výkon závislej práce pre zamestnávateľa pôjde aj vtedy, ak je výsledok výkonu práce priamo určený tretej osobe a za výsledok práce nesie právnu zodpovednosť zamestnávateľ, čiže práca sa realizuje v mene zamestnávateľa. Pracovisko bolo pracoviskom účastníka konania, navyše štyri nelegálne zamestnávané osoby pracovali s dvomi ďalšími zamestnancami účastníka konania. V definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. O sústavnosti nemožno hovoriť v súvislosti s konkrétnym dňom, pretože v takom prípade by v prvý
deň výkonu práce - podľa výkladu účastníka konania - nikdy nemohlo ísť o nelegálne zamestnávanie. Z dohôd o pracovnej činnosti vyplýva, že pracovnoprávny vzťah bol dohodnutý od 21. 11. 2016 do 31. 12. 2016, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby bolo možné hovoriť o jednorazovej výpomoci. K otázke miestnej príslušnosti správny orgán prvého stupňa uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná a správne konanie je vedené na základe poverenia, vydaného v súlade so Zákonom o inšpekcii práce. Správny orgán nepovažoval za potrebné zvolať v danej veci ústne pojednávanie, jeho konanie nenavrhol ani účastník konania. Na základe uvedených skutočností rozhodol správny orgán o uložení pokuty vo výške 8 000 eur. Pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval kritériá, vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a v tejto súvislosti uviedol, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patri k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Preto správny orgán považoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinnosti. Za skutočnosti, svedčiace v prospech účastníka konania považoval krátkosť trvania protiprávneho stavu, že ide o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako aj to, že tento nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. S prihliadnutím na uvedené uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa jeho názoru splní ako preventívny, tak represívny účel. Vzhľadom na vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb sa správny orgán domnieval, že nie je možné uložiť pokutu v minimálnej možnej výške. Konštatoval, že uloženie pokuty za uvedený správny delikt je obligatórne a uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania a aby ho motivoval k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti.
30. O odvolaní žalobcu zo dňa 25. 04. 2017 podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
31. Žalobca sa na pojednávanie dňa 25. 11. 2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto správny súd postupoval v súlade s § 114 SSP a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.
32. Zástupkyňa žalovaného v celom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení aj na duplike, ktoré boli súdu doručené a v ich zmysle, s poukazom na skutkové aj právne dôvody preskúmavaného rozhodnutia, navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
33. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
34. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
35. Podľa § 228a ods. 2 prvá veta citovaného zákona dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
36. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
39. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.
40. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
41. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
42. Podľa 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
43. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
44. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
45. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
46. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
47. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
48. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
49. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
50. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.
51. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 23. 11. 2016 o 09:45 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb U. F., P. X., P. F. a P. Š., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali práce pri pokladaní zámkovej dlažby na stavbe Kováčová - Rezidencie - Inžinierske siete a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z. t. j. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísanými v uvedený deň s menovanými osobami i zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že tieto osoby vykonávali nimi špecifikovanú prácu v uvedený deň už od 07:30 hod., t. j. aj v čase inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy, uzavretej v zmysle Zákonníka práce (body 20 - 24 odôvodnenia rozsudku).
52. Námietku žalobcu, že zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože nie sú autentickým prepisom výpovedí vypočúvaných osôb s poukazom na rovnaké formulácie v nich použité, čo nasvedčuje účelovosti viet naformulovaných inšpektormi práce, považoval správny súd za neopodstatnenú. Zápisnice zo dňa 23. 11. 2017 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísané v uvedený deň s menovanými osobami, boli vyhotovené v zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedené osoby boli dotazované a požiadané o vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku, pričom aj napriek tomu, že v nich nie sú uvedené ich vyjadrenia v priamej reči, t. j. že v nich nie je zaznamenaný obsah ich autentickej výpovede, z týchto zápisníc jednoznačne vyplýva obsah ich komunikácie s inšpektormi práce a vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku. Tieto osoby mali možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice pred jej podpísaním a v prípade akýchkoľvek námietok, resp. výhrad, mali možnosť tieto uplatniť. V danom prípade bola vierohodnosť obsahu týchto zápisníc overená ich vlastnoručnými podpismi bez akýchkoľvek pripomienok. Súčasťou obsahu týchto zápisníc je aj zákonné poučenie, ktoré bolo na znak porozumenia jeho obsahu a potvrdenia obsahu zápisnice uvedenými osobami podpísané. Výpoveď spisuje inšpektor práce a nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, ak vypočúvaným osobám kladie otázky, ktoré sú vzhľadom na zameranie inšpekcie práce štandardné a ktoré bežne kladú všetci inšpektori za účelom zistenia, či zamestnávateľmi sú dodržiavané povinnosti, vyplývajúce im z platnej právnej úpravy (podľa zamerania inšpekcie práce). V tejto súvislosti správny súd zhodne so žalovaným upriamuje pozornosť na znenie ustanovení § 12 ods. l písm. c) a § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorých je inšpektorát práce oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb a ich zamestnancov vyjadrenia, ktoré sú jedným z podkladov pre záver z vykonanej inšpekcie práce a zároveň fyzické osoby a kontrolovaný subjekt sú na požiadanie inšpektorátu alebo inšpektora práce povinné informácie potrebné na výkon inšpekcie práce poskytnúť. Obsah týchto vyjadrení, obsiahnutých v jednotlivých zápisniciach korešponduje nakoniec s vyjadrením samého konateľa žalobcu v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom spísanej dňa 23. 11. 2016, t. j. v čase výkonu inšpekcie. Zanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že výkon inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a nevzťahuje sa naň právny režim Správneho poriadku.
53. V danom prípade nebolo možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti s preukázaním naplnenia atribútov závislej práce z
hľadiska konkrétnych pokynov, ktoré mali byť poskytnuté konateľom zamestnávateľa jednotlivým osobám (vzťah nadriadenosti a podriadenosti), resp. sústavnosti vykonávania práce, pretože práce, vykonávané uvedenými osobami, ako to vyplýva aj z ich prvotných vyjadrení a tiež z ďalších zistení inšpektorátu práce, vykazujú všetky atribúty závislej práce tak, ako to stručne ale výstižne odôvodnil správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí (bod 29 odôvodnenia rozsudku), s ktorým sa stotožnil aj odvolací správny orgán a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje aj správny súd. Podľa Zákonníka práce v znení účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu závislou prácou bola práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
54. Pokiaľ ide o žalobcom v priebehu inšpekcie práce dodatočne predložené dohody o pracovnej činnosti, uzavreté s menovanými zamestnancami, tieto boli podľa názoru správneho súdu antidatované (deň uzavretia zmluvy 21. 11. 2016) a predložené spolu s prihláškami do registra Sociálnej poisťovne účelovo, pretože keby k ich uzatvoreniu došlo v deň v nich uvedený, konateľ žalobcu by nemal dôvod pri inšpekcii práce uviesť, že s uvedenými osobami nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, pretože o ich uzavretí by ako konateľ spoločnosti musel mať vedomosti. Z citovaných prihlášok zároveň jednoznačne vyplýva, že tieto boli do Sociálnej poisťovne doručené až po vykonaní inšpekcie práce. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za predmetný správny delikt je zodpovednosťou objektívnou, t. j. zamestnávateľ je zodpovedný za uvedený správny delikt už tým, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.
55. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom (výsluchom uvedených zamestnancov). Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu.
56. Podľa názoru správneho súdu v priebehu administratívneho nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobcom tvrdeným spôsobom, pretože predmetná inšpekcia práce bola vykonaná Inšpektorátom práce v Košiciach na základe poverenia č. 62/2016 zo dňa 03. 11. 2016, udeleného mu generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce, t. j. plne v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého na základe takého poverenia môže inšpekciu práce vykonať inšpektorát práce aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia. Žalobca preto nebol týmto postupom diskriminovaný a zároveň boli zachované všetky jeho procesné práva, ktoré aj využil.
57. V danom prípade výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia a že išlo o porušenie týkajúce sa štyroch zamestnancov, v prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to, že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, toto porušenie trvalo krátky čas a že nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (5 000 - 200 000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.
58. Žalobcom predložené rozhodnutie Inšpektorátu práce v Žiline o uložení pokuty za rovnaký správny delikt, spáchaný za obdobných podmienok nemožno považovať za dôkaz neprimeranosti uloženej sankcie, resp. porušenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Na jeho základe, bez dostatočnej znalosti príslušného administratívneho spisu a zistených skutkových okolností nie je možné posúdiť jednoznačnú správnosť záverov, z neho vyplývajúcich. Tak, ako to uviedol aj žalovaný, každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, pričom názor žalobcu v replike, že výška sankcie je zákonom predpokladaná, nemá oporu v citovanej právnej úprave.
59. Správny súd vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností nepovažoval za odôvodnenú aplikáciu ustanovenia § 198 SSP o sankčnej moderácii, keďže v konaní pred súdom nebolo potrebné doplniť dokazovanie a orgánmi verejnej správy uloženú sankciu považoval za povahe skutku primeranú. Žalobca svoj návrh na sankčnú moderáciu pokiaľ ide o ním tvrdený likvidačný charakter sankcie neodôvodnil a v priebehu konania o tom nepredložil žiadny dôkaz.
60. V danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.
61. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
62. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).