Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoCsp-92-2020.pdf
PDF · 124.78 KB
Case nature
Subarea
2CoCsp/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. Z., R.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ú. XXX, zastúpení Advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ & spol., Kováčska 32, Košice, IČO 17 072 760, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO 36 863 017, v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.10.2004, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.7.2020 č.k. 5Csp/207/2019-153
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 31.7.2020 č.k. 5Csp/207/2019-153 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.10.2014 zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo zmlúv o splátkovom úvere zo dňa 30.10.2014 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov špecifikovaných výrokom uznesenia, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Vyhovel tak návrhu žalobcov podanom do konania o určenie, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá stranami sporu 30.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Neodkladné opatrenie nariadil po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.1.2020 č.k. 5Csp/207/2019-53 (v poradí prvé uznesenie) bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.7.2020 sp.zn. 2CoCsp/57/2020. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia (odsek 27 až 29) odvolací súd konštatoval nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pretože opomenul posudzovať zmluvu o splátkovom úvere podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (OZ) ako zmluvu spotrebiteľskú, a tak neopodstatnene odmietol aplikáciu ustanovení o podmienkach zosplatnenia spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd poukázal tiež na rozpornosť skutkového tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali zosplatnenie dlhu, s tvrdeniami žalobcov, že dlh zo zmluvy bol zosplatnený, a s listinnými dôkazmi o zosplatnení dlhu, keď súd nevysvetlil, na akom vyhodnotení dôkazov toto svoje tvrdenie založil. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že nevenoval pozornosť vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu sporu, keď súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že predmetom konania vo veci samej bude posudzovanie platnosti záložnej zmluvy, čo nekorešpondovalo žalobe. V opätovnom konaní mal súd prvej inštancie vziať na zreteľ, že zmluva o splátkovom úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 OZ, na ktorú zmluvu sa aplikujú aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V prípade, ak by súd vychádzal z názoru, že žaloba vo veci samej je zjavne nedôvodná, ako tomu nasvedčovalo jeho uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd zdôraznil, že taký
názor musí aj presvedčivo odôvodniť. Odvolací súd v reakcii na námietky strán sporu nevylúčil procesnú prípustnosť žaloby, a nestotožnil sa s názorom žalobcov, že len samotná skutočnosť, že výkon záložného práva sa týka nehnuteľnosti, v ktorej uspokojujú svoje právo bývania, zakladá dôvod na obmedzenie práv žalovaného zo záložného práva.
3. V opätovnom konaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 30.10.2014 zmluvu o splátkovom úvere č. 5063682101, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver na bývanie 39.700 € s výslednou úrokovou sadzbou 3,79 % ročne na obdobie 5 rokov. Úver mali žalovaní vrátiť v 192. mesačných splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 311,32 € s dátumom splatnosti prvej splátky 15.12.2014 a konečnou splatnosťou 15.11.2030. Žalovaný listom z 21.6.2017 upozornil žalobcov, že sú k uvedenému dňu v omeškaní so splátkami vo výške 822,99 €, ktorý nedoplatok mali uhradiť do 29.6.2017. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ zo dňa 18.11.2019 súdu vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobcom výkon záložného práva podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na účely uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.10.2014 č. 5063682101, ktorá pohľadávka veriteľa sa podľa oznámenia stala splatnou v celom rozsahu dňa 13.9.2019. Splnenie záväzku žalobcov bolo zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov bližšie identifikovaných v záložnej zmluve zo dňa 30.10.2014 a zapísaných na LV č. XXX kat. územia Ú.. Z uvedeného listu vlastníctva z časti „B“ súd zistil zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v prospech žalovaného na základe záložnej zmluvy V 907/14, a z časti „C“ ťarchy zistil zápis záložného práva pre žalovaného na základe zmluvy č. 5063682101 pod V 907/2014, ako aj zápis exekučného záložného práva dňa 11.10.2017 exekútorom JUDr. Sidorjakom vo veci EX 1264/2007 v prospech Profidebt Slovakia s.r.o v likvidácii. Po citácii § 324, § 325, § 326, § 329 Civilného sporového poriadku (CSP) a konštatovaní všeobecných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrhu žalobcov vyhovel.
4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na závery odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, no tieto interpretoval spôsobom nezodpovedajúcim ich zmyslu, založiac svoje rozhodnutie na úvahách, ktoré zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nemožno vyvodiť. Súd prvej inštancie dôvody pre vyhovenie návrhu formuloval tak, že „podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o spotrebiteľský úver s poukazom na § 52 ods. 1,2 OZ, žalobcovia potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnili tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli so žalovanou je neplatná, lebo odporuje zákonu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy, nakoľko samotná úverová zmluva, ako aj zmluva o zriadení záložného práva neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho prieskumu z dôvodu, že spotrebiteľ zmluvné podmienky sám nedokáže vyhodnotiť. Realizácia záložnej zmluvy je preto v rozpore s právnym poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok“. Ďalej súd konštatoval, že „tieto skutočnosti podľa názoru súdu osvedčili právo žalobcov napriek tomu, že ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej, keď námietky žalovanej, ktorá poukazuje na platnosť úverovej zmluvy aj záložnej zmluvy nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu, pretože otázka platnosti úverovej zmluvy aj záložnej zmluvy budú predmetom konania vo veci samej“.
5. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval s odôvodnením, že o týchto rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. Žalovaný uviedol, že v návrhu žalobcov absentujú v zmysle § 326 ods. 1 CSP konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, teda skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Namietal tiež zákonnosť rozsahu, v ktorom mu boli jeho práva obmedzené, lebo výkon záložného práva bol súdom zakázaný bez akejkoľvek limitácie, bez oprávnenia na vymoženie akejkoľvek dlžnej sumy, ako keby žalovanému vôbec nesvedčilo žiadne oprávnenie na realizáciu zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti s nesplnením dlhu žalobcov, aj
keď zákonnou podmienkou pre oprávnenie začať výkon záložného práva v zmysle § 151j ods. 1 OZ je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky. Ide o kogentne preferovaný spôsob výkonu záložného práva aj podľa § 53 ods. 10 OZ, podľa ktorého ustanovenia, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva sa môže uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Žalobcovia netvrdili ani neosvedčili, aby došlo k zániku ich záložného práva uspokojením pohľadávky a nepredložili doklady spochybňujúce oprávnenie žalobcu na výkon záložného práva, preto napadnuté rozhodnutie súdu vystupuje v tomto kontexte ako rozhodnutie contra legem. Z obsahu žaloby navyše vyplýva, že žalobcovia spochybňujú iba časť svojho úverového záväzku, preto aj prípadné obmedzenie práv žalovaného by malo odrážať rozsah spornej sumy. Avšak ani vo vzťahu k časti nároku, ktorí žalobcovia popierajú, neoznačili žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnili neodkladnosť právnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobcovia nepreukázali splnenie základnej normatívnej podmienky vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorej dražba nehnuteľných vecí je vylúčená v prípade, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €. Na nepravdivých tvrdeniach sa zakladá aj obrana žalobcov, že im nebola doručená výzva na predčasné zosplatnenie úveru a neboli dodržané podmienky vyžadované § 53 ods. 9 OZ, pretože skutočnosti o doručovaní upovedomenia žalovaných o ich omeškaní s úhradou záväzku o možnosti zosplatnenia dlhu, ako aj úkon zosplatnenia záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere žalovaný preukázal kópiou doručeniek o prevzatí týchto listín žalobcami. Žalobca odôvodnil nenaplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrením aj tým, že konanie podľa zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. upravuje silné a účinné garancie pre zvrátenie dražobného procesu, keď je možné sa domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak boli porušené nejaké ustanovenia zákona, či sa spochybňuje platnosť zmluvy, a zákon zakladá tiež zodpovednosť záložného veriteľa za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva navrhuje. Poukázal na to, že právna úprava negarantuje subjektívne právo na zotrvanie v obydlí, a ani neukladá povinnosť zdržať sa zákonom predvídaného výkonu záložného práva na takú nehnuteľnosť za predpokladu, že bude vykonávané v súlade so zákonom. Pokiaľ náprava prípadných pochybení existuje v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu, a to vo forme žaloby o neplatnosť dražby, eventuálne v rámci zodpovednostných vzťahov pri porušení konkrétnych právnych povinností záložného veriteľa, práva žalobcov nie sú ohrozené nezvratným spôsobom, preto nie sú odkázaní ani na neodkladné opatrenie ako jediný prostriedok ochrany ich právnych záujmov. Žalobcovia neosvedčili, aby im dotknuté nehnuteľnosti slúžili na bývanie, a právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo aj na nehnuteľnosť, v ktorej účastník zmluvy uspokojuje svoje právo bývania. Nejedná sa ani o svojvoľný jednostranný zásah do vlastníckeho práva žalobcov, keďže voľba majetkových hodnôt, ktoré budú predmetom zálohu, bola voľbou žalobcov, a k uplatneniu záložného práva došlo pre porušenie povinností žalobcov včas uhrádzať svoj peňažný záväzok vyplývajúci z riadne uzavretej zmluvy. Nariadené neodkladné opatrenie za takýchto okolností predstavuje len opätovné zvýhodnenie a uprednostnenie toho subjektu, ktorý koná protiprávne, oproti subjektu, ktorý sa zákonom predpokladaných spôsobom domáha svojho práva.
8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného hodnotili rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne uvádzajúc, že súd prvej inštancie bol viazaný aj právnym názorom odvolacieho súdu. Zopakovali všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia dôvodiac, že listinnými dôkazmi preukázali začatie výkonu záložného práva, čo znamená, že im hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na ich oprávnených záujmoch, keďže dotknutú nehnuteľnosť využívajú na bývanie, a neodkladné opatrenie je jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany ich práv. Zastávali názor, že opodstatnenosť neodkladnej úpravy právnych pomerov strán vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a noriem únijového práva na ochranu spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ judikoval rozpor právnej úpravy s právom únie, ak umožňuje vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok bez posúdenia veci sudcom. Za takýto prostriedok obchádzania a porušovania práv spotrebiteľov boli považované aj dobrovoľné dražby. Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil potrebu venovať pozornosť okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, keď strata obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale uviesť celú jeho rodinu do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jeden z najzávažnejších zásahov a každému, komu taký vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť na súdne preskúmanie primeranosť takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti zopakovali, že žalovaný nepredložil oznámenie o predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru. Navrhovali, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne potvrdené.
9. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Žalovaným namietané odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho ustálenia skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotil aj splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. Súd prvej inštancie rezignoval na svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP týkajúce sa náležitosti riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď preskúmavané uznesenie je založené na dezinterpretácii vyjadrení strán sporu, odvolacieho súdu, a na takých zisteniach, ktoré sú v rozpore s obsahom súdneho spisu, či argumentáciou sporových strán. Odôvodnenie rozhodnutia spočíva v skopírovaní textu pôvodného zrušeného uznesenia, a v poslednom odseku na strane 8, súd prvej inštancie formuloval svoje úvahy, na ktorých založil rozhodnutie o vyhovení návrhu takým spôsobom, ktorý sa prieči povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomite, a je v rozpore so zásadou presvedčivosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí.
15. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie odvoláva na právny názor odvolacieho súdu, že „nárok žalobcov vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je podľa tvrdení žalobcov neplatná a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, lebo úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva neboli predmetom posúdenia súdom“, žiadny takýto názor odvolacieho súdu v konaní vyslovený nebol, a ani nevyplýva z jeho uznesenia zo dňa 2.7.2020 sp.zn. 2CoCsp/57/2020, ktorým bolo zrušené predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie. Ako na to už odvolací súd poukázal v odseku dva tohto rozhodnutia, vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval (odsek 27), že pokiaľ sa aj zmluva o splátkovom úvere uzavretá stranami sporu dňa 30.10.2014 nespravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, vzhľadom na postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 OZ a vzťahujú sa na ňu teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o podmienkach zosplatnenia záväzku podľa § 53 ods. 9 OZ, aj ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (odsek 29 ). Odvolací súd tiež uviedol, že je potrebné venovať pozornosť vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu sporu, ktorý sa podľa obsahu žaloby netýka záložnej zmluvy (odsek 27, 28). V rozpore s uvedeným, súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere je zmluvou obsahujúcou
neprijateľné zmluvné podmienky. Tento svoj názor nijako bližšie neozrejmil. Sám súd prvej inštancie neprejavil ani len snahu vysporiadať sa s vlastným tvrdením a uviesť, čo hodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, alebo existenciu akých neprijateľných podmienok tvrdili žalobcovia, a ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní môže vychádzať.
23. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
24. Podľa obsahu návrhu, žalobcovia neodkladné opatrenie žiadali v situácii, keď dňa 18.11.2019 im žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva, podľa ktorého oznámenia sa pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.10.2014 mala stať splatnou 13.9.2019. Tvrdili, že výkon záložného práva je predčasný, lebo im nebola doručená písomná výzva na predčasné zosplatnenie úveru, preto
nepovažovali za splnené podmienky vyžadované § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (OZ) a mali pochybnosti aj o nároku veriteľa na úroky z úverovej zmluvy, lebo veriteľ porušil povinnosť náležite preskúmať ich bonitu ako spotrebiteľov podľa § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie (zákon č. 90/16 Z.z.), čo indikovalo nerovnováhu vo vzájomnom postavení strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Uviedli, že aj keď uvedené ustanovenie nebolo v čase uzavretia zmluvy platné, k spochybneniu práva veriteľa je možné dospieť aj aplikáciou § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, ani byť v rozpore s dobrými mravmi. Zastávali názor, že v danom prípade žalovaný, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, porušil povinnosť odbornej starostlivosti skúmať ich majetkové pomery, čím zvýšil ich zadĺženosť, ktoré konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom. V dôsledku toho, že žalovaný neskúmal ich majetkové pomery, nebol oprávnený zosplatniť celý úver, ako toto obmedzenie pre veriteľa upravuje § 15 ods. 2 zákona č. 90/16 Z.z.. Ak v konaní vo veci samej bude preukázané, že žalobcovi nevzniká nárok na úroky, budú povinní vrátiť žalovanému len istinu. Naliehavosť na neodkladnej úprave právnych pomerov odôvodnili tým, že výkon záložného práva ohrozuje ich vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré im slúži na bývanie.
25. Je nesporné, že zmluva o splátkovom úvere na bývanie, obsahom ktorej je záväzok žalobcov na vrátenie sumy 39.700 € s úrokmi z úveru 3,79% ročne bola uzavretá 30.10.2014, teda pred účinnosťou zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Zákon č. 90/2016 Z.z. nadobudol účinnosť až 21.3.2016, a podľa prechodných ustanovení § 28 ods. 1, 2 citovaného zákona, sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté pred 21.3.2016. Žalobcovia sa preto nemôžu domáhať ochrany práv tvrdením, že veriteľ porušil povinnosti vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá nebola v čase uzavretia zmluvy účinná, a ktorú ani podľa prechodných ustanovení nemožno na ich právne vzťahy aplikovať rešpektujúc zákaz retroaktivity právnej úpravy.
26. Zodpovednosť žalobcov za existenciu ich záväzku nemožno prenášať na veriteľa ani podľa všeobecných ustanovení § 3 OZ. Žalovaný vyhovel žiadosti žalobcov o poskytnutie finančných prostriedkov a uzavrel s nimi zmluvu o úvere, žalobcovia neoznačili žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné toto konanie žalovaného považovať za rozporné s dobrými mravmi. Žalobcovia ani netvrdia ani nepreukazujú, aby ich žalovaný nútil vstúpiť do záväzkového vzťahu, alebo od nich žiadal nepravdivé či neúplné informácie týkajúce sa ich majetkovej a sociálnej situácie. Aj keď možno považovať za správny názor, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery bez riadneho posúdenia úverovej bonity dlžníka, súčasne nemožno neobmedzene, bez akýchkoľvek dopadov na dlžníka, prenášať na veriteľa zodpovednosť za uvádzanie pravdivých údajov o osobných pomeroch dlžníkov a za finančného hospodárenie dlžníka. V návrhu žalobcovia uvádzajú, že v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa v 2. rade dlhodobo nezamestnaná. Ak sa za takýchto okolností žalobcovia rozhodli využiť finančné služby žalovaného, mali primerane zvážiť sociálne a majetkové dopady tohto rozhodnutia na ich domáci rozpočet, a pokiaľ vychádzali z predpokladov, ktoré sa nenaplnili, niet žiadneho rozumného dôvodu, aby nimi vyvolané riziko majetkových strát znášal iný subjekt. V zmluve dohodnutú úrokovú sadzbu po zľave na úrovni 3,79 % ročne nemožno považovať za neprijateľnú, či odporujúcu dobrým mravom. Žalobcovia neoznačili žiadne také konanie žalovaného, z ktorého by malo vyplývať, že zámerne, či z nedbanlivosti zavinil vznik ich nepriaznivej sociálnej situácie, za ktorú by mal niesť zodpovednosť, a ktoré konanie, či opomenutie, by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k zániku jeho práva na plnenie úrokov z úveru, a osvedčovalo dôvodnosť ochrany práv žalobcov neodkladným opatrením.
27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.), zmluva o splátkovom úvere sa nepovažovala za spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, pretože jej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov na bývanie s dobou splatnosti záväzku na obdobie dlhšie ako 10 rokov do 15.11.2030, a záväzok bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Obsahom práv a povinnosti zodpovedá zmluve o úvere podľa § 497 a nas. Obchodného zákonníka, no súčasne platí, že typovo ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 OZ, podľa ktorého ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to bez ohľadu na právnu formu zmluvy. Zohľadňujúc uvedené, právne pomery strán sporu sa spravujú aj ustanoveniami OZ o spotrebiteľských zmluvách.
28. Nebolo sporné, že žalobcovia porušili svoj záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere a neplnili dohodnuté mesačné splátky úveru 311,32 € riadne a včas, preto žalovaný v súlade s dohodou strán v obchodných podmienkach vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru v neuhradenom zostatku 33858,13 € ku dňu 13. 9. 2019. K predčasnému zosplatneniu dlhu žalovaný pristúpil v súlade s podmienkami vymedzenými v ustanoveniach § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. Podľa obsahu listín nachádzajúcich sa v súdnom spise (čl. 88 až 91 spisu), žalovaný listom zo 6.5.2019 doručeného žalobcom dňa 13.5.2019, upovedomil žalobcov o omeškaní so zaplatením splátok v celkovej výške 1.354,26 €, ktoré mali uhradiť v lehote do 15 dní, a upozornil ich, že inak pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky a realizácii výkonu záložného práva. Následne listinou zo dňa 14.9.2019 uplatnil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorá listina bola doručená žalovaným 19.9.2019, ku ktorému dňu nastali účinky zosplatnenia dlhu. Z uvedeného plynie, že žalovaný dlh zosplatnil až potom, čo omeškanie žalobcov s plnením splátky presiahlo tri mesiace, a žalobcovia boli v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vyhlásením predčasnej splatnosti upozornení na možnosť využitia tohto práva veriteľa. Prevzatie písomnosti žalobcami na adrese bydliska je osvedčené obsahom doručenky potvrdenej podpisom. K výkonu záložného práva žalovaný pristúpil až po zosplatnení záväzku z úveru. Pohľadávka ku dňu 13.9.2019 predstavovala 33.858 €. Oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ zo dňa 18.11.2019 žalovaný oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. Výkon záložného práva realizoval postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na základe dohody o jeho zriadení k zmluve o splátkovom úvere č. 506368210 zo dňa 30.10.2014, uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložnými dlžníkmi. Takýto spôsob výkonu záložného práva predpokladá aj § 53 ods. 10 OZ týkajúci sa spotrebiteľských zmlúv.
30. Právna úprava nijako neobmedzuje možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi zmluvy na bývanie, ktorá skutočnosť bola žalobcom zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy. K otázke ústavnosti a súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách s úpravou unijného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vyjadril Súdny dvor EÚ vo veci C- 34/13 a Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 23/14. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že postup veriteľa, ktorý uspokojuje svoj nárok cestou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore so zásadami práva EÚ na ochranu spotrebiteľa, pokiaľ spotrebiteľ má možnosť dovolávať sa ochrany svojich práv. Takéto práva spotrebiteľovi vyplývajú napr. z konania o neodkladnom opatrení, či konania o neplatnosť dražby (bod 61., 67 SDEÚ C-34/13). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom, a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie. Medze ústavnosti tohto konfliktu však musí zohľadniť všeobecný súd s prihliadnutím na osobitosti prejednávanej veci ( Pl.ÚS 23/14 str. 18-20 odôvodnenia).
31. Z vyššie uvedeného plynie, že realizácia výkonu dobrovoľnej dražby, ktorá je preskúmateľná v súdnom konaní (§ 21 zákona č. 527/2002 Z.z.), nemôže byť len na základe nekonkrétnych úvah označená za neprijateľnú, či ohrozujúcu práva žalobcov. Akékoľvek obmedzenia, ktoré by sa mohli vzťahovať na žalovaného ako záložného veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky výkonom záložného práva, musia vždy vyplývať z individuálnych okolností prípadu a nemôže sa jednať o paušalizovanie založené na všeobecných tvrdeniach, že ide o zásah do obydlia, a že si to vyžaduje záujem na ochrane práv spotrebiteľa. Jediným limitujúcim kritériom upraveným priamo zákonom, pre ktoré je vylúčené uspokojovanie pohľadávky veriteľa zo zálohu, ktorou je nehnuteľnosť, je výška pohľadávky neprevyšujúca na istine sumu 2.000 € (§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách). Výška pohľadávky žalovaného voči žalobcom ďaleko prevyšuje toto zákonom stanovené minimum.
32. Žalobcovia nespochybňujú, že ako dlžníci získali finančné prostriedky zo zmluvy o splátkovom úvere, že uzavreli zmluvu o zabezpečení splnenia tejto pohľadávky formou výkonu záložného práva na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a že svoj záväzok na vrátenie poskytnutého úveru neplnia. Žaloba, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a ani ďalšie písomné podania žalobcov neobsahujú žiadne také skutočností, ktoré by svedčili pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosť zmlúv, či
nezákonný zásah do ich práv, vyžadujúce si neodkladnú úpravu právnych pomerov strán. Žalobcovia na účely vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili, aby žalobcovi nepatrilo právo na výkon záložného práva a na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere, a ani nepreukázali existenciu naliehavosti na požadovanej úprave právnych pomerov strán sporu. Zásah do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je realizovaný v súlade so zákonom, na základe riadne uzavretej zmluvy, a z nimi podaného návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej platnosť. Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
33. Pretože uvedené rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, o náhrade trov konania neodkladného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci samej (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).