Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Csp-205-2017.pdf
PDF · 88.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45Csp/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom Mgr. Karolom Fiľom v spore žalobkyne: O. banka A., a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v J., I. č. XX, proti žalovanému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C., o zaplatenie 1 415,70 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1415,70 eur od 17.10.2017 do zaplatenia, najviac však vo výške 781,92 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Košice II spis. zn. 45Csp/205/2017 zo dňa 09.10.2019 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zaplatiť sumu 1 467,37 eur, zmluvné úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1 415,70 eur od 17.10.2017 do 14.10.2024 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 415,70 eur od 17.10.2017 do zaplatenia (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách tak, že žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 98% (III).
2. Na základe odvolania žalobkyne podľa jeho obsahu namietajúcom nesprávnosť výroku rozsudku vo vzťahu k jej nároku na zmluvné úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy predčasne zosplateného záväzku vo výške 1.415,70 eur a výroku o nároku na náhradu trov konania Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 1CoCsp/24/2020 zo dňa 03.06.2020 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1.415,70 eur od 17.10.2017 až do zaplatenia, vyhovujúci výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovaného na zaplatenie úrokov vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1.415,70 eur od 17.10.2017 do 14.10.2014 a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania a zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do doby skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, preto zaviazal žalovaného na ich zaplatenie do doby konečnej splatnosti úveru do 14.10.2024 nezohľadňujúc, že dlžník môže dlh zaplatiť už pred dňom 14. 10. 2024. Súd prvej inštancie teda rozhodol v rozpore s tým, ako predmet sporu vymedzil žalobca, keďže ten si v konaní uplatnil nárok na zmluvné úroky 12,9% ročne z neuhradenej istiny 1.415,70 € od 17.10.2017 do zaplatenia. Toto rozhodnutie súdu nad rámec žalobného návrhu, založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, a dôvody na čiastočné zrušenie vyhovujúceho výroku rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Ďalej uviedol, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nedošlo k platnej
dohode strán sporu o povinnosti dlžníka uhrádzať úroky z úveru aj po zosplatnení dlhu a to až do času vrátenia dlhu, bude súd vychádzať z názoru, že tento úrok patrí veriteľovi len do času splatnosti úveru, ktorá splatnosť sa viaže na predčasné zosplatnenie dlhu, nie na pôvodný termín konečnej splatnosti záväzku. Nemožno totiž v rozpore so zákonom a nad rámec žalobou požadovaného plnenia priznať žalobcovi právo na úroky do 14.10.2024, keď nie je zrejmé, či do uvedeného času žalovaný bude v postavení dlžníka, a zákonná úprava vylučuje, aby spotrebiteľ plnil úroky aj za dobu po vrátení finančných prostriedkov. Tak ako to uviedol aj žalobca v odvolaní, v prípade predčasného splatenia dlhu § 16 zákona o spotrebiteľských úveroch obmedzuje povinnosť dlžníka na platenie úrokov len do doby splatenia (vrátenia) dlhu. Výrok rozhodnutia súdu, ktorým zaviazal žalovaného na platenie zmluvných úrokov až do času 14.10.2024 je teda nielen výrokom ultra petit, ale aj rozhodnutím nezohľadňujúcim právnu úpravu spotrebiteľských úverov. V opätovnom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania predložil, či ktoré strany v priebehu ďalšieho sporu navrhnú, a zabezpečí tak pre svoje právne závery dostatočný skutkový základ, zohľadniac stanovisko odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Pri rozhodnutí vezme do úvahy mieru úspechu žalobcu v konaní v pomere k žalovanej istine, pretože úroky a úroky z omeškania predstavujú len príslušenstvo pohľadávky (istiny). Príslušenstvo pohľadávky nemá povahu samostatného predmetu sporu, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné pomeriavať prípadný úspech či neúspech sporových strán, a nejedná sa ani o situáciu, aby žalovaná istina bola len nepatrnej hodnoty v pomere k nárokovanému príslušenstvu.
4. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, vec opätovne prejednal, vykonal dokazovanie v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
- Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným prostredníctvom internetbankingu dňa 2.11.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - O. (ďalej len J.), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver X XXX eur s fixnou úrokovou sadzbou XX,X % ročne, za jednorazový poplatok splatný najneskôr do X.XX.XXXX vo výške XX eur. J. sa zaviazal poskytnutý úver spolu s poplatkom za poistenie schopnosti splácať v XX mesačných anuitných splátkach po XX,XX eur (výška splátky bez poistenia). O. dňom bol určený XX. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom platobný deň prvej splátky bol určený na XX.XX.XXXX. E. konečnej splatnosti úveru bol určený na XX.XX.XXXX. P. je vo výške XX,XX % a priemerná hodnota P. XX,XX %. R. čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť je X XXX,XX eur. J. si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver vo forme mesačných splátok neplnil, preto ho žalobkyňa U. upozornením zo dňa XX.X.XXXX vyzvala na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením na zosplatnenie úveru v prípade, že žalovaný do dňa XX.X.XXXX svoju povinnosť dodatočne nesplní. Z. na to, že žalovaný ani naďalej neplnil podmienky J., žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX, o čom žalovaného informovala listom v ktorom uviedla, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť jej celú zostávajúcu sumu úveru vo výške X XXX,XX eur plus XX eur za toto oznámenie, t.j. spolu X XXX,XX eur. J. podľa prehľadu splátok uhradil žalobkyni spolu XXX,XX eur, z toho na suma pripadajúca na úroky je XXX,XX eur. Z článku X v spojení s článkom X.X obchodných podmienok pre úvery občanom vyplýva dohoda strán o tom, že úroky má žalovaný platiť až do skutočného splatenia úveru.
X. Súd nárok posúdil podľa ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení zákona č. XXX/XXXX o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovení § 52 a nasl. U. zákonníka a ustanovenia § 497 U. zákonníka.
X. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Z ustanovení § 497 a § 502 ods. X U. zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z. z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. X vete prvej U. zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
X. Zo žiadneho ustanovenia U. zákonníka, U. zákonníka, či zákona č. XXX/XXXX Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru. U. zákonník, ani U. zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
X. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. O. prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
X. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. P. je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. T. povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
XX. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. V., ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. O. by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. V. úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V. teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
XX. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. C. spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. E. stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. X U. zákonníka.
XX. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.
XX. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dohoda strán o tom, že žalovaný má platiť úroky až do skutočného splatenia úveru je neplatná. J. súd v súlade s ustálenou judikatúrou G. súdu A. republiky (napr. rozhodnutie G. súdu A. republiky spis. zn. X R. 42/XXXX, XCdo XXX/XXXX) dospel k záveru že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. O. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške XX,X % ročne zo sumy XXXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, avšak tento úrok ohraničil k dnešnému dňu nesplatenou cenou peňazí, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho plnenia jeho povinností z uzavretej J., ktorú súd ustálil na sumu XXX,XX eur. A. totiž zistil, že cena peňazí, ktorú si strany dohodli v zmluve o úvere, predstavuje sumu XXX,XX eur ({ výška anuitnej splátky XX,XX eur x XX splátok} - XXXX,-eur = XXX,XX eur). J. však zistil, že žalovaný k dnešnému dňu z úrokov, teda z tejto dohodnutej ceny peňazí, zaplatil už XXX,XX eur. E. žalovaný k dnešnému dňu nezaplatil dohodnutú cenu peňazí v sume XXX,XX eur (XXX,XX eur - XXX,XX eur = XXX,XX eur). O. súd priznaný úrok vo výroku ohraničil maximálne sumou XXX,XX eur. Z. na to, že súd úrok priznal do zaplatenia, avšak tento úroku ohraničil maximálnou sumou, žalobu o zaplatenie úroku, ktorý by prevyšoval túto sumu zamietol.
XX. Súd zároveň poznamenáva, že sa svojím rozhodnutím odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu, a to z toho dôvodu, že po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodovacej praxe G. súdu A. republiky ohľadom posudzovania otázky priznávania úrokov v čase po zosplatnení úveru. A. teda rozhodol v súlade s právny názorom G. súdu A. republiky vyjadreným napr. v rozhodnutiach v spis. zn. X R. XX/XXXX a XCdo XXX/XXXX.
XX. Súd o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § X55 ods. X a ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporového poriadku („R.“), ust. XXX ods. X R. a ust. § X96 ods. 3 R.. V spore bola vo svojej podstate (okrem nepatrnej časti istiny a príslušenstva) žalobkyňa plne procesne úspešná. Na základe toho súd teda rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pre súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu XXX %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).