Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-75-2020.pdf
PDF · 100.78 KB
Case nature
Subarea
47Ek/75/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P.. P. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX F. Z. XX, práv. zast. JUDr. Miloslav Hricko, advokát so sídlom Ulica 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: AGRONOVA Liptov, s. r. o., so sídlom 032 23 Liptovská Sielnica 176, IČO: 36 408 085, práv. zast. NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, o vymoženie pohľadávky vo výške 33 590 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 373EX 241/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.01.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 33 590 Eur, na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica N 540/2018, Nz 49645/2018, NCRls 50359/2018, spísaná dňa 06.12.2018 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 08.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/75/2020, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 373EX 241/20. Ten následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 23.06.2020.
3. Dňa 07.07.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ten následne súdny exekútor doručil súdu dňa 16.07.2020.
4. Povinný sa Návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že obsahom Notárskej zápisnice je uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice, pričom oprávnený uskutočnil daný právny úkon v mene povinného, čím došlo ku konfliktu záujmov oprávneného a povinného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený podľa názoru povinného hrubo zneužil svoje postavenie člena štatutárneho orgánu, konal v rozpore s dobrou vierou spoločníkov. Oprávnený uviedol, že uznanie dlhu uskutočnené týmto spôsobom je absolútne neplatný právny úkon a súhlas s vykonateľnosťou ako materiálna požiadavka na exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nebol platne daný a aj existencia a výška dlhu, ktorú uznal oprávnený vo svoj prospech je sporná. Z uvedených dôvodov žiadal súd aby vyslovil záver, že exekučný titul obsahuje
záväzok, ktorý odporuje zákonu a súčasne je v rozpore s dobrými mravmi, a to až v tej miere, že právny úkon, ktorý smeroval ku kreovaniu tohto záväzku je absolútne neplatný a súhlas s vykonateľnosťou ako materiálna požiadavka na exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nebol platne daný, čo znamená, že nie sú naplnené materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a teda existujú závažné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Záverom uviedol, že uskutočnil kroky vedúce k zrušeniu Notárskej zápisnice deklaratórnym súdnym rozhodnutím a zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel v zmysle § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Povinný na podporu svojich tvrdení predložil súdu spolu s návrhom na zastavenie Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 XECdo 13/2016 zo dňa 7.2.2017, výpis z pohybu účtu o úhrade zábezpeky vymáhaného nároku vo výške 33547,44 Eur, žalobu o náhradu škody vo výške 60503,53 Eur, Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia povinného zo dňa 10.12.2018.
5. Súd v tomto bode konštatuje, že mu do dnešného dňa nebolo predložené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
12. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že časť nároku vyplývajúca z exekučného titulu - Notárska zápisnica N 540/2018, Nz 49645/2018, NCRls 50359/2018, spísaná dňa 06.12.2018 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave sa vymáhala aj v ďalšom exekučnom konaní pod sp.zn. 15Ek/1468/2019. Exekučný súd v danom konaní rozhodol uznesením 25.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2020. Predmetným uznesením súd exekúciu vedenú na podklade totožného exekučného titulu ako v tomto exekučnom konaní, z dôvodu existencie vád exekučného titulu, zastavil. Súd pri rozhodovaní o tomto návrhu na zastavenie exekúcie zohľadnil závery vyplývajúce z vyššie spomenutého uznesenia.
13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Súd poukazuje na to, že základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovení § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je pritom jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje jej vznik ako exekučného titulu. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, má za následok materiálnu vykonateľnosť tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti, uvedeného v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice. Súd ďalej skúma, či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Notárska zápisnica je tak exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré súd uviedol vyššie. Ak nie sú splnené všetky uvedené predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice (formálne aj materiálne), potom exekúcia vedená na podklade takejto notárskej zápisnice, je neprípustná.
15. V tomto bode dáva súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z ktorého súd cituje právny záver, ktorým ústavný súd, napokon ešte v čase účinnosti pôvodnej právnej úpravy, pripustil vecný prieskum notárskej zápisnice za nasledovných podmienok: “Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo, alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti by nebolo možné priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Z uvedeného je preto možné konštatovať, že voľnosť ponechaná účastníkom právnych vzťahov pri spísaní notárskej zápisnice nie je neobmedzená. Limituje ju napríklad ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, či
ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý kogentne uvádza, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V zmysle uvedeného preto k výkonu notárskej zápisnice ako exekučného titulu nemôže dochádzať na základe akéhokoľvek vyhlásenia strán obsiahnutého v notárskej zápisnici, ktoré môže byť navonok v súlade so zákonom, avšak je v rozpore s etickými a morálnymi princípmi správania sa ľudí v demokratickej spoločnosti.
16. V predmetnej veci sú účastníkmi exekučného konania obchodná spoločnosť ako povinný a jej konateľ ako oprávnený. Z výpisu z obchodného registra povinného súd zistil, že oprávnený bol v čase spísania notárskej zápisnice (06.12.2018) konateľom povinného, že bol oprávnený spoločnosť zastupovať a podpisovať za ňu samostatne a že konateľom bol od 11.2.2009 do 10.12.2018. Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, pričom jeho konanie vždy právnickú osobu zaväzuje. Úprava právneho konania za právnickú osobu je obsiahnutá jednak v Občianskom zákonníku (§ 20, § 22 až § 33b) ale aj v Obchodnom zákonníku (§ 13 až § 16). Súd preto na vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis a ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikoval v prípade, ak konkrétnu úpravu Obchodný zákonník neupravoval. V zmysle § 135a Obchodného zákonníka, konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 177/2009 zo dňa 30.06.2010, v zmysle ktorého: „V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby.“ Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 ECdo 12/2013, v ktorom dovolací súd konštatuje, že: „Právna teória a prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom, zákon obchádza..“ Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 3/1998, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 16. 5. 1996, sp. zn. 3 Obo 89/1996), z ktorého cituje: „ak štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je viac konateľov a každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, v spore medzi žalobcom - spoločnosťou, proti žalovanému - konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba - obchodná spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne“. Podľa odôvodnenia Najvyšší súd SR aj tu vychádza z analogickej aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver vyplýva aj z českého judikátu R 37/2000 (Usnesení Nejvyššího soudu České republiky z 30.6.1999, sp. zn. 2 Cdon 680/97), podľa ktorého: „Fyzická osoba, jež je statutárním orgánem právnické osoby - podnikatele (§ 13 odst. 1 obch. zák.), nemá právo jednat jménem této právnické osoby
- podnikatele ve sporu, který s ní vede.“
17. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že predloženú notársku zápisnicu spísal oprávnený voči povinnému, v právnom postavení jeho konateľa a že jej obsahom je právny úkon uznania dlhu, ktorý vykonal oprávnený ako konateľ povinného v prospech seba samého ako fyzickej osoby. Súd má za to, že pri spísaní notárskej zápisnice došlo k stretu záujmov spoločnosti s osobnými záujmami konateľa spoločnosti. Takéto konanie konateľa, je možné považovať síce za zákonom formálne dovolené, ale svojím obsahom odporujúce záujmom zastúpeného. Za daných okolností, je iba ťažko predstaviteľné, že oprávnený konal v súlade so záujmami povinného a že záujmy povinného neohrozil ani neuprednostnil pred vlastnými záujmami, keď naviac udelil v mene povinného aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu a určil sám aj lehotu, do kedy mu má byť dlh zaplatený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že oprávnený, ako konateľ konajúci v mene spoločnosti povinného v skutočnosti nehájil a nekonal v záujme povinného ale hájil skôr svoje záujmy ako veriteľa. Preto súd dospel k záveru, že takto udelený súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nebol udelený na základe slobodnej a vážnej vôle povinného. preto súd nemohol považovať predloženú notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul. Dobré mravy sú merítkom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti a všeobecným morálnym zásadám
spoločnosti. Sú to všeobecne zachovávané a uznávané morálne a etické pravidlá správania sa ľudí v demokratickej spoločnosti. Rovnako v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Aj pre obchodné záväzky je však v dôsledku ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, možné aplikovať pravidlo o rozpore s dobrými mravmi s následnou sankciou neplatnosti právneho úkonu. Zásady poctivého obchodného styku sú morálne zásady správania sa v obchodných záväzkových vzťahoch, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon teda subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch.
18. Súd, po preskúmaní veci konštatuje, že predloženú notársku zápisnicu nemohol považovať za spôsobilý, materiálne vykonateľný exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Z dôvodu, že exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, je tak daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd preto v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
19. Dňa 03.09.2020 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „ Informovanie o rozhodnutí v skutkovo rovnakej veci a rozšírenie petitu o uplatnení trov pre prípadný úspech vo veci.“ V uvedenom podaní si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v spojení s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že v exekučnom konaní platí koncentračná zásada a exekučné konanie sa primerane riadi zásadou rovnosti účastníkov konania. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný tak pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon musí uplatniť všetky svoje nároky a argumenty v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd má za preukázané, že povinný si v spojení so svojim úkonom podaného návrhu na zastavenie exekúcie trovy exekučného konania (trovy exekúcie) neuplatnil, súd o trovách rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
20. Podľa § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie
23. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
27. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
28. Podľa § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
29. Oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko, že nebude v exekúcii úspešný (povinný sa úspešne bude brániť alebo súd z úradnej moci zistí také skutočnosti, ktoré bránia ďalšiemu výkonu exekúcie), pričom ak súd zistí takéto dôvody, zaviaže oprávneného na náhradu vzniknutých trov. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.
30. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. s odkladným účinkom, preto súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50%, v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 30,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 6,-EUR (t.j. 20 % z 30,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 36,-EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.